Pracovný čas

Zákonník práce pracovný čas definuje ako časový úsek, v ktorom je zamestnanec k dispozícii zamestnávateľovi, vykonáva prácu a plní povinnosti v súlade s pracovnou zmluvou.

Základom na určenie rozsahu a rozvrhnutia pracovného času je týždeň tj. sedem po sebe nasledujúcich dní.

Maximálna dĺžka pracovného času je:

• 40 hodín týždenne v prevádzke, kde zamestnanec pracuje rovnomerne 5 dní v týždni,
• 38 a 3/4 hodiny týždenne v dvojzmennej prevádzke, kde zamestnanec vykonáva svoju prácu striedavo v oboch zmenách,
• 37 a ½ hodiny týždenne v trojzmennej prevádzke alebo v nepretržitej prevádzke, kde zamestnanec vykonáva svoju prácu striedavo vo všetkých zmenách.
• V prípade mladistvých zamestnancov, ktorí sú mladší ako 16 rokov je pracovný čas maximálne 30 hodín týždenne. Platí to celkom, teda aj keď pracuje pre viacerých zamestnávateľov. Ak je mladistvý starší ako 16 rokov, jeho pracovný čas môže byť maximálne 37 a½ hodiny týždenne.

Ďalšie špecifické prípady definuje Zákonník práce, § 85 – 117 časť Pracovný čas a pracovná doba.

Priemerný týždenný pracovný čas zamestnanca, vrátane práce nadčas, nesmie prekročiť 48 hodín.

Pevný a pružný pracovný čas

Pružný pracovný čas je spôsob rovnomerného alebo nerovnomerného rozvrhnutia pracovného času. Zamestnávateľ ho môže zaviesť kolektívnou zmluvou alebo po dohode so zástupcami zamestnancov.

V rámci pružného pracovného času, je určený tzv. základný pracovný čas, kedy je zamestnanec povinný byť na pracovisku. Voliteľný pracovný čas je doba, kedy zamestnanec na pracovisku byť nemusí, ak má odpracovaný čas. Je to veľmi obľúbený firemný benefit, ktorý pomáha zamestnancom zladiť svoj osobný a pracovný život, najmä starostlivosť o rodinu.

Príklad: Základný pracovný čas je od 9:00 do 15:00 – vtedy musí byť zamestnanec na pracovisku.

7:00 – 9:00 a 15:00 – 17:00 je voliteľný pracovný čas, kedy si zamestnanec môže vybrať kedy bude prítomný na pracovisku.

Prestávky v práci

Ak pracovná zmena trvá dlhšie ako 6 hodín, má zamestnanec nárok na prestávku na odpočinok a jedenie v trvaní 30 minút. Mladistvý zamestnanec má nárok na prestávku, ak pracuje dlhšie ako 4 a ½ hodiny.

Prestávky na odpočinok a jedenie sa nezapočítavajú do pracovného času.

Pracovný pomer na kratší pracovný čas

Zákonník práce pozná aj tzv. upravený resp. kratší pracovný čas. Pracovný pomer na kratší pracovný čas môže vzniknúť buď na základe dohody zamestnávateľa a zamestnanca obsiahnutej v pracovnej zmluve, alebo na základe žiadosti zamestnanca podľa Zákonníka práce, keď zamestnávateľ je povinný vyhovieť žiadosti zamestnanca o úpravu pracovného času.

Zákonník práce umožňuje dohodu zamestnávateľa so zamestnancom o:

• kratšom pracovnom čas, ako je ustanovený týždenný pracovný čas,
• zmene ustanoveného týždenného pracovného času na kratší týždenný pracovný čas,
• zmene kratšieho týždenného pracovného času na ustanovený týždenný pracovný čas.