§ 17-26 PRVÁ HLAVA SPOLOČNÉ USTANOVENIA

PRVÁ HLAVA
SPOLOČNÉ USTANOVENIA
§ 17
Pitná voda
(1) Pitná voda je voda určená na ľudskú spotrebu v jej pôvodnom stave alebo po úprave, ktorá sa používa na pitie, varenie, prípravu potravín alebo na iné domáce účely, vo verejných priestoroch alebo v súkromných priestoroch, bez ohľadu na jej pôvod a na to, či bola dodaná z rozvodnej siete, cisterny alebo je balená do spotrebiteľského balenia a voda používaná v potravinárskych podnikoch24) pri výrobe, manipulácii a umiestnení potravín na trh.24a)
(2) Požiadavky na pitnú vodu sa okrem požiadaviek na mikrobiologické ukazovatele kvality vody vzťahujú aj na pramenitú vodu.24b)
(3) Pitnou vodou podľa odseku 1 nie je

a) prírodná minerálna voda,24c)
b) prírodná liečivá voda.24d)
(4) Kontrolou kvality pitnej vody sa zisťujú

a) ukazovatele kvality pitnej vody ustanovené všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným podľa § 62 ods. 1 písm. w),
b) doplnkové ukazovatele kvality pitnej vody určené úradom verejného zdravotníctva podľa § 5 ods. 4 písm. ap),
c) látky a zlúčeniny, ktoré sú uvedené v zozname sledovaných látok alebo zlúčením podľa § 5 ods. 4 písm. ao) tretieho bodu.
(5) Limity ukazovateľov kvality pitnej vody sú určené ako najvyššia medzná hodnota, medzná hodnota alebo odporúčaná hodnota. Najvyššia medzná hodnota je limit zdravotne významného ukazovateľa kvality pitnej vody, ktorého prekročenie vylučuje použitie vody ako pitnej vody. Medzná hodnota je limit ukazovateľa kvality pitnej vody, ktorého prekročením stráca pitná voda vyhovujúcu kvalitu v ukazovateli s prekročeným limitom. Odporúčaná hodnota je limit alebo rozsah hodnôt ukazovateľa kvality pitnej vody, ktoré sú žiaduce z hľadiska ochrany zdravia; prekročenie alebo nedodržanie odporúčanej hodnoty nevylučuje použitie vody ako pitnej vody.
(6) Pitná voda je zdravotne bezpečná, ak

a) neobsahuje žiadne mikroorganizmy, parazity ani látky, ktoré v určitých množstvách alebo koncentráciách predstavujú riziko ohrozenia zdravia ľudí akútnym, chronickým alebo neskorým pôsobením, ktorej vlastnosti vnímateľné zmyslami nezabraňujú jej požívaniu alebo používaniu,
b) spĺňa najvyššie medzné hodnoty ukazovateľov kvality pitnej vody podľa odseku 4 písm. a) a b),
c) sú prijaté opatrenia na zabezpečenie jej zdravotnej bezpečnosti a ochrany ľudského zdravia, ktoré vychádzajú zo zásady predbežnej opatrnosti.
(7) Monitorovanie zdravotnej bezpečnosti pitnej vody sa vykonáva priebežnou a pravidelnou kontrolou kvality pitnej vody podľa programu monitorovania.
(8) Odber pitnej vody a analýza pitnej vody na kontrolu kvality pitnej vody musia byť vykonané v súlade s požiadavkami na metódy odberov a metódy analýz podľa všeobecne záväzného právneho predpisu vydaného podľa § 62 ods. 1 písm. w); fyzická osoba-podnikateľ alebo právnická osoba, ktorá vykonáva odber a analýzu pitnej vody, musí byť akreditovaná.24e)
§ 17a
Výnimka na použitie pitnej vody, ktorá nespĺňa limit ukazovateľa kvality pitnej vody
(1) Ak pitná voda nespĺňa limit ukazovateľa kvality pitnej vody, regionálny úrad verejného zdravotníctva môže na použitie takej pitnej vody povoliť v súlade s odsekmi 2 a 3 prvú výnimku, najviac na tri roky. Výnimku na použitie pitnej vody, ktorá nespĺňa limit ukazovateľa kvality pitnej vody, nemožno udeliť pre vodu balenú do spotrebiteľského balenia. Ak počas obdobia, na ktoré bola udelená prvá výnimka, nedošlo k zlepšeniu kvality pitnej vody, môže úrad verejného zdravotníctva výnimočne povoliť druhú výnimku najviac na tri roky.
(2) Výnimku na použitie pitnej vody, ktorá nespĺňa limit ukazovateľa kvality pitnej vody, možno povoliť len v odôvodnených prípadoch na ukazovatele kvality pitnej vody, ktorých limit je určený ako najvyššia medzná hodnota a pre

a) novú plochu povodia,24f)
b) nový zdroj znečistenia zistený v ploche povodia alebo novozistené ukazovatele kvality pitnej vody, alebo
c) nepredvídanú a výnimočnú situáciu v existujúcej ploche povodia, ktorá by mohla viesť k dočasne obmedzenému prekročeniu limitov ukazovateľa kvality pitnej vody; pre takúto situáciu sa nemôže udeliť druhá výnimka.
(3) Výnimku na použitie pitnej vody, ktorá nespĺňa limit ukazovateľa kvality pitnej vody možno povoliť, ak výnimkou povolená hodnota ukazovateľa kvality pitnej vody neohrozí zdravie ľudí a zásobovanie pitnou vodou v oblasti, v ktorej pitná voda nespĺňa limit ukazovateľa kvality pitnej vody nemožno zabezpečiť inými primeranými prostriedkami.
(4) Žiadosť o výnimku na použitie pitnej vody podľa § 13 ods. 4 písm. m), ktorá nespĺňa limit ukazovateľa kvality pitnej vody, obsahuje

a) údaje podľa § 13 ods. 5 písm. a) a b),
b) odôvodnenie žiadosti o výnimku,
c) nový návrh limitu ukazovateľa kvality pitnej vody, ktorého sa výnimka týka, a jeho uplatňovanie pre skupiny obyvateľstva,
d) obdobie, na ktoré sa výnimka žiada,
e) vyhodnotenie zásobovania pitnou vodou v oblasti, ktorej sa výnimka týka vrátane množstva dodávanej pitnej vody za deň, počtu zásobovaných obyvateľov a informácie, či sa týka aj potravinárskych podnikov; vyhodnotenie musí preukázať, že dodávanie pitnej vody nemožno zabezpečiť iným spôsobom,
f) laboratórne analýzy kvality pitnej vody,
g) hodnotenie zdravotného rizika vykonané odborne spôsobilou osobou podľa § 15 ods. 1 písm. b) na hodnotenie zdravotných rizík zo životného prostredia, ktoré vyplýva z nedodržania limitu ukazovateľa kvality pitnej vody pre zásobovaných obyvateľov vrátane odporúčaní na ochranu obyvateľov, pre ktorých by výnimka mohla predstavovať riziko ohrozenia zdravia,
h) návrh programu monitorovania, ktorý, ak je to potrebné, zahŕňa aj zvýšenú monitorovaciu činnosť,
i) nápravné opatrenia a odhad súvisiacich nákladov,
j) spôsob informovania obyvateľov podľa § 17a ods. 6 písm. a).
(5) Rozhodnutie o výnimke na použitie pitnej vody, ktorá nespĺňa limit ukazovateľa kvality pitnej vody, obsahuje

