§ 17-43 PIATA ČASŤ ZDRAVÉ ŽIVOTNÉ PODMIENKY A ZDRAVÉ PRACOVNÉ PODMIENKY

PIATA ČASŤ
ZDRAVÉ ŽIVOTNÉ PODMIENKY A ZDRAVÉ PRACOVNÉ PODMIENKY
PRVÁ HLAVA
SPOLOČNÉ USTANOVENIA
§ 17
Pitná voda
(1) Pitná voda je voda v jej pôvodnom stave alebo po úprave určená na pitie, varenie, prípravu potravín alebo na iné domáce účely bez ohľadu na jej pôvod a na to, či bola dodaná z rozvodnej siete, cisterny alebo ako voda balená do spotrebiteľského balenia a voda používaná v potravinárskych podnikoch pri výrobe, spracovaní, konzervovaní alebo predaji výrobkov alebo látok určených na ľudskú spotrebu.
(2) Pitná voda je zdravotne bezpečná, ak
a) neobsahuje žiadne mikroorganizmy, parazity ani látky, ktoré v určitých množstvách alebo koncentráciách predstavujú riziko ohrozenia zdravia ľudí akútnym, chronickým alebo neskorým pôsobením, a ktorej vlastnosti vnímateľné zmyslami nezabraňujú jej požívaniu alebo používaniu, a
b) spĺňa limity ukazovateľov kvality pitnej vody. 24)
(3) Na základe žiadosti fyzickej osoby-podnikateľa alebo právnickej osoby, ktorá vyrába a dodáva pitnú vodu a využíva vodárenské zdroje na zásobovanie pitnou vodou, môže regionálny úrad verejného zdravotníctva dočasne povoliť, najviac na tri roky, výnimku na použitie vody, ktorá nespĺňa limity ukazovateľov kvality pitnej vody, 24) ak nejde o vodu balenú do spotrebiteľského balenia. Výnimku nemožno povoliť, ak ide o vodárenské zdroje na zásobovanie pitnou vodou, ktoré poskytujú menej ako 10 m3 pitnej vody za deň alebo zásobujú menej ako 50 osôb. Regionálny úrad verejného zdravotníctva povolí výnimku, len ak zásobovanie pitnou vodou nemožno zabezpečiť inak a nebude ohrozené zdravie ľudí. Po uplynutí času platnosti povolenia môže regionálny úrad verejného zdravotníctva v odôvodnených prípadoch opätovne povoliť výnimku najviac na tri roky; výsledky kontroly spolu s odôvodnením rozhodnutia o druhej výnimke oznámi Komisii. Vo výnimočných prípadoch môže úrad verejného zdravotníctva povoliť tretiu výnimku po predchádzajúcom súhlase Komisie.
(4) Osoby, ktorým regionálny úrad verejného zdravotníctva povolil výnimku podľa odseku 3, sú povinné
a) bez meškania informovať obyvateľstvo o povolení každej výnimky; ak by povolenie výnimky mohlo predstavovať pre niektorú časť obyvateľstva riziko ohrozenia zdravia, sú povinné do informácie zahrnúť aj postup na ochranu zdravia,
b) na konci platnosti každej výnimky uskutočniť kontrolu kvality pitnej vody s cieľom preukázať zlepšenie kvality pitnej vody a výsledky kontroly kvality pitnej vody predložiť regionálnemu úradu verejného zdravotníctva.
(5) Regionálny úrad verejného zdravotníctva je povinný poskytovať verejne prístupným spôsobom informácie o výnimkách povolených podľa odseku 3 a o výsledkoch kontroly kvality pitnej vody u spotrebiteľa a aktuálny zoznam povolených výnimiek predkladať úradu verejného zdravotníctva. Aktuálny zoznam výnimiek povolených podľa odseku 3 zverejňuje úrad verejného zdravotníctva na svojom webovom sídle.
(6) Podľa miestnych podmienok a s prihliadnutím na epidemiologickú situáciu môže regionálny úrad verejného zdravotníctva
a) rozšíriť monitorovanie ukazovateľov kvality pitnej vody 24) o ďalšie mikroorganizmy, parazity alebo látky, pre ktoré neboli ustanovené limity, ak existuje odôvodnené podozrenie, že v určitých množstvách a koncentráciách môžu predstavovať riziko ohrozenia zdravia ľudí, alebo
b) zúžiť monitorovanie ukazovateľov kvality pitnej vody 24) pri preukázateľne stálych a vyhovujúcich hodnotách ukazovateľov kvality pitnej vody a jej zdroja doložených štatisticky reprezentatívnym počtom údajov.
(7) Fyzická osoba-podnikateľ a právnická osoba, ktoré vyrábajú a dodávajú pitnú vodu a využívajú vodárenské zdroje na zásobovanie pitnou vodou, sú povinné pitnú vodu dezinfikovať, ak ďalej nie je ustanovené inak. Druh a spôsob dezinfekcie pitnej vody alebo jej vynechanie posudzuje príslušný orgán verejného zdravotníctva podľa § 13 ods. 4 písm. e).
(8) Teplú vodu dodávanú systémom hromadného zásobovania okrem technologickej vody možno vyrábať len z pitnej vody.

§ 18
Výrobky určené na styk s pitnou vodou
(1) Výrobky určené na styk s pitnou vodou sú najmä výrobky používané na zachytávanie, úpravu, akumuláciu, dopravu, meranie a odber množstva pitnej vody. Tieto výrobky musia byť vyrobené v súlade so správnou výrobnou praxou tak, aby
a) za obvyklých a predvídateľných podmienok používania neuvoľňovali do pitnej vody látky v množstvách, ktoré by mohli ohroziť zdravie ľudí alebo spôsobiť neprijateľné zmeny v zložení pitnej vody alebo nepriaznivo ovplyvniť jej senzorické vlastnosti,
b) neboli zdrojom mikrobiologického alebo iného znečistenia vody.
(2) Pri použití technológie znižujúcej tvrdosť vody je nevyhnutné dodržať najmenej odporúčanú hodnotu obsahu vápnika a horčíka vo vode ustanovenú osobitným predpisom. 24)
(3) Množstvo látok, ktoré sa uvoľní z výrobkov určených na styk s pitnou vodou, nesmie presiahnuť limit sledovaného ukazovateľa kvality pitnej vody, 24) ak ide o
a) výrobky určené na krátkodobý styk s pitnou vodou,
b) výrobky určené na styk s pitnou vodou, ktorých plocha styku nepresahuje 100 cm2,
c) výrobky určené na styk s teplou a horúcou vodou.
(4) Pri migračných skúškach sa stanovujú koncentrácie látok alebo sa zisťuje prítomnosť látok, ktoré sú charakteristické ako prirodzená súčasť alebo možná nečistota skúšaného výrobku a ktoré sú rizikom.

§ 19
Voda určená na kúpanie, prírodné kúpaliská a umelé kúpaliská
(1) Voda určená na kúpanie je akákoľvek povrchová voda, 25) ktorá je vyhlásená podľa osobitného predpisu 25a) a ktorú využíva veľký počet kúpajúcich sa a nebol pre ňu vydaný trvalý zákaz kúpania alebo trvalé odporúčanie nekúpať sa; veľký počet kúpajúcich sa posudzuje úrad verejného zdravotníctva s ohľadom najmä na vývoj z minulosti, vybudovanú infraštruktúru alebo zariadenia a opatrenia prijaté na podporu kúpania v minulosti.
(2) Vodou určenou na kúpanie podľa odseku 1 nie sú
a) umelé kúpaliská a kúpeľné bazény,
b) uzavreté vodné plochy využívané na ošetrovateľské účely alebo liečebné účely,
c) umelo vytvorené uzavreté vodné plochy oddelené od povrchových vôd a podzemných vôd. 25b)
(3) Prírodné kúpalisko je vyznačená prírodná vodná plocha využívaná na kúpanie a s ňou súvisiace prevádzkové plochy a zariadenia, ktoré majú prevádzkovateľa; prírodným kúpaliskom je aj voda určená na kúpanie, ktorá má prevádzkovateľa.
(4) Umelé kúpalisko je krytá stavba alebo nekrytá stavba so súborom zariadení využívaných na kúpanie a s ním súvisiace prevádzkové plochy.
(5) Požiadavky na kvalitu vody určenej na kúpanie sa vzťahujú aj na vodu určenú na kúpanie, ak je kvalita vody určenej na kúpanie ovplyvnená povrchovými vodami prechádzajúcimi hranice; v takých prípadoch plnenie požiadaviek na vodu určenú na kúpanie zabezpečuje úrad verejného zdravotníctva v spolupráci so susedným štátom, a to aj prostredníctvom výmeny informácií a spoločným postupom pri kontrole takých cezhraničných vplyvov. 25c)
(6) Podľa miestnych podmienok a s prihliadnutím na epidemiologickú situáciu môže príslušný orgán verejného zdravotníctva rozšíriť rozsah a početnosť kontroly kvality vody vo vode určenej na kúpanie, v prírodnom kúpalisku a v umelom kúpalisku o ďalšie ukazovatele, ktorých výskyt možno predpokladať; v prírodnom kúpalisku, ktoré nie je vodou určenou na kúpanie, a v umelom kúpalisku môže zúžiť rozsah a početnosť kontroly ukazovateľov kvality vody pri preukázateľne stálych a vyhovujúcich hodnotách ukazovateľov kvality vody doložených štatisticky reprezentatívnym počtom údajov.
(7) Prevádzkovateľ prírodného kúpaliska je povinný
a) zabezpečiť, aby kvalita vody v prírodnom kúpalisku spĺňala požiadavky na kvalitu vody v prírodnom kúpalisku,
b) zabezpečiť monitorovanie a kontrolu kvality vody v prírodnom kúpalisku,
c) viesť evidenciu o prevádzke prírodného kúpaliska a uchovávať ju päť rokov,
d) predkladať výsledky kontroly kvality vody v prírodnom kúpalisku príslušnému orgánu verejného zdravotníctva,
e) vyznačiť vodnú plochu na kúpanie v prírodnom kúpalisku a oddeliť ju od vodnej plochy vyhradenej na používanie plavidiel,
f) zabezpečiť vybavenie prevádzkových plôch, priestorov a zariadení v prírodnom kúpalisku,
g) zabezpečiť čistenie vodnej plochy, údržbu a čistenie prevádzkových plôch, priestorov a zariadení prírodných kúpalísk,
h) vypracovať prevádzkový poriadok prírodného kúpaliska a predložiť ho príslušnému orgánu verejného zdravotníctva na schválenie; predkladať aj návrhy na jeho zmenu,
i) sprístupniť pre verejnosť na dostupnom a viditeľnom mieste v blízkosti vodnej plochy prírodného kúpaliska aktuálne informácie o kvalite vody v prírodnom kúpalisku,
j) vyznačiť na viditeľnom mieste v blízkosti vodnej plochy prírodného kúpaliska zákaz kúpania, ak voda nespĺňa požiadavky na kvalitu vody v prírodnom kúpalisku,
k) vyznačiť a umiestniť počas kúpacej sezóny na viditeľnom mieste pred vstupom do areálu prírodného kúpaliska oznámenie o zákaze vstupu so zvieraťom,
l) zabezpečiť na prírodnom kúpalisku dostatočný počet plavčíkov a miestnosť na poskytovanie prvej pomoci,
m) vyvesiť na dostupnom a viditeľnom mieste pokyny na poskytovanie prvej pomoci.
(8) Prevádzkovateľ prírodného kúpaliska, ktoré je podľa osobitného predpisu 25a) vyhlásené za vodu určenú na kúpanie, je povinný počas kúpacej sezóny sprístupniť informácie pre verejnosť na dostupnom a viditeľnom mieste v blízkosti vody určenej na kúpanie.
(9) Prevádzkovateľ umelého kúpaliska je povinný
a) zabezpečiť, aby kvalita vody v umelom kúpalisku spĺňala požiadavky na kvalitu vody v umelom kúpalisku,
b) zabezpečiť kontrolu kvality vody v umelom kúpalisku,
c) viesť evidenciu o prevádzke umelého kúpaliska a uchovávať ju päť rokov,
d) predkladať výsledky kontroly kvality vody v umelom kúpalisku príslušnému orgánu verejného zdravotníctva,
e) zabezpečiť priestorové a technické požiadavky na umelé kúpalisko,
f) zabezpečiť vybavenie, priestory, dispozičné riešenie prevádzkovaných plôch umelého kúpaliska,
g) zabezpečiť osvetlenie, tepelno-vlhkostnú mikroklímu, vykurovanie a vetranie umelého kúpaliska,
h) zabezpečiť údržbu a čistenie bazénov, priestorov, prevádzkových plôch a zariadení umelého kúpaliska a predmetov, ktoré prichádzajú do styku s vodou,
i) vypracovať prevádzkový poriadok umelého kúpaliska a predložiť ho príslušnému orgánu verejného zdravotníctva na schválenie; predkladať aj návrhy na jeho zmenu,
j) sprístupniť verejnosti na dostupnom a viditeľnom mieste pri vstupe do areálu umelého kúpaliska aktuálne informácie o kvalite vody v umelom kúpalisku,
k) vyznačiť na viditeľnom mieste v blízkosti bazénu zákaz kúpania, ak voda v bazéne nespĺňa požiadavky na kvalitu vody v umelom kúpalisku,
l) vyznačiť a umiestniť na viditeľnom mieste pred vstupom do areálu umelého kúpaliska oznámenie o zákaze vstupu so zvieraťom,
m) zabezpečiť na umelom kúpalisku miestnosť na poskytovanie prvej pomoci s vybavením podľa všeobecne záväzného právneho predpisu vydaného podľa § 62 písm. e) a vyvesiť na dostupnom a viditeľnom mieste pokyny na poskytovanie prvej pomoci,
n) zabezpečiť stály dohľad dostatočným počtom plavčíkov tak, aby na
1. najviac dva neplavecké bazény dohliadal aspoň jeden plavčík,
2. plavecký bazén s dĺžkou do 25 metrov dohliadal aspoň jeden plavčík,
3. plavecký bazén s dĺžkou viac ako 25 metrov dohliadali aspoň dvaja plavčíci,
4. vodné atrakcie dohliadal aspoň jeden plavčík pri dopade.

(10) Fyzická osoba – podnikateľ a právnická osoba, ktoré v blízkosti vodných plôch, ktoré nie sú vodou určenou na kúpanie alebo prírodným kúpaliskom, prevádzkujú zariadenia uvedené v § 21, 22 a 26 a v ponuke svojich služieb spotrebiteľovi alebo v reklame výslovne ponúkajú možnosť kúpania, sú povinní poskytnúť verejnosti aktuálnu informáciu o kvalite vody; kvalita vody sa posudzuje podľa požiadaviek na kvalitu vody v prírodnom kúpalisku.”.

§ 20
Vnútorné prostredie budov
(1) Vnútorné prostredie budov musí spĺňať požiadavky na tepelno-vlhkostnú mikroklímu, vetranie a vykurovanie, požiadavky na osvetlenie, preslnenie a na iné druhy optického žiarenia.
(2) V novonavrhovaných budovách sa trvalé dopĺňanie denného osvetlenia svetlom zo zdrojov umelého osvetlenia nesmie zriaďovať
a) v obytných miestnostiach bytov,
b) v izbách ubytovacích zariadení internátneho typu,
c) v denných miestnostiach zariadení na predškolskú výchovu,
d) v učebniach škôl okrem špeciálnych učební,
e) v lôžkových izbách zdravotníckych zariadení, zariadení sociálnych služieb a zariadení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately. 26)
(3) Fyzická osoba-podnikateľ a právnická osoba, ktoré prevádzkujú budovu určenú pre verejnosť (ďalej len “prevádzkovateľ budovy”), sú povinné zabezpečiť kvalitu vnútorného ovzdušia budovy tak, aby nepredstavovalo riziko v dôsledku prítomnosti fyzikálnych, chemických, biologických a iných zdraviu škodlivých faktorov a nebolo organolepticky zmenené.

§ 21
Byty nižšieho štandardu a ubytovacie zariadenia
(1) Byty nižšieho štandardu sú byty v bytových domoch, ktorých obytná plocha, úžitková plocha a vybavenie musia zodpovedať najmenej minimálnym požiadavkám ustanoveným podľa § 62 písm. f).
(2) Ubytovacie zariadenia, ktoré poskytujú hromadné ubytovanie, možno prevádzkovať, len ak spĺňajú požiadavky na vnútorné prostredie, priestorové usporiadanie, funkčné členenie, vybavenie a na prevádzku ubytovacích zariadení ustanovené vykonávacím predpisom podľa § 62 písm. f).
(3) Fyzická osoba-podnikateľ a právnická osoba, ktoré prevádzkujú ubytovacie zariadenia (ďalej len “prevádzkovateľ ubytovacieho zariadenia”), sú povinné
a) zabezpečiť požiadavky podľa odseku 2,
b) vypracovať prevádzkový poriadok a predložiť ho regionálnemu úradu verejného zdravotníctva na schválenie, ako aj návrh na jeho zmenu.

§ 22
Telovýchovno-športové zariadenia
(1) Telovýchovno-športové zariadenie je krytý alebo otvorený objekt určený na telovýchovné a športové podujatia v rámci telesnej kultúry.
(2) Telovýchovno-športové zariadenie sa umiestňuje tak, aby jeho činnosť neovplyvňovala nepriaznivo okolie, najmä obytnú zástavbu hlukom, prachom alebo svetlom.
(3) Fyzická osoba-podnikateľ a právnická osoba, ktoré prevádzkujú telovýchovno-športové zariadenia (ďalej len “prevádzkovateľ telovýchovno-športového zariadenia”), sú povinné
a) zabezpečiť požiadavky na vnútorné prostredie, priestorové usporiadanie a funkčné členenie, vybavenie a na prevádzku telovýchovno-športového zariadenia,
b) používať len také telovýchovné náradie a zariadenia, aby sa pri ich používaní podľa návodu výrobcu neohrozilo alebo nepoškodilo zdravie ich užívateľov,
c) vypracovať prevádzkový poriadok a predložiť ho regionálnemu úradu verejného zdravotníctva na schválenie, ako aj návrh na jeho zmenu.

§ 23
Zariadenia starostlivosti o ľudské telo
(1) Zariadenia starostlivosti o ľudské telo sú najmä kaderníctvo, holičstvo, kozmetika, manikúra, pedikúra, solárium, masážny salón, sauna, tetovací salón, zariadenie na poskytovanie regeneračných a rekondičných služieb.
(2) Zariadenia starostlivosti o ľudské telo možno prevádzkovať, len ak spĺňajú požiadavky na stavebno-technické riešenie, priestorové usporiadanie, vybavenie a vnútorné členenie.
(3) Fyzická osoba-podnikateľ a právnická osoba, ktoré prevádzkujú zariadenia starostlivosti o ľudské telo (ďalej len “prevádzkovateľ zariadenia starostlivosti o ľudské telo”), sú povinné
a) používať také pracovné postupy, prístroje, pracovné nástroje, pomôcky a prípravky, aby pri poskytovaní služby nedošlo k ohrozeniu zdravia alebo k poškodeniu zdravia,
b) mať k dispozícii lekárničku prvej pomoci,
c) poučiť osobu, ktorej poskytujú služby, o rizikách spojených s poskytovanou službou,
d) vypracovať prevádzkový poriadok a predložiť ho regionálnemu úradu verejného zdravotníctva na schválenie, ako aj návrh na jeho zmenu.
(4) Prevádzkovateľ zariadenia starostlivosti o ľudské telo a jeho zamestnanci nesmú
a) manipulovať s jazvami,
b) manipulovať s materskými znamienkami,
c) robiť výkony na očnej spojovke a rohovke.
(5) Fyzická osoba-podnikateľ a právnická osoba, ktoré prevádzkujú solárium (ďalej len “prevádzkovateľ solária”), sú okrem povinností uvedených v odseku 3 ďalej povinné
a) dodržiavať limity ultrafialového žiarenia,
b) viesť prevádzkovú dokumentáciu,
c) umiestniť na viditeľnom mieste poučenie pre osoby, ktorým poskytuje služby.
(6) Fyzická osoba-podnikateľ a právnická osoba, ktoré prevádzkujú saunu (ďalej len “prevádzkovateľ sauny”), sú okrem povinností uvedených v odseku 3 ďalej povinné zabezpečiť
a) kvalitu vody v ochladzovacom bazéne tak, aby spĺňala požiadavky na kvalitu vody v umelom kúpalisku,
b) pravidelnú výmenu vody v ochladzovacom bazéne a jeho pravidelné čistenie,
c) kontrolu kvality vody v ochladzovacom bazéne.

