§ 17-43 PIATA ČASŤ ZDRAVÉ ŽIVOTNÉ PODMIENKY A ZDRAVÉ PRACOVNÉ PODMIENKY

(1) Pitná voda je voda určená na ľudskú spotrebu v jej pôvodnom stave alebo po úprave, ktorá sa používa na pitie, varenie, prípravu potravín alebo na iné domáce účely, vo verejných priestoroch alebo v súkromných priestoroch, bez ohľadu na jej pôvod a na to, či bola dodaná z rozvodnej siete, cisterny alebo je balená do spotrebiteľského balenia a voda používaná v potravinárskych podnikoch²⁴⁾ pri výrobe, manipulácii a umiestnení potravín na trh.^24a)

(2) Požiadavky na pitnú vodu sa okrem požiadaviek na mikrobiologické ukazovatele kvality vody vzťahujú aj na pramenitú vodu.^24b)

(5) Limity ukazovateľov kvality pitnej vody sú určené ako najvyššia medzná hodnota, medzná hodnota alebo odporúčaná hodnota. Najvyššia medzná hodnota je limit zdravotne významného ukazovateľa kvality pitnej vody, ktorého prekročenie vylučuje použitie vody ako pitnej vody. Medzná hodnota je limit ukazovateľa kvality pitnej vody, ktorého prekročením stráca pitná voda vyhovujúcu kvalitu v ukazovateli s prekročeným limitom. Odporúčaná hodnota je limit alebo rozsah hodnôt ukazovateľa kvality pitnej vody, ktoré sú žiaduce z hľadiska ochrany zdravia; prekročenie alebo nedodržanie odporúčanej hodnoty nevylučuje použitie vody ako pitnej vody.

(7) Monitorovanie zdravotnej bezpečnosti pitnej vody sa vykonáva priebežnou a pravidelnou kontrolou kvality pitnej vody podľa programu monitorovania.

(8) Odber pitnej vody a analýza pitnej vody na kontrolu kvality pitnej vody musia byť vykonané v súlade s požiadavkami na metódy odberov a metódy analýz podľa všeobecne záväzného právneho predpisu vydaného podľa § 62 ods. 1 písm. w); fyzická osoba-podnikateľ alebo právnická osoba, ktorá vykonáva odber a analýzu pitnej vody, musí byť akreditovaná.^24e)

(1) Ak pitná voda nespĺňa limit ukazovateľa kvality pitnej vody, regionálny úrad verejného zdravotníctva môže na použitie takej pitnej vody povoliť v súlade s odsekmi 2 a 3 prvú výnimku, najviac na tri roky. Výnimku na použitie pitnej vody, ktorá nespĺňa limit ukazovateľa kvality pitnej vody, nemožno udeliť pre vodu balenú do spotrebiteľského balenia. Ak počas obdobia, na ktoré bola udelená prvá výnimka, nedošlo k zlepšeniu kvality pitnej vody, môže úrad verejného zdravotníctva výnimočne povoliť druhú výnimku najviac na tri roky.

(3) Výnimku na použitie pitnej vody, ktorá nespĺňa limit ukazovateľa kvality pitnej vody možno povoliť, ak výnimkou povolená hodnota ukazovateľa kvality pitnej vody neohrozí zdravie ľudí a zásobovanie pitnou vodou v oblasti, v ktorej pitná voda nespĺňa limit ukazovateľa kvality pitnej vody nemožno zabezpečiť inými primeranými prostriedkami.

(8) Ak regionálny úrad verejného zdravotníctva určí nesplnenie limitu ukazovateľa kvality pitnej vody ako nevýznamné, nariadi výnimku na použitie pitnej vody, ktorá nespĺňa limit ukazovateľa kvality pitnej vody, nariadením opatrenia podľa § 12 ods. 2 písm. p) alebo podľa § 12 ods. 3 písm. j); v rozhodnutí o nariadení opatrenia určí len najvyššiu povolenú hodnotu prekročeného ukazovateľa kvality pitnej vody a lehotu na obnovenie kvality pitnej vody.

(1) Pri zásobovaní pitnou vodou sa uplatňuje manažment rizík pre celý vodárenský dodávateľský reťazec od plochy povodia až po miesto používania na vodovodnom kohútiku u spotrebiteľa.

(5) Na dodávateľa pitnej vody, ktorý dodáva alebo používa v priemere 10 m3 až 100 m3 pitnej vody za deň alebo zásobuje 50 až 500 osôb, sa nevzťahuje povinnosť vypracovať a predložiť regionálnemu úradu verejného zdravotníctva manažment rizík systému zásobovania pitnou vodou a povinnosti podľa odseku 4 písm. c) a d).

(6) Na dodávateľa pitnej vody, ktorý dodáva alebo používa v priemere menej ako 10 m3 pitnej vody za deň alebo zásobuje menej ako 50 osôb, sa nevzťahujú povinnosti podľa § 17c ods. 4 písm. b) až d) a n) až r).

(7) Dodávateľ pitnej vody podľa odsekov 5 a 6 je povinný vypracovať a predložiť regionálnemu úradu verejného zdravotníctva program monitorovania; program monitorovania musí aktualizovať a predkladať najmenej raz za šesť rokov.

(3) V nebytovej budove,^24s) ktorá slúži na poskytovanie služieb verejnosti, osoba uvedená v odseku 2 je povinná vo vnútorných priestoroch alebo vo vonkajších priestoroch nainštalovať zariadenie umožňujúce verejnosti prístup k pitnej vode.

(1) Teplá voda je voda s určenou teplotou, ktorá nie je určená na pitie, varenie, výrobu, prípravu a podávanie pokrmov alebo nápojov podľa § 26, dodávaná spotrebiteľom osobitným rozvodom alebo vnútorným vodovodom.

(2) Teplota teplej vody na výtoku u konečného spotrebiteľa je najmenej 50 stupňov C a najviac 55 stupňov C.

(3) Požiadavky na teplú vodu sa nevzťahujú na teplú vodu, ktorá je dodávaná a používaná ako technologická voda s teplotou určenou technologickým procesom.

(4) Teplá voda je zdravotne bezpečná, ak spĺňa limity ukazovateľov kvality teplej vody podľa všeobecne záväzného právneho predpisu vydaného podľa § 62 ods. 1 písm. w).

(5) Teplá voda dodávaná osobitným rozvodom alebo vnútorným vodovodom, ktorý je konštrukčne prepojený zmiešavacou batériou s domovým rozvodným systémom na pitnú vodu, sa musí vyrábať len z pitnej vody.

(6) Dodávateľom teplej vody je fyzická osoba-podnikateľ alebo právnická osoba, ktorá dodáva teplú vodu alebo používa teplú vodu v rámci podnikateľskej činnosti, alebo ktorá dodáva teplú vodu alebo používa teplú vodu vo verejnom záujme.

(3) Hodnotenie zdravotnej bezpečnosti materiálov a výrobkov určených na styk s pitnou vodou sa vykonáva podľa všeobecne záväzného právneho predpisu vydaného podľa § 62 ods. 1 písm. d); pri laboratórnych skúškach sa ustanovujú koncentrácie látok, zisťujú sa látky, ktorých prítomnosť môže vyplývať z materiálového zloženia výrobkov alebo sa zisťujú nečistoty, ktoré môžu nepriaznivo ovplyvniť kvalitu pitnej vody.

(4) Pri materiáloch a výrobkoch určených na styk s pitnou vodou, ktoré znižujú tvrdosť vody, musí byť zabezpečené dodržanie odporúčaných hodnôt obsahu vápnika a horčíka v pitnej vode podľa všeobecne záväzného právneho predpisu vydaného podľa § 62 ods. 1 písm. w).

(5) Fyzická osoba-podnikateľ alebo právnická osoba, ktorá uvedie na trh materiály alebo výrobky určené na styk s pitnou vodou, je povinná zabezpečiť ich súlad s požiadavkami zdravotnej bezpečnosti na materiály a výrobky určené na styk s pitnou vodou podľa všeobecne záväzného právneho predpisu vydaného podľa § 62 ods. 1 písm. d).

(7) Zdravotná bezpečnosť chemických látok na úpravu vody na pitnú vodu a filtračných médií, ktoré sú určené na styk s pitnou vodou, sa posudzuje podľa osobitného predpisu,^24t) alebo podľa európskej technickej normy.^24u) Ak ich nemožno posúdiť podľa prvej vety, na posúdenie zdravotnej bezpečnosti sa použije iný vhodný národný technický predpis, zahraničný technický predpis alebo iný vhodný obdobný dokument.

(8) Fyzická osoba-podnikateľ alebo právnická osoba, ktorá uvedie na trh chemické látky na úpravu vody na pitnú vodu alebo filtračné média, ktoré sú určené na styk s pitnou vodou, je povinná zabezpečiť ich súlad s požiadavkami podľa odsekov 6 a 7.

(1) Voda určená na kúpanie je akákoľvek povrchová voda, ²⁵⁾ ktorá je vyhlásená podľa osobitného predpisu ^25a) a ktorú využíva veľký počet kúpajúcich sa a nebol pre ňu vydaný trvalý zákaz kúpania alebo trvalé odporúčanie nekúpať sa; veľký počet kúpajúcich sa posudzuje úrad verejného zdravotníctva s ohľadom najmä na vývoj z minulosti, vybudovanú infraštruktúru alebo zariadenia a opatrenia prijaté na podporu kúpania v minulosti.

(3) Prírodné kúpalisko je vyznačená prírodná vodná plocha využívaná na kúpanie a s ňou súvisiace prevádzkové plochy a zariadenia, ktoré majú prevádzkovateľa; prírodným kúpaliskom je aj voda určená na kúpanie, ktorá má prevádzkovateľa.

(4) Umelé kúpalisko je krytá stavba alebo nekrytá stavba so súborom zariadení využívaných na kúpanie a s ním súvisiace prevádzkové plochy.