a) odôvodnenie výnimky vrátane podmienok, za akých bola výnimka povolená,
b) najvyššiu povolenú hodnotu ukazovateľa kvality pitnej vody, ktorého sa výnimka týka,
c) obdobie platnosti výnimky,
d) vymedzenie oblasti, ktorej sa výnimka týka, množstvo dodávanej pitnej vody za deň, počet dotknutých obyvateľov a informáciu, či sa výnimka týka aj potravinárskych podnikov,
e) výsledky kontroly kvality pitnej vody,
f) program monitorovania,
g) súhrn návrhu nevyhnutných nápravných opatrení vrátane harmonogramu prác, odhadu nákladov a zabezpečenia revízie opatrení.
(6) Osoba, ktorej úrad verejného zdravotníctva alebo regionálny úrad verejného zdravotníctva povolil výnimku, je povinná

a) informovať bezodkladne obyvateľov, ktorých sa výnimka týka, o povolení výnimky a o podmienkach jej povolenia; ak výnimka môže pre niektorú časť obyvateľov predstavovať možné ohrozenie zdravia, do informácie je povinná zahrnúť aj pokyny na ochranu zdravia ľudí,
b) vykonať pred uplynutím platnosti každej povolenej výnimky kontrolu kvality pitnej vody a predložiť výsledky kontroly kvality pitnej vody a informácie o dosiahnutom zlepšení kvality pitnej vody regionálnemu úradu verejného zdravotníctva, ak išlo o prvú výnimku na použitie pitnej vody, ktorá nespĺňa limit ukazovateľa kvality pitnej vody, alebo úradu verejného zdravotníctva, ak išlo o druhú výnimku na použitie pitnej vody, ktorá nespĺňa limit ukazovateľa kvality pitnej vody.
(7) Regionálny úrad verejného zdravotníctva môže nesplnenie limitu ukazovateľa kvality pitnej vody na základe rozsahu prekročenia a súvisiaceho rizika ohrozenia zdravia určiť za nevýznamné, ak

a) limit ukazovateľa kvality pitnej vody za posledný rok nebol prekročený celkovo viac ako 30 dní a
b) prijatými opatreniami dôjde k obnoveniu kvality pitnej vody do 30 dní odo dňa zistenia nesplnenia limitu ukazovateľa kvality pitnej vody.
(8) Ak regionálny úrad verejného zdravotníctva určí nesplnenie limitu ukazovateľa kvality pitnej vody ako nevýznamné, nariadi výnimku na použitie pitnej vody, ktorá nespĺňa limit ukazovateľa kvality pitnej vody, nariadením opatrenia podľa § 12 ods. 2 písm. p) alebo podľa § 12 ods. 3 písm. j); v rozhodnutí o nariadení opatrenia určí len najvyššiu povolenú hodnotu prekročeného ukazovateľa kvality pitnej vody a lehotu na obnovenie kvality pitnej vody.
§ 17b
Manažment rizík pre vodárenský dodávateľský reťazec
(1) Pri zásobovaní pitnou vodou sa uplatňuje manažment rizík pre celý vodárenský dodávateľský reťazec od plochy povodia až po miesto používania na vodovodnom kohútiku u spotrebiteľa.
(2) Manažment rizík je systematický proces, ktorý zahŕňa

a) analýzu rizík, ktorá identifikuje pravdepodobnosť výskytu a závažnosť nežiaducich následkov nebezpečných udalostí,
b) posúdenie a vyhodnotenie rizík, ktorými sa určuje miera rizík a vypracovanie opatrení na ich zmiernenie alebo odstránenie,
c) riadenie rizík, ktorými sa prijímajú, zavádzajú a kontrolujú opatrenia na zmiernenie alebo odstránenie neprijateľných rizík.
(3) Na účel manažmentu rizík

a) rizikom je vzájomný vzťah medzi pravdepodobnosťou výskytu nebezpečnej udalosti majúcej škodlivý účinok na človeka v dôsledku expozície nebezpečenstvu a závažnosti z nej plynúceho následku; riziko je charakterizované a vyhodnocované pomocou miery rizika predstavujúcej súčin pravdepodobnosti jej výskytu a závažnosti jej následku,
b) nebezpečenstvom je biologický faktor, chemický faktor, fyzikálny faktor alebo rádiologický faktor, ktorý sa nachádza vo vode, alebo iný faktor, ktorý môže ohroziť ľudské zdravie; rádiologickým faktorom sa rozumie obsah prírodných rádionuklidov alebo umelých rádionuklidov v pitnej vode,
c) nebezpečnou udalosťou je udalosť, ktorou sa do systému zásobovania pitnou vodou dostáva nebezpečenstvo, alebo pri ktorej sa takéto nebezpečenstvo nedarí zo systému zásobovania pitnou vodou odstrániť.
(4) Manažment rizík pre vodárenský dodávateľský reťazec pozostáva z manažmentu rizík

a) v plochách povodia,24f) ktorý zahŕňa posúdenie rizík a riadenie rizík v súvislosti s plochami povodia pre miesta odberu,
b) systému zásobovania pitnou vodou, ktorý zahŕňa posúdenie rizík a riadenie rizík systému zásobovania pitnou vodou od miesta odberu, dopravu vody, úpravu, akumuláciu a distribúciu pitnej vody po vodovodnú prípojku,24g)
c) domových rozvodných systémov, ktorý zahŕňa posúdenie rizík z domových rozvodných systémov; domovým rozvodným systémom sú potrubia, armatúry a zariadenia nainštalované medzi vodovodným kohútikom a rozvodnou vodovodnou sieťou dodávateľa pitnej vody.
§ 17c
Manažment rizík systému zásobovania pitnou vodou a povinnosti dodávateľa pitnej vody
(1) Posúdenie rizík systému zásobovania pitnou vodou podľa § 17b ods. 4 písm. b)

a) zohľadňuje výsledky posúdenia rizík a riadenia rizík v súvislosti s plochami povodia pre miesta odberu z vodárenského zdroja,
b) obsahuje popis systému zásobovania pitnou vodou od miesta odberu po vodovodnú prípojku,24g)
c) identifikuje nebezpečenstvá a nebezpečné udalosti systému zásobovania pitnou vodou a obsahuje posúdenie rizík pre ľudské zdravie z používania pitnej vody s prihliadnutím na riziká vyplývajúce zo zmeny klímy, strát vody24h) a presakujúcich potrubí.
(2) Opatreniami v oblasti riadenia rizík na základe výsledkov posúdenia rizík systému zásobovania pitnou vodou sú

a) kontrolné opatrenia na predchádzanie rizík, zmiernenie rizík alebo odstránenie neprijateľných rizík, ktoré môžu znížiť kvalitu pitnej vody a ohroziť plynulé zásobovanie pitnou vodou,
b) doplnkové kontrolné opatrenia k plánovaným opatreniam alebo prijatým opatreniam na zníženie rizík z plôch povodia pre miesta odberu podľa osobitných predpisov,24i) ktoré môžu zhoršiť kvalitu pitnej vody,
c) prevádzkové monitorovanie,24j)
d) opatrenia, aby pitná voda bola chemickými látkami na úpravu vody a vedľajšími produktmi dezinfekcie znečistená v čo najnižšej možnej miere; opatrenia nemôžu ohroziť zdravotnú bezpečnosť pitnej vody a znížiť účinnosť dezinfekcie pitnej vody,
e) kontrola účinnosti použitej dezinfekcie,
f) kontrola materiálov, výrobkov a filtračných médií určených na styk s pitnou vodou a chemických látok na úpravu vody podľa § 18.
(3) Dodávateľom pitnej vody je