§ 24
Zariadenia pre deti a mládež
(1) Zariadenia pre deti a mládež na účely tohto zákona sú zariadenia, ktoré majú oprávnenie uskutočňovať výchovu a vzdelávanie, 27) a prevádzkarne, v ktorých sa prevádzkuje živnosť 28) starostlivosti o deti do šesť rokov veku alebo výchovy a mimoškolského vzdelávania detí a mládeže.
(2) Zariadenia pre deti a mládež sa zriaďujú v zdravotne vhodnom prostredí, ktorým je prostredie chránené pred zdraviu škodlivými faktormi vonkajšieho prostredia, najmä pred hlukom a zdrojmi znečistenia ovzdušia, a prostredie chránené pred negatívnymi výchovnými vplyvmi.
(3) Priestorové usporiadanie, funkčné členenie a vybavenie zariadení pre deti a mládež musí zodpovedať veku, zdravotnému stavu, stupňu telesného a duševného vývinu, telesným rozmerom detí a mládeže a veľkostnému typu a účelu zariadenia. Hračky, výchovné pomôcky a ďalšie predmety určené pre deti a mládež musia svojimi vlastnosťami zodpovedať požiadavkám ustanoveným osobitnými predpismi. 29)
(4) Prevádzkový poriadok upraví režim dňa, vrátane činností vedúcich k výchove a vzdelávaniu, prevádzku pieskovísk, stravovanie a pitný režim, ktoré musia v zariadeniach pre deti a mládež zohľadňovať vekové, fyzické a psychické osobitosti detí a mládeže.
(5) Fyzická osoba-podnikateľ a právnická osoba, ktoré prevádzkujú zariadenia pre deti a mládež (ďalej len “prevádzkovateľ zariadenia pre deti a mládež”), sú povinné
a) zamerať výchovu detí a mládeže na ochranu zdravia,
b) zabezpečiť pri podávaní stravy, aby strava bola pripravovaná zo zdravotne neškodných potravín so zodpovedajúcou energetickou a biologickou hodnotou,
c) zabezpečiť pravidelné čistenie a udržiavanie vonkajších i vnútorných priestorov zariadenia pre deti a mládež tak, aby tieto nepredstavovali riziko v dôsledku ich mikrobiálneho a iného znečistenia a dodržiavať najvyššie prípustné množstvo mikrobiálneho a iného znečistenia pôdy ustanovené vykonávacím predpisom podľa § 62 písm. j),
d) používať na čistenie a údržbu zariadenia len prostriedky, ktoré nie sú zaradené medzi nebezpečné chemické látky a nebezpečné chemické prípravky, 30)
e) zabezpečiť zásobovanie zariadenia tečúcou pitnou vodou a tečúcou teplou vodou,
f) vypracovať prevádzkový poriadok a predložiť ho na schválenie regionálnemu úradu verejného zdravotníctva, ako aj návrh na jeho zmenu.
(6) V predškolskom zariadení môže byť umiestnené len dieťa, ktoré
a) je zdravotne spôsobilé na pobyt v kolektíve,
b) neprejavuje príznaky prenosného ochorenia,
c) nemá nariadené karanténne opatrenie.
(7) Potvrdenie o zdravotnej spôsobilosti, ktoré obsahuje aj údaj o povinnom očkovaní, vydá rodičovi, poručníkovi, opatrovníkovi, fyzickej osobe alebo právnickej osobe, ktorej bolo dieťa zverené na základe rozhodnutia súdu podľa osobitného predpisu, 31) alebo osobe, ktorá má záujem stať sa pestúnom a má dieťa dočasne zverené do starostlivosti podľa osobitného predpisu 26) (ďalej len “zástupca dieťaťa”), ošetrujúci lekár. Potvrdenie o zdravotnej spôsobilosti dieťaťa na pobyt v kolektíve predkladá zástupca dieťaťa pred prvým vstupom dieťaťa do predškolského zariadenia.
(8) Skutočnosti uvedené v odseku 6 písm. b) a c) potvrdzuje písomným vyhlásením zástupca dieťaťa. Vyhlásenie nesmie byť staršie ako jeden deň. Vyhlásenie predkladá zástupca dieťaťa pred prvým vstupom dieťaťa do predškolského zariadenia a po neprítomnosti dieťaťa v predškolskom zariadení dlhšej ako päť dní,
(9) Fyzická osoba-podnikateľ a právnická osoba, ktoré prevádzkujú predškolské zariadenia (ďalej len “prevádzkovateľ predškolského zariadenia”), sú ďalej povinné
a) zabezpečiť, aby skutočnosť, či zdravotný stav dieťaťa umožňuje jeho prijatie do zariadenia, zisťovala každý deň zodpovedná osoba pred prijatím dieťaťa do zariadenia,
b) zabezpečiť, aby osoba zodpovedná za každodenné prijímanie detí do zariadenia prijala dieťa podozrivé z ochorenia iba na základe vyšetrenia jeho zdravotného stavu ošetrujúcim lekárom,
c) zabezpečiť izoláciu dieťaťa od ostatných detí, ak dieťa počas dňa prejavilo príznaky akútneho prenosného ochorenia, dočasný dohľad nad ním a informovanie zástupcu dieťaťa.
(10) Fyzická osoba-podnikateľ a právnická osoba, ktoré prevádzkujú živnosť starostlivosti o deti do šesť rokov veku, ak prevádzkujú živnosť v prevádzkarni, sú povinné dodržiavať ustanovenia odsekov 2 až 9 a predkladať návrhy uvedené v § 13 ods. 4 písm. a) na posúdenie úradu verejného zdravotníctva alebo regionálneho úradu verejného zdravotníctva.
(11) Fyzická osoba-podnikateľ a právnická osoba, ktoré prevádzkujú živnosť výchovy a mimoškolského vzdelávania detí a mládeže, ak prevádzkujú živnosť v prevádzkarni, sú povinné dodržiavať ustanovenia odsekov 2 až 5 a predkladať návrhy uvedené v § 13 ods. 4 písm. a) na posúdenie úradu verejného zdravotníctva alebo regionálneho úradu verejného zdravotníctva.

§ 25
Zotavovacie podujatia
(1) Zotavovacie podujatie je organizovaný pobyt najmenej piatich detí a mládeže do 18 rokov veku na čas dlhší ako štyri dni, ktorého účelom je rekreácia detí a mládeže, posilnenie ich zdravia a zvýšenie ich telesnej zdatnosti.
(2) Fyzická osoba-podnikateľ a právnická osoba, ktoré organizujú zotavovacie podujatia (ďalej len “organizátor zotavovacieho podujatia”), sú povinné
a) požiadať písomne najmenej 30 dní pred začiatkom konania zotavovacieho podujatia regionálny úrad verejného zdravotníctva príslušný podľa miesta zotavovacieho podujatia, prípadne podľa miesta jeho začiatku, ak ide o putovné zotavovacie podujatie, o posúdenie zotavovacieho podujatia,
b) organizovať zotavovacie podujatie tak, aby plnilo výchovné poslanie a posilňovalo zdravie detí a pri jeho organizovaní prihliadať na vek a zdravotný stav detí a charakter zotavovacieho podujatia,
c) zabezpečiť, aby zotavovacie podujatie sa uskutočnilo len v zariadeniach, ktoré spĺňajú požiadavky na umiestnenie, funkčné členenie, priestorové usporiadanie, ubytovanie, stravovanie a na prevádzku zariadení pre zotavovacie podujatia,
d) zabezpečiť, aby dieťa zúčastnené na zotavovacom podujatí spĺňalo požiadavky zdravotnej spôsobilosti,
e) zabezpečiť, aby na zotavovacom podujatí pracovali iba osoby zdravotne spôsobilé a odborne spôsobilé,
f) dodržiavať denný režim, ktorý zohľadňuje vek a zdravotný stav detí,
g) zabezpečiť stravovanie detí s prihliadnutím na ich vek, zdravotný stav a fyzickú záťaž a aby podávaná strava bola zdravotne neškodná a výživovo hodnotná,
h) zabezpečiť zdravotnú starostlivosť na zotavovacom podujatí odborne spôsobilými osobami, najmenej jednou na 130 detí,
i) zabezpečiť lekárničku prvej pomoci,
j) zabezpečiť starostlivosť lekára dostupného z miesta konania zotavovacieho podujatia a písomne mu oznámiť miesto a čas konania zotavovacieho podujatia,
k) zabezpečiť poučenie osôb na zotavovacom podujatí o predchádzaní ochoreniam a iným poruchám zdravia, ak takéto poučenie doposiaľ neabsolvovali,
l) informovať zástupcu dieťaťa o ochorení alebo inej poruche zdravia dieťaťa na podujatí a o prípadnom kontakte s prenosným ochorením,
m) viesť dokumentáciu o zotavovacom podujatí a uchovávať ju šesť mesiacov od skončenia zotavovacieho podujatia.

§ 26
Zariadenia spoločného stravovania
(1) Zariadenia spoločného stravovania sú zariadenia, ktoré poskytujú stravovacie služby spojené s výrobou, prípravou a podávaním pokrmov alebo nápojov na pracoviskách, v školských zariadeniach, školách, zariadeniach sociálnych služieb, zariadeniach sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, zdravotníckych zariadeniach, v prevádzkach verejného stravovania, v stánkoch s rýchlym občerstvením a v iných zariadeniach s ambulantným predajom pokrmov a nápojov a na zotavovacích a iných hromadných podujatiach.
(2) Zariadenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, v ktorom sa vykonáva rozhodnutie súdu 32) a zariadenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, ktoré utvára podmienky na prípravu stravy alebo zabezpečuje poskytovanie stravy 33) sa na účely tohto zákona nepovažuje za zariadenie spoločného stravovania.
(3) Stravovacie služby možno poskytovať len v zariadeniach, ktoré spĺňajú požiadavky na stavebno-technické riešenie, priestorové usporiadanie, vybavenie, vnútorné členenie a na prevádzku.
(4) Fyzická osoba-podnikateľ a právnická osoba, ktoré prevádzkujú zariadenia spoločného stravovania (ďalej len “prevádzkovateľ zariadenia spoločného stravovania”), sú povinné
a) zabezpečiť, aby do výrobných a skladovacích priestorov nevstupovali neoprávnené osoby, a zamedziť vodeniu a vpúšťaniu zvierat do priestorov zariadenia spoločného stravovania okrem priestorov určených na konzumáciu stravy, do ktorých môžu vstupovať zrakovo postihnuté osoby aj v sprievode vodiaceho psa,
b) zabezpečiť pri výrobe pokrmov ich zdravotnú neškodnosť a zachovanie ich výživovej a zmyslovej hodnoty a vylúčenie nežiaducich vplyvov z technologického postupu prípravy pokrmov,
c) postupovať pri výrobe pokrmov a nápojov podľa zásad správnej výrobnej praxe, 9) dodržiavať pracovné postupy, miesta alebo operácie technologických procesov, ktoré sú kritické pri zabezpečovaní zdravotnej neškodnosti pokrmov a nápojov, a dodržiavať požiadavky na výrobu, prípravu a podávanie pokrmov a nápojov,
d) zabezpečovať sústavnú kontrolu pri preberaní surovín a viesť o vykonanej kontrole evidenciu počas piatich rokov,
e) zabezpečovať a kontrolovať podmienky dodržania zdravotnej neškodnosti uskladňovaných surovín, polovýrobkov, polotovarov, hotových pokrmov a nápojov,
f) zabezpečovať ochranu hotových pokrmov a nápojov pred ich znehodnotením,
g) zabezpečovať plynulú dodávku pitnej vody a teplej vody do zariadenia spoločného stravovania,
h) zabezpečovať kontrolu ukazovateľov kvality pitnej vody podľa osobitného predpisu, 24) ak je zariadenie zásobované z vlastného vodného zdroja,
i) zabezpečovať výživovú hodnotu hotových pokrmov a nápojov podľa odporúčaných výživových dávok, ak ďalej nie je ustanovené inak,
j) zabezpečiť pred výdajom stravy odber vzoriek pripravených hotových pokrmov, ich uchovanie a o odobratých vzorkách viesť dokumentáciu, ak ďalej nie je ustanovené inak,
k) kontrolovať dodržiavanie osobnej hygieny zamestnancov,
l) zabezpečovať a kontrolovať čistotu zariadenia a prevádzkových priestorov,
m) vypracovať prevádzkový poriadok a predložiť ho regionálnemu úradu verejného zdravotníctva na schválenie, ako aj návrh na jeho zmenu.
(5) Povinnosti podľa odseku 4 písm. i) a j) sa nevzťahujú na prevádzky verejného stravovania, stánky s rýchlym občerstvením a iné zariadenia s ambulantným predajom pokrmov a nápojov a na hromadné podujatia.
(6) Prevádzkovateľ zariadenia spoločného stravovania určeného pre deti a mládež je ďalej povinný pri voľbe stravy vychádzať z vekových potrieb stravovanej skupiny, prihliadať na vhodný výber surovín, ročné obdobie, čas, keď sa má poskytovať stravovanie, a ďalšie skutočnosti, ktoré by mohli ovplyvniť zdravotný stav stravovaných detí a mládeže.

DRUHÁ HLAVA
OCHRANA ZDRAVIA PRED HLUKOM, INFRAZVUKOM, VIBRÁCIAMI A ELEKTROMAGNETICKÝM ŽIARENÍM V ŽIVOTNOM PROSTREDÍ
§ 27
Hluk, infrazvuk a vibrácie v životnom prostredí
(1) Fyzická osoba-podnikateľ a právnická osoba, ktoré používajú alebo prevádzkujú zdroje hluku, infrazvuku alebo vibrácií, správca pozemných komunikácií, 33a) prevádzkovateľ vodnej cesty, 33b) prevádzkovateľ dráhy, 33c) prevádzkovateľ letiska, 33d) a prevádzkovatelia ďalších objektov, ktorých prevádzkou vzniká hluk (ďalej len “prevádzkovateľ zdrojov hluku, infrazvuku alebo vibrácií”), sú povinní zabezpečiť, aby expozícia obyvateľov a ich prostredia bola čo najnižšia a neprekročila prípustné hodnoty pre deň, večer a noc ustanovené vykonávacím predpisom podľa § 62 písm. m).
(2) Pri návrhu, výstavbe alebo podstatnej rekonštrukcii dopravných stavieb a infraštruktúry hluk v súvisiacom vonkajšom alebo vnútornom prostredí nesmie prekročiť prípustné hodnoty pri predpokladanom dopravnom zaťažení.
(3) Pri návrhu, výstavbe alebo podstatnej rekonštrukcii budov je potrebné zabezpečiť ochranu vnútorného prostredia budov pred hlukom z vonkajšieho prostredia pri súčasnom zachovaní ostatných potrebných vlastností vnútorného prostredia.
(4) Obce sú oprávnené objektivizovať expozíciu obyvateľov a ich prostredia hluku a vibráciám v súlade s požiadavkami ustanovenými vykonávacím predpisom podľa § 62 písm. m). Objektivizáciu expozície obyvateľov a ich prostredia hluku, infrazvuku a vibráciám môžu vykonávať len osoby odborne spôsobilé na činnosť podľa § 15 ods. 1 písm. a) a ktoré sú držiteľom osvedčenia o akreditácii podľa § 16 ods. 4 písm. b).

§ 28
Elektromagnetické žiarenie v životnom prostredí
(1) Fyzická osoba-podnikateľ a právnická osoba, ktoré používajú alebo prevádzkujú generátor nízkych frekvencií, generátor vysokých frekvencií alebo zariadenia, ktoré takéto generátory obsahujú (ďalej len “zdroj elektromagnetického žiarenia”), sú povinné zabezpečiť technické, organizačné a iné opatrenia, ktoré vylúčia alebo znížia expozíciu obyvateľov na úroveň limitných hodnôt ustanovených vykonávacím predpisom podľa § 62 písm. n).
(2) Zdroje elektromagnetického žiarenia pri navrhovaní a uskutočňovaní stavieb je potrebné zabezpečiť tak, aby nedošlo k prekračovaniu limitných hodnôt expozície obyvateľov.

§ 29
Optické žiarenie v životnom prostredí
Fyzická osoba-podnikateľ a právnická osoba, ktoré používajú alebo prevádzkujú umelé zdroje ultrafialového, infračerveného, laserového alebo iného optického žiarenia na iné účely ako osvetlenie podľa § 20 ods. 1 (ďalej len “prevádzkovateľ umelých zdrojov optického žiarenia”), sú povinné
a) zabezpečiť, aby expozícia obyvateľov a ich prostredia neprekročila limitné hodnoty ustanovené vykonávacím predpisom podľa § 62 písm. o),
b) zabezpečiť objektivizáciu a hodnotenie optického žiarenia.

