Čo znamená otvorenie pracovných trhov pre občanov SR?

[27.4.2011]

Prístup občanov Slovenska na trhy práce členských krajín EÚ nebol po vstupe SR do EÚ rovnaký. Občania Slovenska súhlasili s prechodným obdobím pre voľný prístup svojich občanov na pracovné trhy pätnástich pôvodných členských krajín EÚ.

Pôvodných 15 krajín EÚ malo pred i po 1. máji 2004, kedy do EÚ vstúpilo desať nových krajín - medzi sebou absolútne otvorený pracovný trh. Znamenalo to, že občan jednej členskej krajiny mohol i môže bez obmedzenia pracovať v ktorejkoľvek inej členskej krajine únie. Pristúpenie nových členských krajín (vrátane Slovenska) na trh práce európskej pätnástky bol podmienený určením tzv. prechodných období v Zmluve o pristúpení do EÚ pre osem novoprijatých krajín. Tieto opatrenia sa nevzťahovali iba na Cyprus a Maltu.

Otvorenie pracovných trhov nastalo v troch fázach:

  1. Od 1. mája 2004 do 30. apríla 2006 - prístup na pracovný trh EÚ závisí od legislatívy jednotlivých členských krajín. Voľný vstup na svoj trh práce umožnili občanom všetkých krajín rozšírenej EÚ (nová dvadsať päťka) tieto krajiny: Cyprus, Česká republika, Estónsko, Írsko, Litva, Lotyšsko, Maďarsko, Malta, Poľsko, Švédsko, Slovensko, Slovinsko, Veľká Británia. Veľká Británia však sprísnila prístup k sociálnym dávkam a pre pracovníkov zaviedla povinnosť registrácie do 30 dní od začatia zamestnania v Programe registrácie pracovníkov.
  2. Od 1. 5. 2006 otvorili úplne svoje pracovné trhy Fínsko, Grécko, Portugalsko, Španielsko. Od 21. 7. 2006 otvorilo svoj trh práce bez obmedzení Taliansko. Čiastočné otvorenie trhu práce umožnilo  Belgicko, Dánsko, Francúzsko, Luxembursko a Holandsko. Belgicko uplatňovalo čiastočne obmedzujúce opatrenia do roku 2009, aj keď sa vybavovanie pracovného povolenia zjednodušilo v určitých sektoroch pre Brusel, Flámsko a Valónsko. Uvedené sa vzťahovalo najmä pre zdravotné sestry, elektrikárov, inštalatérov, automechanikov, stavbárov, účtovníkov, inžinierov a IT špecialistov.
  3. Tretie obdobie začalo plynúť 1. mája 2009 a skončilo sa 30. apríla 2011. Po tomto termíne už nie je možné obmedzovať voľný pohyb pracovníkov v rámci EÚ. Nemecko a Rakúsko považovali svoje trhy práce aj po druhej etape prechodných období za tak vysoko ohrozené v dôsledku prílevu lacnej pracovnej sily, že sa rozhodli neotvoriť svoje trhy práce voči občanom z „nových" členských krajín aj v tretej etape. V Rakúsku prideľovali pracovné povolenia na základe zákonom stanovených kvót, tzv. Bundeshöchstzahl. Šlo o presne stanovený počet cudzincov, ktorí môžu pracovať v Rakúsku, čo predstavovalo 8% rakúskej pracovnej sily.

Otvorí sa pracovný trh pre všetky typy zamestnaní?

V podstate áno, ale neznamená to, že každý bude môcť len tak vycestovať do Rakúska a zamestnať sa. Pri niektorých povolaniach sú rakúski zamestnávatelia povinní si overiť Vaše vzdelanie. Niektorí Slováci sa tak nevyhnú papierovačkám. Ide však len o špeciálnu skupinu profesií, ktorých vykonávanie je regulované rakúskymi zákonmi alebo administratívnymi predpismi.

Podľa Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny SR (ÚPSVaR) ide napríklad o profesie ako učiteľ, sociálny pracovník, zubár, maliar, mäsiar, záhradník, ošetrovateľ, pokrývač a podobne. Po predložení všetkých požadovaných dokladov by tento proces nemal trvať dlhšie ako tri mesiace.

Ako to bude s daňovými odvodmi? Musím ich platiť na Slovensku alebo v krajine, kde pracujem?