a) prevádzkovateľ verejného vodovodu,24k)
b) fyzická osoba-podnikateľ alebo právnická osoba, ktorá dodáva pitnú vodu alebo používa pitnú vodu v rámci podnikateľskej činnosti, alebo ktorá dodáva pitnú vodu alebo používa pitnú vodu vo verejnom záujme a využíva vodárenské zdroje povolené na osobitné užívanie vôd24l) a nie je odberateľom pitnej vody z verejného vodovodu;24m) za dodávateľa pitnej vody sa nepovažuje prevádzkovateľ potravinárskeho podniku,24n)
c) každá osoba, ktorá pitnú vodu od dodávateľa podľa písmena a) alebo písmena b) dodáva alebo používa pitnú vodu v rámci podnikateľskej činnosti alebo vo verejnom záujme.
(4) Dodávateľ pitnej vody je povinný

a) zabezpečiť, aby dodávaná pitná voda spĺňala požiadavky na zdravotnú bezpečnosť podľa § 17 ods. 6,
b) vypracovať pre každý systém zásobovania manažment rizík systému zásobovania pitnou vodou a predložiť ho podľa rozsahu územia, pre ktorý je vypracovaný, na posúdenie úradu verejného zdravotníctva alebo regionálnemu úradu verejného zdravotníctva, ak v odsekoch 5 a 6 nie je ustanovené inak; súčasťou manažmentu rizík systému zásobovania pitnou vodou je program monitorovania pitnej vody,
c) aktualizovať manažment rizík systému zásobovania pitnou vodou najmenej raz za šesť rokov a predložiť ho podľa rozsahu územia, pre ktorý je vypracovaný, na schválenie úradu verejného zdravotníctva alebo regionálnemu úradu verejného zdravotníctva; opätovne na schválenie je potrebné ho predložiť pri každej jeho zmene,
d) poskytnúť osobe podľa odseku 3 písm. c), ktorej dodáva pitnú vodu, dostačujúce informácie z manažmentu rizík systému zásobovania pitnou vodou a výsledky monitorovania kvality pitnej vody v systéme zásobovania pitnou vodou na vytvorenie programu monitorovania pitnej vody alebo manažmentu rizík systému zásobovania pitnou vodou,
e) vykonávať kontrolu kvality pitnej vody podľa programu monitorovania,
f) vykonať mimoriadnu kontrolu kvality pitnej vody podľa všeobecne záväzného právneho predpisu vydaného podľa § 62 ods. 1 písm. w),
g) zabezpečovať akreditované odbery vzoriek pitnej vody a analýzy vzoriek pitnej vody vykonať v akreditovanom laboratóriu,
h) predložiť regionálnemu úradu verejného zdravotníctva

1. výsledky kontroly kvality pitnej vody do troch mesiacov po ukončení laboratórnych analýz pitnej vody,
2. informácie o metódach mikrobiologických analýz a biologických analýz; ak sa pri analýze kvality pitnej vody pre mikrobiologické ukazovatele použili iné ako referenčné metódy, je potrebné predložiť aj všetky informácie o použitých metódach a ich rovnocennosti s referenčnými metódami; referenčné metódy sú ustanovené všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným podľa § 62 ods. 1 písm. w),
3. informácie o analytických metódach použitých na účely kontroly kvality pitnej vody vrátane minimálnych výkonnostných charakteristík a o ich zmene; požiadavky na analytické metódy sú ustanovené všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným podľa § 62 ods. 1 písm. w),
4. informácie o trendoch alebo neobvyklých koncentráciách monitorovaných ukazovateľov, látok alebo znečisťujúcich látok,24o) ktoré zistil pri kontrole v plochách povodia,
i) uchovávať výsledky kontroly kvality pitnej vody v elektronickej podobe najmenej desať rokov,
j) používať pri zásobovaní pitnou vodou materiály, výrobky a filtračné média určené na styk s pitnou vodou a chemické látky na úpravu vody na pitnú vodu, ktoré spĺňajú požiadavky na zdravotnú bezpečnosť podľa § 18,
k) vykonávať čistenie vodohospodárskych zariadení, plôch, priestorov a objektov, ktoré sú súčasťou systému zásobovania pitnou vodou, alebo ktoré môžu nepriaznivo ovplyvniť kvalitu pitnej vody,
l) oznámiť bezodkladne regionálnemu úradu verejného zdravotníctva

1. oslobodenie od povinnosti vypracovať manažment rizík zásobovania pitnou vodou podľa odseku 4 písm. b),
2. zmeny vo vodárenskej úprave pitnej vody,
3. zmeny miest odberu vzoriek pitnej vody v programe monitorovania,
4. prekročenie limitu ukazovateľa kvality pitnej vody ustanoveného najvyššou medznou hodnotou,
5. nedodržanie odporúčanej hodnoty látky alebo zlúčeniny zo zoznamu sledovaných látok alebo zlúčenín podľa § 5 ods. 4 písm. ao) tretieho bodu,
6. situácie, ktoré majú charakter incidentov podľa § 2 písm. zf),
m) vykonať bezodkladne opakovaný odber vzorky pitnej vody, ak sa pri kontrole kvality pitnej vody zistilo prekročenie limitu ukazovateľa kvality pitnej vody určeného medznou hodnotou alebo najvyššou medznou hodnotou,
n) zistiť bezodkladne príčiny prekročenia limitu ukazovateľa kvality pitnej vody určeného najvyššou medznou hodnotou a zabezpečiť nápravné opatrenia na obnovenie kvality pitnej vody, ktoré sú nevyhnutné z hľadiska ochrany zdravia s ohľadom na rozsah prekročenia limitu a súvisiace možné ohrozenie pre ľudské zdravie,
o) zabezpečiť náhradné zásobovanie, ak mu boli uložené opatrenia na predchádzanie ochoreniam, ktoré zakázali alebo obmedzili zásobovanie pitnou vodou, a informovať obyvateľov o obnovení zásobovania pitnou vodou,
p) sprístupniť zásobovaným obyvateľom informácie o

1. pitnej vode, ktoré sú ustanovené všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným podľa § 62 ods. 1 písm. w),
2. prekročení limitu ukazovateľa kvality pitnej vody, možnom ohrození zdravia, jeho príčine a o prijatých opatreniach vrátane zákazu alebo obmedzenia používania pitnej vody na predchádzanie ochoreniam, ak je to potrebné,
q) poskytovať zásobovaným obyvateľom bez toho, aby museli o to žiadať, poradenstvo o podmienkach spotreby a používania pitnej vody a