(5) Požiadavky na kvalitu vody určenej na kúpanie sa vzťahujú aj na vodu určenú na kúpanie, ak je kvalita vody určenej na kúpanie ovplyvnená povrchovými vodami prechádzajúcimi hranice; v takých prípadoch plnenie požiadaviek na vodu určenú na kúpanie zabezpečuje úrad verejného zdravotníctva v spolupráci so susedným štátom, a to aj prostredníctvom výmeny informácií a spoločným postupom pri kontrole takých cezhraničných vplyvov. ^25c)

(8) Prevádzkovateľ prírodného kúpaliska, ktoré je podľa osobitného predpisu ^25a) vyhlásené za vodu určenú na kúpanie, je povinný počas kúpacej sezóny sprístupniť informácie pre verejnosť na dostupnom a viditeľnom mieste v blízkosti vody určenej na kúpanie.

(10) Fyzická osoba – podnikateľ a právnická osoba, ktoré v blízkosti vodných plôch, ktoré nie sú vodou určenou na kúpanie alebo prírodným kúpaliskom, prevádzkujú zariadenia uvedené v § 21, 22 a 26 a v ponuke svojich služieb spotrebiteľovi alebo v reklame výslovne ponúkajú možnosť kúpania, vodných športov najmä potápania alebo vodného lyžovania, pri ktorých dochádza k bezprostrednému kontaktu s vodou sú povinní poskytnúť verejnosti aktuálnu informáciu o kvalite vody; kvalita vody sa posudzuje podľa požiadaviek na kvalitu vody v prírodnom kúpalisku.

(1) Vnútorné prostredie budov musí spĺňať požiadavky na tepelno-vlhkostnú mikroklímu, vetranie a vykurovanie, požiadavky na osvetlenie, preslnenie a na iné druhy optického žiarenia.

(3) Fyzická osoba-podnikateľ a právnická osoba, ktoré prevádzkujú budovu určenú pre verejnosť (ďalej len „prevádzkovateľ budovy“), sú povinné zabezpečiť kvalitu vnútorného ovzdušia budovy tak, aby nepredstavovalo riziko v dôsledku prítomnosti fyzikálnych, chemických, biologických a iných zdraviu škodlivých faktorov a nebolo organolepticky zmenené.

(1) Byty nižšieho štandardu sú byty v bytových domoch, ktorých obytná plocha, úžitková plocha a vybavenie musia zodpovedať najmenej minimálnym požiadavkám ustanoveným podľa § 62 písm. f).

(2) Ubytovacie zariadenia, ktoré poskytujú hromadné ubytovanie, možno prevádzkovať, len ak spĺňajú požiadavky na vnútorné prostredie, priestorové usporiadanie, funkčné členenie, vybavenie a na prevádzku ubytovacích zariadení ustanovené vykonávacím predpisom podľa § 62 písm. f).

(1) Telovýchovno-športové zariadenie je krytý alebo otvorený objekt určený na telovýchovné a športové podujatia v rámci telesnej kultúry.

(2) Telovýchovno-športové zariadenie sa umiestňuje tak, aby jeho činnosť neovplyvňovala nepriaznivo okolie, najmä obytnú zástavbu hlukom, prachom alebo svetlom.

(1) Zariadenia starostlivosti o ľudské telo sú najmä kaderníctvo, holičstvo, kozmetika, manikúra, pedikúra, solárium, masážny salón, sauna, tetovací salón, zariadenie na poskytovanie regeneračných a rekondičných služieb.

(2) Zariadenia starostlivosti o ľudské telo možno prevádzkovať, len ak spĺňajú požiadavky na stavebno-technické riešenie, priestorové usporiadanie, vybavenie a vnútorné členenie.

(2) Zariadenia pre deti a mládež sa zriaďujú v zdravotne vhodnom prostredí, ktorým je prostredie chránené pred zdraviu škodlivými faktormi vonkajšieho prostredia, najmä pred hlukom a zdrojmi znečistenia ovzdušia, a prostredie chránené pred negatívnymi výchovnými vplyvmi.

(3) Priestorové usporiadanie, funkčné členenie a vybavenie zariadení pre deti a mládež musí zodpovedať veku, zdravotnému stavu, stupňu telesného a duševného vývinu, telesným rozmerom detí a mládeže a veľkostnému typu a účelu zariadenia. Hračky, výchovné pomôcky a ďalšie predmety určené pre deti a mládež musia svojimi vlastnosťami zodpovedať požiadavkám ustanoveným osobitnými predpismi. ²⁹⁾

(4) Prevádzkový poriadok upraví režim dňa, vrátane činností vedúcich k výchove a vzdelávaniu, prevádzku pieskovísk, stravovanie a pitný režim, ktoré musia v zariadeniach pre deti a mládež zohľadňovať vekové, fyzické a psychické osobitosti detí a mládeže.

(7) Potvrdenie o zdravotnej spôsobilosti, ktoré obsahuje aj údaj o povinnom očkovaní, vydá rodičovi, poručníkovi, opatrovníkovi, fyzickej osobe alebo právnickej osobe, ktorej bolo dieťa zverené na základe rozhodnutia súdu podľa osobitného predpisu, ³¹⁾ alebo osobe, ktorá má záujem stať sa pestúnom a má dieťa dočasne zverené do starostlivosti podľa osobitného predpisu ²⁶⁾ (ďalej len „zástupca dieťaťa“), ošetrujúci lekár. Potvrdenie o zdravotnej spôsobilosti dieťaťa na pobyt v kolektíve predkladá zástupca dieťaťa pred prvým vstupom dieťaťa do predškolského zariadenia.

(8) Skutočnosti uvedené v odseku 6 písm. b) a c) potvrdzuje písomným vyhlásením zástupca dieťaťa. Vyhlásenie nesmie byť staršie ako jeden deň. Vyhlásenie predkladá zástupca dieťaťa pred prvým vstupom dieťaťa do predškolského zariadenia a po neprítomnosti dieťaťa v predškolskom zariadení dlhšej ako päť dní,

(10) Fyzická osoba-podnikateľ a právnická osoba, ktoré prevádzkujú živnosť starostlivosti o deti do šesť rokov veku, ak prevádzkujú živnosť v prevádzkarni, sú povinné dodržiavať ustanovenia odsekov 2 až 9 a predkladať návrhy uvedené v § 13 ods. 4 písm. a) na posúdenie úradu verejného zdravotníctva alebo regionálneho úradu verejného zdravotníctva.

(11) Fyzická osoba-podnikateľ a právnická osoba, ktoré prevádzkujú živnosť výchovy a mimoškolského vzdelávania detí a mládeže, ak prevádzkujú živnosť v prevádzkarni, sú povinné dodržiavať ustanovenia odsekov 2 až 5 a predkladať návrhy uvedené v § 13 ods. 4 písm. a) na posúdenie úradu verejného zdravotníctva alebo regionálneho úradu verejného zdravotníctva.

(1) Zotavovacie podujatie je organizovaný pobyt najmenej piatich detí a mládeže do 18 rokov veku na čas dlhší ako štyri dni, ktorého účelom je rekreácia detí a mládeže, posilnenie ich zdravia a zvýšenie ich telesnej zdatnosti.

(1) Zariadenia spoločného stravovania sú zariadenia, ktoré poskytujú stravovacie služby spojené s výrobou, prípravou alebo podávaním pokrmov alebo nápojov na pracoviskách, v školských zariadeniach, školách, zariadeniach sociálnych služieb, zariadeniach sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, zdravotníckych zariadeniach, v prevádzkach verejného stravovania, v jedálňach so samoobsluhou a v podobných prevádzkach verejného stravovania, cukrárňach, stánkoch a v iných prevádzkach s ambulantným predajom potravín, pokrmov alebo nápojov a na zotavovacích podujatiach alebo iných hromadných podujatiach.

(2) Zariadenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, v ktorom sa vykonáva rozhodnutie súdu ³²⁾ a zariadenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, ktoré utvára podmienky na prípravu stravy alebo zabezpečuje poskytovanie stravy ³³⁾ sa na účely tohto zákona nepovažuje za zariadenie spoločného stravovania.

(5) Povinnosti podľa odseku 4 písm. i) a j) sa nevzťahujú na prevádzky verejného stravovania, stánky s rýchlym občerstvením a iné zariadenia s ambulantným predajom pokrmov a nápojov a na hromadné podujatia.

(6) Obmedzenie vstupu zvierat podľa odseku 4 písm. a) sa nevzťahuje na zariadenia verejného stravovania a umožňuje sa vstup spoločenských zvierat,^33aa) ak vstup osoby so spoločenským zvieraťom do priestorov určených na konzumáciu stravy povolí prevádzkovateľ zariadenia verejného stravovania. Prevádzkovateľ zariadenia verejného stravovania je povinný zabezpečiť označenie o povolení vstupu so spoločenským zvieraťom na viditeľnom mieste pri vstupe do priestorov prevádzky, ktoré sú určené na konzumáciu stravy a prijať hygienické opatrenia na ochranu hotových pokrmov a nápojov.

(7) Prevádzkovateľ zariadenia spoločného stravovania určeného pre deti a mládež je ďalej povinný pri voľbe stravy vychádzať z vekových potrieb stravovanej skupiny, prihliadať na vhodný výber surovín, ročné obdobie, čas, keď sa má poskytovať stravovanie, a ďalšie skutočnosti, ktoré by mohli ovplyvniť zdravotný stav stravovaných detí a mládeže.

(1) Fyzická osoba-podnikateľ a právnická osoba, ktoré používajú alebo prevádzkujú zdroje hluku, infrazvuku alebo vibrácií, správca pozemných komunikácií, ^33a) prevádzkovateľ vodnej cesty, ^33b) prevádzkovateľ dráhy, ^33c) prevádzkovateľ letiska, ^33d) a prevádzkovatelia ďalších objektov, ktorých prevádzkou vzniká hluk (ďalej len „prevádzkovateľ zdrojov hluku, infrazvuku alebo vibrácií“), sú povinní zabezpečiť, aby expozícia obyvateľov a ich prostredia bola čo najnižšia a neprekročila prípustné hodnoty pre deň, večer a noc ustanovené vykonávacím predpisom podľa § 62 písm. m).