TRETIA HLAVA
OCHRANA ZDRAVIA PRI PRÁCI
§ 30
Povinnosti pri ochrane zdravia pri práci
(1) Zamestnávateľ je povinný
a) zabezpečiť opatrenia, ktoré znížia expozíciu zamestnancov a obyvateľov fyzikálnym, chemickým, biologickým a iným faktorom práce a pracovného prostredia na najnižšiu dosiahnuteľnú úroveň, najmenej však na úroveň limitov ustanovených osobitnými predpismi,34)
b) zabezpečiť pre svojich zamestnancov zdravotný dohľad podľa § 30a a 30d,
c) zabezpečiť pre zamestnancov posudzovanie zdravotnej spôsobilosti na prácu podľa § 30e,
d) predložiť lekárovi, ktorý vykonáva lekárske preventívne prehliadky vo vzťahu k práci (§ 30e ods. 3, 4 a 6), zoznam zamestnancov, ktorí sa podrobia lekárskej preventívnej prehliadke vo vzťahu k práci podľa § 30e; v zozname zamestnancov sa uvádza meno a priezvisko zamestnanca, dátum narodenia, osobné číslo, ak bolo pridelené, názov pracoviska, profesia, pracovné zaradenie, dĺžka expozície pri práci v rokoch alebo v mesiacoch u aktuálneho zamestnávateľa, faktory práce a pracovného prostredia, ktorým je zamestnanec vystavený, a výsledky hodnotenia zdravotných rizík s uvedením kategórií prác osobitne u jednotlivých faktorov práce a pracovného prostredia,
e) uchovávať lekárske posudky o zdravotnej spôsobilosti na prácu podľa § 30f ods. 1 zamestnancov, ktorí vykonávajú rizikové práce, 20 rokov od skončenia práce alebo ak v písmene n) nie je ustanovené inak,
f) zabezpečiť hodnotenie zdravotného rizika, vypracovanie kategorizácie prác z hľadiska zdravotných rizík a posudku o riziku,
g) vypracovať prevádzkový poriadok z hľadiska ochrany a podpory zdravia zamestnancov pri práci, ak tak ustanovujú osobitné predpisy,34)
h) zabezpečiť pre zamestnancov hodnotenie zdravotného rizika raz za rok a pri každej podstatnej zmene pracovných podmienok, ktorá by mohla mať vplyv na mieru zdravotného rizika a kategóriu práce z hľadiska zdravotných rizík,
i) viesť a uchovávať evidenciu zamestnancov podľa kategórií prác (§ 31),
j) predkladať príslušnému orgánu verejného zdravotníctva návrhy na zaradenie prác do tretej kategórie alebo štvrtej kategórie, návrhy na zmenu alebo vyradenie prác z tretej kategórie alebo štvrtej kategórie (§ 31 ods. 6),
k) oznámiť bezodkladne po prehodnotení zdravotného rizika príslušnému orgánu verejného zdravotníctva každú zmenu podmienok výkonu práce, ktorá by mohla mať vplyv na zvýšenie zdravotného rizika prác zaradených do druhej kategórie a tým na ich zaradenie do tretej kategórie alebo štvrtej kategórie,
l) vypracovať v spolupráci s pracovnou zdravotnou službou a predložiť každoročne k 31. decembru príslušnému orgánu verejného zdravotníctva informáciu o výsledkoch hodnotenia zdravotných rizík a opatreniach vykonaných na ich zníženie alebo odstránenie na pracoviskách, na ktorých zamestnanci vykonávajú rizikové práce, počet zamestnancov, ktorí vykonávajú rizikové práce, a hodnotenie zdravotného stavu zamestnancov vo vzťahu k práci,
m) viesť záznamy, ktoré obsahujú údaje o zamestnancoch podľa odseku 2, pri kvalitatívnom a kvantitatívnom zisťovaní zdraviu škodlivých faktorov pracovného prostredia [§ 52 ods. 1 písm. c)] pri hodnotení zdravotných rizík, a to
1. hluku,
2. vibrácií,
3. ionizujúceho žiarenia,
4. elektromagnetického žiarenia,
5. ultrafialového žiarenia,
6. infračerveného žiarenia,
7. laserového žiarenia,
8. tepelno-vlhkostnej mikroklímy,
9. chemických faktorov,
10. karcinogénnych a mutagénnych faktorov,
11. biologických faktorov,
12. fyzickej záťaže,
13. psychickej pracovnej záťaže,
14. zvýšeného tlaku vzduchu,
n) po zániku živnosti alebo zániku spoločnosti bezodkladne odovzdať dokumentáciu vedenú podľa písmen e), f), i) a m) príslušnému orgánu verejného zdravotníctva.
(2) Záznamy podľa odseku 1 písm. m) obsahujú tieto údaje o zamestnancovi:
a) meno, priezvisko a dátum narodenia,
b) pracovisko, profesiu a pracovné zaradenie,
c) dátum začatia a skončenia výkonu práce, vykonávanie jej jednotlivých etáp a
d) výsledky kvalitatívneho a kvantitatívneho zisťovania zdraviu škodlivého faktora v pracovnom prostredí, ktorému bol zamestnanec vystavený, a kategóriu práce za každé sledované obdobie.
(3) Povinnosti podľa odseku 1 písm. a) a písm. f) až n) sa nevzťahujú na
a) Slovenskú informačnú službu vo vzťahu k výkonu štátnej služby príslušníkmi Slovenskej informačnej služby mimo územia Slovenskej republiky a vo vzťahu k príslušníkom Slovenskej informačnej služby zaradených do činnej zálohy,
b) Zbor väzenskej a justičnej stráže vo vzťahu k príslušníkom Zboru väzenskej a justičnej stráže zaradeným do činnej zálohy,
c) Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky vo vzťahu k výkonu štátnej služby príslušníkmi Policajného zboru mimo územia Slovenskej republiky a vo vzťahu k príslušníkom Policajného zboru zaradeným do činnej zálohy a príslušníkom Hasičského a záchranného zboru a príslušníkom Horskej záchrannej služby zaradeným mimo činnej štátnej služby,
d) Ministerstvo obrany Slovenskej republiky vo vzťahu k výkonu štátnej služby profesionálnych vojakov ozbrojených síl Slovenskej republiky vyslaných na plnenie úloh mimo územia Slovenskej republiky,
e) Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky vo vzťahu k výkonu štátnej služby colníkov mimo územia Slovenskej republiky a vo vzťahu k colníkom zaradeným do činnej zálohy.
(4) Povinnosti podľa odseku 1 písm. b) až e) sa nevzťahujú na Slovenskú informačnú službu, Národný bezpečnostný úrad, Zbor väzenskej a justičnej stráže, Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Horskú záchrannú službu, Ministerstvo obrany Slovenskej republiky a Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, ak je plnenie týchto povinností Slovenskou informačnou službou, Národným bezpečnostným úradom, Zborom väzenskej a justičnej stráže, Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky, Horskou záchrannou službou, Ministerstvom obrany Slovenskej republiky a Finančným riaditeľstvom Slovenskej republiky zabezpečené podľa osobitných predpisov.34a)
(5) Zamestnávateľ je povinný poskytnúť dostatočný čas na plnenie odborných činností pri zabezpečovaní ochrany a podpory zdravia pri práci, ktorý je nevyhnutný na zabezpečenie potrebných preventívnych a ochranných opatrení
a) vlastným zamestnancom, ktorí vykonávajú pracovnú zdravotnú službu,
b) fyzickej osobe – podnikateľovi alebo právnickej osobe, ktorá vykonáva pracovnú zdravotnú službu dodávateľským spôsobom,
c) fyzickej osobe – podnikateľovi alebo právnickej osobe, ktorá samostatne vykonáva niektoré činnosti pracovnej zdravotnej služby podľa § 30a ods. 4 písm. b) až d).
(6) Pri určovaní dostatočného času podľa odseku 5 zamestnávateľ zohľadňuje veľkosť organizácie, počet zamestnancov, pracovné podmienky a zdravotné riziká súvisiace s expozíciou zamestnancov.
(7) Fyzická osoba – podnikateľ, ktorá nezamestnáva iné fyzické osoby a vykonáva prácu zaradenú do tretej kategórie alebo štvrtej kategórie, je povinná
a) zabezpečiť opatrenia, ktoré znížia jej expozíciu a expozíciu obyvateľov fyzikálnym, chemickým, biologickým a iným faktorom práce a pracovného prostredia na najnižšiu dosiahnuteľnú úroveň, najmenej však na úroveň limitov ustanovených osobitnými predpismi,34)
b) zabezpečiť posudzovanie svojej zdravotnej spôsobilosti na prácu podľa § 30e,
c) predkladať príslušnému orgánu verejného zdravotníctva návrh na zaradenie svojej práce do tretej kategórie alebo štvrtej kategórie, návrh na zmenu alebo vyradenie svojej práce z tretej kategórie alebo štvrtej kategórie (§ 31 ods. 6),
d) uchovávať 20 rokov od skončenia rizikovej práce lekárske posudky o svojej zdravotnej spôsobilosti na prácu podľa § 30f ods. 1.
(8) Fyzická osoba – podnikateľ, ktorá nezamestnáva iné fyzické osoby, môže pre seba zabezpečiť primeraný zdravotný dohľad podľa § 30a a 30d s ohľadom na špecifické riziká pri práci.
(9) Povinnosti zamestnávateľa uvedené v odsekoch 1, 2, 5 a 6 sa počas dočasného pridelenia vzťahujú aj na užívateľského zamestnávateľa vo vzťahu k dočasne prideleným zamestnancom.34b)

§ 30a
Pracovná zdravotná služba
(1) Pracovná zdravotná služba poskytuje zamestnávateľovi odborné a poradenské služby v oblasti ochrany a podpory zdravia pri práci výkonom zdravotného dohľadu, ktorý tvorí dohľad nad pracovnými podmienkami a posudzovanie zdravotnej spôsobilosti na prácu výkonom lekárskych preventívnych prehliadok vo vzťahu k práci.
(2) Na vykonávanie pracovnej zdravotnej služby zamestnávateľ určí dostatočný počet vlastných zamestnancov, ktorí sú s ním v pracovnoprávnom vzťahu alebo v obdobnom pracovnom vzťahu. Ak zamestnávateľ zabezpečuje vykonávanie pracovnej zdravotnej služby pre svojich zamestnancov vlastnými zamestnancami, je povinný túto skutočnosť bezodkladne písomne oznámiť príslušnému orgánu verejného zdravotníctva.
(3) Na vykonávanie pracovnej zdravotnej služby podľa odseku 2 je zamestnávateľ povinný
a) mať na vykonávanie pracovnej zdravotnej služby, ak odsek 4 neustanovuje inak,
1. dostatočný počet vlastných zamestnancov pre zamestnancov, ktorí vykonávajú práce zaradené do prvej kategórie alebo druhej kategórie, a to lekára so špecializáciou v špecializačnom odbore uvedenom v odseku 4 písm. b), verejného zdravotníka, bezpečnostného technika alebo autorizovaného bezpečnostného technika, alebo
2. minimálny tím pracovnej zdravotnej služby podľa odseku 6 pre zamestnancov, ktorí vykonávajú práce zaradené do prvej kategórie až štvrtej kategórie,
b) zabezpečiť, ak je to potrebné, ambulanciu na výkon lekárskych preventívnych prehliadok vo vzťahu k práci,
c) zabezpečiť vedenie dokumentácie o vykonávaní jednotlivých odborných činností (§ 30d).
(4) Ak zamestnávateľ nemá vlastných zamestnancov na vykonávanie pracovnej zdravotnej služby podľa odseku 2, je povinný zmluvne zabezpečiť vykonávanie pracovnej zdravotnej služby dodávateľským spôsobom s
a) fyzickou osobou – podnikateľom alebo právnickou osobou, ktorej úrad verejného zdravotníctva vydal oprávnenie na pracovnú zdravotnú službu (§ 30b) pre zamestnancov, ktorí vykonávajú práce zaradené do prvej kategórie až štvrtej kategórie,
b) fyzickou osobou – podnikateľom alebo právnickou osobou, ktorá je poskytovateľom zdravotnej starostlivosti,34c) poskytujúcim zdravotnú starostlivosť v špecializačnom odbore všeobecné lekárstvo, špecializačnom odbore klinické pracovné lekárstvo a klinická toxikológia, špecializačnom odbore pracovné lekárstvo, špecializačnom odbore preventívne pracovné lekárstvo a toxikológia, špecializačnom odbore služby zdravia pri práci alebo v špecializačnom odbore verejné zdravotníctvo, pre zamestnancov, ktorí vykonávajú práce zaradené do prvej kategórie alebo druhej kategórie,
c) fyzickou osobou – podnikateľom, ktorá je verejným zdravotníkom a má živnostenské oprávnenie podľa osobitného predpisu34d) na vykonávanie dohľadu nad pracovnými podmienkami, alebo právnickou osobou, ktorá má živnostenské oprávnenie podľa osobitného predpisu 34d) na vykonávanie dohľadu nad pracovnými podmienkami a má zodpovedného zástupcu, ktorý je verejným zdravotníkom, pre zamestnancov, ktorí vykonávajú práce zaradené do prvej kategórie alebo druhej kategórie, alebo
d) fyzickou osobou – podnikateľom, ktorá nezamestnáva iné fyzické osoby a je bezpečnostným technikom alebo autorizovaným bezpečnostným technikom34e) alebo fyzickou osobou – podnikateľom alebo právnickou osobou, ktoré sú oprávnené na výkon bezpečnostnotechnickej služby,34f) na výkon niektorých činností pracovnej zdravotnej služby podľa odseku 5 pre zamestnancov, ktorí vykonávajú práce zaradené do prvej kategórie alebo druhej kategórie.

(5) Fyzická osoba – podnikateľ alebo právnická osoba uvedená v odseku 4 písm. b) až d) samostatne vykonáva činnosť pracovnej zdravotnej služby podľa § 30d ods. 1 písm. a) až d), písm. f), g), h) prvého bodu a písm. i).
(6) Minimálny tím pracovnej zdravotnej služby tvoria lekár so špecializáciou v špecializačnom odbore pracovné lekárstvo, špecializačnom odbore klinické pracovné lekárstvo a klinická toxikológia, špecializačnom odbore preventívne pracovné lekárstvo a toxikológia alebo špecializačnom odbore služby zdravia pri práci a verejný zdravotník.34g)
(7) Vedúci tímu pracovnej zdravotnej služby môže byť len lekár, ktorý má špecializáciu v špecializačnom odbore uvedenom v odseku 6; vedúcim tímu pracovnej zdravotnej služby môže byť len v jednom tíme pracovnej zdravotnej služby.
(8) Poskytovateľ zdravotnej starostlivosti, ktorý je fyzickou osobou – podnikateľom, si môže činnosť pracovnej zdravotnej služby podľa § 30d vykonávať osobne.
(9) Pracovná zdravotná služba spolupracuje s bezpečnostnotechnickou službou,34e) príslušnými organizačnými útvarmi zamestnávateľa a so zástupcami zamestnancov vrátane zástupcov zamestnancov pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci. Zriadením pracovnej zdravotnej služby alebo zabezpečením plnenia jej úloh dodávateľským spôsobom nie sú dotknuté povinnosti zamestnávateľa v oblasti ochrany zdravia pri práci a jeho zodpovednosť za zabezpečenie ochrany zdravia zamestnancov pri práci.

§ 30b
Vydanie a odobratie oprávnenia na pracovnú zdravotnú službu a vedenie evidencie osôb, ktoré samostatne vykonávajú niektoré činnosti pracovnej zdravotnej služby
(1) Žiadosť o vydanie oprávnenia na pracovnú zdravotnú službu sa podáva písomne úradu verejného zdravotníctva.
(2) Žiadosť o vydanie oprávnenia na pracovnú zdravotnú službu obsahuje
a) obchodné meno, miesto podnikania a identifikačné číslo, ak ide o fyzickú osobu – podnikateľa, alebo
b) obchodné meno, právnu formu, sídlo a identifikačné číslo, ak ide o právnickú osobu,
c) doklad o oprávnení na podnikanie,
d) doklady, že žiadateľ o oprávnenie na pracovnú zdravotnú službu má
1. minimálny tím zdravotníckych pracovníkov podľa § 30a ods. 6, s ktorými má uzatvorený pracovnoprávny vzťah alebo obdobný pracovný vzťah,
2. povolenie na prevádzkovanie ambulancie alebo zmluvu na prenájom ambulancie [(§ 30a ods. 3 písm. b)],
3. vypracovaný pracovný postup na vykonávanie jednotlivých odborných činností.
(3) Ak žiadosť o vydanie oprávnenia na pracovnú zdravotnú službu podáva fyzická osoba alebo založená právnická osoba, ktorá ešte nie je zapísaná do obchodného registra (ďalej len “založená právnická osoba”), žiadosť obsahuje
a) meno, priezvisko, titul a adresu trvalého pobytu, ak ide o fyzickú osobu,
b) obchodné meno, právnu formu a sídlo, ak ide o založenú právnickú osobu,
c) vyhlásenie, že fyzická osoba alebo založená právnická osoba má zabezpečené
1. minimálny tím zdravotníckych pracovníkov podľa § 30a ods. 6,
2. ambulanciu na výkon lekárskych preventívnych prehliadok vo vzťahu k práci podľa § 30a ods. 3 písm. b),
d) pracovný postup na vykonávanie jednotlivých odborných činností.
(4) Súčasťou žiadosti podľa odsekov 2 a 3 je aj
a) vyhlásenie o tom, že žiadateľ o oprávnenie na pracovnú zdravotnú službu bude pri vykonávaní odborných činností vo vzťahu k zamestnávateľovi nezávislý,
b) doklad o zaplatení správneho poplatku.
(5) Úrad verejného zdravotníctva vydá oprávnenie na pracovnú zdravotnú službu fyzickej osobe – podnikateľovi alebo právnickej osobe, ak spĺňa podmienky podľa odsekov 2 a 4, a fyzickej osobe alebo založenej právnickej osobe, ak spĺňa podmienky podľa odsekov 3 a 4. V oprávnení na pracovnú zdravotnú službu uvedie
a) evidenčné číslo oprávnenia na pracovnú zdravotnú službu,
b) meno, priezvisko, titul a adresu trvalého pobytu fyzickej osoby, ak ide o fyzickú osobu – podnikateľa, aj miesto podnikania a identifikačné číslo, alebo
c) obchodné meno, právnu formu, sídlo a identifikačné číslo právnickej osoby, ak ide o založenú právnickú osobu, obchodné meno, právnu formu a sídlo.
(6) Fyzická osoba alebo založená právnická osoba, ktorej bolo vydané oprávnenie na pracovnú zdravotnú službu podľa odseku 5, môže začať vykonávať činnosť pracovnej zdravotnej služby, ak má živnostenské oprávnenie podľa osobitného predpisu 34h) a úradu verejného zdravotníctva písomne predloží do 30 dní od získania živnostenského oprávnenia doklady podľa odseku 2 písm. a) až c) a písm. d) prvého bodu a druhého bodu.
(7) Úrad verejného zdravotníctva vydáva oprávnenie na pracovnú zdravotnú službu na dobu neurčitú.
(8) Úrad verejného zdravotníctva oprávnenie na pracovnú zdravotnú službu odoberie, ak fyzická osoba – podnikateľ alebo právnická osoba (ďalej len “držiteľ oprávnenia na pracovnú zdravotnú službu”) opakovane neplní povinnosti podľa § 30c ods. 1 písm. a) až i).
(9) Úrad verejného zdravotníctva oprávnenie na pracovnú zdravotnú službu ďalej odoberie, ak fyzická osoba alebo držiteľ oprávnenia na pracovnú zdravotnú službu požiada o odobratie oprávnenia na pracovnú zdravotnú službu.
(10) Platnosť oprávnenia na pracovnú zdravotnú službu zaniká
a) výmazom právnickej osoby z obchodného registra,
b) zánikom živnostenského oprávnenia,
c) nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia o odobratí oprávnenia na pracovnú zdravotnú službu podľa odsekov 8 a 9,
d) smrťou fyzickej osoby alebo fyzickej osoby – podnikateľa oprávnenej na výkon pracovnej zdravotnej služby alebo jej vyhlásením za mŕtvu.
(11) Oprávnenie na pracovnú zdravotnú službu neprechádza na právneho nástupcu a je neprevoditeľné.
(12) Fyzická osoba – podnikateľ alebo právnická osoba, ktorej úrad verejného zdravotníctva odobral oprávnenie na pracovnú zdravotnú službu, môže opätovne požiadať o vydanie oprávnenia na pracovnú zdravotnú službu najskôr po uplynutí jedného roka odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o odobratí oprávnenia na pracovnú zdravotnú službu; to sa nevzťahuje na oprávnenia na pracovnú zdravotnú službu odobraté
a) za neplnenie povinností uvedených v § 30c ods. 1 písm. a) a b),
b) na základe žiadosti podľa odseku 9.
(13) Fyzická osoba – podnikateľ alebo právnická osoba uvedená v § 30a ods. 4 písm. b) až d), ktorá samostatne vykonáva činnosť pracovnej zdravotnej služby, musí písomne úradu verejného zdravotníctva ohlásiť začatie svojej činnosti; v ohlásení uvedie údaje podľa § 5 ods. 4 písm. s) a dátum začatia vykonávania niektorých činností pracovnej zdravotnej služby [§ 30d ods. 1 písm. a) až d), písm. f), g), h) prvého bodu a písm. i)]. K ohláseniu predloží kópiu licencie na výkon zdravotníckeho povolania alebo licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe [§ 30a ods. 4 písm. b)] alebo živnostenské oprávnenie [§ 30a ods. 4 písm. c) a d)].
(14) Úrad verejného zdravotníctva v evidencii osôb, ktoré samostatne vykonávajú niektoré činnosti pracovnej zdravotnej služby, vykoná výmaz z dôvodu opakovaného neplnenia povinností podľa § 30c ods. 3; návrh na výmaz dáva regionálny úrad verejného zdravotníctva.
(15) Úrad verejného zdravotníctva v evidencii osôb, ktoré samostatne vykonávajú niektoré činnosti pracovnej zdravotnej služby, vykoná výmaz aj
a) na žiadosť osoby samostatne vykonávajúcej niektoré činnosti pracovnej zdravotnej služby,
b) po výmaze právnickej osoby z obchodného registra,
c) po zániku živnostenského oprávnenia,
d) po odobratí alebo zániku licencie na výkon zdravotníckeho povolania alebo licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe,
e) po smrti fyzickej osoby alebo fyzickej osoby – podnikateľa, ktorá samostatne vykonáva niektoré činnosti pracovnej zdravotnej služby, alebo jej vyhlásením za mŕtvu.
(16) Osoba samostatne vykonávajúca niektoré činnosti pracovnej zdravotnej služby, ktorú úrad verejného zdravotníctva vymazal podľa odseku 14 alebo odseku 15 písm. d), môže opätovne ohlásiť začatie svojej činnosti najskôr po uplynutí jedného roka odo dňa výmazu z evidencie.