1. poradenstvo pravidelne aktualizovať s osobitnou pozornosťou na skupiny obyvateľov vystavené vo zvýšenej miere zdravotnému riziku, ktoré súvisí s pitnou vodou,
2. informácie podľa všeobecne záväzného predpisu vydaného podľa § 62 ods. 1 písm. w), ktoré sa musia raz ročne aktualizovať,
r) prijať, ak je to potrebné, vhodné technologické postupy úpravy vody pred dodávaním pitnej vody do domových rozvodných systémov na zníženie alebo odstránenie rizík z nedodržania požiadaviek na kvalitu pitnej vody,
s) poskytnúť vlastníkom budov, ak je to potrebné, súčinnosť pri vykonávaní nápravných opatrení v domových rozvodných systémoch.
(5) Na dodávateľa pitnej vody, ktorý dodáva alebo používa v priemere 10 m3 až 100 m3 pitnej vody za deň alebo zásobuje 50 až 500 osôb, sa nevzťahuje povinnosť vypracovať a predložiť regionálnemu úradu verejného zdravotníctva manažment rizík systému zásobovania pitnou vodou a povinnosti podľa odseku 4 písm. c) a d).
(6) Na dodávateľa pitnej vody, ktorý dodáva alebo používa v priemere menej ako 10 m3 pitnej vody za deň alebo zásobuje menej ako 50 osôb, sa nevzťahujú povinnosti podľa § 17c ods. 4 písm. b) až d) a n) až r).
(7) Dodávateľ pitnej vody podľa odsekov 5 a 6 je povinný vypracovať a predložiť regionálnemu úradu verejného zdravotníctva program monitorovania; program monitorovania musí aktualizovať a predkladať najmenej raz za šesť rokov.
(8) Žiadosť o posúdenie manažmentu rizík systému zásobovania pitnou vodou podľa § 13 ods. 4 písm. n) obsahuje

a) údaje podľa § 13 ods. 5 písm. a) a b),
b) návrh manažmentu rizík systému zásobovania pitnou vodou podľa § 13 ods. 4 písm. n) vrátane miest odberu.
(9) Úrad verejného zdravotníctva alebo regionálny úrad verejného zdravotníctva pri povoľovaní zmeny v programe monitorovania podľa § 13 ods. 4 písm. o) môže

a) znížiť početnosť monitorovania ukazovateľov kvality pitnej vody alebo vypustiť ukazovateľ kvality pitnej vody zo zoznamu ukazovateľov na kontrolu kvality pitnej vody alebo
b) zvýšiť početnosť monitorovania ukazovateľov kvality pitnej vody alebo rozšíriť zoznam ukazovateľov na kontrolu kvality pitnej vody.
(10) Žiadosť o posúdenie zmeny v programe monitorovania podľa § 13 ods. 4 písm. o) obsahuje

a) údaje podľa § 13 ods. 5 písm. a) a b),
b) manažment rizík systému zásobovania pitnou vodou,
c) návrh na zmenu v programe monitorovania podľa § 13 ods. 4 písm. o).
§ 17d
Manažment rizík domových rozvodných systémov
(1) Manažment rizík domových rozvodných systémov pozostáva

a) zo všeobecnej analýzy možných rizík domových rozvodných systémov a použitých výrobkov a materiálov a ich vplyvu na kvalitu pitnej vody z vodovodných kohútikov,
b) z monitorovania ukazovateľov kvality pitnej vody v domových rozvodných systémoch najmä v prioritných priestoroch, v ktorých sa všeobecnou analýzou podľa písmena a) zistili osobitné riziká na kvalitu pitnej vody a pre ľudské zdravie, a v priestoroch, v ktorých môžu byť obyvatelia takýmto rizikám vystavení; za prioritné priestory sa považujú veľké priestory využívané verejnosťou, ktorých zoznam ustanoví všeobecne záväzný právny predpis vydaný podľa § 62 ods. 1 písm. w).
(2) Vlastník bytovej budovy24p) a nebytovej budovy24q) alebo spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome, fyzická osoba-podnikateľ alebo právnická osoba, ktorá na základe zmluvy vykonáva správu bytovej budovy alebo nebytovej budovy, v ktorých sú byty alebo nebytové priestory vo vlastníctve jednotlivých vlastníkov podľa osobitného predpisu,24r) sú povinní zabezpečiť

a) aby domový rozvodný systém pitnej vody alebo jeho údržba od vodovodnej prípojky po vodovodný kohútik neovplyvňovali nepriaznivo kvalitu pitnej vody,
b) posúdenie rizík domových rozvodných systémov budov vrátane rizík z použitých výrobkov a materiálov v prioritných priestoroch a v priestoroch, ktoré určí všeobecná analýza možných rizík domových rozvodných systémov podľa odseku 1 písm. a),
c) monitorovanie ukazovateľov kvality pitnej vody z domových rozvodných systémov v prioritných priestoroch a v priestoroch, ktoré určí všeobecná analýza rizík domových rozvodných systémov podľa odseku 1,
d) bezodkladné oznámenie regionálnemu úradu verejného zdravotníctva o prekročení limitu ukazovateľa kvality pitnej vody z domových rozvodných systémov,
e) zistenie a odstránenie príčiny prekročenia limitu ukazovateľa kvality pitnej vody z domových rozvodných systémov, ak pitná voda v mieste, kde vyteká z vodovodných kohútikov, nespĺňa požiadavky na kvalitu pitnej vody, ktoré zapríčinil domový rozvodný systém alebo jeho údržba,
f) priebežné vykonávanie opatrení na znižovanie rizík spojených s domovým rozvodným systémom podľa všeobecne záväzného právneho predpisu vydaného podľa § 62 ods. 1 písm. w).
(3) V nebytovej budove,24s) ktorá slúži na poskytovanie služieb verejnosti, osoba uvedená v odseku 2 je povinná vo vnútorných priestoroch alebo vo vonkajších priestoroch nainštalovať zariadenie umožňujúce verejnosti prístup k pitnej vode.
§ 17e
Teplá voda
(1) Teplá voda je voda s určenou teplotou, ktorá nie je určená na pitie, varenie, výrobu, prípravu a podávanie pokrmov alebo nápojov podľa § 26, dodávaná spotrebiteľom osobitným rozvodom alebo vnútorným vodovodom.
(2) Teplota teplej vody na výtoku u konečného spotrebiteľa je najmenej 50 stupňov C a najviac 55 stupňov C.
(3) Požiadavky na teplú vodu sa nevzťahujú na teplú vodu, ktorá je dodávaná a používaná ako technologická voda s teplotou určenou technologickým procesom.
(4) Teplá voda je zdravotne bezpečná, ak spĺňa limity ukazovateľov kvality teplej vody podľa všeobecne záväzného právneho predpisu vydaného podľa § 62 ods. 1 písm. w).
(5) Teplá voda dodávaná osobitným rozvodom alebo vnútorným vodovodom, ktorý je konštrukčne prepojený zmiešavacou batériou s domovým rozvodným systémom na pitnú vodu, sa musí vyrábať len z pitnej vody.
(6) Dodávateľom teplej vody je fyzická osoba-podnikateľ alebo právnická osoba, ktorá dodáva teplú vodu alebo používa teplú vodu v rámci podnikateľskej činnosti, alebo ktorá dodáva teplú vodu alebo používa teplú vodu vo verejnom záujme.
(7) Dodávateľ teplej vody je povinný

a) zabezpečiť, aby teplá voda spĺňala požiadavky zdravotnej bezpečnosti podľa všeobecne záväzného právneho predpisu vydaného podľa § 62 ods. 1 písm. w) na miestach, kde vyteká z vodovodného kohútika alebo zo sprchy,
b) informovať obyvateľov a vlastníkov domových rozvodných systémov,