(2) Pri návrhu, výstavbe alebo podstatnej rekonštrukcii dopravných stavieb a infraštruktúry hluk v súvisiacom vonkajšom alebo vnútornom prostredí nesmie prekročiť prípustné hodnoty pri predpokladanom dopravnom zaťažení.

(3) Pri návrhu, výstavbe alebo podstatnej rekonštrukcii budov je potrebné zabezpečiť ochranu vnútorného prostredia budov pred hlukom z vonkajšieho prostredia pri súčasnom zachovaní ostatných potrebných vlastností vnútorného prostredia.

(4) Obce sú oprávnené objektivizovať expozíciu obyvateľov a ich prostredia hluku a vibráciám v súlade s požiadavkami ustanovenými vykonávacím predpisom podľa § 62 písm. m). Objektivizáciu expozície obyvateľov a ich prostredia hluku, infrazvuku a vibráciám môžu vykonávať len osoby odborne spôsobilé na činnosť podľa § 15 ods. 1 písm. a).

(1) Fyzická osoba-podnikateľ a právnická osoba, ktoré používajú alebo prevádzkujú generátor nízkych frekvencií, generátor vysokých frekvencií alebo zariadenia, ktoré takéto generátory obsahujú (ďalej len „zdroj elektromagnetického žiarenia“), sú povinné zabezpečiť technické, organizačné a iné opatrenia, ktoré vylúčia alebo znížia expozíciu obyvateľov na úroveň limitných hodnôt ustanovených vykonávacím predpisom podľa § 62 písm. n).

(2) Zdroje elektromagnetického žiarenia pri navrhovaní a uskutočňovaní stavieb je potrebné zabezpečiť tak, aby nedošlo k prekračovaniu limitných hodnôt expozície obyvateľov.

(4) Povinnosti podľa odseku 1 písm. f) až h) a § 52 ods. 1 písm. g) sa nevzťahujú na Slovenskú informačnú službu, Národný bezpečnostný úrad, Zbor väzenskej a justičnej stráže, Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Horskú záchrannú službu, Ministerstvo obrany Slovenskej republiky a Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, ak je plnenie týchto povinností Slovenskou informačnou službou, Národným bezpečnostným úradom, Zborom väzenskej a justičnej stráže, Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky, Horskou záchrannou službou, Ministerstvom obrany Slovenskej republiky a Finančným riaditeľstvom Slovenskej republiky zabezpečené podľa osobitných predpisov.^34a)

(7) Fyzická osoba – podnikateľ, ktorá nezamestnáva iné fyzické osoby, môže pre seba zabezpečiť primeraný zdravotný dohľad podľa § 30a, 30ab a 30ad s ohľadom na špecifické riziká pri práci.

(8) Právnická osoba, ktorej jediným štatutárnym zástupcom je jej spoločník, ktorý je fyzickou osobou, alebo konateľ, ktorý je fyzickou osobou, na základe zmluvy o výkone funkcie konateľa, bez ohľadu na to, či je alebo nie je táto fyzická osoba zároveň zamestnancom právnickej osoby, je povinná zabezpečiť a plniť povinnosti pri ochrane zdravia pri práci v rozsahu povinností fyzickej osoby – podnikateľa, ktorá nezamestnáva iné fyzické osoby uvedené v odseku 6, ak fyzická osoba v jednoosobovej spoločnosti s ručením obmedzeným vykonáva prácu zaradenú do tretej kategórie alebo štvrtej kategórie.

(9) Povinnosti zamestnávateľa uvedené v odsekoch 1, 2 a 5 sa počas dočasného pridelenia vzťahujú na užívateľského zamestnávateľa vo vzťahu k dočasne prideleným zamestnancom.^34b)

(10) V čase krízovej situácie zamestnávateľ nie je povinný zabezpečovať povinnosti pri ochrane zdravia pri práci podľa odseku 1 písm. b) až n) a odsekov 2, 5 a 9, ak v § 30a ods. 11 a v § 31a ods. 18 písm. b) nie je ustanovené inak.

(11) Zamestnávateľ je povinný plniť povinnosti pri ochrane zdravia pri práci bezodkladne po skončení krízovej situácie.

(12) V čase krízovej situácie fyzická osoba – podnikateľ, ktorá nezamestnáva iné fyzické osoby a vykonáva prácu zaradenú do tretej kategórie alebo štvrtej kategórie, nie je povinná zabezpečovať povinnosti pri ochrane zdravia pri práci podľa odseku 6 písm. a), c) až e).

(13) Fyzická osoba – podnikateľ, ktorá nezamestnáva iné fyzické osoby a vykonáva prácu zaradenú do tretej kategórie alebo štvrtej kategórie, je povinná plniť svoje povinnosti pri ochrane zdravia pri práci bezodkladne po skončení krízovej situácie.

(1) Pracovná zdravotná služba vykonáva zdravotný dohľad pre zamestnancov a poskytuje odborné a poradenské činnosti zamestnávateľovi na plnenie jeho povinností podľa § 30 ods. 1 písm. a) až d), f), k) až m) v oblasti ochrany a podpory zdravia pri práci.

(4) Zamestnávateľ zabezpečuje pracovnú zdravotnú službu zdravotníckymi pracovníkmi podľa odseku 3, ktorí sú s ním v pracovnoprávnom vzťahu alebo v obdobnom pracovnom vzťahu (ďalej len „vlastný zamestnanec“); ak zamestnávateľ nemá na vykonávanie činnosti pracovnej zdravotnej služby vlastných zamestnancov, zabezpečuje pracovnú zdravotnú službu dodávateľským spôsobom.

(6) Odborný dohľad nad činnosťou tímu pracovnej zdravotnej služby zabezpečuje vedúci tímu pracovnej zdravotnej služby. Vedúcim tímu pracovnej zdravotnej služby môže byť len lekár, ktorý má špecializáciu v špecializačnom odbore uvedenom v odseku 5 písm. a) a je súčasťou tímu pracovnej zdravotnej služby; vedúcim tímu pracovnej zdravotnej služby môže byť tento lekár iba v jednom tíme pracovnej zdravotnej služby.

(7) Tím pracovnej zdravotnej služby môžu tvoriť aj ďalší zdravotnícki pracovníci^34d) podľa pracovných podmienok na pracovisku a zdravotného rizika pri práci.

(9) Pracovná zdravotná služba spolupracuje s bezpečnostnotechnickou službou,^34e) príslušnými organizačnými útvarmi zamestnávateľa a so zástupcami zamestnancov vrátane zástupcov zamestnancov pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci. Zabezpečením pracovnej zdravotnej služby dodávateľským spôsobom nie sú dotknuté povinnosti zamestnávateľa v oblasti ochrany zdravia pri práci a jeho zodpovednosť za zabezpečenie ochrany zdravia zamestnancov pri práci.

(11) Poskytovatelia pracovnej zdravotnej služby podľa odseku 10 môžu v čase krízovej situácie vykonávať činnosti podľa odseku 2 písm. a) a c) na pracovisku zamestnávateľa a činnosť podľa odseku 2 písm. b) v ambulancii len na základe vzájomnej dohody medzi zamestnávateľom a poskytovateľom pracovnej zdravotnej služby alebo medzi zamestnávateľom a poskytovateľom ambulantnej zdravotnej starostlivosti z dôvodu zdravotného rizika pri práci za dodržania opatrení na ochranu zdravia zamestnancov podľa aktuálnej epidemiologickej situácie.

(12) Poskytovatelia pracovnej zdravotnej služby podľa odseku 10 vykonávajú zdravotný dohľad pre zamestnancov v rozsahu podľa § 30ad a § 30ab bezodkladne po skončení krízovej situácie.

(1) Výkon pracovnej zdravotnej služby vlastnými zamestnancami pre zamestnancov, ktorí vykonávajú prácu zaradenú do tretej kategórie alebo štvrtej kategórie, zamestnávateľ zabezpečí vlastným tímom pracovnej zdravotnej služby podľa § 30a ods. 3 písm. c) a § 30a ods. 5.

(2) Pracovnú zdravotnú službu dodávateľským spôsobom pre zamestnancov, ktorí vykonávajú prácu zaradenú do tretej kategórie alebo štvrtej kategórie, vykonáva fyzická osoba – podnikateľ alebo právnická osoba, ktorej úrad verejného zdravotníctva vydal oprávnenie na pracovnú zdravotnú službu podľa § 30b.

(1) Žiadosť o vydanie oprávnenia na pracovnú zdravotnú službu sa podáva písomne úradu verejného zdravotníctva.

(6) Fyzická osoba alebo založená právnická osoba, ktorej bolo vydané oprávnenie na pracovnú zdravotnú službu podľa odseku 5, môže začať vykonávať činnosť pracovnej zdravotnej služby, ak má živnostenské oprávnenie podľa osobitného predpisu ^34g) a úradu verejného zdravotníctva písomne predloží do 30 dní od získania živnostenského oprávnenia doklady podľa odseku 2 písm. a) až c) a písm. d) prvého bodu a druhého bodu.

(7) Úrad verejného zdravotníctva vydáva oprávnenie na pracovnú zdravotnú službu na dobu neurčitú.

(8) Úrad verejného zdravotníctva oprávnenie na pracovnú zdravotnú službu odoberie, ak fyzická osoba – podnikateľ alebo právnická osoba (ďalej len „držiteľ oprávnenia na pracovnú zdravotnú službu“) opakovane neplní povinnosti podľa § 30d.

(9) Úrad verejného zdravotníctva oprávnenie na pracovnú zdravotnú službu ďalej odoberie, ak fyzická osoba alebo držiteľ oprávnenia na pracovnú zdravotnú službu požiada o odobratie oprávnenia na pracovnú zdravotnú službu.

(11) Oprávnenie na pracovnú zdravotnú službu neprechádza na právneho nástupcu a je neprevoditeľné.