Ak budete daňovníkom obidvoch štátov, nášho aj nemeckého či rakúskeho, rieši sa zdaňovanie podľa zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia. Ak ste v danom kalendárnom roku mali príjmy z práce v zahraničí, máte možnosť vybrať si metódu vyňatia príjmov, ak je pre vás výhodnejšia a to bez ohľadu na to, ktorá metóda je uvedená v zmluve o zamedzení dvojitého zdanenia medzi Slovenskom a krajinou v ktorej ste pracovali.

Dôležité je zdôrazniť, že toto sa týka len príjmov zo závislej činnosti, t.j. príjmov zo zamestnania, alebo obdobného pracovnoprávneho vzťahu. Možnosť výberu metódy na zamedzenie dvojitého zdanenia pri prácach v zahraničí rieši § 45 ods. 3 zákona č. 595/2003 Z.z a dani z príjmu.

Konflikt dvojitej rezidencie medzi Slovenskom a Rakúskom sa rieši postupne podľa kritérií:

  • stály byt,
  • stredisko životných záujmov,
  • miesto, kde sa zdržiavate,
  • štátne občianstvo,
  • vzájomná dohoda príslušných úradov zmluvných štátov.


Medzi Slovenskom a Nemeckom sa rieši postupne tiež podľa kritérií stály byt, stredisko životných záujmov, miesto, kde sa zvyčajne zdržiavate.

Príjem zo závislej činnosti

Mzdy, platy a iné odmeny zo zamestnania sa môžu zdaniť v štáte, kde pracujete. Ak pracujete v Rakúsku alebo Nemecku, príjem zdaníte tam a podľa ich predpisov. Ak v týchto štátoch nepracujete dlhšie ako 183 dní, zdaňujete príjem na Slovensku. To platí v prípade, že Vám vypláca plat zamestnávateľ, ktorý neplatí dane v cudzej krajine, alebo plat vyplácajú z firmy, ktorú má váš zamestnávateľ v Rakúsku alebo Nemecku. Na tento účel je potrebné požiadať zamestnávateľa o vydanie potvrdenia o príjmoch zo závislej činnosti, resp. uchovávať iné písomnosti a dokumenty (napr. výplatné pásky), ktoré tvoria povinnú prílohu daňového priznania.

Príjem z podnikania

Príjmy z podnikania môžete zdaniť v Rakúsku či Nemecku len vtedy, ak ste tam podnikali v stálej prevádzkarni, podnikajúcej podľa ich predpisov.  Vtedy musíte viesť evidenciu, prípadne účtovníctvo a určiť základ dane a daň podľa rakúskych, resp. nemeckých vnútroštátnych predpisov. Ak ste považovaní podľa slovenského zákona o účtovníctve za účtovnou jednotku, vediete v Slovenskej republike "celosvetové" účtovníctvo vrátane účtovných prípadov súvisiacich s činnosťou na území Rakúskej republiky, resp. Nemeckej spolkovej republiky.

Pri príjmoch z prevádzky je každá SZČO považovaná za daňovníka s neobmedzenou daňovou povinnosťou. Dôležité je, že pri neobmedzenej daňovej povinnosti je výška nezdaniteľného príjmu v Rakúsku vo výške 11 000 € (platí pre r. 2009). Pri obmedzenej daňovej povinnosti je to len 2 000 €. Pri prekročení tejto hranice vzniká automatický povinnosť podania daňového priznania z dani z prímu a povinnosť odviesť daň. Termín na podanie daňového priznania je 30. apríl v roku, ktorý nasleduje po roku, v ktorom boli dosiahnuté príjmy.

Sadzby dane z príjmu sú progresívne podľa výšky príjmu od 21 % (príjem od 3 640 do 7 270 €)  do 50%  (príjem nad 50 871 €).

Je potrebné mať naďalej pracovné povolenie? Ako to je so sezónnymi prácami?

Od 1. mája 2011 nie je potrebné už žiadne pracovné povolenie a to vrátane sezónnych prác. Úplne postačuje, ak ľudia, ktorí budú chcieť pracovať v týchto krajinách, uzatvoria pracovnú zmluvu s tamojším zamestnávateľom. Pracovnú zmluva môže byť uzatvorená písomne, ústne alebo mlčky. Ak sa neuzavrie písomná pracovná zmluva, zamestnávateľ musí dať písomné vysvetlenie základných práv a povinností - pracovnú kartu (Dienstzettel), ktorá je bezplatná a slúži ako doklad o zamestnaní.