1. ak sa zistilo prekročenie ukazovateľa kvality teplej vody ustanoveného najvyššou medznou hodnotou,
2. o opatreniach prijatých na predchádzanie ochoreniam.
§ 18
Materiály, výrobky a filtračné médiá určené na styk s pitnou vodou a chemické látky na úpravu vody
(1) Materiály a výrobky určené na styk s pitnou vodou sú materiály a výrobky používané na odber, úpravu, akumuláciu alebo distribúciu pitnej vody vyrobených z východiskových látok alebo zmesí

a) východisková látka je látka, ktorá bola úmyselné pridaná pri výrobe organických materiálov alebo prímesí pre cementové materiály,
b) zmes je chemická zmes kovových, smaltovaných, keramických alebo iných anorganických materiálov.
(2) Materiály a výrobky, ktoré sú určené na použitie v nových zariadeniach, pri oprave alebo pri rekonštrukcii v zariadeniach, ktoré slúžia na odber, úpravu, akumuláciu alebo distribúciu pitnej vody, a ktoré prichádzajú do kontaktu s pitnou vodou, sú zdravotne bezpečné, ak

a) priamo ani nepriamo neohrozujú ľudské zdravie,
b) nepriaznivo neovplyvňujú farbu, pach a chuť pitnej vody,
c) nepodporujú mikrobiálny rast a
d) neuvoľňujú sa z nich do pitnej vody kontaminanty vo väčšom rozsahu, ako je na určený účel použitia potrebné.
(3) Hodnotenie zdravotnej bezpečnosti materiálov a výrobkov určených na styk s pitnou vodou sa vykonáva podľa všeobecne záväzného právneho predpisu vydaného podľa § 62 ods. 1 písm. d); pri laboratórnych skúškach sa ustanovujú koncentrácie látok, zisťujú sa látky, ktorých prítomnosť môže vyplývať z materiálového zloženia výrobkov alebo sa zisťujú nečistoty, ktoré môžu nepriaznivo ovplyvniť kvalitu pitnej vody.
(4) Pri materiáloch a výrobkoch určených na styk s pitnou vodou, ktoré znižujú tvrdosť vody, musí byť zabezpečené dodržanie odporúčaných hodnôt obsahu vápnika a horčíka v pitnej vode podľa všeobecne záväzného právneho predpisu vydaného podľa § 62 ods. 1 písm. w).
(5) Fyzická osoba-podnikateľ alebo právnická osoba, ktorá uvedie na trh materiály alebo výrobky určené na styk s pitnou vodou, je povinná zabezpečiť ich súlad s požiadavkami zdravotnej bezpečnosti na materiály a výrobky určené na styk s pitnou vodou podľa všeobecne záväzného právneho predpisu vydaného podľa § 62 ods. 1 písm. d).
(6) Chemické látky na úpravu vody na pitnú vodu a filtračné médiá, ktoré sú určené na styk s pitnou vodou, sú zdravotne bezpečné, ak

a) spĺňajú požiadavky na čistotu a kvalitu chemických látok,
b) priamo ani nepriamo neohrozujú ľudské zdravie,
c) nepriaznivo neovplyvňujú farbu, pach ani chuť pitnej vody,
d) nepodporujú nežiadúci mikrobiálny rast a
e) nekontaminujú pitnú vodu vo väčšom rozsahu, ako je na určený účel úpravy potrebné.
(7) Zdravotná bezpečnosť chemických látok na úpravu vody na pitnú vodu a filtračných médií, ktoré sú určené na styk s pitnou vodou, sa posudzuje podľa osobitného predpisu,24t) alebo podľa európskej technickej normy.24u) Ak ich nemožno posúdiť podľa prvej vety, na posúdenie zdravotnej bezpečnosti sa použije iný vhodný národný technický predpis, zahraničný technický predpis alebo iný vhodný obdobný dokument.
(8) Fyzická osoba-podnikateľ alebo právnická osoba, ktorá uvedie na trh chemické látky na úpravu vody na pitnú vodu alebo filtračné média, ktoré sú určené na styk s pitnou vodou, je povinná zabezpečiť ich súlad s požiadavkami podľa odsekov 6 a 7.
§ 19
Voda určená na kúpanie, prírodné kúpaliská a umelé kúpaliská
(1) Voda určená na kúpanie je akákoľvek povrchová voda, 25) ktorá je vyhlásená podľa osobitného predpisu 25a) a ktorú využíva veľký počet kúpajúcich sa a nebol pre ňu vydaný trvalý zákaz kúpania alebo trvalé odporúčanie nekúpať sa; veľký počet kúpajúcich sa posudzuje úrad verejného zdravotníctva s ohľadom najmä na vývoj z minulosti, vybudovanú infraštruktúru alebo zariadenia a opatrenia prijaté na podporu kúpania v minulosti.
(2) Vodou určenou na kúpanie podľa odseku 1 nie sú

a) umelé kúpaliská a kúpeľné bazény,
b) uzavreté vodné plochy využívané na ošetrovateľské účely alebo liečebné účely,
c) umelo vytvorené uzavreté vodné plochy oddelené od povrchových vôd a podzemných vôd. 25b)
(3) Prírodné kúpalisko je vyznačená prírodná vodná plocha využívaná na kúpanie a s ňou súvisiace prevádzkové plochy a zariadenia, ktoré majú prevádzkovateľa; prírodným kúpaliskom je aj voda určená na kúpanie, ktorá má prevádzkovateľa.
(4) Umelé kúpalisko je krytá stavba alebo nekrytá stavba so súborom zariadení využívaných na kúpanie a s ním súvisiace prevádzkové plochy.
(5) Požiadavky na kvalitu vody určenej na kúpanie sa vzťahujú aj na vodu určenú na kúpanie, ak je kvalita vody určenej na kúpanie ovplyvnená povrchovými vodami prechádzajúcimi hranice; v takých prípadoch plnenie požiadaviek na vodu určenú na kúpanie zabezpečuje úrad verejného zdravotníctva v spolupráci so susedným štátom, a to aj prostredníctvom výmeny informácií a spoločným postupom pri kontrole takých cezhraničných vplyvov. 25c)
(6) S prihliadnutím na epidemiologickú situáciu a podľa miestnych podmienok môže