§ 30c
Povinnosti držiteľa oprávnenia na pracovnú zdravotnú službu a povinnosti osoby samostatne vykonávajúcej niektoré činnosti pracovnej zdravotnej služby
(1) Držiteľ oprávnenia na pracovnú zdravotnú službu je povinný po celý čas vykonávania činnosti pracovnej zdravotnej služby
a) zabezpečiť dostatočný počet zdravotníckych pracovníkov v tíme pracovnej zdravotnej služby (§ 30d ods. 2), s ktorými má uzatvorený pracovnoprávny vzťah alebo obdobný pracovný vzťah,
b) mať povolenie na prevádzkovanie ambulancie alebo zmluvu na prenájom ambulancie, ktorá má povolenie na prevádzkovanie,
c) mať vypracovaný pracovný postup na vykonávanie jednotlivých odborných činností; vykonávať odborné činnosti v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi a objektívne zistiteľnými informáciami o vykonávanej práci a o pracovisku s dôrazom na ochranu zdravia zamestnancov,
d) vykonávať činnosť pracovnej zdravotnej služby nestranne,
e) podať podnet príslušnému orgánu verejného zdravotníctva, ak zistí, že zamestnávateľ napriek opakovanému upozorneniu neplní povinnosti ustanovené všeobecne záväznými právnymi predpismi na zabezpečenie ochrany zdravia pri práci alebo nepostupuje v súlade s lekárskym posudkom o zdravotnej spôsobilosti zamestnanca na prácu,
f) viesť dokumentáciu o vykonávaní odborných činností podľa § 30d ods. 1 a dokumentáciu súvisiacu s povinnosťami zamestnávateľa podľa § 30 ods. 1 písm. c), f) až l),
g) oznamovať úradu verejného zdravotníctva bezodkladne písomne zmenu
1. názvu alebo sídla,
2. osoby vedúceho tímu pracovnej zdravotnej služby,
h) umožniť úradu verejného zdravotníctva kontrolu plnenia
1. podmienok výkonu pracovnej zdravotnej služby, na základe ktorých bolo vydané oprávnenie na pracovnú zdravotnú službu (§ 30b ods. 2),
2. povinností pracovnej zdravotnej služby podľa písmen a) až g),
i) umožniť regionálnemu úradu verejného zdravotníctva kontrolu plnenia povinností pracovnej zdravotnej služby podľa písmen c) až f).
(2) Držiteľ oprávnenia na pracovnú zdravotnú službu u zamestnávateľa, s ktorým má zmluvu na výkon činnosti pracovnej zdravotnej služby (§ 30d), môže dodávateľským spôsobom zmluvne poveriť so súhlasom zamestnávateľa
a) iného držiteľa oprávnenia na pracovnú zdravotnú službu vykonávaním určitých špecifických činností u tohto zamestnávateľa vrátane výkonu lekárskych preventívnych prehliadok vo vzťahu k práci, ktoré vykonávajú lekári podľa § 30e ods. 3, 4 a 6,
b) poskytovateľa zdravotnej starostlivosti výkonom lekárskych preventívnych prehliadok vo vzťahu k práci, ktoré vykonávajú lekári podľa § 30e ods. 3, 4 a 6.
(3) Osoba, ktorá samostatne vykonáva niektoré činnosti pracovnej zdravotnej služby [§ 30d ods. 1 písm. a) až d), písm. f), g), h) prvého bodu a písm. i)], je povinná dodržiavať tieto povinnosti:
a) mať vypracovaný pracovný postup na vykonávanie jednotlivých odborných činností; vykonávať odborné činnosti podľa § 30a ods. 5 v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi a objektívne zistiteľnými informáciami o vykonávanej práci a o pracovisku s dôrazom na ochranu zdravia zamestnancov,
b) vykonávať činnosti pracovnej zdravotnej služby nestranne,
c) podať podnet príslušnému orgánu verejného zdravotníctva, ak zistí, že zamestnávateľ napriek opakovanému upozorneniu neplní povinnosti ustanovené všeobecne záväznými právnymi predpismi na zabezpečenie ochrany zdravia pri práci,
d) viesť dokumentáciu o vykonávaní odborných činností,
e) bezodkladne písomne oznamovať úradu verejného zdravotníctva zmenu obchodného mena a miesta podnikania, ak ide o fyzickú osobu – podnikateľa; zmenu obchodného mena, sídla a právnej formy, ak ide o právnickú osobu,
f) umožniť regionálnemu úradu verejného zdravotníctva kontrolu plnenia týchto povinností pracovnej zdravotnej služby.

§ 30d
Náplň činnosti pracovnej zdravotnej služby
(1) Pracovná zdravotná služba vykonáva zdravotný dohľad najmä tým, že
a) hodnotí faktory práce a pracovného prostredia a spôsob vykonávania práce z hľadiska ich možného vplyvu na zdravie zamestnancov [§ 30 ods. 1 písm. h)],
b) zisťuje expozíciu zamestnancov faktorom práce a pracovného prostredia a ich možné kombinované účinky na zdravie,
c) hodnotí zdravotné riziká, ktoré ohrozujú zdravie zamestnancov pri práci, a podieľa sa na vypracovaní posudku o riziku pre zamestnávateľa, navrhuje zamestnávateľovi opatrenia na zníženie alebo odstránenie rizika,
d) vypracúva návrhy na zaradenie prác do kategórií z hľadiska zdravotných rizík,
e) vypracúva návrhy na zmenu alebo vyradenie prác z tretej kategórie alebo štvrtej kategórie,
f) podporuje prispôsobovanie práce a pracovných podmienok zamestnancom z hľadiska ochrany zdravia,
g) poskytuje primerané poradenstvo zamestnávateľovi a zamestnancom pri
1. plánovaní a organizácii práce a odpočinku zamestnancov vrátane usporiadania pracovísk a pracovných miest a spôsobu výkonu práce z hľadiska ochrany zdravia,
2. ochrane zdravia pred nepriaznivým vplyvom faktorov práce a pracovného prostredia alebo technológií, ktoré sa používajú alebo plánujú používať,
3. ochrane a kladnom ovplyvňovaní zdravia, hygiene, fyziológii práce, psychológii práce a ergonómii,
h) zúčastňuje sa na
1. vypracúvaní programov ochrany a podpory zdravia zamestnancov, na zlepšovaní pracovných podmienok a na vyhodnocovaní nových zariadení a technológií zo zdravotného hľadiska,
2. činnostiach spojených so zaraďovaním zamestnancov na pracovnú rehabilitáciu,34i)
3. rozboroch pracovnej neschopnosti, chorôb z povolania a ochorení súvisiacich s prácou,
4. organizovaní systému prvej pomoci, ak ide o ohrozenie života alebo zdravia zamestnancov,
5. organizovaní vzdelávania vybraných zamestnancov na poskytovanie prvej pomoci alebo vzdeláva vybraných zamestnancov na poskytovanie prvej pomoci podľa osobitného predpisu,34j)
6. zabezpečovaní rekondičného pobytu,34k)
i) spolupracuje pri poskytovaní informácií, vzdelávania a výchovy v oblasti ochrany a kladného ovplyvňovania zdravia, hygieny, fyziológie, psychológie práce a ergonómii,
j) vykonáva lekárske preventívne prehliadky vo vzťahu k práci na účel posudzovania zdravotnej spôsobilosti na prácu (§ 30e ods. 1).
(2) Minimálny rozsah výkonu pracovnej zdravotnej služby podľa kategórie prác (§ 31 ods. 1 až 5) u zamestnávateľa je uvedený v prílohe č. 3b.

§ 30e
Posudzovanie zdravotnej spôsobilosti na prácu
(1) Posudzovanie zdravotnej spôsobilosti na prácu sa vykonáva na základe hodnotenia zdravotného rizika z expozície faktorom práce a pracovného prostredia a výsledkov lekárskej preventívnej prehliadky vo vzťahu k práci u
a) zamestnanca,
1. ktorý vykonáva prácu zaradenú do tretej kategórie alebo štvrtej kategórie,
2. pri opakovanom výskyte choroby z povolania u rovnakej profesie na tom istom pracovisku,
3. ktorého zdravotnú spôsobilosť na prácu vyžaduje osobitný predpis,35)
4. ktorý vykonáva prácu zaradenú do druhej kategórie, tretej kategórie alebo štvrtej kategórie, ak túto prácu nevykonával viac ako šesť mesiacov zo zdravotných dôvodov,
b) fyzickej osoby – podnikateľa, ktorá nezamestnáva iné fyzické osoby,
1. ktorá vykonáva prácu zaradenú do tretej kategórie alebo štvrtej kategórie,
2. ktorej zdravotnú spôsobilosť na prácu vyžaduje osobitný predpis,35)
c) inej fyzickej osoby, ktorá sa uchádza o zamestnanie
1. na výkon prác zaradených do tretej kategórie alebo štvrtej kategórie, alebo
2. ak jej zdravotnú spôsobilosť na prácu vyžaduje osobitný predpis,35)
d) pracovníka so zdrojmi ionizujúceho žiarenia kategórie A.2)
(2) Povinnosť zamestnanca podrobiť sa lekárskej preventívnej prehliadke vo vzťahu k práci na účel posudzovania zdravotnej spôsobilosti na prácu upravuje osobitný predpis.35a)
(3) Ak ide o práce zaradené do tretej kategórie alebo štvrtej kategórie, lekárske preventívne prehliadky vo vzťahu k práci vykonávajú lekári pracovnej zdravotnej služby so špecializáciou v špecializačnom odbore pracovné lekárstvo, špecializačnom odbore klinické pracovné lekárstvo a klinická toxikológia alebo špecializačnom odbore služby zdravia pri práci.
(4) Ak ide o práce zaradené do tretej kategórie alebo štvrtej kategórie, lekárske preventívne prehliadky vo vzťahu k práci môžu vykonávať okrem lekárov podľa odseku 3 aj lekári pracovnej zdravotnej služby so špecializáciou v špecializačnom odbore všeobecné lekárstvo pod dohľadom lekára pracovnej zdravotnej služby so špecializáciou v špecializačnom odbore pracovné lekárstvo, špecializačnom odbore klinické pracovné lekárstvo a klinická toxikológia alebo špecializačnom odbore služby zdravia pri práci.
(5) Na požiadanie lekára pracovnej zdravotnej služby podľa odsekov 3 a 4 môžu v rámci lekárskej preventívnej prehliadky vo vzťahu k práci ďalšie potrebné doplnkové vyšetrenia vykonať aj lekári iných príslušných špecializačných odborov.35b)
(6) Ak ide o práce zaradené do prvej kategórie alebo druhej kategórie, lekárske preventívne prehliadky vo vzťahu k práci môžu okrem lekárov pracovnej zdravotnej služby so špecializáciou v špecializačných odboroch podľa odsekov 3 a 4 vykonávať aj lekári so špecializáciou v špecializačnom odbore všeobecné lekárstvo a lekári so špecializáciou v špecializačnom odbore pediatria poskytujúci všeobecnú ambulantnú zdravotnú starostlivosť pre deti a dorast, ktorí nie sú lekármi pracovnej zdravotnej služby. Lekárske preventívne prehliadky vo vzťahu k práci sa vykonávajú na základe zamestnávateľom poskytnutých podkladov o vykonávanej práci a pracovných podmienkach zamestnanca a výsledkov hodnotenia zdravotných rizík.
(7) Lekárske preventívne prehliadky vo vzťahu k práci podľa odseku 1 písm. a) prvého bodu, písm. b) prvého bodu a písm. c) prvého bodu sa vykonávajú
a) pred uzatvorením pracovnoprávneho vzťahu alebo obdobného pracovného vzťahu alebo pred začatím výkonu práce fyzickej osoby – podnikateľa, ktorá nezamestnáva iné fyzické osoby,
b) v súvislosti s výkonom práce,
c) pred každou zmenou pracovného zaradenia,
d) pri skončení pracovnoprávneho vzťahu alebo obdobného pracovného vzťahu alebo pri skončení výkonu práce fyzickej osoby – podnikateľa, ktorá nezamestnáva iné fyzické osoby, zo zdravotných dôvodov,
e) po skončení pracovnoprávneho vzťahu alebo obdobného pracovného vzťahu, ak o to zamestnanec požiada bývalého zamestnávateľa, u ktorého vykonával prácu s rizikovými faktormi s neskorými následkami na zdravie.
(8) Lekárske preventívne prehliadky vo vzťahu k práci podľa odseku 7 písm. b) sa vykonávajú
a) jeden raz za dva roky u zamestnanca a fyzickej osoby – podnikateľa, ktorá nezamestnáva iné fyzické osoby, ak vykonávajú práce zaradené do tretej kategórie,
b) jeden raz za rok u zamestnanca a fyzickej osoby – podnikateľa, ktorá nezamestnáva iné fyzické osoby, ak vykonávajú práce zaradené do štvrtej kategórie, a u pracovníka so zdrojmi ionizujúceho žiarenia kategórie A. 2)
(9) Lekárske preventívne prehliadky vo vzťahu k práci podľa odseku 7 písm. e) sa vykonávajú jeden raz za tri roky pri prácach s rizikovými faktormi s neskorými následkami na zdravie, ktoré sú zaradené do tretej kategórie alebo štvrtej kategórie.
(10) Lekárska preventívna prehliadka vo vzťahu k práci podľa odseku 1 písm. a) druhého bodu sa vykoná u zamestnanca rovnakej profesie bezodkladne po uznaní rovnakej choroby z povolania na tom istom pracovisku, ak sa na danom pracovisku doteraz takéto choroby z povolania nevyskytovali.
(11) Lekárske preventívne prehliadky vo vzťahu k práci podľa odseku 1 písm. a) štvrtého bodu sa vykonávajú, aby sa zistili podozrenia na zmeny zdravotného stavu vo vzťahu k vykonávanej práci alebo aby sa zistili kontraindikácie na vykonávanie práce a odporúčali vhodné opatrenia na ochranu zdravia zamestnanca, alebo opodstatnenosť jeho preradenia na inú prácu a poskytnutie pracovnej rehabilitácie.34i)
(12) Úrad verejného zdravotníctva alebo príslušný orgán verejného zdravotníctva môže nariadiť zamestnávateľovi a fyzickej osobe – podnikateľovi, ktorá nezamestnáva iné fyzické osoby, vykonanie mimoriadnej lekárskej preventívnej prehliadky vo vzťahu k práci, ak sa výrazne zmenia faktory práce a pracovného prostredia alebo zdravotné riziko alebo dôjde k závažným zmenám zdravotného stavu zamestnancov alebo fyzickej osoby – podnikateľa, ktorá nezamestnáva iné fyzické osoby, vo vzťahu k vykonávanej práci, alebo sa vyskytnú zmeny zdravotného stavu u niekoľkých zamestnancov, ktoré je možné dať do súvislosti s pracovnými podmienkami.
(13) Lekár pracovnej zdravotnej služby môže navrhnúť zamestnávateľovi vykonanie mimoriadnej lekárskej preventívnej prehliadky vo vzťahu k práci, ak je to potrebné na včasné zachytenie zmien zdravotného stavu zamestnanca v súvislosti s prácou.
(14) Zamestnávateľ zabezpečí zamestnancovi mimoriadnu lekársku preventívnu prehliadku vo vzťahu k práci, ak má odôvodnené pochybnosti o zdravotnej spôsobilosti zamestnanca na prácu, po prerokovaní so zástupcami zamestnancov a s lekárom podľa odseku 6; povinnosťou zamestnanca je podrobiť sa tejto lekárskej preventívnej prehliadke vo vzťahu k práci.
(15) Zamestnávateľ môže zabezpečiť lekárske preventívne prehliadky vo vzťahu k práci u fyzických osôb, ktoré sa uchádzajú o zamestnanie, a u zamestnancov, ktorí vykonávajú práce zaradené do prvej kategórie alebo druhej kategórie; zamestnávateľ určí profesie a pracoviská po prerokovaní so zástupcami zamestnancov a s lekárom podľa odseku 6; to sa nevzťahuje na výkon lekárskych preventívnych prehliadok vo vzťahu k práci podľa odseku 1 písm. a) druhého bodu a tretieho bodu a písm. b) druhého bodu. Ak zamestnávateľ poskytuje lekárske preventívne prehliadky vo vzťahu k práci podľa prvej vety, účasť fyzických osôb, ktoré sa uchádzajú o zamestnanie, a zamestnancov na lekárskej preventívnej prehliadke vo vzťahu k práci je povinná.
(16) Náklady, ktoré vznikli v súvislosti s posudzovaním zdravotnej spôsobilosti na prácu vrátane nákladov, ktoré vznikli v súvislosti s posudzovaním zdravotnej spôsobilosti na prácu pred uzatvorením pracovnoprávneho vzťahu alebo obdobného pracovného vzťahu a po skončení pracovnoprávneho vzťahu alebo obdobného pracovného vzťahu podľa odseku 7 písm. e), uhrádza zamestnávateľ alebo fyzická osoba – podnikateľ, ktorá nezamestnáva iné fyzické osoby, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

§ 30f
Lekársky posudok o zdravotnej spôsobilosti na prácu
(1) Lekár, ktorý posudzuje zdravotnú spôsobilosť na prácu, zaznamená výsledky vyšetrení lekárskej preventívnej prehliadky vo vzťahu k práci do svojej zdravotnej dokumentácie36) a vypracuje lekársky posudok o zdravotnej spôsobilosti na prácu.37) Lekársky posudok o zdravotnej spôsobilosti na prácu odovzdá zamestnávateľovi alebo fyzickej osobe – podnikateľovi, ktorá nezamestnáva iné fyzické osoby; kópie lekárskeho posudku o zdravotnej spôsobilosti na prácu doručí zamestnancovi a lekárovi, s ktorým má zamestnanec alebo fyzická osoba – podnikateľ, ktorá nezamestnáva iné fyzické osoby, uzatvorenú dohodu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti,37a) a na požiadanie mu poskytne výsledky vyšetrení získané pri výkone lekárskej preventívnej prehliadky vo vzťahu k práci.
(2) Lekársky posudok o zdravotnej spôsobilosti na prácu obsahuje evidenčné číslo, údaje o zamestnávateľovi, a to obchodné meno, právnu formu a sídlo právnickej osoby alebo obchodné meno a miesto podnikania fyzickej osoby – podnikateľa; údaje o zamestnancovi alebo fyzickej osobe – podnikateľovi, ktorá nezamestnáva iné fyzické osoby, a to meno, priezvisko, dátum narodenia, adresu bydliska, pracovné zaradenie, posudzovanú prácu, faktory práce a pracovného prostredia a kategóriu práce pre jednotlivé faktory práce a pracovného prostredia. Záver lekárskeho posudku o zdravotnej spôsobilosti na prácu znie
a) spôsobilý na výkon posudzovanej práce,
b) spôsobilý na výkon posudzovanej práce s dočasným obmedzením,
c) spôsobilý na výkon posudzovanej práce s trvalým obmedzením,
d) dočasne nespôsobilý na výkon posudzovanej práce, alebo
e) dlhodobo nespôsobilý na výkon posudzovanej práce.
(3) Vzory lekárskych posudkov o zdravotnej spôsobilosti na prácu podľa odseku 2 sú uvedené v prílohe č. 3c.