Je potrebné nahlásiť si prechodné bydlisko v Nemecku alebo Rakúsku? Čo v prípade, ak denne dochádzam za prácou do Rakúska?

Od 1. mája 2004 sú Slováci v zásade oslobodení od vízovej povinnosti a majú právo usadiť sa kdekoľvek na území Rakúska či Nemecka. Na pobyt v Rakúsku, či už prechodný alebo trvalý, už teda nepotrebujú žiadne oprávnenie na pobyt. Právo usadiť sa kdekoľvek na území štátu však platí len vtedy, keď majú zabezpečenú výživu a uzavreli dostatočné nemocenské poistenie.
V prípade, že tieto predpoklady nie sú splnené, je osoba oprávnená usadiť sa kdekoľvek na území štátu iba vtedy, keď:

  • predloží vyhlásenie zamestnávateľa o úmysle túto osobu zamestnať alebo potvrdenie o zamestnaní, alebo
  • môže doložiť, že vykonáva samostatne zárobkovú činnosť, alebo
  • hodnoverne preukáže, že jestvuje odôvodnený predpoklad na to, že v priebehu šiestich mesiacov začne vykonávať zárobkovú činnosť, alebo
  • môže dokladovať, že jej ako rodinnému príslušníkovi zabezpečí výživu občan EÚ.

Ak plánujete bývať na Slovensku a za prácou do Rakúska len dochádzať, nevyhnete sa povinnosti prihlásiť adresu miesta svojho pobytu. Prihlásiť sa musíte na oddelení evidencie občanov na polícii, obecnom, alebo obvodnom úrade do 3 dní od trvalého usadenia sa. Do 3 dní treba nahlásiť každú zmenu bydliska. Po prihlásení vám bude pridelené osobné registračné číslo. Nájdete ho na vašom potvrdení o registrácii.

Ak chcem pracovať v týchto krajinách ako živnostník, postačí mi živnostenský list zo Slovenska alebo si musím vybaviť nový v danej krajine?

Pokiaľ dostane samostatne zárobková činná osoba (živnostník) zo Slovenska nemeckú alebo rakúsku zákazku, môže si túto zákazku vybaviť na základe oprávnenia na podnikanie (živnostenského listu) vydaného slovenskými úradmi. Musí však pred realizovaním danej činnosti ohlásiť svoje odborné kvalifikácie na príslušných ministerstvách v Rakúsku a Nemecku. Podnikateľské aktivity sú rozdelené na remeslá, iné regulované aktivity (potrebná odborná skúška a skúška z manažmentu) a voľné aktivity (nevyžaduje sa odborná skúška, registrácia je však povinná). Pre samostatne zárobkovo činné osoby platia rovnaké pravidlá ako pre registráciu podnikov. Táto prax je už však dlhšiu dobu zaužívaná vo všetkých krajinách EÚ, vrátane Nemecka a Rakúska. Preto sa zmeny otvorenia pracovného trhu týkajú výlučne Slovákov, ktorí sa tam chcú zamestnať alebo  pracovníkov slovenských firiem vyslaných do týchto krajín.

Na založenie živnosti v Rakúsku je potrebné mať v tejto krajine minimálne prechodné bydlisko. Na založenie živnosti potrebujete potvrdenie o prechodnom pobyte (Meldezettel), preložený výpis z registra trestov (nie starší ako 3 mesiace) a platný cestovný pas. Živnosť sa  prihlasuje na príslušnom živnostenskom úrade príslušnom podľa miesta pobytu. Po ohlásení živnosti je každý podnikateľ povinný do jedného mesiaca ohlásiť svoju podnikateľskú činnosť na príslušnom Finančnom úrade. Stačí neformálne prihlásenie buď písomnou alebo ústnou formou. Okrem toho je potrebné vyplniť dotazník, ktorý podnikateľ zvyčajne obdrží už pri založení živnosti. Pre fyzické osoby sa použije dotazník Verf24. V prípade slabšej nemčiny je možné si pozrieť tento formulár aj v slovenčine.

Ako je to s dôchodkom a odvodmi?