a) úrad verejného zdravotníctva rozhodnúť o limitoch ukazovateľov kvality vody na prírodnom kúpalisku alebo umelom kúpalisku, pre ktoré nie sú limity ustanovené všeobecne záväzným predpisom vydaným podľa § 62 písm. e),
b) príslušný regionálny úrad verejného zdravotníctva rozšíriť rozsah a početnosť kontrol ukazovateľov kvality vody určenej na kúpanie, v prírodnom kúpalisku a v umelom kúpalisku o ďalšie ukazovatele, ktorých výskyt možno predpokladať; v prírodnom kúpalisku, ktoré nie je vodou určenou na kúpanie, a v umelom kúpalisku môže zúžiť rozsah a početnosť kontrol ukazovateľov kvality vody pri preukázateľne stálych a vyhovujúcich hodnotách ukazovateľov kvality vody doložených štatisticky reprezentatívnym počtom údajov.
(7) Prevádzkovateľ prírodného kúpaliska je povinný
a) zabezpečiť, aby kvalita vody v prírodnom kúpalisku spĺňala požiadavky na kvalitu vody v prírodnom kúpalisku,
b) zabezpečiť monitorovanie a kontrolu kvality vody v prírodnom kúpalisku,
c) viesť evidenciu o prevádzke prírodného kúpaliska a uchovávať ju päť rokov,
d) predkladať výsledky kontroly kvality vody v prírodnom kúpalisku príslušnému orgánu verejného zdravotníctva,
e) vyznačiť vodnú plochu na kúpanie v prírodnom kúpalisku a oddeliť ju od vodnej plochy vyhradenej na používanie plavidiel,
f) zabezpečiť vybavenie prevádzkových plôch, priestorov a zariadení v prírodnom kúpalisku,
g) zabezpečiť čistenie vodnej plochy, údržbu a čistenie prevádzkových plôch, priestorov a zariadení prírodných kúpalísk,
h) vypracovať prevádzkový poriadok prírodného kúpaliska a predložiť ho príslušnému orgánu verejného zdravotníctva na schválenie; predkladať aj návrhy na jeho zmenu,
i) sprístupniť pre verejnosť na dostupnom a viditeľnom mieste v blízkosti vodnej plochy prírodného kúpaliska aktuálne informácie o kvalite vody v prírodnom kúpalisku,
j) vyznačiť na viditeľnom mieste v blízkosti vodnej plochy prírodného kúpaliska zákaz kúpania, ak voda nespĺňa požiadavky na kvalitu vody v prírodnom kúpalisku,
k) vyznačiť a umiestniť počas kúpacej sezóny na viditeľnom mieste pred vstupom do areálu prírodného kúpaliska oznámenie o zákaze vstupu so zvieraťom; zákaz vstupu so zvieraťom sa nevzťahuje na osoby so zdravotným postihnutím v sprievode psa so špeciálnym výcvikom,
l) zabezpečiť na prírodnom kúpalisku dostatočný počet plavčíkov na stály dohľad a na poskytovanie prvej pomoci a miestnosť na poskytovanie prvej pomoci; plavčík musí mať vek najmenej 18 rokov a musí absolvovať akreditovaný kurz prvej pomoci,25d)
m) vyvesiť na dostupnom a viditeľnom mieste pokyny na poskytovanie prvej pomoci.
(8) Prevádzkovateľ prírodného kúpaliska, ktoré je podľa osobitného predpisu 25a) vyhlásené za vodu určenú na kúpanie, je povinný počas kúpacej sezóny sprístupniť informácie pre verejnosť na dostupnom a viditeľnom mieste v blízkosti vody určenej na kúpanie.
(9) Prevádzkovateľ umelého kúpaliska je povinný
a) zabezpečiť, aby kvalita vody v umelom kúpalisku spĺňala požiadavky na kvalitu vody v umelom kúpalisku,
b) zabezpečiť kontrolu kvality vody v umelom kúpalisku,
c) viesť evidenciu o prevádzke umelého kúpaliska a uchovávať ju päť rokov,
d) predkladať výsledky kontroly kvality vody v umelom kúpalisku príslušnému orgánu verejného zdravotníctva,
e) zabezpečiť priestorové a technické požiadavky na umelé kúpalisko,
f) zabezpečiť vybavenie, priestory, dispozičné riešenie prevádzkovaných plôch umelého kúpaliska,
g) zabezpečiť osvetlenie, tepelno-vlhkostnú mikroklímu, vykurovanie a vetranie umelého kúpaliska,
h) zabezpečiť údržbu a čistenie bazénov, priestorov, prevádzkových plôch a zariadení umelého kúpaliska a predmetov, ktoré prichádzajú do styku s vodou,
i) vypracovať prevádzkový poriadok umelého kúpaliska a predložiť ho príslušnému orgánu verejného zdravotníctva na schválenie; predkladať aj návrhy na jeho zmenu,
j) sprístupniť verejnosti na dostupnom a viditeľnom mieste pri vstupe do areálu umelého kúpaliska aktuálne informácie o kvalite vody v umelom kúpalisku,
k) vyznačiť na viditeľnom mieste v blízkosti bazénu zákaz kúpania, ak voda v bazéne nespĺňa požiadavky na kvalitu vody v umelom kúpalisku,
l) vyznačiť a umiestniť na viditeľnom mieste pred vstupom do areálu umelého kúpaliska oznámenie o zákaze vstupu so zvieraťom; zákaz vstupu so zvieraťom sa nevzťahuje na osoby so zdravotným postihnutím v sprievode psa so špeciálnym výcvikom,
m) zabezpečiť na umelom kúpalisku miestnosť na poskytovanie prvej pomoci s vybavením podľa všeobecne záväzného právneho predpisu vydaného podľa § 62 písm. e) a vyvesiť na dostupnom a viditeľnom mieste pokyny na poskytovanie prvej pomoci,
n) zabezpečiť na stály dohľad a na poskytovanie prvej pomoci dostatočný počet plavčíkov; plavčík musí mať vek najmenej 18 rokov, musí absolvovať akreditovaný kurz prvej pomoci 25d) a k bazénu byť určený tak, aby na

1. najviac dva neplavecké bazény dohliadal aspoň jeden plavčík,
2. plavecký bazén s dĺžkou do 25 metrov dohliadal aspoň jeden plavčík,
3. plavecký bazén s dĺžkou viac ako 25 metrov dohliadali aspoň dvaja plavčíci,
4. vodné atrakcie dohliadal aspoň jeden plavčík pri dopade.
(10) Fyzická osoba – podnikateľ a právnická osoba, ktoré v blízkosti vodných plôch, ktoré nie sú vodou určenou na kúpanie alebo prírodným kúpaliskom, prevádzkujú zariadenia uvedené v § 21, 22 a 26 a v ponuke svojich služieb spotrebiteľovi alebo v reklame výslovne ponúkajú možnosť kúpania, vodných športov najmä potápania alebo vodného lyžovania, pri ktorých dochádza k bezprostrednému kontaktu s vodou sú povinní poskytnúť verejnosti aktuálnu informáciu o kvalite vody; kvalita vody sa posudzuje podľa požiadaviek na kvalitu vody v prírodnom kúpalisku.
§ 20
Vnútorné prostredie budov
(1) Vnútorné prostredie budov musí spĺňať požiadavky na tepelno-vlhkostnú mikroklímu, vetranie a vykurovanie, požiadavky na osvetlenie, preslnenie a na iné druhy optického žiarenia.
(2) V novonavrhovaných budovách sa trvalé dopĺňanie denného osvetlenia svetlom zo zdrojov umelého osvetlenia nesmie zriaďovať

a) v obytných miestnostiach bytov,
b) v izbách ubytovacích zariadení internátneho typu,
c) v denných miestnostiach zariadení na predškolskú výchovu,
d) v učebniach škôl okrem špeciálnych učební,
e) v lôžkových izbách zdravotníckych zariadení, zariadení sociálnych služieb a zariadení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately. 26)
(3) Fyzická osoba-podnikateľ a právnická osoba, ktoré prevádzkujú budovu určenú pre verejnosť (ďalej len „prevádzkovateľ budovy“), sú povinné zabezpečiť kvalitu vnútorného ovzdušia budovy tak, aby nepredstavovalo riziko v dôsledku prítomnosti fyzikálnych, chemických, biologických a iných zdraviu škodlivých faktorov a nebolo organolepticky zmenené.
§ 21
Byty nižšieho štandardu a ubytovacie zariadenia
(1) Byty nižšieho štandardu sú byty v bytových domoch, ktorých obytná plocha, úžitková plocha a vybavenie musia zodpovedať najmenej minimálnym požiadavkám ustanoveným podľa § 62 písm. f).
(2) Ubytovacie zariadenia, ktoré poskytujú hromadné ubytovanie, možno prevádzkovať, len ak spĺňajú požiadavky na vnútorné prostredie, priestorové usporiadanie, funkčné členenie, vybavenie a na prevádzku ubytovacích zariadení ustanovené vykonávacím predpisom podľa § 62 písm. f).
(3) Fyzická osoba-podnikateľ a právnická osoba, ktoré prevádzkujú ubytovacie zariadenia (ďalej len „prevádzkovateľ ubytovacieho zariadenia“), sú povinné