§ 30g
Opätovné posúdenie zdravotnej spôsobilosti na prácu
(1) Ak sa zamestnanec, fyzická osoba – podnikateľ, ktorá nezamestnáva iné fyzické osoby, alebo fyzická osoba, ktorá sa uchádza o zamestnanie, domnieva, že posúdenie jej zdravotnej spôsobilosti na prácu je nesprávne, môže písomne požiadať o preskúmanie lekárskeho posudku o zdravotnej spôsobilosti na prácu lekára, ktorý lekársky posudok o zdravotnej spôsobilosti na prácu podľa § 30f vydal; lekár je povinný najneskôr do 30 dní od doručenia žiadosti písomne informovať žiadateľa o spôsobe jej vybavenia.
(2) Ak lekár lekársky posudok o zdravotnej spôsobilosti na prácu nezmení, žiadateľ môže písomne požiadať o opätovné posúdenie zdravotnej spôsobilosti na prácu poskytovateľa zdravotnej starostlivosti,34c) ktorý poskytuje ústavnú zdravotnú starostlivosť37b) v univerzitnej nemocnici alebo vo fakultnej nemocnici, ktorú vykonávajú lekári s odbornou spôsobilosťou na výkon špecializovaných pracovných činností v špecializačnom odbore pracovné lekárstvo alebo špecializačnom odbore klinické pracovné lekárstvo a klinická toxikológia.
(3) Žiadateľ musí o opätovné posúdenie zdravotnej spôsobilosti na prácu požiadať prostredníctvom poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, ktorý mu vydal pôvodný lekársky posudok o zdravotnej spôsobilosti na prácu. Poskytovateľ zdravotnej starostlivosti podľa odseku 1 odošle žiadosť spolu so súvisiacou zdravotnou dokumentáciou poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti, ktorý poskytuje ústavnú zdravotnú starostlivosť v univerzitnej nemocnici alebo vo fakultnej nemocnici podľa odseku 2 a ktorý má sídlo najbližšie k miestu pracoviska žiadateľa.
(4) Poskytovateľ zdravotnej starostlivosti, ktorý poskytuje ústavnú zdravotnú starostlivosť v univerzitnej nemocnici alebo vo fakultnej nemocnici podľa odseku 2, na účel opätovného posúdenia zdravotnej spôsobilosti na prácu, ak je to potrebné, požiada zamestnávateľa a pracovnú zdravotnú službu, ak je ustanovená, o poskytnutie potrebných dokladov o vykonávanej práci a pracovných podmienkach zamestnanca a výsledky hodnotenia zdravotných rizík.
(5) Poskytovateľ zdravotnej starostlivosti, ktorý poskytuje ústavnú zdravotnú starostlivosť v univerzitnej nemocnici alebo vo fakultnej nemocnici podľa odseku 2, do 30 dní od doručenia žiadosti záver lekárskeho posudku o zdravotnej spôsobilosti na prácu buď potvrdí, alebo ak bola zdravotná spôsobilosť na prácu posúdená nesprávne, vydá nový lekársky posudok o zdravotnej spôsobilosti na prácu podľa § 30f, ak ide o zložité posúdenie, lehota sa predlžuje o ďalších 30 dní; nový lekársky posudok o zdravotnej spôsobilosti na prácu doručí žiadateľovi a kópiu lekárskeho posudku o zdravotnej spôsobilosti na prácu doručí zamestnávateľovi a lekárovi, ktorý pôvodný lekársky posudok o zdravotnej spôsobilosti na prácu vydal.
(6) Náklady v súvislosti s opätovným posúdením zdravotnej spôsobilosti na prácu uhrádza poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti, ktorý poskytuje ústavnú zdravotnú starostlivosť v univerzitnej nemocnici alebo vo fakultnej nemocnici podľa odseku 2,
a) žiadateľ, ak sa záver pôvodného lekárskeho posudku o zdravotnej spôsobilosti na prácu potvrdí,
b) poskytovateľ zdravotnej starostlivosti, ktorý posudzoval zdravotnú spôsobilosť na prácu podľa § 30f, ak sa záver pôvodného lekárskeho posudku o zdravotnej spôsobilosti na prácu nepotvrdí.
(7) Na úhradu nákladov podľa odseku 6 sa vzťahujú všeobecne záväzné právne predpisy upravujúce úhradu nákladov za poskytovanie zdravotnej starostlivosti.

§ 31
Hodnotenie zdravotných rizík a kategorizácia prác
(1) Podľa úrovne a charakteru faktorov práce a pracovného prostredia, ktoré môžu ovplyvniť zdravie zamestnancov, hodnotenia zdravotných rizík a na základe zmien zdravotného stavu zamestnancov sa práce zaraďujú do štyroch kategórií.
(2) Do prvej kategórie sa zaraďujú práce, pri ktorých nie je riziko poškodenia zdravia zamestnanca vplyvom práce a pracovného prostredia.
(3) Do druhej kategórie sa zaraďujú práce, pri ktorých vzhľadom na riziko nie je predpoklad poškodenia zdravia, ale nedá sa vylúčiť nepriaznivá odpoveď organizmu na záťaž faktormi práce a pracovného prostredia; nepriaznivá odpoveď organizmu na záťaž faktormi práce a pracovného prostredia zahŕňa neočakávanú alebo nepredpokladanú reakciu organizmu, a to vo forme príznaku alebo odlišného znaku vrátane zmenených laboratórnych hodnôt, alebo zmenených funkčných schopností organizmu, v súvislosti s expozíciou danému faktoru práce a pracovného prostredia. Sú to
a) práce, pri ktorých faktory práce a pracovného prostredia neprekračujú limity ustanovené osobitnými predpismi, 34)
b) práce, pri ktorých je rizikový faktor práce ionizujúce žiarenie, ak stavebné, technické a organizačné opatrenia zaručujú, že ožiarenie zamestnancov ani pri dlhodobej expozícii neprekročí limity ožiarenia pracovníkov ustanovené osobitným predpisom. 38)

(4) Do tretej kategórie sa zaraďujú
a) práce, pri ktorých nie je expozícia zamestnanca faktorom práce a pracovného prostredia znížená technickými opatreniami na úroveň ustanoveného limitu a na zníženie rizika je potrebné vykonať organizačné opatrenia a iné špecifické ochranné opatrenia vrátane použitia osobných ochranných pracovných prostriedkov,
b) práce, pri ktorých je expozícia zamestnanca faktorom práce a pracovného prostredia znížená technickými opatreniami na úroveň ustanoveného limitu, ale vzájomná kombinácia a pôsobenie faktorov práce a pracovného prostredia môžu poškodiť zdravie,
c) práce, pri ktorých nie sú ustanovené limity, ale expozícia faktorom práce a pracovného prostredia môže u zamestnanca spôsobiť poškodenie zdravia,
d) práce vykonávané v kontrolovanom pásme, pri ktorých vzhľadom na úroveň a premenlivosť radiačných parametrov je na obmedzenie ožiarenia pracovníkov na úroveň limitov ožiarenia nevyhnutné používať osobné ochranné pracovné prostriedky a vykonávať dodatočné technické, organizačné alebo iné špecifické ochranné opatrenia.
(5) Do štvrtej kategórie sa len výnimočne na obmedzený čas, najviac na jeden rok, zaraďujú
a) práce, pri ktorých nie je možné znížiť technickými alebo organizačnými opatreniami expozíciu zamestnanca faktorom práce a pracovného prostredia na úroveň ustanovených limitov, expozícia faktorom práce a pracovného prostredia prekračuje limity, zisťujú sa zdravotné zmeny zamestnancov vo vzťahu k pôsobiacim faktorom a je potrebné vykonať technické opatrenia a iné špecifické ochranné opatrenia vrátane použitia osobných ochranných pracovných prostriedkov,
b) práce, ktoré podľa miery expozície jednotlivým faktorom práce a pracovného prostredia patria do tretej kategórie, ale vzájomná kombinácia faktorov práce a pracovného prostredia zvyšuje riziko poškodenia zdravia,
c) práce vykonávané pri činnostiach vedúcich k ožiareniu, pri ktorých ožiarenie pracovníkov prekračuje limity ožiarenia a takéto ožiarenie kladne posúdil úrad verejného zdravotníctva podľa § 13 ods. 5 písm. a) siedmeho bodu.
(6) Rizikovou prácou je práca zaradená do tretej a štvrtej kategórie. O zaradení práce do tretej kategórie a štvrtej kategórie, o zmene alebo vyradení práce z tretej kategórie a štvrtej kategórie rozhoduje príslušný orgán verejného zdravotníctva na základe návrhu zamestnávateľa, fyzickej osoby – podnikateľa, ktorý nezamestnáva iné fyzické osoby, alebo z vlastného podnetu.
(7) zrušený od 1.8.2014.

§ 31a
Uznanie choroby z povolania alebo ohrozenia chorobou z povolania
(1) Ak poskytovateľ zdravotnej starostlivosti,34c) ktorý poskytuje zdravotnú starostlivosť fyzickej osobe, má podozrenie, že jej ochorenie súvisí s vykonávanou prácou, odošle ju na vyšetrenie lekárovi s odbornou spôsobilosťou na výkon špecializovaných pracovných činností v špecializačnom odbore pracovné lekárstvo, špecializačnom odbore klinické pracovné lekárstvo a klinická toxikológia alebo špecializačnom odbore dermatovenerológia so sídlom najbližšie k miestu pracoviska fyzickej osoby.
(2) Chorobu z povolania a ohrozenie chorobou z povolania38a) (ďalej len “choroba z povolania”) uznáva na základe posúdenia zdravotného stavu fyzickej osoby a odborného stanoviska príslušného orgánu verejného zdravotníctva podľa odseku 4 špecializované pracovisko, ktorým je poskytovateľ zdravotnej starostlivosti, ktorý poskytuje zdravotnú starostlivosť, ktorú vykonávajú lekári s odbornou spôsobilosťou na výkon špecializovaných pracovných činností v špecializačnom odbore pracovné lekárstvo, špecializačnom odbore klinické pracovné lekárstvo a klinická toxikológia alebo v špecializačnom odbore dermatovenerológia;34g) špecializované pracovisko vypracuje lekársky posudok o uznaní choroby z povolania. 38b)
(3) Špecializované pracovisko nesmie posudzovať podozrenie na chorobu z povolania u zamestnanca, ak u jeho zamestnávateľa vykonáva pracovnú zdravotnú službu.
(4) Povinným podkladom k uznaniu choroby z povolania špecializovaným pracoviskom je odborné stanovisko z prešetrenia pracovných podmienok a spôsobu práce posudzovanej osoby pri podozrení na chorobu z povolania (ďalej len “odborné stanovisko pri podozrení na chorobu z povolania”), ktoré vykoná príslušný orgán verejného zdravotníctva; odborné stanovisko pri podozrení na chorobu z povolania vypracuje v lehote najneskôr do 30 dní od prijatia žiadosti od špecializovaného pracoviska. Ak ide o zložité prešetrenie, lehota sa predlžuje o ďalších 60 dní. Náležitosti odborného stanoviska pri podozrení na chorobu z povolania sú uvedené v prílohe č. 3d.
(5) Záver odborného stanoviska pri podozrení na chorobu z povolania podľa odseku 4 príslušný orgán verejného zdravotníctva na požiadanie poskytne posudzovanej osobe a jej zamestnávateľovi.
(6) Uznanie choroby z povolania musí písomne potvrdiť vedúci zamestnanec poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, ktorý poskytuje ústavnú zdravotnú starostlivosť v nemocnici, ktorú vykonávajú lekári s odbornou spôsobilosťou na výkon špecializovaných pracovných činností v špecializačnom odbore pracovné lekárstvo, špecializačnom odbore klinické pracovné lekárstvo a klinická toxikológia alebo v špecializačnom odbore dermatovenerológia; vedúci zamestnanec, ktorý potvrdzuje uznanie choroby z povolania, musí byť lekár s odbornou spôsobilosťou na výkon špecializovaných pracovných činností v špecializačnom odbore pracovné lekárstvo, špecializačnom odbore klinické pracovné lekárstvo a klinická toxikológia alebo v špecializačnom odbore dermatovenerológia.
(7) Ak ide o posudzovanie podozrenia na chorobu z povolania v sporných alebo nejednoznačných prípadoch, špecializované pracovisko je povinné postúpiť podozrenie na chorobu z povolania na posúdenie regionálnej komisii na posudzovanie chorôb z povolania (ďalej len “regionálna komisia”) alebo regionálnej komisii na posudzovanie kožných chorôb z povolania (§ 31e) so sídlom najbližšie k miestu pracoviska posudzovanej osoby, ktoré sú zriadené v univerzitnej nemocnici.
(8) Regionálna komisia alebo regionálna komisia na posudzovanie kožných chorôb z povolania vypracuje stanovisko k uznaniu choroby z povolania najneskôr do 30 dní od prijatia žiadosti od špecializovaného pracoviska; stanovisko k uznaniu choroby z povolania postúpi špecializovanému pracovisku. Stanovisko regionálnej komisie alebo regionálnej komisie na posudzovanie kožných chorôb z povolania k uznaniu choroby z povolania je pre špecializované pracovisko záväzné.
(9) Ak je posudzovanie podozrenia na chorobu z povolania obzvlášť zložité, špecializované pracovisko je povinné postúpiť podozrenie na chorobu z povolania na posúdenie Celoslovenskej komisii na posudzovanie chorôb z povolania (ďalej len “celoslovenská komisia”) a písomne o tom informovať posudzovanú osobu.
(10) Celoslovenská komisia okrem prípadov uvedených v odseku 9 posudzuje aj
a) uznanie nádorových ochorení vznikajúcich následkom práce s dokázanými chemickými karcinogénmi v pracovnom prostredí alebo v pracovných procesoch s rizikom chemickej karcinogenity a prejavujúce sa u posudzovanej osoby v príslušných cieľových orgánoch, ktoré nie sú uvedené v zozname chorôb z povolania,4a)
b) iné poškodenie zdravia z práce u posudzovanej osoby, ktoré nie je pracovným úrazom a ani chorobou z povolania uvedenou v zozname chorôb z povolania.
(11) Ak celoslovenská komisia posudzuje podozrenie na chorobu z povolania podľa odseku 9 alebo 10, vypracuje stanovisko k uznaniu choroby z povolania najneskôr do 60 dní od prijatia žiadosti od špecializovaného pracoviska alebo od vedúceho zamestnanca poskytovateľa zdravotnej starostlivosti podľa odseku 6; stanovisko k uznaniu choroby z povolania postúpi špecializovanému pracovisku. Stanovisko celoslovenskej komisie k uznaniu choroby z povolania je pre špecializované pracovisko záväzné.
(12) Špecializované pracovisko vydá lekársky posudok o uznaní choroby z povolania do 30 dní od prijatia odborného stanoviska pri podozrení na chorobu z povolania podľa odseku 4 alebo od prijatia stanoviska k uznaniu choroby z povolania podľa odsekov 8 a 11 alebo § 31c ods. 4 a zašle ho
a) posudzovanej osobe,
b) zamestnávateľovi,
c) príslušnému orgánu verejného zdravotníctva,
d) Sociálnej poisťovni, útvaru sociálneho zabezpečenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Vojenskému úradu sociálneho zabezpečenia, útvaru sociálneho zabezpečenia Zboru väzenskej a justičnej stráže alebo útvaru sociálneho zabezpečenia Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky.
(13) Lekársky posudok o uznaní choroby z povolania obsahuje
a) evidenčné číslo,
b) názov, adresu a identifikačné číslo poskytovateľa zdravotnej starostlivosti,
c) meno a priezvisko, dátum narodenia a adresu trvalého pobytu posudzovanej osoby,
e) údaje o zamestnávateľovi posudzovanej osoby,
f) názov pracoviska, profesiu a pracovné zaradenie posudzovanej osoby,
g) číslo a názov choroby z povolania zo zoznamu chorôb z povolania,
h) odôvodnenie a záver,
i) odtlačok pečiatky špecializovaného pracoviska s uvedením špecializácie lekára a podpis lekára.
(14) Vzor lekárskeho posudku o uznaní choroby z povolania podľa odseku 13 je uvedený v prílohe č. 3e.
(15) Dňom uznania choroby z povolania je deň vydania lekárskeho posudku o uznaní choroby z povolania podľa odseku 13.
(16) Ak špecializované pracovisko neuzná chorobu z povolania, vydá lekársky posudok, ktorým sa neuznala choroba z povolania podľa odseku 13, do 30 dní od prijatia odborného stanoviska pri podozrení na chorobu z povolania podľa odseku 4 alebo od prijatia stanoviska k uznaniu choroby z povolania podľa odsekov 8 a 11 alebo § 31c ods. 3 a zašle ho
a) posudzovanej osobe,
b) zamestnávateľovi,
c) príslušnému orgánu verejného zdravotníctva.

§ 31b
Hlásenie a evidencia choroby z povolania
(1) Špecializované pracovisko po vydaní lekárskeho posudku o uznaní choroby z povolania podľa § 31a ods. 13 do desiatich dní oznámi uznanie choroby z povolania na tlačive hlásenie choroby z povolania alebo ohrozenia chorobou z povolania, ponechá si prvý diel tlačiva a ďalšie diely tlačiva zasiela
a) všeobecnému lekárovi, s ktorým má posudzovaná osoba uzatvorenú dohodu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti,37a)
b) národnému centru,
c) posudzovanej osobe,
d) príslušnému orgánu verejného zdravotníctva,
e) zamestnávateľovi,
f) poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti, ktorý poskytuje ústavnú zdravotnú starostlivosť v nemocnici, ktorú vykonávajú lekári s odbornou spôsobilosťou na výkon špecializovaných pracovných činností v špecializačnom odbore pracovné lekárstvo, špecializačnom odbore klinické pracovné lekárstvo a klinická toxikológia alebo špecializačnom odbore dermatovenerológia, ktorého vedúci zamestnanec potvrdil uznanie choroby z povolania (§ 31a ods. 6),
g) Sociálnej poisťovni, útvaru sociálneho zabezpečenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Vojenskému úradu sociálneho zabezpečenia, útvaru sociálneho zabezpečenia Zboru väzenskej a justičnej stráže alebo útvaru sociálneho zabezpečenia Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky.
h) Národnému inšpektorátu práce alebo Hlavnému banskému úradu, ak bola choroba z povolania uznaná osobe, ktorá vykonáva činnosť podľa osobitného predpisu.38c)

(2) Evidenciu hlásení uznaných chorôb z povolania vedie v elektronickej podobe poskytovateľ zdravotnej starostlivosti, ktorý poskytuje ústavnú zdravotnú starostlivosť v nemocnici v špecializačnom odbore pracovné lekárstvo, špecializačnom odbore klinické pracovné lekárstvo a klinická toxikológia alebo špecializačnom odbore dermatovenerológia, ktorého vedúci zamestnanec potvrdil uznanie choroby z povolania (§ 31a ods. 6); evidencia obsahuje
a) názov, adresu a identifikačné číslo poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, ktorý chorobu z povolania uznal,
b) meno, priezvisko a titul osoby, ktorej bola choroba z povolania uznaná,
c) rodné číslo osoby, ktorej bola choroba z povolania uznaná,
d) trvalé bydlisko (obec),
e) obchodné meno, právnu formu, sídlo a identifikačné číslo právnickej osoby alebo obchodné meno, miesto podnikania a identifikačné číslo fyzickej osoby – podnikateľa, kde choroba z povolania vznikla,
f) ekonomickú aktivitu zamestnávateľa,
g) zamestnanie (profesiu) osoby, ktorej bola choroba z povolania uznaná,
h) položku a názov choroby z povolania zo zoznamu chorôb z povolania,
i) diagnózu podľa Medzinárodnej štatistickej klasifikácie chorôb a príbuzných zdravotných problémov,
j) dátum prvého zistenia choroby z povolania,
k) dátum uznania choroby z povolania,
l) závažnosť choroby pri akútnej forme,
m) závažnosť choroby pri chronickej forme,
n) expozíciu – príčinný faktor práce a pracovného prostredia vzniku choroby z povolania,
o) kategóriu práce,
p) klasifikáciu produktov podľa použitia,
q) dĺžku expozície škodlivým faktorom práce a pracovného prostredia v rokoch a mesiacoch,
r) schopnosť doterajšieho výkonu práce osoby, ktorej bola choroba z povolania uznaná.
(3) Vzor tlačiva určeného na hlásenie choroby z povolania je uvedený v prílohe č. 3f.
(4) Poskytovateľ zdravotnej starostlivosti, ktorý poskytuje ústavnú zdravotnú starostlivosť v nemocnici v špecializačnom odbore pracovné lekárstvo, špecializačnom odbore klinické pracovné lekárstvo a klinická toxikológia alebo špecializačnom odbore dermatovenerológia, poskytuje údaje uvedené v odseku 2 po prijatí tlačiva hlásenie choroby z povolania alebo ohrozenia chorobou z povolania [odsek 1 písm. f)] do 10. dňa nasledujúceho kalendárneho mesiaca Centrálnemu registru hlásení uznaných chorôb z povolania, ktorý vedie Univerzitná nemocnica v Bratislave.