(14) Úrad verejného zdravotníctva v evidencii osôb, ktoré samostatne vykonávajú niektoré činnosti pracovnej zdravotnej služby, vykoná výmaz z dôvodu opakovaného neplnenia povinností podľa § 30c; návrh na výmaz dáva regionálny úrad verejného zdravotníctva.

(16) Osoba samostatne vykonávajúca niektoré činnosti pracovnej zdravotnej služby, ktorú úrad verejného zdravotníctva vymazal podľa odseku 14 alebo odseku 15 písm. d), môže opätovne ohlásiť začatie svojej činnosti najskôr po uplynutí jedného roka odo dňa výmazu z evidencie.

(2) Povinnosť zamestnanca podrobiť sa lekárskej preventívnej prehliadke vo vzťahu k práci na účel posudzovania zdravotnej spôsobilosti na prácu upravuje osobitný predpis.^35a)

(3) Ak ide o práce zaradené do tretej kategórie alebo štvrtej kategórie, lekárske preventívne prehliadky vo vzťahu k práci vykonávajú lekári pracovnej zdravotnej služby so špecializáciou v špecializačnom odbore pracovné lekárstvo, špecializačnom odbore klinické pracovné lekárstvo a klinická toxikológia alebo špecializačnom odbore služby zdravia pri práci.

(4) Ak ide o práce zaradené do tretej kategórie alebo štvrtej kategórie, lekárske preventívne prehliadky vo vzťahu k práci môžu vykonávať okrem lekárov podľa odseku 3 aj lekári pracovnej zdravotnej služby so špecializáciou v špecializačnom odbore všeobecné lekárstvo pod dohľadom lekára pracovnej zdravotnej služby so špecializáciou v špecializačnom odbore pracovné lekárstvo, špecializačnom odbore klinické pracovné lekárstvo a klinická toxikológia alebo špecializačnom odbore služby zdravia pri práci.

(5) Na požiadanie lekára pracovnej zdravotnej služby podľa odsekov 3 a 4 môžu v rámci lekárskej preventívnej prehliadky vo vzťahu k práci ďalšie potrebné doplnkové vyšetrenia vykonať aj lekári iných príslušných špecializačných odborov^35b) alebo ďalší príslušní zdravotnícki pracovníci.

(6) Ak ide o práce zaradené do prvej kategórie alebo druhej kategórie, lekárske preventívne prehliadky vo vzťahu k práci môžu okrem lekárov pracovnej zdravotnej služby so špecializáciou v špecializačných odboroch podľa odsekov 3 a 4 vykonávať aj lekári so špecializáciou v špecializačnom odbore všeobecné lekárstvo a lekári so špecializáciou v špecializačnom odbore pediatria poskytujúci všeobecnú ambulantnú zdravotnú starostlivosť pre deti a dorast, ktorí nie sú lekármi pracovnej zdravotnej služby. Lekárske preventívne prehliadky vo vzťahu k práci sa vykonávajú na základe zamestnávateľom poskytnutých podkladov o vykonávanej práci a pracovných podmienkach zamestnanca a výsledkov hodnotenia zdravotných rizík.

(7) Ak lekár so špecializáciou v špecializačnom odbore všeobecné lekárstvo alebo v špecializačnom odbore pediatria poskytujúci všeobecnú ambulantnú starostlivosť pre deti a dorast, ktorý vykonáva lekárske preventívne prehliadky vo vzťahu k práci u zamestnancov vykonávajúcich prácu zaradenú do druhej kategórie podľa odseku 6, zistí u zamestnanca zmenu zdravotného stavu, ktorá by mohla ovplyvniť jeho zdravotnú spôsobilosť na prácu, konzultuje postup pri posudzovaní zdravotnej spôsobilosti na prácu s lekárom so špecializáciou v špecializačnom odbore pracovné lekárstvo, špecializačnom odbore klinické pracovné lekárstvo a klinická toxikológia alebo špecializačnom odbore služby zdravia pri práci a výsledok konzultácie zaznamená do svojej zdravotnej dokumentácie.

(8) Lekárske preventívne prehliadky vo vzťahu k práci sa vykonávajú v ambulancii.

(11) Lekárske preventívne prehliadky vo vzťahu k práci podľa odseku 9 písm. e) sa vykonávajú jeden raz za tri roky pri prácach s rizikovými faktormi s neskorými následkami na zdravie, ktoré sú zaradené do tretej kategórie alebo štvrtej kategórie.

(12) Lekárska preventívna prehliadka vo vzťahu k práci podľa odseku 1 písm. a) druhého bodu sa vykoná u zamestnanca rovnakej profesie bezodkladne po uznaní rovnakej choroby z povolania na tom istom pracovisku, ak sa na danom pracovisku doteraz takéto choroby z povolania nevyskytovali.

(13) Lekárske preventívne prehliadky vo vzťahu k práci podľa odseku 1 písm. a) štvrtého bodu sa vykonávajú, aby sa zistili podozrenia na zmeny zdravotného stavu vo vzťahu k vykonávanej práci alebo aby sa zistili kontraindikácie na vykonávanie práce a odporúčali vhodné opatrenia na ochranu zdravia zamestnanca, alebo opodstatnenosť jeho preradenia na inú prácu a poskytnutie pracovnej rehabilitácie.³⁴ⁱ⁾

(14) Úrad verejného zdravotníctva alebo príslušný orgán verejného zdravotníctva môže nariadiť zamestnávateľovi a fyzickej osobe – podnikateľovi, ktorá nezamestnáva iné fyzické osoby, vykonanie mimoriadnej lekárskej preventívnej prehliadky vo vzťahu k práci, ak sa výrazne zmenia faktory práce a pracovného prostredia alebo zdravotné riziko alebo dôjde k závažným zmenám zdravotného stavu zamestnancov alebo fyzickej osoby – podnikateľa, ktorá nezamestnáva iné fyzické osoby, vo vzťahu k vykonávanej práci, alebo sa vyskytnú zmeny zdravotného stavu u niekoľkých zamestnancov, ktoré je možné dať do súvislosti s pracovnými podmienkami.

(15) Lekár pracovnej zdravotnej služby môže navrhnúť zamestnávateľovi vykonanie mimoriadnej lekárskej preventívnej prehliadky vo vzťahu k práci, ak je to potrebné na včasné zachytenie zmien zdravotného stavu zamestnanca v súvislosti s prácou.

(16) Zamestnávateľ zabezpečí zamestnancovi mimoriadnu lekársku preventívnu prehliadku vo vzťahu k práci, ak má odôvodnené pochybnosti o zdravotnej spôsobilosti zamestnanca na prácu, po prerokovaní so zástupcami zamestnancov a s lekárom podľa odseku 6; povinnosťou zamestnanca je podrobiť sa tejto lekárskej preventívnej prehliadke vo vzťahu k práci.

(17) Zamestnávateľ môže zabezpečiť lekárske preventívne prehliadky vo vzťahu k práci u fyzických osôb, ktoré sa uchádzajú o zamestnanie, a u zamestnancov, ktorí vykonávajú prácu zaradenú do prvej kategórie alebo druhej kategórie, pričom zamestnávateľ určí profesie a pracoviská po prerokovaní so zástupcami zamestnancov a s lekárom podľa odseku 6; to sa nevzťahuje na výkon lekárskych preventívnych prehliadok vo vzťahu k práci podľa odseku 1 písm. a) druhého bodu, tretieho bodu alebo štvrtého bodu, písm. b) druhého bodu alebo písm. c) druhého bodu. Ak zamestnávateľ poskytuje lekárske preventívne prehliadky vo vzťahu k práci podľa prvej vety, účasť fyzických osôb, ktoré sa uchádzajú o zamestnanie, a zamestnancov na lekárskej preventívnej prehliadke vo vzťahu k práci je povinná.

(18) Náklady, ktoré vznikli v súvislosti s posudzovaním zdravotnej spôsobilosti na prácu vrátane nákladov, ktoré vznikli v súvislosti s posudzovaním zdravotnej spôsobilosti na prácu pred uzatvorením pracovnoprávneho vzťahu alebo obdobného pracovného vzťahu a po skončení pracovnoprávneho vzťahu alebo obdobného pracovného vzťahu podľa odseku 9 písm. e), uhrádza zamestnávateľ alebo fyzická osoba – podnikateľ, ktorá nezamestnáva iné fyzické osoby, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

(19) V čase krízovej situácie sa posudzovanie zdravotnej spôsobilosti na prácu na základe posúdenia zdravotného rizika z expozície faktorom práce a pracovného prostredia a výsledkov lekárskej preventívnej prehliadky vo vzťahu k práci nevykonáva u zamestnanca podľa odseku 1 písm. a), u fyzickej osoby – podnikateľa, ktorá nezamestnáva iné fyzické osoby, podľa odseku 1 písm. b) a u fyzickej osoby, ktorá sa uchádza o zamestnanie, podľa odseku 1 písm. c), ak v odseku 20 nie je ustanovené inak.

(20) Posudzovanie zdravotnej spôsobilosti na prácu sa musí vykonať u zdravotníckych pracovníkov, ktorí poskytujú zdravotnú starostlivosť v priamom ohrození života a zdravia v čase pandémie z dôvodu šírenia vysoko nebezpečnej nákazy.

(22) Čestné vyhlásenie podľa odseku 21 sa musí nahradiť posúdením zdravotnej spôsobilosti na prácu alebo potvrdením o zdravotnej spôsobilosti fyzickej osoby na vykonávanie epidemiologicky závažnej činnosti pri výrobe, manipulácii a uvádzaní do obehu potravín a pokrmov najneskôr do 90 dní od skončenia krízovej situácie.