V Rakúsku je povinné poistenie cez fond nemocenského poistenia, čo je obdoba našich zdravotných poisťovní. Do fondu prihlasuje zamestnávateľ a odvody stŕha priamo z hrubej mzdy. Pri každej návšteve lekára sa treba preukázať dokladom o príspevkoch do fondu, ktorý vystaví zamestnávateľ a nazýva sa Krankenschein - platí sa zaň jednorazová suma cca 4 €. Na základe toho lekár pošle účet za vyšetrenie, ošetrenie, prípadnú hospitalizáciu priamo do fondu nemocenského poistenia. Nepoistení sú iba zamestnanci s malým zárobkom, hranica ktorého sa každý rok mení (vyžaduje sa len úrazové poistenie). V Rakúsku je v princípe každý oprávnený využívať zariadenia zdravotnej služby (preventívne lieky, služby pre matky, röntgen atď.). Náklady sú hradené rakúskym systémom sociálneho poistenia alebo systémom vašej domovskej krajiny, v prípade ťažkosti, zo systému sociálnej starostlivosti. Nemocenské poistenie uhrádza náklady za návštevy u lekárov, náklady za lieky  a náklady za hospitalizáciu, ako aj za nemocenskú dávku po skončení nároku na predĺženie.

Dôchodkové, nemocenské a poistenie v nezamestnanosti je pre zamestnanca spolu cca 16% z hrubej mzdy. Do sociálnej poisťovne prihlasuje zamestnávateľ (na základe tejto registrácie obdrží zamestnanec  evidenčné číslo sociálneho poistenia (Socialversicherungsnummer). Sociálne poistenie zahŕňa nemocenské poistenie, úrazové poistenie, dôchodkové poistenie a poistenie pre prípad nezamestnanosti.

Dňa 1.5.2010 vstúpilo do platnosti nariadenie EP č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia nariadenie EP č. 987/2009, ktorým sa stanovuje postup pri vykonávaní nariadenia (ES) č. 883/2004.

Tieto nové nariadenia nahradili staré Nariadenie Rady (ES). Každý zamestnanec ako aj samostatne zárobková osoba podlieha v rámci ES právnym  predpisom len jedného štátu. To znamená, že každý môže byť sociálne poistený len v jednom členskom štáte,  aj keď pracuje súčasne v dvoch alebo aj vo viacerých členských štátoch. Každá osoba, ktorá má bydlisko v jednom členskom štáte, musí byť v ňom minimálne zdravotne poistená. Ak, ale dosahuje príjmy v inom členskom štáte, automaticky podlieha právnym predpisom štátu, v ktorom tieto príjmy dosahuje. Keďže každá osoba môže podliehať právnym predpisom len jedného členského štátu, musí túto skutočnosť ohlásiť v druhom členskom štáte. Na komunikáciu medzi jednotlivými štátmi spoločenstva sa používajú formuláre tipu E.

Výnimky, kedy mohla byť osoba za určitých podmienok poistená v dvoch členských štátoch, sú zrušené. Výnimky sa vzťahujú už len na prípady, ktoré boli posúdené podľa starého nariadenia č. 1408/71 a ktoré ešte ostávajú v platnosti. Takou výnimkou je napr. práca na živnosť na Slovensku a súčasne vykonávaná činnosť v závislom pomere v ktoromkoľvek inom členskom štáte.

Výplatu dôchodku upravuje Zmluva medzi Slovenskou republikou a Rakúskou republikou o sociálnom zabezpečení. Podľa nej platí, že z  dôchodkového poistenia Rakúskej republiky sa podľa zmluvy poskytuje starobný dôchodok, mimoriadny starobný dôchodok, invalidný dôchodok, vdovský dôchodok, vdovecký dôchodok a sirotský dôchodok.Nárok na dávku podľa zmluvy vznikne osobe, ak má bydlisko na území SR alebo Rakúskej republiky. Štátne občianstvo sa na tieto účely nevyžaduje.

Nárok na dôchodok podľa zmluvy si žiadatelia uplatňujú zásadne podľa toho, v ktorom zmluvnom štáte majú bydlisko (osoby, ktoré majú bydlisko v SR v Sociálnej poisťovni a osoby, ktoré majú bydlisko v Rakúskej republike u miestne a vecne príslušnej dôchodkovej poisťovne Rakúskej republiky). Nárok na dôchodok z Rakúskej republiky si osoba žijúca v SR môže uplatniť dvoma spôsobmi:

  • súčasne s uplatnením nároku na dôchodok zo SR, čiže podaním žiadosti o dôchodok z dôchodkového zabezpečenia SR, v ktorej uvedie doby poistenia získané v Rakúskej republike,
  • samostatne, čiže podaním žiadosti o dávku výlučne z Rakúskej republiky.