§ 31c
Opätovné posúdenie uznanej choroby z povolania alebo neuznanej choroby z povolania
(1) Ak sa posudzovaná osoba alebo zamestnávateľ domnieva, že podozrenie na chorobu z povolania bolo posúdené nesprávne, môže písomne požiadať o opätovné posúdenie uznanej choroby z povolania alebo neuznanej choroby z povolania celoslovenskú komisiu do 60 dní odo dňa prijatia lekárskeho posudku, ktorým špecializované pracovisko uznalo chorobu z povolania alebo neuznalo chorobu z povolania (§ 31a ods. 13 alebo 16).
(2) Ak chorobu z povolania už posudzovala celoslovenská komisia, nie je možné podľa odseku 1 požiadať o opätovné posúdenie uznanej choroby z povolania alebo neuznanej choroby z povolania.
(3) Ak celoslovenská komisia potvrdí správnosť predchádzajúceho uznania choroby z povolania alebo neuznania choroby z povolania špecializovaným pracoviskom, písomne o tom informuje žiadateľa a špecializované pracovisko v lehote do 60 dní od prijatia žiadosti podľa odseku 1.
(4) Ak bolo uznanie choroby z povolania alebo neuznanie choroby z povolania špecializovaným pracoviskom posúdené nesprávne, celoslovenská komisia svoje stanovisko k uznaniu choroby z povolania alebo neuznaniu choroby z povolania postúpi špecializovanému pracovisku v lehote do 60 dní od prijatia žiadosti podľa odseku 1.
(5) Stanovisko celoslovenskej komisie k uznaniu choroby z povolania alebo neuznaniu choroby z povolania je pre špecializované pracovisko záväzné. Špecializované pracovisko vydá v lehote do 30 dní od prijatia stanoviska celoslovenskej komisie k uznaniu choroby z povolania alebo neuznaniu choroby z povolania nový lekársky posudok (§ 31a ods. 13 alebo 16).
(6) Ak celoslovenská komisia správnosť pôvodného uznania choroby z povolania alebo neuznania choroby z povolania špecializovaným pracoviskom potvrdí, náklady spojené s opätovným uznaním choroby z povolania alebo neuznaním choroby z povolania uhrádza žiadateľ špecializovanému pracovisku, a ak vznikli náklady, aj príslušnému orgánu verejného zdravotníctva.
(7) Na úhradu nákladov podľa odseku 6 sa vzťahujú všeobecne záväzné právne predpisy upravujúce úhradu nákladov za poskytovanie zdravotnej starostlivosti.

§ 31d
Celoslovenská komisia
(1) Minister zdravotníctva Slovenskej republiky zriaďuje celoslovenskú komisiu ako svoj poradný orgán na posudzovanie chorôb z povolania. Činnosť celoslovenskej komisie upravuje štatút, ktorý schvaľuje minister zdravotníctva Slovenskej republiky.
(2) Celoslovenská komisia je zložená z predsedu a ôsmich členov. Predseda celoslovenskej komisie je lekár s odbornou spôsobilosťou na výkon špecializovaných pracovných činností v špecializačnom odbore pracovné lekárstvo alebo špecializačnom odbore klinické pracovné lekárstvo a klinická toxikológia. Členmi celoslovenskej komisie sú lekári s odbornou spôsobilosťou na výkon špecializovaných pracovných činností v špecializačnom odbore pracovné lekárstvo, špecializačnom odbore klinické pracovné lekárstvo a klinická toxikológia a špecializačnom odbore preventívne pracovné lekárstvo a toxikológia. Predsedu a členov celoslovenskej komisie vymenúva a odvoláva minister zdravotníctva Slovenskej republiky na základe návrhu hlavného odborníka ministerstva pre špecializačný odbor klinické pracovné lekárstvo a klinická toxikológia. Za člena celoslovenskej komisie je zo špecializovaného pracoviska vymenovaný len jeden lekár s odbornou spôsobilosťou na výkon špecializovaných pracovných činností v špecializačnom odbore uvedenom v tretej vete.
(3) Na rokovaní celoslovenskej komisie sa zúčastňuje lekár špecializovaného pracoviska, ktorý posudzoval chorobu z povolania (§ 31a ods. 2).
(4) Predseda môže na rokovanie celoslovenskej komisie prizvať aj ďalších odborníkov; vyjadrenie odborníka nie je pre celoslovenskú komisiu záväzné.
(5) Celoslovenská komisia
a) posudzuje choroby z povolania podľa § 31a ods. 9 a 10,
b) posudzuje opätovne uznanie choroby z povolania alebo neuznanie choroby z povolania podľa § 31c,
c) podáva ministerstvu návrhy na zmenu a doplnenie zoznamu chorôb z povolania.4a)

§ 31e
Regionálna komisia
(1) Regionálnu komisiu zriaďuje poskytovateľ zdravotnej starostlivosti, ktorý poskytuje ústavnú zdravotnú starostlivosť v univerzitnej nemocnici, ktorú vykonávajú lekári s odbornou spôsobilosťou na výkon špecializovaných pracovných činností v špecializačnom odbore pracovné lekárstvo alebo špecializačnom odbore klinické pracovné lekárstvo a klinická toxikológia. Činnosť regionálnej komisie upravuje štatút.
(2) Regionálna komisia je zložená z predsedu a štyroch členov. Predseda regionálnej komisie je lekár s odbornou spôsobilosťou na výkon špecializovaných pracovných činností v špecializačnom odbore pracovné lekárstvo alebo špecializačnom odbore klinické pracovné lekárstvo a klinická toxikológia. Členmi regionálnej komisie sú lekári s odbornou spôsobilosťou na výkon špecializovaných pracovných činností v špecializačnom odbore pracovné lekárstvo, špecializačnom odbore klinické pracovné lekárstvo a klinická toxikológia a špecializačnom odbore preventívne pracovné lekárstvo a toxikológia. Za člena regionálnej komisie je zo špecializovaného pracoviska vymenovaný iba jeden lekár s odbornou spôsobilosťou na výkon špecializovaných pracovných činností v určenom špecializačnom odbore.
(3) Predsedu a členov regionálnej komisie vymenúva a odvoláva poskytovateľ zdravotnej starostlivosti podľa odseku 1 na základe návrhu príslušnej odbornej spoločnosti Slovenskej lekárskej spoločnosti.
(4) Na rokovaní regionálnej komisie sa zúčastňujú
a) lekár špecializovaného pracoviska, ktorý posudzoval chorobu z povolania (§ 31a ods. 2),
b) zdravotnícky pracovník príslušného orgánu verejného zdravotníctva, ktorý prešetroval pracovné podmienky a spôsob práce posudzovanej osoby pri podozrení na chorobu z povolania podľa § 7 písm. h) alebo § 11 písm. j).
(5) Na rokovanie môže predseda regionálnej komisie prizvať aj ďalších odborníkov; vyjadrenie odborníka nie je pre regionálnu komisiu záväzné.

§ 31f
Regionálna komisia na posudzovanie kožných chorôb z povolania
(1) Regionálnu komisiu na posudzovanie kožných chorôb z povolania zriaďuje poskytovateľ zdravotnej starostlivosti, ktorý poskytuje ústavnú zdravotnú starostlivosť v univerzitnej nemocnici, ktorú vykonávajú lekári s odbornou spôsobilosťou na výkon špecializovaných pracovných činností v špecializačnom odbore dermatovenerológia. Činnosť regionálnej komisie na posudzovanie kožných chorôb z povolania upravuje štatút.
(2) Regionálna komisia na posudzovanie kožných chorôb z povolania je zložená z predsedu a štyroch členov. Predseda regionálnej komisie na posudzovanie kožných chorôb z povolania je lekár s odbornou spôsobilosťou na výkon špecializovaných pracovných činností v špecializačnom odbore dermatovenerológia. Členmi regionálnej komisie na posudzovanie kožných chorôb z povolania sú lekári s odbornou spôsobilosťou na výkon špecializovaných pracovných činností v špecializačnom odbore dermatovenerológia, špecializačnom odbore pracovné lekárstvo, špecializačnom odbore klinické pracovné lekárstvo a klinická toxikológia a špecializačnom odbore preventívne pracovné lekárstvo a toxikológia. Za člena regionálnej komisie na posudzovanie kožných chorôb z povolania je zo špecializovaného pracoviska vymenovaný iba jeden lekár s odbornou spôsobilosťou na výkon špecializovaných pracovných činností v určenom špecializačnom odbore.
(3) Predsedu a členov regionálnej komisie na posudzovanie kožných chorôb z povolania vymenúva a odvoláva poskytovateľ zdravotnej starostlivosti podľa odseku 1 na základe návrhu príslušnej odbornej spoločnosti Slovenskej lekárskej spoločnosti.
(4) Na rokovaní regionálnej komisie na posudzovanie kožných chorôb z povolania sa zúčastňujú
a) lekár špecializovaného pracoviska, ktorý posudzoval kožnú chorobu z povolania (§ 31a ods. 2),
b) zdravotnícky pracovník príslušného orgánu verejného zdravotníctva, ktorý prešetroval pracovné podmienky a spôsob práce posudzovanej osoby pri podozrení na kožnú chorobu z povolania podľa § 7 písm. h) alebo § 11 písm. j).
(5) Na rokovanie môže predseda regionálnej komisie na posudzovanie kožných chorôb z povolania prizvať aj ďalších odborníkov; vyjadrenie odborníka nie je pre komisiu záväzné.
(6) Regionálna komisia na posudzovanie kožných chorôb z povolania posudzuje všetky kožné choroby z povolania.

§ 32
Ochrana zamestnancov pred hlukom pri práci
(1) Zamestnávateľ, ktorý používa alebo prevádzkuje zariadenia, ktoré sú zdrojom hluku, je povinný zabezpečiť v súlade s osobitným predpisom 39) technické, organizačné a iné opatrenia, ktoré vylúčia alebo znížia na najnižšiu možnú a dosiahnuteľnú mieru expozíciu zamestnancov hluku a zabezpečia ochranu zdravia a bezpečnosti zamestnancov.
(2) Ak by vzhľadom na charakter práce mohlo úplné a riadne používanie chráničov sluchu spôsobiť väčšie riziko pre zdravie a bezpečnosť ako ich nepoužívanie, úrad verejného zdravotníctva alebo regionálny úrad verejného zdravotníctva môže vo výnimočných prípadoch povoliť výnimku. Zamestnávateľ je povinný o povolenie výnimky požiadať.
(3) Žiadosť o povolenie výnimky obsahuje
a) dôvod žiadosti o povolenie výnimky,
b) počet zamestnancov, na ktorých sa výnimka vzťahuje,
c) opatrenia na ochranu zdravia zamestnancov, na ktorých sa výnimka vzťahuje.
(4) Úrad verejného zdravotníctva a regionálny úrad verejného zdravotníctva môžu povoliť výnimku podľa odseku 2 po prerokovaní so zamestnávateľom, so zástupcom zamestnancov pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci a s Národným inšpektorátom práce alebo príslušným inšpektorátom práce. V rozhodnutí o povolení výnimky úrad verejného zdravotníctva alebo regionálny úrad verejného zdravotníctva určí podmienky, ktoré je zamestnávateľ povinný vzhľadom na zvláštne okolnosti splniť, aby sa výsledné riziká znížili na najnižšiu možnú mieru a exponovaní zamestnanci sa podrobili zdravotnému dohľadu. Úrad verejného zdravotníctva alebo regionálny úrad verejného zdravotníctva výnimku povolí na štyri roky a zruší ju bezodkladne po tom, ako pominú okolnosti, ktoré viedli k jej povoleniu. Regionálny úrad verejného zdravotníctva bezodkladne informuje úrad verejného zdravotníctva o povolených výnimkách. Aktuálny zoznam výnimiek povolených podľa odseku 2 zverejňuje úrad verejného zdravotníctva.
(5) Zamestnávateľ je povinný bezodkladne informovať úrad verejného zdravotníctva alebo regionálny úrad verejného zdravotníctva o zmene okolností, ktoré viedli k povoleniu výnimky.

§ 33
Ochrana zamestnancov pred vibráciami pri práci
(1) Zamestnávateľ, ktorý používa alebo prevádzkuje zariadenia, ktoré sú zdrojom vibrácií, je povinný zabezpečiť v súlade s osobitným predpisom 40) technické, organizačné a iné opatrenia, ktoré vylúčia alebo znížia na najnižšiu možnú a dosiahnuteľnú mieru expozície zamestnancov vibráciám a zabezpečia ochranu zdravia a bezpečnosti zamestnancov.
(2) Ak sú zamestnanci v lodnej a leteckej doprave vystavení expozícii vibráciám na celé telo, úrad verejného zdravotníctva alebo regionálny úrad verejného zdravotníctva môže povoliť výnimku z povinnosti zamestnávateľa bezodkladne vykonať opatrenia na zníženie expozície vibráciám podľa osobitného predpisu. 40) Zamestnávateľ je povinný o povolenie výnimky požiadať a preukázať, že využil všetky možné technické a organizačné opatrenia na zníženie expozície vibráciám podľa osobitného predpisu. 40)
(3) Ak sú zamestnanci vystavení expozícii vibráciám, ktoré zvyčajne neprekračujú akčné hodnoty expozície vibráciám podľa osobitného predpisu, 40) ale vibrácie sa v čase menia a môžu prekročiť limitné hodnoty expozície vibráciám, úrad verejného zdravotníctva alebo regionálny úrad verejného zdravotníctva môže povoliť výnimku z povinnosti zamestnávateľa bezodkladne vykonať opatrenia na zníženie expozície vibráciám. Zamestnávateľ je povinný o povolenie výnimky požiadať a preukázať, že priemerné hodnoty expozície vibráciám počas pracovného týždňa sú nižšie ako limitné hodnoty expozície vibráciám a že riziká z tohto typu expozície vibráciám pri práci sú nižšie, ako sú riziká, ktoré vznikajú v dôsledku expozície vibráciám dosahujúcej limitné hodnoty.
(4) Žiadosť o povolenie výnimky obsahuje
a) dôvod žiadosti o povolenie výnimky,
b) pri expozícii vibráciám podľa odseku 2 preukázanie skutočností, že sa využili všetky dostupné opatrenia podľa odseku 2,
c) pri expozícii vibráciám podľa odseku 3 preukázanie skutočností, že priemerné hodnoty vibrácií a riziká spĺňajú náležitosti podľa odseku 3,
d) počet zamestnancov, na ktorých sa výnimka vzťahuje,
e) opatrenia na ochranu zdravia zamestnancov, na ktorých sa výnimka vzťahuje.
(5) Úrad verejného zdravotníctva a regionálny úrad verejného zdravotníctva môžu povoliť výnimku podľa odsekov 2 a 3 po prerokovaní so zamestnávateľom, so zástupcom zamestnancov pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci a s Národným inšpektorátom práce alebo príslušným inšpektorátom práce. V rozhodnutí o povolení výnimky úrad verejného zdravotníctva alebo regionálny úrad verejného zdravotníctva určí podmienky, ktoré je zamestnávateľ povinný vzhľadom na zvláštne okolnosti splniť, aby sa výsledné riziká znížili na najnižšiu možnú mieru a dotknutí zamestnanci sa podrobili zdravotnému dohľadu. Úrad verejného zdravotníctva alebo regionálny úrad verejného zdravotníctva prehodnocuje povolenú výnimku raz za štyri roky a zruší ju bezodkladne po tom, ako pominú okolnosti, ktoré viedli k jej povoleniu. Regionálny úrad verejného zdravotníctva bezodkladne informuje úrad verejného zdravotníctva o povolených výnimkách. Aktuálny zoznam výnimiek povolených podľa odsekov 2 a 3 zverejňuje úrad verejného zdravotníctva na svojom webovom sídle.
(6) Zamestnávateľ je povinný bezodkladne informovať úrad verejného zdravotníctva alebo regionálny úrad verejného zdravotníctva o zmene okolností, ktoré viedli k povoleniu výnimky.

§ 34
Ochrana zamestnancov pred elektromagnetickým žiarením pri práci
Zamestnávateľ, ktorý používa alebo prevádzkuje zdroj elektromagnetického žiarenia, je povinný zabezpečiť v súlade s osobitným predpisom 41) technické, organizačné a iné opatrenia, ktoré vylúčia alebo znížia expozíciu zamestnancov a obyvateľov na najnižšiu možnú a dosiahnuteľnú úroveň a zabezpečia ochranu zdravia a bezpečnosti zamestnancov.

§ 35
Ochrana zdravia pred optickým žiarením pri práci
Zamestnávateľ, ktorý používa alebo prevádzkuje zdroje ultrafialového, infračerveného, laserového alebo iného optického žiarenia na iné účely ako osvetlenie, je povinný zabezpečiť v súlade s osobitným predpisom technické, organizačné a iné opatrenia, ktoré vylúčia alebo znížia expozíciu zamestnancov na najnižšiu možnú a dosiahnuteľnú mieru.

§ 36
Osvetlenie pri práci
(1) Zamestnávateľ je povinný zabezpečiť dostatočné osvetlenie pracovných priestorov.
(2) Pracoviská, na ktorých je potrebné združené osvetlenie, alebo pracoviská bez denného osvetlenia možno prevádzkovať, len ak z technických, bezpečnostných alebo prevádzkových dôvodov nie je možné zabezpečiť denné osvetlenie.
(3) Zamestnávateľ, ktorý prevádzkuje pracoviská podľa odseku 2, je povinný zabezpečiť ochranu zdravia zamestnancov náhradnými opatreniami ustanovenými vykonávacím predpisom podľa § 62 písm. q).