(1) Lekár, ktorý posudzuje zdravotnú spôsobilosť na prácu, zaznamená výsledky vyšetrení lekárskej preventívnej prehliadky vo vzťahu k práci do svojej zdravotnej dokumentácie³⁶⁾ a vypracuje lekársky posudok o zdravotnej spôsobilosti na prácu.³⁷⁾ Lekársky posudok o zdravotnej spôsobilosti na prácu odovzdá zamestnávateľovi alebo fyzickej osobe – podnikateľovi, ktorá nezamestnáva iné fyzické osoby; kópie lekárskeho posudku o zdravotnej spôsobilosti na prácu doručí zamestnancovi a lekárovi, s ktorým má zamestnanec alebo fyzická osoba – podnikateľ, ktorá nezamestnáva iné fyzické osoby, uzatvorenú dohodu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti,^37a) a na požiadanie mu poskytne výsledky vyšetrení získané pri výkone lekárskej preventívnej prehliadky vo vzťahu k práci.

(3) Vzory lekárskych posudkov o zdravotnej spôsobilosti na prácu podľa odseku 2 sú uvedené v prílohe č. 3c.

(1) Ak sa zamestnanec, fyzická osoba – podnikateľ, ktorá nezamestnáva iné fyzické osoby, alebo fyzická osoba, ktorá sa uchádza o zamestnanie, domnieva, že posúdenie jej zdravotnej spôsobilosti na prácu je nesprávne, môže písomne požiadať o preskúmanie lekárskeho posudku o zdravotnej spôsobilosti na prácu lekára, ktorý lekársky posudok o zdravotnej spôsobilosti na prácu podľa § 30f vydal; lekár je povinný najneskôr do 30 dní od doručenia žiadosti písomne informovať žiadateľa o spôsobe jej vybavenia.

(2) Ak lekár lekársky posudok o zdravotnej spôsobilosti na prácu nezmení, žiadateľ môže písomne požiadať o opätovné posúdenie zdravotnej spôsobilosti na prácu poskytovateľa zdravotnej starostlivosti,^34f) ktorý poskytuje ústavnú zdravotnú starostlivosť^37b) v univerzitnej nemocnici alebo vo fakultnej nemocnici, ktorú vykonávajú lekári s odbornou spôsobilosťou na výkon špecializovaných pracovných činností v špecializačnom odbore pracovné lekárstvo alebo špecializačnom odbore klinické pracovné lekárstvo a klinická toxikológia.

(3) Žiadateľ musí o opätovné posúdenie zdravotnej spôsobilosti na prácu požiadať prostredníctvom poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, ktorý mu vydal pôvodný lekársky posudok o zdravotnej spôsobilosti na prácu. Poskytovateľ zdravotnej starostlivosti podľa odseku 1 odošle žiadosť spolu so súvisiacou zdravotnou dokumentáciou poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti, ktorý poskytuje ústavnú zdravotnú starostlivosť v univerzitnej nemocnici alebo vo fakultnej nemocnici podľa odseku 2 a ktorý má sídlo najbližšie k miestu pracoviska žiadateľa.

(4) Poskytovateľ zdravotnej starostlivosti, ktorý poskytuje ústavnú zdravotnú starostlivosť v univerzitnej nemocnici alebo vo fakultnej nemocnici podľa odseku 2, na účel opätovného posúdenia zdravotnej spôsobilosti na prácu, ak je to potrebné, požiada zamestnávateľa a pracovnú zdravotnú službu, ak je ustanovená, o poskytnutie potrebných dokladov o vykonávanej práci a pracovných podmienkach zamestnanca a výsledky hodnotenia zdravotných rizík.

(5) Poskytovateľ zdravotnej starostlivosti, ktorý poskytuje ústavnú zdravotnú starostlivosť v univerzitnej nemocnici alebo vo fakultnej nemocnici podľa odseku 2, do 30 dní od doručenia žiadosti záver lekárskeho posudku o zdravotnej spôsobilosti na prácu buď potvrdí, alebo ak bola zdravotná spôsobilosť na prácu posúdená nesprávne, vydá nový lekársky posudok o zdravotnej spôsobilosti na prácu podľa § 30f, ak ide o zložité posúdenie, lehota sa predlžuje o ďalších 30 dní; nový lekársky posudok o zdravotnej spôsobilosti na prácu doručí žiadateľovi a kópiu lekárskeho posudku o zdravotnej spôsobilosti na prácu doručí zamestnávateľovi a lekárovi, ktorý pôvodný lekársky posudok o zdravotnej spôsobilosti na prácu vydal.

(7) Na úhradu nákladov podľa odseku 6 sa vzťahujú všeobecne záväzné právne predpisy upravujúce úhradu nákladov za poskytovanie zdravotnej starostlivosti.

(8) V čase krízovej situácie sa opätovné posúdenie zdravotnej spôsobilosti na prácu nevykonáva.

(1) Podľa úrovne a charakteru faktorov práce a pracovného prostredia, ktoré môžu ovplyvniť zdravie zamestnancov, posúdenia zdravotných rizík a na základe zmien zdravotného stavu zamestnancov sa práce zaraďujú do štyroch kategórií.

(2) Do prvej kategórie sa zaraďujú práce, pri ktorých nie je riziko poškodenia zdravia zamestnanca vplyvom práce a pracovného prostredia alebo miera zdravotného rizika z expozície faktorom práce a pracovného prostredia je akceptovateľná.

(3) Do druhej kategórie sa zaraďujú práce, pri ktorých vzhľadom na riziko nie je predpoklad poškodenia zdravia, ale nedá sa vylúčiť nepriaznivá odpoveď organizmu na záťaž faktormi práce a pracovného prostredia; nepriaznivá odpoveď organizmu na záťaž faktormi práce a pracovného prostredia zahŕňa neočakávanú alebo nepredpokladanú reakciu organizmu, a to vo forme príznaku alebo odlišného znaku vrátane zmenených laboratórnych hodnôt, alebo zmenených funkčných schopností organizmu v súvislosti s expozíciou danému faktoru práce a pracovného prostredia. Sú to práce, pri ktorých faktory práce a pracovného prostredia neprekračujú limity alebo kritériá ustanovené osobitnými predpismi.³⁴⁾ Miera zdravotného rizika z expozície faktorom práce a pracovného prostredia je vyššia ako u obyvateľov, ale je tolerovateľná.

(6) Rizikovou prácou je práca zaradená do tretej a štvrtej kategórie. O zaradení práce do tretej kategórie a štvrtej kategórie, o zmene alebo vyradení práce z tretej kategórie a štvrtej kategórie rozhoduje príslušný orgán verejného zdravotníctva na základe návrhu zamestnávateľa, fyzickej osoby – podnikateľa, ktorý nezamestnáva iné fyzické osoby, alebo z vlastného podnetu.

(1) Ak poskytovateľ zdravotnej starostlivosti,^34f) ktorý poskytuje zdravotnú starostlivosť fyzickej osobe, má podozrenie, že jej ochorenie súvisí s vykonávanou prácou, odošle ju na vyšetrenie lekárovi s odbornou spôsobilosťou na výkon špecializovaných pracovných činností v špecializačnom odbore pracovné lekárstvo, špecializačnom odbore klinické pracovné lekárstvo a klinická toxikológia alebo špecializačnom odbore dermatovenerológia so sídlom najbližšie k miestu pracoviska fyzickej osoby.

(2) Chorobu z povolania a ohrozenie chorobou z povolania^38a) (ďalej len „choroba z povolania“) uznáva na základe posúdenia zdravotného stavu fyzickej osoby a odborného stanoviska príslušného orgánu verejného zdravotníctva podľa odseku 4 špecializované pracovisko, ktorým je poskytovateľ zdravotnej starostlivosti, ktorý poskytuje zdravotnú starostlivosť, ktorú vykonávajú lekári s odbornou spôsobilosťou na výkon špecializovaných pracovných činností v špecializačnom odbore pracovné lekárstvo, špecializačnom odbore klinické pracovné lekárstvo a klinická toxikológia alebo v špecializačnom odbore dermatovenerológia;^34c) špecializované pracovisko vypracuje lekársky posudok o uznaní choroby z povolania. ^38b)

(3) Špecializované pracovisko nesmie posudzovať podozrenie na chorobu z povolania u zamestnanca, ak u jeho zamestnávateľa vykonáva pracovnú zdravotnú službu.

(4) Povinným podkladom k uznaniu choroby z povolania špecializovaným pracoviskom je odborné stanovisko z prešetrenia pracovných podmienok a spôsobu práce posudzovanej osoby pri podozrení na chorobu z povolania (ďalej len „odborné stanovisko pri podozrení na chorobu z povolania“), ktoré vykoná príslušný orgán verejného zdravotníctva; odborné stanovisko pri podozrení na chorobu z povolania vypracuje v lehote najneskôr do 30 dní od prijatia žiadosti od špecializovaného pracoviska. Ak ide o zložité prešetrenie, lehota sa predlžuje o ďalších 60 dní. Náležitosti odborného stanoviska pri podozrení na chorobu z povolania sú uvedené v prílohe č. 3d.

(5) Záver odborného stanoviska pri podozrení na chorobu z povolania podľa odseku 4 príslušný orgán verejného zdravotníctva na požiadanie poskytne posudzovanej osobe a jej zamestnávateľovi.

(6) Uznanie choroby z povolania musí písomne potvrdiť vedúci zamestnanec poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, ktorý poskytuje ústavnú zdravotnú starostlivosť v nemocnici, ktorú vykonávajú lekári s odbornou spôsobilosťou na výkon špecializovaných pracovných činností v špecializačnom odbore pracovné lekárstvo, špecializačnom odbore klinické pracovné lekárstvo a klinická toxikológia alebo v špecializačnom odbore dermatovenerológia; vedúci zamestnanec, ktorý potvrdzuje uznanie choroby z povolania, musí byť lekár s odbornou spôsobilosťou na výkon špecializovaných pracovných činností v špecializačnom odbore pracovné lekárstvo, špecializačnom odbore klinické pracovné lekárstvo a klinická toxikológia alebo v špecializačnom odbore dermatovenerológia.