a) zabezpečiť požiadavky podľa odseku 2,
b) vypracovať prevádzkový poriadok a predložiť ho regionálnemu úradu verejného zdravotníctva.
§ 22
Telovýchovno-športové zariadenia
(1) Telovýchovno-športové zariadenie je krytý alebo otvorený objekt určený na telovýchovné a športové podujatia v rámci telesnej kultúry.
(2) Telovýchovno-športové zariadenie sa umiestňuje tak, aby jeho činnosť neovplyvňovala nepriaznivo okolie, najmä obytnú zástavbu hlukom, prachom alebo svetlom.
(3) Fyzická osoba-podnikateľ a právnická osoba, ktoré prevádzkujú telovýchovno-športové zariadenia (ďalej len „prevádzkovateľ telovýchovno-športového zariadenia“), sú povinné

a) zabezpečiť požiadavky na vnútorné prostredie, priestorové usporiadanie a funkčné členenie, vybavenie a na prevádzku telovýchovno-športového zariadenia,
b) používať len také telovýchovné náradie a zariadenia, aby sa pri ich používaní podľa návodu výrobcu neohrozilo alebo nepoškodilo zdravie ich užívateľov,
c) vypracovať prevádzkový poriadok a predložiť ho regionálnemu úradu verejného zdravotníctva.
§ 23
Zariadenia starostlivosti o ľudské telo
(1) Zariadenia starostlivosti o ľudské telo sú najmä kaderníctvo, holičstvo, kozmetika, manikúra, pedikúra, solárium, masážny salón, sauna, tetovací salón, zariadenie na poskytovanie regeneračných a rekondičných služieb.
(2) Zariadenia starostlivosti o ľudské telo možno prevádzkovať, len ak spĺňajú požiadavky na stavebno-technické riešenie, priestorové usporiadanie, vybavenie a vnútorné členenie.
(3) Fyzická osoba-podnikateľ a právnická osoba, ktoré prevádzkujú zariadenia starostlivosti o ľudské telo (ďalej len „prevádzkovateľ zariadenia starostlivosti o ľudské telo“), sú povinné

a) používať také pracovné postupy, prístroje, pracovné nástroje, pomôcky a prípravky, aby pri poskytovaní služby nedošlo k ohrozeniu zdravia alebo k poškodeniu zdravia,
b) mať k dispozícii lekárničku prvej pomoci,
c) poučiť osobu, ktorej poskytujú služby, o rizikách spojených s poskytovanou službou,
d) vypracovať prevádzkový poriadok a predložiť ho regionálnemu úradu verejného zdravotníctva.
(4) Prevádzkovateľ zariadenia starostlivosti o ľudské telo a jeho zamestnanci nesmú

a) manipulovať s jazvami,
b) manipulovať s materskými znamienkami,
c) robiť výkony na očnej spojovke a rohovke.
(5) Fyzická osoba-podnikateľ a právnická osoba, ktoré prevádzkujú solárium (ďalej len „prevádzkovateľ solária“), sú okrem povinností uvedených v odseku 3 ďalej povinné

a) dodržiavať limity ultrafialového žiarenia,
b) viesť prevádzkovú dokumentáciu,
c) umiestniť na viditeľnom mieste poučenie pre osoby, ktorým poskytuje služby.
(6) Fyzická osoba-podnikateľ a právnická osoba, ktoré prevádzkujú saunu (ďalej len „prevádzkovateľ sauny“), sú okrem povinností uvedených v odseku 3 ďalej povinné zabezpečiť

a) kvalitu vody v ochladzovacom bazéne tak, aby spĺňala požiadavky na kvalitu vody v umelom kúpalisku,
b) pravidelnú výmenu vody v ochladzovacom bazéne a jeho pravidelné čistenie,
c) kontrolu kvality vody v ochladzovacom bazéne.
§ 24
Zariadenia pre deti a mládež
(1) Zariadenia pre deti a mládež na účely tohto zákona sú:

a) zariadenia, ktoré majú oprávnenie uskutočňovať výchovu a vzdelávanie,27)
b) zariadenia starostlivosti o deti do troch rokov veku dieťaťa,27a)
c) prevádzkarne, v ktorých sa prevádzkuje živnosť28) starostlivosti o deti do šesť rokov veku dieťaťa, ak nie sú zariadeniami podľa písmena b),
d) prevádzkarne, v ktorých sa prevádzkuje živnosť28) výchovy a mimoškolského vzdelávania detí a mládeže,
e) zariadenia, v ktorých sa poskytuje služba výchovy a starostlivosti o deti a mládež, ak nie sú zariadeniami podľa písmen a) až d), zariadením sociálnych služieb alebo zariadením sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately.
(2) Zariadenia pre deti a mládež sa zriaďujú v zdravotne vhodnom prostredí, ktorým je prostredie chránené pred zdraviu škodlivými faktormi vonkajšieho prostredia, najmä pred hlukom a zdrojmi znečistenia ovzdušia, a prostredie chránené pred negatívnymi výchovnými vplyvmi.
(3) Priestorové usporiadanie, funkčné členenie a vybavenie zariadení pre deti a mládež musí zodpovedať veku, zdravotnému stavu, stupňu telesného a duševného vývinu, telesným rozmerom detí a mládeže a veľkostnému typu a účelu zariadenia. Hračky, výchovné pomôcky a ďalšie predmety určené pre deti a mládež musia svojimi vlastnosťami zodpovedať požiadavkám ustanoveným osobitnými predpismi. 29)
(4) Prevádzkový poriadok upraví režim dňa, vrátane činností vedúcich k výchove a vzdelávaniu, prevádzku pieskovísk, stravovanie a pitný režim, ktoré musia v zariadeniach pre deti a mládež zohľadňovať vekové, fyzické a psychické osobitosti detí a mládeže.
(5) Fyzická osoba-podnikateľ a právnická osoba, ktoré prevádzkujú zariadenia pre deti a mládež (ďalej len „prevádzkovateľ zariadenia pre deti a mládež“), sú povinné

a) zamerať výchovu detí a mládeže na ochranu zdravia,
b) zabezpečiť pri podávaní stravy, aby strava bola pripravovaná zo zdravotne neškodných potravín so zodpovedajúcou energetickou a biologickou hodnotou,
c) zabezpečiť pravidelné čistenie a udržiavanie vonkajších i vnútorných priestorov zariadenia pre deti a mládež tak, aby tieto nepredstavovali riziko v dôsledku ich mikrobiálneho a iného znečistenia a dodržiavať najvyššie prípustné množstvo mikrobiálneho a iného znečistenia pôdy ustanovené vykonávacím predpisom podľa § 62 písm. j),
d) používať na čistenie a údržbu zariadenia len prostriedky, ktoré nie sú zaradené medzi nebezpečné chemické látky a nebezpečné chemické prípravky, 30)
e) zabezpečiť zásobovanie zariadenia tečúcou pitnou vodou a tečúcou teplou vodou,
f) vypracovať prevádzkový poriadok a predložiť ho na schválenie regionálnemu úradu verejného zdravotníctva, ako aj návrh na jeho zmenu.
(6) V predškolskom zariadení môže byť umiestnené len dieťa, ktoré