§ 37
Ochrana zdravia pred záťažou teplom a chladom pri práci
(1) Zamestnávateľ je povinný zabezpečiť opatrenia, ktoré vylúčia alebo znížia nepriaznivé účinky faktorov tepelno-vlhkostnej mikroklímy na zdravie zamestnancov na najnižšiu možnú a dosiahnuteľnú mieru.
(2) Zamestnávateľ je povinný zabezpečiť
a) posúdenie záťaže teplom a chladom pri práci,
b) pri dlhodobom výkone práce dodržiavanie prípustných hodnôt faktorov tepelno-vlhkostnej mikroklímy v závislosti od tepelnej produkcie organizmu zamestnanca,
c) pracovné podmienky zamestnancov tak, aby nebola prekračovaná únosná tepelná záťaž na pracoviskách, na ktorých nemožno dodržať prípustné hodnoty faktorov tepelno-vlhkostnej mikroklímy z dôvodu tepelnej záťaže z technológie, ako aj na iných pracoviskách počas dní, keď teplota vonkajšieho vzduchu nameraná v tieni presahuje 30 stupňov C,
d) pracovné podmienky zamestnancov tak, aby nebola prekračovaná prípustná záťaž chladom,
e) dodržiavanie prípustných povrchových teplôt pevných materiálov a kvapalín, s ktorými prichádza do kontaktu pokožka zamestnanca,
f) vhodné osobné ochranné pracovné prostriedky, ochranný odev a pitný režim pri zvýšenej záťaži teplom alebo chladom.
(3) Pri nadmernej záťaži teplom podľa odseku 2 písm. c) a chladom je zamestnávateľ povinný zabezpečiť aj ďalšie opatrenia na ochranu zdravia zamestnancov. Zabezpečovanie opatrení pri nadmernej záťaži teplom a chladom pri práci z dôvodu tepelnej záťaže z technológie je zamestnávateľ povinný po dohode so zástupcom zamestnancov upraviť vnútorným predpisom.
(4) Ak výsledky hodnotenia zdravotného rizika preukážu záťaž zamestnancov teplom alebo chladom, zamestnávateľ je povinný vypracovať prevádzkový poriadok a predložiť ho na schválenie príslušnému orgánu verejného zdravotníctva; zamestnávateľ je povinný predkladať aj návrhy na jeho zmenu.

§ 38
Ochrana zdravia pred fyzickou záťažou pri práci, psychickou pracovnou záťažou a senzorickou záťažou pri práci
(1) Zamestnávateľ je v oblasti ochrany zdravia pred fyzickou záťažou pri práci povinný
a) zabezpečiť posúdenie fyzickej záťaže pri práci,
b) usporiadať a vybaviť pracoviská a miesta výkonu práce v súlade s ergonomickými zásadami a požiadavkami fyziológie práce,
c) dodržiavať najvyššie prípustné hodnoty celkovej a lokálnej fyzickej záťaže zamestnancov,
d) dodržiavať limitné hodnoty vynakladaných svalových síl a frekvencie pohybov,
e) dodržiavať smerné hmotnostné hodnoty pri manipulácii s bremenami a ďalšie minimálne bezpečnostné a zdravotné požiadavky pri ručnej manipulácii s bremenami, 42)
f) zabezpečiť technické, organizačné a iné opatrenia, ktoré vylúčia alebo znížia na najnižšiu možnú a dosiahnuteľnú mieru zvýšenú fyzickú záťaž pri práci.
(2) Ak výsledky posúdenia preukážu zvýšenú fyzickú záťaž zamestnancov, zamestnávateľ je povinný vypracovať prevádzkový poriadok a predložiť ho na schválenie príslušnému orgánu verejného zdravotníctva; zamestnávateľ je povinný predkladať aj návrhy na jeho zmenu.
(3) Zamestnávateľ je v oblasti ochrany zdravia pred psychickou pracovnou záťažou a senzorickou záťažou pri práci povinný
a) zabezpečiť posúdenie psychickej pracovnej záťaže a senzorickej záťaže zamestnancov,
b) zabezpečiť technické, organizačné a iné opatrenia, ktoré vylúčia alebo znížia na najnižšiu možnú a dosiahnuteľnú mieru zvýšenú psychickú pracovnú záťaž a senzorickú záťaž zamestnancov,
c) dodržiavať minimálne bezpečnostné a zdravotné požiadavky pri práci so zobrazovacími jednotkami. 43)

§ 39
Ochrana zamestnancov pri práci s chemickými faktormi
Zamestnávateľ, ktorý zamestnáva zamestnancov činnosťami, pri ktorých môžu byť exponovaní chemickým faktorom, je povinný zabezpečiť v súlade s osobitným predpisom 44) technické, organizačné a iné opatrenia, ktoré vylúčia alebo znížia expozíciu zamestnancov chemickým faktorom na najnižšiu možnú a dosiahnuteľnú mieru.

§ 40
Ochrana zamestnancov pri práci s karcinogénnymi a mutagénnymi faktormi
Zamestnávateľ, ktorý zamestnáva zamestnancov činnosťami, pri ktorých môžu byť exponovaní karcinogénnym a mutagénnym faktorom, je povinný zabezpečiť v súlade s osobitným predpisom 45) technické, organizačné a iné opatrenia, ktoré vylúčia alebo znížia expozíciu zamestnancov karcinogénnym a mutagénnym faktorom na najnižšiu možnú a dosiahnuteľnú mieru.

§ 41
Ochrana zamestnancov pri práci s azbestom
(1) Odstraňovanie azbestu alebo materiálov obsahujúcich azbest zo stavieb pri búracích prácach, údržbárskych prácach, opravách a iných činnostiach (ďalej len “odstraňovanie azbestu alebo materiálov obsahujúcich azbest zo stavieb”) možno vykonávať len na základe oprávnenia na odstraňovanie azbestu alebo materiálov obsahujúcich azbest zo stavieb vydaného úradom verejného zdravotníctva alebo dokladu z iného členského štátu, ktorý slúži na rovnaký účel alebo je z neho zrejmé, že táto skutočnosť je preukázaná.
(2) Úrad verejného zdravotníctva rozhoduje o vydaní oprávnenia na odstraňovanie azbestu alebo materiálov obsahujúcich azbest zo stavieb podľa odseku 1 na základe písomnej žiadosti, ktorá musí obsahovať
a) obchodné meno, miesto podnikania a identifikačné číslo, ak ide o fyzickú osobu – podnikateľa, alebo
b) obchodné meno, právnu formu, sídlo a identifikačné číslo, ak ide o právnickú osobu.
(3) Súčasťou žiadosti podľa odseku 2 je aj
a) dokumentácia s opisom činnosti a používaných pracovných postupov alebo technológie odstraňovania azbestu alebo materiálov obsahujúcich azbest zo stavieb s údajmi o technickom vybavení,
b) meno, priezvisko, titul a adresa trvalého pobytu osoby zodpovednej za prevádzkovanie odstraňovania azbestu alebo materiálov obsahujúcich azbest zo stavieb a doklad o jej ukončenom stredoškolskom vzdelaní alebo vysokoškolskom vzdelaní,
c) doklad o absolvovaní odbornej prípravy na prácu pri odstraňovaní azbestu alebo materiálov obsahujúcich azbest zo stavieb zamestnancov a osoby zodpovednej za prevádzkovanie odstraňovania azbestu alebo materiálov obsahujúcich azbest zo stavieb, ktorá zahŕňa vzdelávanie vzdelávacou inštitúciou, ktorá uskutočňuje akreditovaný vzdelávací program v rozsahu najmenej 10 vyučovacích hodín podľa osobitného predpisu;23a) vzor dokladu o absolvovaní odbornej prípravy je uvedený v prílohe č. 3g,
d) lekársky posudok o zdravotnej spôsobilosti na prácu podľa § 30f zamestnancov a osoby zodpovednej za prevádzkovanie odstraňovania azbestu alebo materiálov obsahujúcich azbest zo stavieb; rozsah lekárskej preventívnej prehliadky vo vzťahu k práci je uvedený v osobitnom predpise,45a)
e) doklad o
1. zabezpečení merania azbestu podľa osobitného predpisu45b) vrátane odberu vzoriek z pracovného prostredia odborne spôsobilou osobou na účel kvalitatívneho a kvantitatívneho zisťovania faktorov životného prostredia a pracovného prostredia podľa § 15 ods. 1 písm. a) a f),
2. zneškodňovaní nebezpečného odpadu s obsahom azbestu,
3. oprávnení na podnikanie,
4. zaplatení správneho poplatku.
(4) Ak žiadosť o vydanie oprávnenia na odstraňovanie azbestu alebo materiálov obsahujúcich azbest zo stavieb podáva fyzická osoba alebo založená právnická osoba, žiadosť obsahuje
a) meno, priezvisko, titul a adresu trvalého pobytu, ak ide o fyzickú osobu,
b) obchodné meno, právnu formu a sídlo, ak ide o založenú právnickú osobu,
c) doklad o zaplatení správneho poplatku,
d) dokumentáciu s opisom činnosti a používaných pracovných postupov alebo technológie odstraňovania azbestu alebo materiálov obsahujúcich azbest zo stavieb s údajmi o technickom vybavení,
e) vyhlásenie, že fyzická osoba alebo založená právnická osoba má zabezpečené
1. zodpovednú osobu za prevádzkovanie odstraňovania azbestu alebo materiálov obsahujúcich azbest zo stavieb s ukončeným stredoškolským vzdelaním alebo vysokoškolským vzdelaním,
2. absolvovanie odbornej prípravy na prácu pri odstraňovaní azbestu alebo materiálov obsahujúcich azbest zo stavieb budúcich zamestnancov a osoby, ktorá bude zodpovedná za prevádzkovanie odstraňovania azbestu alebo materiálov obsahujúcich azbest zo stavieb, ktorá zahŕňa vzdelávanie vzdelávacou inštitúciou, ktorá uskutočňuje akreditovaný vzdelávací program v rozsahu najmenej 10 vyučovacích hodín podľa osobitného predpisu;23a) vzor dokladu o absolvovaní odbornej prípravy je uvedený v prílohe č. 3g,
3. posúdenie zdravotnej spôsobilosti na prácu podľa § 30f budúcich zamestnancov a osoby, ktorá bude zodpovedná za prevádzkovanie odstraňovania azbestu alebo materiálov obsahujúcich azbest zo stavieb; rozsah lekárskej preventívnej prehliadky vo vzťahu k práci je uvedený v osobitnom predpise,45a)
4. meranie azbestu podľa osobitného predpisu45b) vrátane odberu vzoriek z pracovného prostredia odborne spôsobilou osobou na účel kvalitatívneho a kvantitatívneho zisťovania faktorov životného prostredia a pracovného prostredia podľa § 15 ods. 1 písm. a) a f),
5. zneškodňovanie nebezpečného odpadu s obsahom azbestu.
(5) Úrad verejného zdravotníctva vydá oprávnenie na odstraňovanie azbestu alebo materiálov obsahujúcich azbest zo stavieb fyzickej osobe – podnikateľovi alebo právnickej osobe, ak spĺňa podmienky podľa odsekov 2 a 3, a fyzickej osobe alebo založenej právnickej osobe, ak spĺňa podmienky podľa odseku 4 a preukázali splnenie požiadaviek, ktoré vylúčia alebo znížia expozíciu zamestnancov a obyvateľov azbestu na najnižšiu možnú a dosiahnuteľnú úroveň. Úrad verejného zdravotníctva v oprávnení na odstraňovanie azbestu alebo materiálov obsahujúcich azbest zo stavieb uvedie evidenčné číslo oprávnenia, údaje podľa odsekov 2 až 4, druh oprávnenia podľa odseku 7 a podmienky na vykonávanie činnosti; oprávnenie na odstraňovanie azbestu alebo materiálov obsahujúcich azbest zo stavieb sa vydáva na dobu neurčitú.
(6) Fyzická osoba alebo založená právnická osoba, ktorej bolo vydané oprávnenie na odstraňovanie azbestu alebo materiálov obsahujúcich azbest zo stavieb, môže začať vykonávať činnosť na odstraňovanie azbestu alebo materiálov obsahujúcich azbest zo stavieb, ak má živnostenské oprávnenie podľa osobitného predpisu45c) a úradu verejného zdravotníctva písomne predloží do 30 dní od získania živnostenského oprávnenia doklady podľa odseku 2 a odseku 3 písm. b) až e).
(7) Oprávnenie na odstraňovanie azbestu alebo materiálov obsahujúcich azbest zo stavieb sa na základe dokumentácie s opisom činnosti a používaných pracovných postupov alebo technológie odstraňovania azbestu alebo materiálov obsahujúcich azbest zo stavieb a technického vybavenia vydáva na
a) odstraňovanie azbestu alebo materiálov obsahujúcich azbest zo stavieb v interiéroch budov s vytvorením kontrolovaného pásma s použitím podtlakového systému,
b) odstraňovanie azbestu alebo materiálov obsahujúcich azbest zo stavieb v exteriéroch bez súvisu s vnútornými priestormi budov, v ktorých nie je možné z technického hľadiska vytvoriť kontrolované pásmo s podtlakovým systémom,
c) odstraňovanie azbestu alebo materiálov obsahujúcich azbest zo stavieb v interiéroch budov v uzatvorených priestoroch do 10 m3, s vytvorením kontrolovaného pásma s použitím priemyselného vysávača.
(8) Úrad verejného zdravotníctva oprávnenie na odstraňovanie azbestu alebo materiálov obsahujúcich azbest zo stavieb odoberie, ak fyzická osoba – podnikateľ alebo právnická osoba oprávnená na odstraňovanie azbestu alebo materiálov obsahujúcich azbest zo stavieb (ďalej len “držiteľ oprávnenia na odstraňovanie azbestu zo stavieb”) závažným spôsobom alebo opakovane porušuje všeobecne záväzné právne predpisy súvisiace s vykonávanou činnosťou a podmienky na vykonávanie činnosti.
(9) Úrad verejného zdravotníctva ďalej odoberie oprávnenie na odstraňovanie azbestu alebo materiálov obsahujúcich azbest zo stavieb, ak fyzická osoba alebo držiteľ oprávnenia na odstraňovanie azbestu zo stavieb požiada o jeho odobratie.
(10) Platnosť oprávnenia na odstraňovanie azbestu alebo materiálov obsahujúcich azbest zo stavieb zaniká
a) výmazom právnickej osoby z obchodného registra,
b) zánikom živnostenského oprávnenia,
c) nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia o odobratí oprávnenia na odstraňovanie azbestu alebo materiálov obsahujúcich azbest zo stavieb,
d) smrťou fyzickej osoby alebo fyzickej osoby – podnikateľa oprávnenej na odstraňovanie azbestu alebo materiálov obsahujúcich azbest zo stavieb alebo jej vyhlásením za mŕtvu.
(11) Oprávnenie na odstraňovanie azbestu alebo materiálov obsahujúcich azbest zo stavieb neprechádza na právneho nástupcu a je neprevoditeľné.
(12) Fyzická osoba – podnikateľ alebo právnická osoba, ktorej úrad verejného zdravotníctva odobral oprávnenie na odstraňovanie azbestu alebo materiálov obsahujúcich azbest zo stavieb, môže opätovne požiadať o vydanie oprávnenia na odstraňovanie azbestu alebo materiálov obsahujúcich azbest zo stavieb najskôr po uplynutí jedného roka odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o odobratí oprávnenia na odstraňovanie azbestu alebo materiálov obsahujúcich azbest zo stavieb; to sa nevzťahuje na oprávnenia na odstraňovanie azbestu alebo materiálov obsahujúcich azbest zo stavieb odobraté na základe žiadosti podľa odseku 9.
(13) Držiteľ oprávnenia na odstraňovanie azbestu zo stavieb je povinný pred začiatkom výkonu práce predložiť príslušnému orgánu verejného zdravotníctva návrh na odstraňovanie azbestu alebo materiálov obsahujúcich azbest zo stavieb na posúdenie podľa § 13 ods. 4 písm. j) a zdržať sa výkonu práce do času posúdenia navrhovanej činnosti.
(14) Návrh na odstraňovanie azbestu alebo materiálov obsahujúcich azbest zo stavieb podľa odseku 13 musí obsahovať
a) prevádzkový poriadok, ktorý podlieha schvaľovaniu podľa § 13 ods. 4 písm. b) a obsahuje
1. posudok o riziku podľa osobitného predpisu,45d)
2. bezpečné pracovné postupy a technické vybavenie pre činnosť v posudzovaných priestoroch,
3. opatrenia na zníženie expozície zamestnancov a obyvateľov,
4. zabezpečenie zdravotného dohľadu pre zamestnancov,45a)
5. používané osobné ochranné pracovné prostriedky a spôsob ich dekontaminácie,
6. zneškodňovanie nebezpečného odpadu s obsahom azbestu,
7. plán práce podľa osobitného predpisu,45e)
b) doklad o absolvovaní odbornej prípravy na prácu pri odstraňovaní azbestu alebo materiálov obsahujúcich azbest zo stavieb zamestnancov a osoby zodpovednej za prevádzkovanie odstraňovania azbestu alebo materiálov obsahujúcich azbest zo stavieb podľa odseku 3 písm. c) alebo ich aktualizačnej odbornej prípravy podľa odseku 15.
(15) Držiteľ oprávnenia na odstraňovanie azbestu zo stavieb je povinný zabezpečiť najmenej každých päť rokov od vydania oprávnenia aktualizačnú odbornú prípravu na prácu pri odstraňovaní azbestu alebo materiálov obsahujúcich azbest zo stavieb zamestnancov a osoby zodpovednej za prevádzkovanie odstraňovania azbestu alebo materiálov obsahujúcich azbest zo stavieb, ktorá zahŕňa vzdelávanie vzdelávacou inštitúciou, ktorá uskutočňuje akreditovaný vzdelávací program v rozsahu najmenej 10 vyučovacích hodín podľa osobitného predpisu.23a) Vzor dokladu o absolvovaní aktualizačnej odbornej prípravy je uvedený v prílohe č. 3g.
(16) Držiteľ oprávnenia na odstraňovanie azbestu zo stavieb je povinný pred začiatkom výkonu práce, okrem predloženia návrhu na odstraňovanie azbestu alebo materiálov obsahujúcich azbest zo stavieb na posúdenie podľa odseku 13, oznámiť príslušnému orgánu verejného zdravotníctva začiatok a ukončenie výkonu odstraňovania azbestu alebo materiálov obsahujúcich azbest na konkrétnej stavbe podľa osobitného predpisu.45f)
(17) Zamestnávateľ, ktorý zamestnáva zamestnancov činnosťami, pri ktorých môžu byť exponovaní azbestu alebo materiálom, ktoré obsahujú azbest, je povinný zabezpečiť v súlade s osobitným predpisom46) technické, organizačné a iné opatrenia, ktoré vylúčia alebo znížia expozíciu zamestnancov azbestu alebo materiálom, ktoré obsahujú azbest, na najnižšiu možnú a dosiahnuteľnú mieru.

§ 42
Ochrana zamestnancov pri práci s biologickými faktormi
(1) Zamestnávateľ, ktorý zamestnáva zamestnancov činnosťami, pri ktorých môžu byť exponovaní biologickým faktorom, je povinný
a) zabezpečiť v súlade s osobitným predpisom47) technické, organizačné a iné opatrenia, ktoré vylúčia alebo znížia expozíciu zamestnancov biologickým faktorom na najnižšiu možnú a dosiahnuteľnú mieru,
b) poskytnúť povinné alebo odporúčané očkovanie [§ 12 ods. 4 písm. c)] zamestnancom, ktorí sú alebo môžu byť pri práci exponovaní biologickým faktorom, proti ktorým nie sú imúnni, ak je k dispozícii účinná očkovacia látka.
(2) Náklady, ktoré vznikli v súvislosti s povinným očkovaním zamestnancov podľa odseku 1 písm. b), uhrádza zamestnávateľ.