(7) Ak ide o posudzovanie podozrenia na chorobu z povolania v sporných alebo nejednoznačných prípadoch, špecializované pracovisko je povinné postúpiť podozrenie na chorobu z povolania na posúdenie regionálnej komisii na posudzovanie chorôb z povolania (ďalej len „regionálna komisia“) alebo regionálnej komisii na posudzovanie kožných chorôb z povolania (§ 31e) so sídlom najbližšie k miestu pracoviska posudzovanej osoby, ktoré sú zriadené v univerzitnej nemocnici.

(8) Regionálna komisia alebo regionálna komisia na posudzovanie kožných chorôb z povolania vypracuje stanovisko k uznaniu choroby z povolania najneskôr do 30 dní od prijatia žiadosti od špecializovaného pracoviska; stanovisko k uznaniu choroby z povolania postúpi špecializovanému pracovisku. Stanovisko regionálnej komisie alebo regionálnej komisie na posudzovanie kožných chorôb z povolania k uznaniu choroby z povolania je pre špecializované pracovisko záväzné.

(9) Ak je posudzovanie podozrenia na chorobu z povolania obzvlášť zložité, špecializované pracovisko je povinné postúpiť podozrenie na chorobu z povolania na posúdenie Celoslovenskej komisii na posudzovanie chorôb z povolania (ďalej len „celoslovenská komisia“) a písomne o tom informovať posudzovanú osobu.

(11) Ak celoslovenská komisia posudzuje podozrenie na chorobu z povolania podľa odseku 9 alebo 10, vypracuje stanovisko k uznaniu choroby z povolania najneskôr do 60 dní od prijatia žiadosti od špecializovaného pracoviska alebo od vedúceho zamestnanca poskytovateľa zdravotnej starostlivosti podľa odseku 6; stanovisko k uznaniu choroby z povolania postúpi špecializovanému pracovisku. Stanovisko celoslovenskej komisie k uznaniu choroby z povolania je pre špecializované pracovisko záväzné.

(14) Vzor lekárskeho posudku o uznaní choroby z povolania podľa odseku 13 je uvedený v prílohe č. 3e.

(15) Dňom uznania choroby z povolania je deň vydania lekárskeho posudku o uznaní choroby z povolania podľa odseku 13.

(19) Špecializované pracoviská uznávajú chorobu z povolania bezodkladne po skončení krízovej situácie.

(3) Vzor tlačiva určeného na hlásenie choroby z povolania je uvedený v prílohe č. 3f.

(4) Poskytovateľ zdravotnej starostlivosti, ktorý poskytuje ústavnú zdravotnú starostlivosť v nemocnici v špecializačnom odbore pracovné lekárstvo, špecializačnom odbore klinické pracovné lekárstvo a klinická toxikológia alebo špecializačnom odbore dermatovenerológia, poskytuje údaje uvedené v odseku 2 po prijatí tlačiva hlásenie choroby z povolania alebo ohrozenia chorobou z povolania [odsek 1 písm. f)] do 10. dňa nasledujúceho kalendárneho mesiaca Centrálnemu registru hlásení uznaných chorôb z povolania, ktorý vedie Univerzitná nemocnica v Bratislave.

(1) Ak sa posudzovaná osoba alebo zamestnávateľ domnieva, že podozrenie na chorobu z povolania bolo posúdené nesprávne, môže písomne požiadať o opätovné posúdenie uznanej choroby z povolania alebo neuznanej choroby z povolania celoslovenskú komisiu do 60 dní odo dňa prijatia lekárskeho posudku, ktorým špecializované pracovisko uznalo chorobu z povolania alebo neuznalo chorobu z povolania (§ 31a ods. 13 alebo 16).

(2) Ak chorobu z povolania už posudzovala celoslovenská komisia, nie je možné podľa odseku 1 požiadať o opätovné posúdenie uznanej choroby z povolania alebo neuznanej choroby z povolania.

(3) Ak celoslovenská komisia potvrdí správnosť predchádzajúceho uznania choroby z povolania alebo neuznania choroby z povolania špecializovaným pracoviskom, písomne o tom informuje žiadateľa a špecializované pracovisko v lehote do 60 dní od prijatia žiadosti podľa odseku 1.

(4) Ak bolo uznanie choroby z povolania alebo neuznanie choroby z povolania špecializovaným pracoviskom posúdené nesprávne, celoslovenská komisia svoje stanovisko k uznaniu choroby z povolania alebo neuznaniu choroby z povolania postúpi špecializovanému pracovisku v lehote do 60 dní od prijatia žiadosti podľa odseku 1.

(5) Stanovisko celoslovenskej komisie k uznaniu choroby z povolania alebo neuznaniu choroby z povolania je pre špecializované pracovisko záväzné. Špecializované pracovisko vydá v lehote do 30 dní od prijatia stanoviska celoslovenskej komisie k uznaniu choroby z povolania alebo neuznaniu choroby z povolania nový lekársky posudok (§ 31a ods. 13 alebo 16).

(6) Ak celoslovenská komisia správnosť pôvodného uznania choroby z povolania alebo neuznania choroby z povolania špecializovaným pracoviskom potvrdí, náklady spojené s opätovným uznaním choroby z povolania alebo neuznaním choroby z povolania uhrádza žiadateľ špecializovanému pracovisku, a ak vznikli náklady, aj príslušnému orgánu verejného zdravotníctva.

(7) Na úhradu nákladov podľa odseku 6 sa vzťahujú všeobecne záväzné právne predpisy upravujúce úhradu nákladov za poskytovanie zdravotnej starostlivosti.

(8) V čase krízovej situácie sa opätovné posúdenie uznanej choroby z povolania alebo neuznanej choroby z povolania nevykonáva.

(1) Minister zdravotníctva Slovenskej republiky zriaďuje celoslovenskú komisiu ako svoj poradný orgán na posudzovanie chorôb z povolania. Činnosť celoslovenskej komisie upravuje štatút, ktorý schvaľuje minister zdravotníctva Slovenskej republiky.

(2) Celoslovenská komisia je zložená z predsedu a ôsmich členov. Predseda celoslovenskej komisie je lekár s odbornou spôsobilosťou na výkon špecializovaných pracovných činností v špecializačnom odbore pracovné lekárstvo alebo špecializačnom odbore klinické pracovné lekárstvo a klinická toxikológia. Členmi celoslovenskej komisie sú lekári s odbornou spôsobilosťou na výkon špecializovaných pracovných činností v špecializačnom odbore pracovné lekárstvo, špecializačnom odbore klinické pracovné lekárstvo a klinická toxikológia a špecializačnom odbore preventívne pracovné lekárstvo a toxikológia. Predsedu a členov celoslovenskej komisie vymenúva a odvoláva minister zdravotníctva Slovenskej republiky na základe návrhu hlavného odborníka ministerstva pre špecializačný odbor klinické pracovné lekárstvo a klinická toxikológia. Za člena celoslovenskej komisie je zo špecializovaného pracoviska vymenovaný len jeden lekár s odbornou spôsobilosťou na výkon špecializovaných pracovných činností v špecializačnom odbore uvedenom v tretej vete.

(3) Na rokovaní celoslovenskej komisie sa zúčastňuje lekár špecializovaného pracoviska, ktorý posudzoval chorobu z povolania (§ 31a ods. 2).

(4) Predseda môže na rokovanie celoslovenskej komisie prizvať aj ďalších odborníkov; vyjadrenie odborníka nie je pre celoslovenskú komisiu záväzné.

(1) Regionálnu komisiu zriaďuje poskytovateľ zdravotnej starostlivosti, ktorý poskytuje ústavnú zdravotnú starostlivosť v univerzitnej nemocnici, ktorú vykonávajú lekári s odbornou spôsobilosťou na výkon špecializovaných pracovných činností v špecializačnom odbore pracovné lekárstvo alebo špecializačnom odbore klinické pracovné lekárstvo a klinická toxikológia. Činnosť regionálnej komisie upravuje štatút.

(2) Regionálna komisia je zložená z predsedu a štyroch členov. Predseda regionálnej komisie je lekár s odbornou spôsobilosťou na výkon špecializovaných pracovných činností v špecializačnom odbore pracovné lekárstvo alebo špecializačnom odbore klinické pracovné lekárstvo a klinická toxikológia. Členmi regionálnej komisie sú lekári s odbornou spôsobilosťou na výkon špecializovaných pracovných činností v špecializačnom odbore pracovné lekárstvo, špecializačnom odbore klinické pracovné lekárstvo a klinická toxikológia a špecializačnom odbore preventívne pracovné lekárstvo a toxikológia. Za člena regionálnej komisie je zo špecializovaného pracoviska vymenovaný iba jeden lekár s odbornou spôsobilosťou na výkon špecializovaných pracovných činností v určenom špecializačnom odbore.

(3) Predsedu a členov regionálnej komisie vymenúva a odvoláva poskytovateľ zdravotnej starostlivosti podľa odseku 1 na základe návrhu príslušnej odbornej spoločnosti Slovenskej lekárskej spoločnosti.

(5) Na rokovanie môže predseda regionálnej komisie prizvať aj ďalších odborníkov; vyjadrenie odborníka nie je pre regionálnu komisiu záväzné.

(1) Regionálnu komisiu na posudzovanie kožných chorôb z povolania zriaďuje poskytovateľ zdravotnej starostlivosti, ktorý poskytuje ústavnú zdravotnú starostlivosť v univerzitnej nemocnici, ktorú vykonávajú lekári s odbornou spôsobilosťou na výkon špecializovaných pracovných činností v špecializačnom odbore dermatovenerológia. Činnosť regionálnej komisie na posudzovanie kožných chorôb z povolania upravuje štatút.