Je pravda, že ma nezamestnajú, keď neviem po nemecky?

Je pravdou, že i napriek otvoreniu pracovného trhu v Rakúsku a Nemecku sa požiadavky nemeckých a rakúskych zamestnávateľov sa nezmenia. To znamená, že u vysokokvalifikovaných zamestnancov budú naďalej požadovať výborné znalosti nemeckého a vo väčšine prípadov aj anglického jazyka a príslušné požadované vzdelanie.

Je tu však aj šanca pre nižšie kvalifikované profesie.  Nekvalifikovaná práca (najčastejšie sezónne práce) si nevyžaduje zvláštne vzdelanie aj tak je však vyžadovaná aspoň minimálna znalosť jazyka.

Ako to bude s platmi? Dostanem porovnateľný plat ako Nemec alebo Rakúšan pracujúci na rovnakej pozícii?

V súčasnosti už platí rakúsky zákon (AVRAG - zákon o sociálnom a mzdovom dumpingu), na základe ktorého majú všetci zamestnanci zo zahraničia nárok na minimálnu mzdu resp. mzdu stanovenú kolektívnou zmluvou.

Tento zákon zabezpečí našincom v Rakúsku rovnaké pracovné práva a podmienky, ako majú domáci zamestnanci. To znamená rovnaké mzdové a trhové podmienky, spravodlivú hospodársku súťaž medzi podnikmi a dôslednú kontrolu úhrady daní a sociálnych príspevkov.

Dodržiavanie rovnakých podmienok, predovšetkým vyplácanie základného platu, ktorý je stanovený zákonom v stavebníctve, bude kontrolovať Viedenská oblastná zdravotná poisťovňa. Ak sa potvrdí porušenie zákona o sociálnom a mzdovom dumpingu, je povinná podať trestné oznámenie a firma môže dostať pokutu.

Spôsobí otvorenie pomerne blízkych geografických pracovných trhov odliv odborníkov zo Slovenska?

Podľa viacerých odborníkov z personálno - poradenských spoločností sa na otvorené trhy  nepohrnú ani po nemecky hovoriaci manažéri, nakoľko mnohí z nich sa uplatnili nielen na našom trhu, ale ich mnohé medzinárodné firmy zamestnali v zahraničných centrálach alebo pobočkách. Pre túto skupinu pracovnej sily nebude mať májové otvorenie pracovných trhov zásadný význam.

Obidva trhy sú však pre Slovákov atraktívne, ak tak je predpoklad, že k určitému odlivu pracovných síl nepochybne dôjde, ale kvôli existujúcej jazykovej bariére sa nepredpokladá, že by sa po otvorení spomínaných trhov Slováci do cudziny hrnuli.

O koho majú rakúske a nemecké firmy najväčší záujem?

Najvyšší podiel pracovných ponúk do Rakúska a Nemecka tvoria ponuky pre kvalifikovaných technických zamestnancov. Do kategórie kvalifikovaných technických zamestnancov patria technické pracovné pozície ako napríklad architekt, projektant, inžinierske pozície alebo pozície z IT oblasti. V Rakúsku sú druhou najžiadanejšou skupinou nižší a strední manažéri.

Na rozdiel od Rakúska, na nemeckom pracovnom trhu sú druhou najžiadanejšou skupinou kvalifikovaní robotníci a zamestnanci v službách. Ide o rôzne remeselnícke pozície ako napríklad barman, kuchár, murár či údržbár.

Z jednotlivých oblastí najväčšiu šancu zamestnať sa v Rakúsku a rovnako aj v Nemecku majú ľudia z informačných technológií. Tieto ponuky tvoria pri obidvoch kategóriách viac ako polovicu pracovných ponúk. Nasledujú oblasti cestovný ruch a zdravotníctvo a sociálna starostlivosť.

Na koho sa môžem obrátiť v prípade, že potrebujem viac informácii?

Informácie o možnosti práce v Rakúsku alebo Nemecku nájdete na:

http://www.pracavrakusku.com/
http://www.pracavonku.sk/rakusko-praca-v-rakusku/rakusko-praca-v-rakusku
http://www.eures.sk/rakusko

Užitočné informácie sú aj na:

http://ec.europa.eu/internal_market/eu-go/
http://www.enterprise-europe-network.sk/
http://www.euroinfo.gov.sk/redirect-4bf