ŠTVRTÁ HLAVA
KOZMETICKÉ VÝROBKY
§ 43
Výroba, dovoz a distribúcia kozmetického výrobku
(1) Zodpovedná osoba13af) je povinná
a) uviesť na trh13ad) len kozmetický výrobok, ktorý je bezpečný47a) pre verejné zdravie a v súlade s osobitným predpisom,47b)
b) dodržiavať pri výrobe kozmetického výrobku správnu výrobnú prax,47c)
c) zabezpečiť posúdenie bezpečnosti kozmetického výrobku a vypracovanie správy o bezpečnosti47d) pred uvedením kozmetického výrobku na trh,
d) dodržiavať požiadavky na odber vzoriek a laboratórnu analýzu vzoriek,47e)
e) dodržiavať obmedzenia na regulované látky,47f)
f) označiť kozmetický výrobok v požadovanom rozsahu47g) a povinné údaje47h) uviesť v štátnom jazyku vrátane kozmetického výrobku, ktorý nie je v spotrebiteľskom balení, ale balí sa v mieste predaja na žiadosť kupujúceho alebo je vopred balený na okamžitý predaj,
g) dodržiavať požiadavky na tvrdenia o výrobku,47i)
h) prijať bezodkladne vhodné opatrenia s cieľom dosiahnuť súlad kozmetického výrobku s osobitným predpisom; ak je to potrebné, kozmetický výrobok stiahnuť z trhu14a) alebo prevziať späť14b) od spotrebiteľa, ak vie alebo má dôvod sa domnievať, že kozmetický výrobok, ktorý uviedla na trh, nie je v súlade s osobitným predpisom,13ah)
i) zabezpečiť, aby sa opatrenia podľa písmena h) týkali všetkých kozmetických výrobkov, ktoré sú sprístupnené na trhu Európskej únie,
j) informovať bezodkladne príslušný regionálny úrad verejného zdravotníctva, príslušné orgány členských štátov, v ktorých bol kozmetický výrobok sprístupnený na trhu, a príslušný orgán členského štátu, v ktorom je informačná zložka o kozmetickom výrobku dostupná, o tom, že kozmetický výrobok predstavuje riziko pre verejné zdravie, a uviesť podrobnosti najmä o nesúlade kozmetického výrobku s osobitným predpisom a prijaté opatrenia,
k) oznámiť príslušnému regionálnemu úradu verejného zdravotníctva a príslušnému orgánu toho členského štátu, v ktorom došlo k závažnému nežiaducemu účinku,13aj) všetky závažné nežiaduce účinky, o ktorých vie alebo má dôvod sa domnievať, že o nich vie, názov kozmetického výrobku a prijaté opatrenia,
l) poskytnúť na základe odôvodnenej žiadosti príslušného regionálneho úradu verejného zdravotníctva a príslušných orgánov členských štátov, v ktorých bol kozmetický výrobok sprístupnený na trhu,
1. všetky informácie a dokumentáciu potrebnú na preukázanie súladu kozmetického výrobku s požiadavkami podľa písmena a) v jazyku zrozumiteľnom príslušnému orgánu a spolupracovať pri každom prijatom opatrení s cieľom odstrániť riziká, ktoré kozmetický výrobok predstavuje pre verejné zdravie,
2. zoznam distribútorov, ktorým boli kozmetické výrobky dodané, pričom táto povinnosť platí počas troch rokov od dátumu, keď bola výrobná šarža kozmetického výrobku sprístupnená distribútorovi,
3. zoznam všetkých kozmetických výrobkov, ktoré uviedla na trh s obsahom látky, o bezpečnosti ktorej existuje pochybnosť, ako aj obsah danej látky v každom kozmetickom výrobku,
m) zabezpečiť, aby informačná zložka13ae) o kozmetickom výrobku bola dostupná príslušnému regionálnemu úradu verejného zdravotníctva v elektronickej forme alebo písomnej forme, v zrozumiteľnom jazyku, v požadovanom rozsahu, na adrese uvedenej v označení kozmetického výrobku; informačná zložka o výrobku sa uchováva počas 10 rokov od dátumu, keď bola uvedená na trh posledná šarža daného kozmetického výrobku,
n) oznámiť Komisii informácie o kozmetickom výrobku v rozsahu a za podmienok podľa osobitného predpisu47j) pred uvedením kozmetického výrobku na trh,
o) sprístupniť verejnosti, bez toho, aby bola dotknutá ochrana, najmä obchodného tajomstva a práv duševného vlastníctva
1. názov a kvantitatívny obsah nebezpečných látok podľa osobitného predpisu47k) v kozmetickom výrobku
2. názov a kód zloženia vonných a aromatických kompozícií a údaje o dodávateľovi,
3. údaje o nežiaducich a závažných nežiaducich účinkoch spôsobených kozmetickým výrobkom,
p) dodržiavať zákaz testovať na zvieratách47l) konečný kozmetický výrobok alebo jeho prototyp, zložky alebo kombinácie zložiek.
(2) Zodpovedná osoba nesmie uviesť na trh kozmetický výrobok,
a) ktorý nie je v súlade s osobitným predpisom13ah) a predstavuje riziko pre verejné zdravie,
b) ak nebola posúdená jeho bezpečnosť a vypracovaná správa o bezpečnosti,47d)
c) ktorý nie je označený v požadovanom rozsahu, 47g) a ak povinné údaje47h) nie sú uvedené v štátnom jazyku,
d) ktorý je ponúkaný alebo prezentovaný klamlivým spôsobom podľa osobitného predpisu;47m) prezentácia kozmetického výrobku a najmä jeho tvar, vôňa, farba, vzhľad, balenie, označenie, objem alebo veľkosť nesmie vzbudiť u spotrebiteľa, najmä u dieťaťa dojem, že ide o potravinu a tým ohroziť jeho zdravie,
e) ktorý obsahuje zložky alebo kombinácie zložiek testované na zvieratách, ak bola príslušná alternatívna metóda47n) schválená a prijatá na úrovni Európskej únie s ohľadom na vývoj validácie v rámci Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj,
f) ktorého konečné zloženie alebo prototyp bolo testované na zvieratách, ak bola príslušná alternatívna metóda47n) validovaná a prijatá na úrovni Európskej únie s príslušným ohľadom na vývoj validácie v rámci Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj.
(3) Výrobca47o) môže požiadať úrad verejného zdravotníctva o povolenie výnimky
a) zo zákazu testovať zložky alebo kombináciu zložiek kozmetického výrobku na zvieratách a výnimky zo zákazu testovať konečný kozmetický výrobok alebo jeho prototyp na zvieratách,13ac)
b) zo zákazu uvádzať na trh kozmetický výrobok, ak jeho zložky, kombinácia zložiek, konečné zloženie alebo prototyp boli na účel splnenia požiadaviek bezpečnosti kozmetického výrobku testované na zvieratách.13ac)
(4) Distribútor je povinný
a) overiť, pred tým ako sprístupní kozmetický výrobok na trh,13ad) či je na kozmetickom výrobku uvedená zodpovedná osoba, číslo výrobnej šarže, zoznam zložiek a povinné údaje 47h) v štátnom jazyku a či neuplynula lehota jeho minimálnej trvanlivosti, ak sa táto uplatňuje,
b) nesprístupniť kozmetický výrobok na trh dovtedy, kým nebude v súlade s osobitným predpisom, ak vie alebo má dôvod sa domnievať, že kozmetický výrobok nie je v súlade s osobitným predpisom,13ah)
c) prijať vhodné opatrenia s cieľom dosiahnuť súlad kozmetického výrobku s osobitným predpisom, ak je to potrebné, kozmetický výrobok stiahnuť z trhu alebo prevziať späť od spotrebiteľa, ak vie alebo má dôvod sa domnievať, že kozmetický výrobok, ktorý sprístupnil na trh, nie je v súlade s osobitným predpisom,13ah)
d) bezodkladne informovať zodpovednú osobu, príslušný regionálny úrad verejného zdravotníctva a príslušné orgány členských štátov, v ktorých bol kozmetický výrobok sprístupnený na trhu, o tom, že kozmetický výrobok predstavuje riziko pre verejné zdravie, uviesť podrobnosti najmä o nesúlade kozmetického výrobku s osobitným predpisom14a) a prijaté opatrenia,
e) oznámiť všetky závažné nežiaduce účinky,13aj) o ktorých vie alebo má dôvod sa domnievať, že o nich vie, názov kozmetického výrobku a prijaté opatrenia príslušnému regionálnemu úradu verejného zdravotníctva a príslušnému orgánu tých členských štátov, v ktorých došlo k závažnému nežiaducemu účinku,
f) skladovať, prepravovať a predávať kozmetický výrobok v takých podmienkach, aby neohrozil súlad kozmetického výroku s osobitným predpisom,13ah)
g) poskytnúť na základe odôvodnenej žiadosti regionálneho úradu verejného zdravotníctva a príslušných orgánov členských štátov, v ktorých bol kozmetický výrobok sprístupnený na trhu,
1. všetky informácie a dokumentáciu na preukázanie súladu kozmetického výrobku s požiadavkami podľa písmena a) v jazyku zrozumiteľnom príslušnému orgánu a spolupracovať pri každom prijatom opatrení s cieľom vyhnúť sa rizikám, ktoré predstavuje kozmetický výrobok, ktorý sprístupnil na trh,
2. identifikovať distribútora alebo zodpovednú osobu, ktorá mu kozmetický výrobok dodala, alebo distribútorov, ktorým dodal kozmetický výrobok; táto povinnosť platí počas troch rokov od dátumu, keď bola výrobná šarža kozmetického výrobku sprístupnená distribútorovi,
h) elektronicky oznámiť Komisii a zodpovednej osobe informácie o kozmetickom výrobku podľa osobitného predpisu,47j)
i) označiť kozmetický výrobok, ktorý nie je v spotrebiteľskom balení, ale balí sa v mieste predaja na žiadosť kupujúceho alebo je vopred balený na okamžitý predaj, v požadovanom rozsahu 47g) a povinné údaje 47h) uviesť v štátnom jazyku.
(5) Distribútor nesmie sprístupniť na trh kozmetický výrobok,
a) ktorý nie je označený v požadovanom rozsahu, a ak povinné údaje nie sú uvedené v štátnom jazyku,
b) ktorý je po dátume minimálnej trvanlivosti,
c) ktorý je ponúkaný alebo prezentovaný klamlivým spôsobom podľa osobitného predpisu;47m) prezentácia kozmetického výrobku a najmä jeho tvar, vôňa, farba, vzhľad, balenie, označenie, objem alebo veľkosť nesmie vzbudiť u spotrebiteľa, najmä u dieťaťa dojem, že ide o potravinu, a tým ohroziť jeho zdravie,
d) ak vie alebo má dôvod sa domnievať, že pri skladovaní alebo preprave kozmetického výrobku nastali také podmienky, ktoré mohli ohroziť jeho bezpečnosť.47a)

2) Príloha č. 1 časť A bod 39 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 345/2006 Z.z.
4a) Príloha č. 1 k zákonu č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení.
9) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 152/1995 Z.z. o potravinách v znení neskorších predpisov.
13) Čl. 2 ods. 1 písm. a) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1223/2009 z 30. novembra 2009 o kozmetických výrobkoch (Ú.v. EÚ L 342, 22.12.2009) v platnom znení.
13ac) Čl. 18 ods. 2 nariadenia (ES) č. 1223/2009 v platnom znení.
13ad) Čl. 2 ods. 1 písm. h) nariadenia (ES) č. 1223/2009 v platnom znení.
13ae) Čl. 11 nariadenia (ES) č. 1223/2009 v platnom znení.
13af) Čl. 4 nariadenia (ES) č. 1223/2009 v platnom znení.
13ah) Čl. 25 ods. 1 nariadenia (ES) č. 1223/2009 v platnom znení.
13aj) Čl. 2 ods. 1 písm. p) nariadenia (ES) č. 1223/2009 v platnom znení.
14a) Čl. 2 ods. 1 písm. q) nariadenia (ES) č. 1223/2009 v platnom znení.
14b) Čl. 2 ods. 1 písm. r) nariadenia (ES) č. 1223/2009 v platnom znení.
23a) Zákon č. 568/2009 Z.z. o celoživotnom vzdelávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 315/2012 Z.z.
24) Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 354/2006 Z.z., ktorým sa ustanovujú požiadavky na vodu určenú na ľudskú spotrebu a kontrolu kvality vody určenej na ľudskú spotrebu v znení nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 496/2010 Z.z.
25) § 3 ods. 2 zákona č. 364/2004 Z.z. v znení zákona č. 384/2009 Z.z.
25a) § 8 ods. 2 a § 60 ods. 6 zákona č. 364/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov.
25b) § 3 ods. 3 zákona č. 364/2004 Z.z. v znení zákona č. 384/2009 Z.z.
25c) § 59 ods. 1 písm. e) zákona č. 364/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov.
26) Zákon č. 305/2005 Z.z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
27) § 15 zákona č. 596/2003 Z.z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Zákon č. 29/1984 Zb. o sústave základných a stredných škôl (školský zákon) v znení neskorších predpisov.
28) § 2 zákona č. 455/1991 Zb. v znení neskorších predpisov.
29) Zákon č. 264/1999 Z.z. o technických požiadavkách na výrobky a o posudzovaní zhody a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 302/2004 Z.z., ktorým sa ustanovujú podrobnosti o technických požiadavkách a postupoch posudzovania zhody na hračky.
30) § 3 zákona č. 163/2001 Z.z.
31) Civilný mimosporový poriadok.
Zákon č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
32) § 52 ods. 1 zákona č. 305/2005 Z.z.
33) § 47 ods. 3 písm. b) prvý bod a písm. c) druhý bod a § 63 ods. 4 zákona č. 305/2005 Z.z.
33a) § 3d ods. 5 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov.
33b) § 3 zákona č. 338/2000 Z.z. o vnútrozemskej plavbe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
33c) § 27 zákona č. 513/2009 Z.z. o dráhach a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
33d) § 32 zákona č. 143/1998 Z.z. o civilnom letectve (letecký zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
34) Napríklad nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 416/2005 Z.z. o minimálnych zdravotných a bezpečnostných požiadavkách na ochranu zamestnancov pred rizikami súvisiacimi s expozíciou vibráciám v znení nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 629/2005 Z.z., nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 115/2006 Z.z. o minimálnych zdravotných a bezpečnostných požiadavkách na ochranu zamestnancov pred rizikami súvisiacimi s expozíciou hluku v znení nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 555/2006 Z.z., nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 355/2006 Z.z. o ochrane zamestnancov pred rizikami súvisiacimi s expozíciou chemickým faktorom pri práci v znení neskorších predpisov.
34a) Zákon č. 73/1998 Z.z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 315/2001 Z.z. o Hasičskom a záchrannom zbore v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 346/2005 Z.z. o štátnej službe profesionálnych vojakov ozbrojených síl Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 200/1998 Z.z. o štátnej službe colníkov a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.
34b) § 58 a 58a Zákonníka práce v znení neskorších predpisov.
34c) § 4 zákona č. 578/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov.
34d) Príloha č. 2 položka č. 92 zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení zákona č. 204/2014 Z.z.
34e) § 21 až 24 zákona č. 124/2006 Z.z. v znení neskorších predpisov.
34f) § 21 ods. 9 zákona č. 124/2006 Z.z. v znení neskorších predpisov.
34g) Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 296/2010 Z.z. o odbornej spôsobilosti na výkon zdravotníckeho povolania, spôsobe ďalšieho vzdelávania zdravotníckych pracovníkov, sústave špecializačných odborov a sústave certifikovaných pracovných činností v znení neskorších predpisov.
34h) Príloha č. 2 položka č. 65 zákona č. 455/1991 Zb. v znení zákona č. 204/2014 Z.z.
34i) § 95 zákona č. 461/2003 Z.z.
34j) § 8 ods. 1 písm. a) tretí bod zákona č. 124/2006 Z.z.
§ 40 ods. 22 zákona č. 578/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov.
34k) § 11 zákona č. 124/2006 Z.z. v znení neskorších predpisov.
35) Napríklad zákon č. 473/2005 Z.z. o poskytovaní služieb v oblasti súkromnej bezpečnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o súkromnej bezpečnosti) v znení neskorších predpisov, zákon č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 513/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 514/2009 Z.z. o doprave na dráhach v znení neskorších predpisov.
35a) § 12 ods. 2 písm. i) zákona č. 124/2006 Z.z.
35b) Príloha č. 3 bod A nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 296/2010 Z.z.
36) § 18 až 25 zákona č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
37) § 16 ods. 1 písm. a) zákona č. 576/2004 Z.z.
37a) § 12 ods. 1 zákona č. 576/2004 Z.z.
37b) § 7 ods. 1 písm. b) zákona č. 576/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov.
38) § 11 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 345/2006 Z.z.
38a) § 8 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov.
38b) § 16 ods. 1 písm. b) zákona č. 576/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov.
38c) § 39 zákona č. 51/1988 Zb. v znení neskorších predpisov.
39) Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 115/2006 Z.z. o minimálnych zdravotných a bezpečnostných požiadavkách na ochranu zamestnancov pred rizikami súvisiacimi s expozíciou hluku v znení nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 555/2006 Z.z.
40) Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 416/2005 Z.z. o minimálnych zdravotných a bezpečnostných požiadavkách na ochranu zamestnancov pred rizikami súvisiacimi s expozíciou vibráciám v znení nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 629/2005 Z.z.
41) Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 329/2006 Z.z.
42) Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 281/2006 Z.z.
43) Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 276/2006 Z.z.
44) Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 355/2006 Z.z.
45) Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 356/2006 Z.z. o ochrane zdravia zamestnancov pred rizikami súvisiacimi s expozíciou karcinogénnym a mutagénnym faktorom pri práci.
45a) § 11 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 253/2006 Z.z.
45b) § 7 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 253/2006 Z.z.
45c) Príloha č. 2 položka č. 93 zákona č. 455/1991 Zb. v znení zákona č. 204/2014 Z.z.
45d) § 2 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 253/2006 Z.z.
45e) § 5, 8, 11 a 12 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 253/2006 Z.z.
45f) § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 253/2006 Z.z.
46) Napríklad nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 253/2006 Z.z., nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 355/2006 Z.z.
47) Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 83/2013 Z.z. o ochrane zdravia zamestnancov pred rizikami súvisiacimi s expozíciou biologickým faktorom pri práci.
47a) Čl. 3 nariadenia (ES) č. 1223/2009 v platnom znení.
47b) Čl. 5 nariadenia (ES) č. 1223/2009 v platnom znení.
47c) Čl. 8 nariadenia (ES) č. 1223/2009 v platnom znení.
47d) Čl. 10 nariadenia (ES) č. 1223/2009 v platnom znení.
47e) Čl. 12 nariadenia (ES) č. 1223/2009 v platnom znení.
47f) Čl. 14 až 17, príloha č. II až VI nariadenia (ES) č. 1223/2009 v platnom znení.
47g) Čl. 19 ods. 1 až 4 nariadenia (ES) č. 1223/2009 v platnom znení.
47h) Čl. 19 ods. 5 nariadenia (ES) č. 1223/2009 v platnom znení.
47i) Čl. 20 nariadenia (ES) č. 1223/2009 v platnom znení.
47j) Čl. 13 nariadenia (ES) č. 1223/2009 v platnom znení.
47k) Čl. 3 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1272/2008 zo 16. decembra 2008 o klasifikácii, označovaní a balení látok a zmesí, o zmene, doplnení a zrušení smerníc 67/548/EHS a 1999/45/ES a o zmene a doplnení nariadenia (ES) č. 1907/2006 (Ú.v. EÚ L 353, 31.12.2008) v platnom znení.
47l) Čl. 18 ods. 1 nariadenia (ES) č. 1223/2009 v platnom znení.
47m) § 6 ods. 2 zákona č. 250/2007 Z.z.
47n) Nariadenie Komisie (ES) č. 440/2008 z 30. mája 2008, ktorým sa ustanovujú testovacie metódy podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1907/2006 o registrácii, hodnotení, autorizácii a obmedzovaní chemických látok (REACH) (Ú.v. EÚ L 142, 31.5.2008) v platnom znení.
47o) Čl. 2 ods. 1 písm. d) nariadenia (ES) č. 1223/2009 v platnom znení.