(2) Regionálna komisia na posudzovanie kožných chorôb z povolania je zložená z predsedu a štyroch členov. Predseda regionálnej komisie na posudzovanie kožných chorôb z povolania je lekár s odbornou spôsobilosťou na výkon špecializovaných pracovných činností v špecializačnom odbore dermatovenerológia. Členmi regionálnej komisie na posudzovanie kožných chorôb z povolania sú lekári s odbornou spôsobilosťou na výkon špecializovaných pracovných činností v špecializačnom odbore dermatovenerológia, špecializačnom odbore pracovné lekárstvo, špecializačnom odbore klinické pracovné lekárstvo a klinická toxikológia a špecializačnom odbore preventívne pracovné lekárstvo a toxikológia. Za člena regionálnej komisie na posudzovanie kožných chorôb z povolania je zo špecializovaného pracoviska vymenovaný iba jeden lekár s odbornou spôsobilosťou na výkon špecializovaných pracovných činností v určenom špecializačnom odbore.

(3) Predsedu a členov regionálnej komisie na posudzovanie kožných chorôb z povolania vymenúva a odvoláva poskytovateľ zdravotnej starostlivosti podľa odseku 1 na základe návrhu príslušnej odbornej spoločnosti Slovenskej lekárskej spoločnosti.

(5) Na rokovanie môže predseda regionálnej komisie na posudzovanie kožných chorôb z povolania prizvať aj ďalších odborníkov; vyjadrenie odborníka nie je pre komisiu záväzné.

(6) Regionálna komisia na posudzovanie kožných chorôb z povolania posudzuje všetky kožné choroby z povolania.

(1) Zamestnávateľ, ktorý používa alebo prevádzkuje zariadenia, ktoré sú zdrojom hluku, je povinný zabezpečiť v súlade s osobitným predpisom ³⁹⁾ technické, organizačné a iné opatrenia, ktoré vylúčia alebo znížia na najnižšiu možnú a dosiahnuteľnú mieru expozíciu zamestnancov hluku a zabezpečia ochranu zdravia a bezpečnosti zamestnancov.

(2) Ak by vzhľadom na charakter práce mohlo úplné a riadne používanie chráničov sluchu spôsobiť väčšie riziko pre zdravie a bezpečnosť ako ich nepoužívanie, úrad verejného zdravotníctva alebo regionálny úrad verejného zdravotníctva môže vo výnimočných prípadoch povoliť výnimku. Zamestnávateľ je povinný o povolenie výnimky požiadať.

(4) Úrad verejného zdravotníctva a regionálny úrad verejného zdravotníctva môžu povoliť výnimku podľa odseku 2 po prerokovaní so zamestnávateľom, so zástupcom zamestnancov pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci a s Národným inšpektorátom práce alebo príslušným inšpektorátom práce. V rozhodnutí o povolení výnimky úrad verejného zdravotníctva alebo regionálny úrad verejného zdravotníctva určí podmienky, ktoré je zamestnávateľ povinný vzhľadom na zvláštne okolnosti splniť, aby sa výsledné riziká znížili na najnižšiu možnú mieru a exponovaní zamestnanci sa podrobili zdravotnému dohľadu. Úrad verejného zdravotníctva alebo regionálny úrad verejného zdravotníctva výnimku povolí na štyri roky a zruší ju bezodkladne po tom, ako pominú okolnosti, ktoré viedli k jej povoleniu. Regionálny úrad verejného zdravotníctva bezodkladne informuje úrad verejného zdravotníctva o povolených výnimkách. Aktuálny zoznam výnimiek povolených podľa odseku 2 zverejňuje úrad verejného zdravotníctva.

(5) Zamestnávateľ je povinný bezodkladne informovať úrad verejného zdravotníctva alebo regionálny úrad verejného zdravotníctva o zmene okolností, ktoré viedli k povoleniu výnimky.

(1) Zamestnávateľ, ktorý používa alebo prevádzkuje zariadenia, ktoré sú zdrojom vibrácií, je povinný zabezpečiť v súlade s osobitným predpisom ⁴⁰⁾ technické, organizačné a iné opatrenia, ktoré vylúčia alebo znížia na najnižšiu možnú a dosiahnuteľnú mieru expozície zamestnancov vibráciám a zabezpečia ochranu zdravia a bezpečnosti zamestnancov.

(2) Ak sú zamestnanci v lodnej a leteckej doprave vystavení expozícii vibráciám na celé telo, úrad verejného zdravotníctva alebo regionálny úrad verejného zdravotníctva môže povoliť výnimku z povinnosti zamestnávateľa bezodkladne vykonať opatrenia na zníženie expozície vibráciám podľa osobitného predpisu. ⁴⁰⁾ Zamestnávateľ je povinný o povolenie výnimky požiadať a preukázať, že využil všetky možné technické a organizačné opatrenia na zníženie expozície vibráciám podľa osobitného predpisu. ⁴⁰⁾

(3) Ak sú zamestnanci vystavení expozícii vibráciám, ktoré zvyčajne neprekračujú akčné hodnoty expozície vibráciám podľa osobitného predpisu, ⁴⁰⁾ ale vibrácie sa v čase menia a môžu prekročiť limitné hodnoty expozície vibráciám, úrad verejného zdravotníctva alebo regionálny úrad verejného zdravotníctva môže povoliť výnimku z povinnosti zamestnávateľa bezodkladne vykonať opatrenia na zníženie expozície vibráciám. Zamestnávateľ je povinný o povolenie výnimky požiadať a preukázať, že priemerné hodnoty expozície vibráciám počas pracovného týždňa sú nižšie ako limitné hodnoty expozície vibráciám a že riziká z tohto typu expozície vibráciám pri práci sú nižšie, ako sú riziká, ktoré vznikajú v dôsledku expozície vibráciám dosahujúcej limitné hodnoty.

(5) Úrad verejného zdravotníctva a regionálny úrad verejného zdravotníctva môžu povoliť výnimku podľa odsekov 2 a 3 po prerokovaní so zamestnávateľom, so zástupcom zamestnancov pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci a s Národným inšpektorátom práce alebo príslušným inšpektorátom práce. V rozhodnutí o povolení výnimky úrad verejného zdravotníctva alebo regionálny úrad verejného zdravotníctva určí podmienky, ktoré je zamestnávateľ povinný vzhľadom na zvláštne okolnosti splniť, aby sa výsledné riziká znížili na najnižšiu možnú mieru a dotknutí zamestnanci sa podrobili zdravotnému dohľadu. Úrad verejného zdravotníctva alebo regionálny úrad verejného zdravotníctva prehodnocuje povolenú výnimku raz za štyri roky a zruší ju bezodkladne po tom, ako pominú okolnosti, ktoré viedli k jej povoleniu. Regionálny úrad verejného zdravotníctva bezodkladne informuje úrad verejného zdravotníctva o povolených výnimkách. Aktuálny zoznam výnimiek povolených podľa odsekov 2 a 3 zverejňuje úrad verejného zdravotníctva na svojom webovom sídle.

(6) Zamestnávateľ je povinný bezodkladne informovať úrad verejného zdravotníctva alebo regionálny úrad verejného zdravotníctva o zmene okolností, ktoré viedli k povoleniu výnimky.

(1) Zamestnávateľ, ktorý používa zdroj elektromagnetického poľa alebo prevádzkuje zdroj elektromagnetického poľa, je povinný zabezpečiť v súlade s osobitným predpisom⁴¹⁾ technické, organizačné a iné opatrenia, ktoré vylúčia alebo znížia expozíciu zamestnancov na najnižšiu možnú a dosiahnuteľnú úroveň a zabezpečia ochranu zdravia a bezpečnosť zamestnancov.

(3) Príslušný orgán verejného zdravotníctva podľa odseku 2 v rozhodnutí o povolení výnimky určí podmienky, ktoré sa musia splniť, aby sa výsledné riziká znížili na najnižšiu možnú mieru a aby sa exponovaní zamestnanci podrobili zdravotnému dohľadu, ak je to potrebné (§ 30e ods. 12). Príslušný orgán verejného zdravotníctva výnimku povolí najviac na dva roky a zruší ju bezodkladne, ak pominú skutočnosti, ktoré viedli k jej povoleniu.

(5) Orgán verejného zdravotníctva ministerstva obrany v rozhodnutí o povolení výnimky určí podmienky, ktoré sa musia splniť, aby sa výsledné riziká znížili na najnižšiu možnú mieru a aby sa exponovaní zamestnanci podrobili zdravotnému dohľadu, ak je to potrebné (§ 30e ods. 12). Orgán verejného zdravotníctva Ministerstva obrany Slovenskej republiky výnimku podľa odseku 4 povolí najviac na dva roky a zruší ju bezodkladne, ak pominú skutočnosti, ktoré viedli k jej povoleniu.

(6) Príslušný orgán verejného zdravotníctva podľa odsekov 2 a 4 bezodkladne informuje o povolených výnimkách úrad verejného zdravotníctva.

Zamestnávateľ, ktorý používa alebo prevádzkuje zdroje ultrafialového, infračerveného, laserového alebo iného optického žiarenia na iné účely ako osvetlenie, je povinný zabezpečiť v súlade s osobitným predpisom technické, organizačné a iné opatrenia, ktoré vylúčia alebo znížia expozíciu zamestnancov na najnižšiu možnú a dosiahnuteľnú mieru.

(1) Zamestnávateľ je povinný zabezpečiť dostatočné osvetlenie pracovných priestorov.

(2) Pracoviská, na ktorých je potrebné združené osvetlenie, alebo pracoviská bez denného osvetlenia možno prevádzkovať, len ak z technických, bezpečnostných alebo prevádzkových dôvodov nie je možné zabezpečiť denné osvetlenie.

(3) Zamestnávateľ, ktorý prevádzkuje pracoviská podľa odseku 2, je povinný zabezpečiť ochranu zdravia zamestnancov náhradnými opatreniami ustanovenými vykonávacím predpisom podľa § 62 písm. q).

(1) Zamestnávateľ je povinný zabezpečiť opatrenia, ktoré vylúčia alebo znížia nepriaznivé účinky faktorov tepelno-vlhkostnej mikroklímy na zdravie zamestnancov na najnižšiu možnú a dosiahnuteľnú mieru.

(3) Pri nadmernej záťaži teplom podľa odseku 2 písm. c) a chladom je zamestnávateľ povinný zabezpečiť aj ďalšie opatrenia na ochranu zdravia zamestnancov. Zabezpečovanie opatrení pri nadmernej záťaži teplom a chladom pri práci z dôvodu tepelnej záťaže z technológie je zamestnávateľ povinný po dohode so zástupcom zamestnancov upraviť vnútorným predpisom.

(4) Ak výsledky posúdenia podľa odseku 2 písm. a) preukážu vysokú mieru zdravotného rizika podľa § 31 ods. 4 z dôvodu záťaže teplom alebo záťaže chladom z technológie, zamestnávateľ je povinný vypracovať prevádzkový poriadok.

(2) Ak výsledky posúdenia podľa odseku 1 písm. a) preukážu vysokú mieru zdravotného rizika podľa § 31 ods. 4 a 5 z dôvodu fyzickej záťaže, zamestnávateľ je povinný vypracovať prevádzkový poriadok.

(1) Zamestnávateľ, ktorý zamestnáva zamestnancov činnosťami, pri ktorých môžu byť exponovaní chemickým faktorom, je povinný zabezpečiť v súlade s osobitným predpisom⁴⁴⁾ technické, organizačné a iné opatrenia, ktoré vylúčia alebo znížia expozíciu zamestnancov chemickým faktorom na najnižšiu možnú a dosiahnuteľnú mieru.

(2) Osobitnou podmienkou pri priemyselnom používaní alebo profesionálnom používaní diizokyanátov alebo látok a zmesí, ktoré diizokyanáty obsahujú, ak koncentrácia diizokyanátov jednotlivo a spolu je 0,1 hm. % alebo viac (ďalej len „diizokyanáty“) podľa osobitného predpisu^44a) pre všetky osoby, ktoré vykonávajú činnosti s diizokyanátmi, a pre vedúceho zamestnanca, ktorý je na pracovisku zodpovedný za odborné vykonávanie týchto činností, je absolvovanie odbornej prípravy zameranej na bezpečné používanie diizokyanátov.^44b)

(3) Odbornú prípravu podľa odseku 2 zabezpečuje pre seba fyzická osoba – podnikateľ, ktorá nezamestnáva iné fyzické osoby a vykonáva prácu s diizokyanátmi samostatne, alebo zamestnávateľ, ktorého zamestnanci vykonávajú prácu s diizokyanátmi.

(5) Fyzická osoba – podnikateľ, ktorá nezamestnáva iné fyzické osoby a vykonáva prácu s diizokyanátmi samostatne, je povinná pre seba preukázateľne zabezpečiť odbornú prípravu na prácu s diizokyanátmi osobou podľa odseku 4 pred začiatkom práce s diizokyanátmi a opakovane s prihliadnutím na meniace sa podmienky najmenej raz za päť rokov a v rozsahu podľa osobitného predpisu.^44f)

(6) Zamestnávateľ je povinný preukázateľne zabezpečiť zamestnancom odbornú prípravu na prácu s diizokyanátmi osobou podľa odseku 4 pred začiatkom práce s diizokyanátmi a opakovane s prihliadnutím na meniace sa podmienky najmenej raz za päť rokov a v rozsahu podľa osobitného predpisu.^44f)

Zamestnávateľ, ktorý zamestnáva zamestnancov činnosťami, pri ktorých môžu byť exponovaní karcinogénnym a mutagénnym faktorom, je povinný zabezpečiť v súlade s osobitným predpisom ⁴⁵⁾ technické, organizačné a iné opatrenia, ktoré vylúčia alebo znížia expozíciu zamestnancov karcinogénnym a mutagénnym faktorom na najnižšiu možnú a dosiahnuteľnú mieru.

(1) Odstraňovanie azbestu alebo materiálov obsahujúcich azbest zo stavieb pri búracích prácach, údržbárskych prácach, opravách a iných činnostiach (ďalej len „odstraňovanie azbestu alebo materiálov obsahujúcich azbest zo stavieb“) možno vykonávať len na základe oprávnenia na odstraňovanie azbestu alebo materiálov obsahujúcich azbest zo stavieb vydaného úradom verejného zdravotníctva alebo dokladu z iného členského štátu, ktorý slúži na rovnaký účel alebo je z neho zrejmé, že táto skutočnosť je preukázaná.

(5) Úrad verejného zdravotníctva vydá oprávnenie na odstraňovanie azbestu alebo materiálov obsahujúcich azbest zo stavieb fyzickej osobe – podnikateľovi alebo právnickej osobe, ak spĺňa podmienky podľa odsekov 2 a 3, a fyzickej osobe alebo založenej právnickej osobe, ak spĺňa podmienky podľa odseku 4 a preukázali splnenie požiadaviek, ktoré vylúčia alebo znížia expozíciu zamestnancov a obyvateľov azbestu na najnižšiu možnú a dosiahnuteľnú úroveň. Úrad verejného zdravotníctva v oprávnení na odstraňovanie azbestu alebo materiálov obsahujúcich azbest zo stavieb uvedie evidenčné číslo oprávnenia, údaje podľa odsekov 2 až 4, druh oprávnenia podľa odseku 7 a podmienky na vykonávanie činnosti; oprávnenie na odstraňovanie azbestu alebo materiálov obsahujúcich azbest zo stavieb sa vydáva na dobu neurčitú.

(6) Fyzická osoba alebo založená právnická osoba, ktorej bolo vydané oprávnenie na odstraňovanie azbestu alebo materiálov obsahujúcich azbest zo stavieb, môže začať vykonávať činnosť na odstraňovanie azbestu alebo materiálov obsahujúcich azbest zo stavieb, ak má živnostenské oprávnenie podľa osobitného predpisu^45c) a úradu verejného zdravotníctva písomne predloží do 30 dní od získania živnostenského oprávnenia doklady podľa odseku 2 a odseku 3 písm. b) až e).

(8) Úrad verejného zdravotníctva oprávnenie na odstraňovanie azbestu alebo materiálov obsahujúcich azbest zo stavieb odoberie, ak fyzická osoba – podnikateľ alebo právnická osoba oprávnená na odstraňovanie azbestu alebo materiálov obsahujúcich azbest zo stavieb (ďalej len „držiteľ oprávnenia na odstraňovanie azbestu zo stavieb“) závažným spôsobom alebo opakovane porušuje všeobecne záväzné právne predpisy súvisiace s vykonávanou činnosťou a podmienky na vykonávanie činnosti.

(9) Úrad verejného zdravotníctva ďalej odoberie oprávnenie na odstraňovanie azbestu alebo materiálov obsahujúcich azbest zo stavieb, ak fyzická osoba alebo držiteľ oprávnenia na odstraňovanie azbestu zo stavieb požiada o jeho odobratie.

(11) Oprávnenie na odstraňovanie azbestu alebo materiálov obsahujúcich azbest zo stavieb neprechádza na právneho nástupcu a je neprevoditeľné.

(12) Fyzická osoba – podnikateľ alebo právnická osoba, ktorej úrad verejného zdravotníctva odobral oprávnenie na odstraňovanie azbestu alebo materiálov obsahujúcich azbest zo stavieb, môže opätovne požiadať o vydanie oprávnenia na odstraňovanie azbestu alebo materiálov obsahujúcich azbest zo stavieb najskôr po uplynutí jedného roka odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o odobratí oprávnenia na odstraňovanie azbestu alebo materiálov obsahujúcich azbest zo stavieb; to sa nevzťahuje na oprávnenia na odstraňovanie azbestu alebo materiálov obsahujúcich azbest zo stavieb odobraté na základe žiadosti podľa odseku 9.

(13) Držiteľ oprávnenia na odstraňovanie azbestu zo stavieb je povinný pred začiatkom výkonu práce predložiť príslušnému orgánu verejného zdravotníctva návrh na odstraňovanie azbestu alebo materiálov obsahujúcich azbest zo stavieb na posúdenie podľa § 13 ods. 4 písm. j) a zdržať sa výkonu práce do času posúdenia navrhovanej činnosti.

(15) Držiteľ oprávnenia na odstraňovanie azbestu zo stavieb je povinný zabezpečiť najmenej každých päť rokov od vydania oprávnenia aktualizačnú odbornú prípravu na prácu pri odstraňovaní azbestu alebo materiálov obsahujúcich azbest zo stavieb zamestnancov a osoby zodpovednej za prevádzkovanie odstraňovania azbestu alebo materiálov obsahujúcich azbest zo stavieb, ktorá zahŕňa vzdelávanie vzdelávacou inštitúciou, ktorá uskutočňuje akreditovaný vzdelávací program v rozsahu najmenej 10 vyučovacích hodín podľa osobitného predpisu.^23a) Vzor dokladu o absolvovaní aktualizačnej odbornej prípravy je uvedený v prílohe č. 3g.

(16) Držiteľ oprávnenia na odstraňovanie azbestu zo stavieb je povinný pred začiatkom výkonu práce, okrem predloženia návrhu na odstraňovanie azbestu alebo materiálov obsahujúcich azbest zo stavieb na posúdenie podľa odseku 13, oznámiť príslušnému orgánu verejného zdravotníctva začiatok a ukončenie výkonu odstraňovania azbestu alebo materiálov obsahujúcich azbest na konkrétnej stavbe podľa osobitného predpisu.^45f)

(17) Zamestnávateľ, ktorý zamestnáva zamestnancov činnosťami, pri ktorých môžu byť exponovaní azbestu alebo materiálom, ktoré obsahujú azbest, je povinný zabezpečiť v súlade s osobitným predpisom⁴⁶⁾ technické, organizačné a iné opatrenia, ktoré vylúčia alebo znížia expozíciu zamestnancov azbestu alebo materiálom, ktoré obsahujú azbest, na najnižšiu možnú a dosiahnuteľnú mieru.

(19) Doklad podľa odseku 18 písm. b) je potrebné získať najneskôr do 90 dní od skončenia krízovej situácie.

(2) Náklady, ktoré vznikli v súvislosti s povinným očkovaním zamestnancov podľa odseku 1 písm. b), uhrádza zamestnávateľ.