a) je zdravotne spôsobilé na pobyt v kolektíve,
b) neprejavuje príznaky prenosného ochorenia,
c) nemá nariadené karanténne opatrenie.
(7) Potvrdenie o zdravotnej spôsobilosti, ktoré obsahuje aj údaj o povinnom očkovaní, vydá rodičovi, poručníkovi, opatrovníkovi, fyzickej osobe alebo právnickej osobe, ktorej bolo dieťa zverené na základe rozhodnutia súdu podľa osobitného predpisu, 31) alebo osobe, ktorá má záujem stať sa pestúnom a má dieťa dočasne zverené do starostlivosti podľa osobitného predpisu 26) (ďalej len „zástupca dieťaťa“), ošetrujúci lekár. Potvrdenie o zdravotnej spôsobilosti dieťaťa na pobyt v kolektíve predkladá zástupca dieťaťa pred prvým vstupom dieťaťa do predškolského zariadenia.
(8) Skutočnosti uvedené v odseku 6 písm. b) a c) potvrdzuje písomným vyhlásením zástupca dieťaťa. Vyhlásenie nesmie byť staršie ako jeden deň. Vyhlásenie predkladá zástupca dieťaťa pred prvým vstupom dieťaťa do predškolského zariadenia a po neprítomnosti dieťaťa v predškolskom zariadení dlhšej ako päť dní,
(9) Fyzická osoba-podnikateľ a právnická osoba, ktoré prevádzkujú predškolské zariadenia (ďalej len „prevádzkovateľ predškolského zariadenia“), sú ďalej povinné

a) zabezpečiť, aby skutočnosť, či zdravotný stav dieťaťa umožňuje jeho prijatie do zariadenia, zisťovala každý deň zodpovedná osoba pred prijatím dieťaťa do zariadenia,
b) zabezpečiť, aby osoba zodpovedná za každodenné prijímanie detí do zariadenia prijala dieťa podozrivé z ochorenia iba na základe vyšetrenia jeho zdravotného stavu ošetrujúcim lekárom,
c) zabezpečiť izoláciu dieťaťa od ostatných detí, ak dieťa počas dňa prejavilo príznaky akútneho prenosného ochorenia, dočasný dohľad nad ním a informovanie zástupcu dieťaťa.
(10) Fyzická osoba-podnikateľ a právnická osoba, ktoré prevádzkujú živnosť starostlivosti o deti do šesť rokov veku, ak prevádzkujú živnosť v prevádzkarni, sú povinné dodržiavať ustanovenia odsekov 2 až 9 a predkladať návrhy uvedené v § 13 ods. 4 písm. a) na posúdenie úradu verejného zdravotníctva alebo regionálneho úradu verejného zdravotníctva.
(11) Fyzická osoba-podnikateľ a právnická osoba, ktoré prevádzkujú živnosť výchovy a mimoškolského vzdelávania detí a mládeže, ak prevádzkujú živnosť v prevádzkarni, sú povinné dodržiavať ustanovenia odsekov 2 až 5 a predkladať návrhy uvedené v § 13 ods. 4 písm. a) na posúdenie úradu verejného zdravotníctva alebo regionálneho úradu verejného zdravotníctva.
§ 25
Zotavovacie podujatia
(1) Zotavovacie podujatie je organizovaný pobyt najmenej piatich detí a mládeže do 18 rokov veku na čas dlhší ako štyri dni, ktorého účelom je rekreácia detí a mládeže, posilnenie ich zdravia a zvýšenie ich telesnej zdatnosti.
(2) Fyzická osoba-podnikateľ a právnická osoba, ktoré organizujú zotavovacie podujatia (ďalej len „organizátor zotavovacieho podujatia“), sú povinné

a) požiadať písomne najmenej 30 dní pred začiatkom konania zotavovacieho podujatia regionálny úrad verejného zdravotníctva príslušný podľa miesta zotavovacieho podujatia, prípadne podľa miesta jeho začiatku, ak ide o putovné zotavovacie podujatie, o posúdenie zotavovacieho podujatia,
b) organizovať zotavovacie podujatie tak, aby plnilo výchovné poslanie a posilňovalo zdravie detí a pri jeho organizovaní prihliadať na vek a zdravotný stav detí a charakter zotavovacieho podujatia,
c) zabezpečiť, aby zotavovacie podujatie sa uskutočnilo len v zariadeniach, ktoré spĺňajú požiadavky na umiestnenie, funkčné členenie, priestorové usporiadanie, ubytovanie, stravovanie a na prevádzku zariadení pre zotavovacie podujatia,
d) zabezpečiť, aby dieťa zúčastnené na zotavovacom podujatí spĺňalo požiadavky zdravotnej spôsobilosti,
e) zabezpečiť, aby na zotavovacom podujatí pracovali iba osoby zdravotne spôsobilé a odborne spôsobilé,
f) dodržiavať denný režim, ktorý zohľadňuje vek a zdravotný stav detí,
g) zabezpečiť stravovanie detí s prihliadnutím na ich vek, zdravotný stav a fyzickú záťaž a aby podávaná strava bola zdravotne neškodná a výživovo hodnotná,
h) zabezpečiť zdravotnú starostlivosť na zotavovacom podujatí odborne spôsobilými osobami, najmenej jednou na 130 detí,
i) zabezpečiť lekárničku prvej pomoci,
j) zabezpečiť starostlivosť lekára dostupného z miesta konania zotavovacieho podujatia a písomne mu oznámiť miesto a čas konania zotavovacieho podujatia,
k) zabezpečiť poučenie osôb na zotavovacom podujatí o predchádzaní ochoreniam a iným poruchám zdravia, ak takéto poučenie doposiaľ neabsolvovali,
l) informovať zástupcu dieťaťa o ochorení alebo inej poruche zdravia dieťaťa na podujatí a o prípadnom kontakte s prenosným ochorením,
m) viesť dokumentáciu o zotavovacom podujatí a uchovávať ju šesť mesiacov od skončenia zotavovacieho podujatia.
§ 26
Zariadenia spoločného stravovania
(1) Zariadenia spoločného stravovania sú zariadenia, ktoré poskytujú stravovacie služby spojené s výrobou, prípravou alebo podávaním pokrmov alebo nápojov na pracoviskách, v školských zariadeniach, školách, zariadeniach sociálnych služieb, zariadeniach sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, zdravotníckych zariadeniach, v prevádzkach verejného stravovania, v jedálňach so samoobsluhou a v podobných prevádzkach verejného stravovania, cukrárňach, stánkoch a v iných prevádzkach s ambulantným predajom potravín, pokrmov alebo nápojov a na zotavovacích podujatiach alebo iných hromadných podujatiach.
(2) Zariadenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, v ktorom sa vykonáva rozhodnutie súdu 32) a zariadenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, ktoré utvára podmienky na prípravu stravy alebo zabezpečuje poskytovanie stravy 33) sa na účely tohto zákona nepovažuje za zariadenie spoločného stravovania.
(3) Stravovacie služby možno poskytovať len v zariadeniach, ktoré spĺňajú požiadavky podľa všeobecne záväzného právneho predpisu vydaného podľa § 62 ods. 1 písm. l) tak, aby bola zabezpečená

a) ochrana potravín, pokrmov, nápojov, materiálov a predmetov prichádzajúcich do kontaktu s potravinami, pokrmami alebo nápojmi, proti kontaminácii medzi pracovnými operáciami a počas pracovných operácií s potravinami, pokrmami alebo nápojmi, technologickými zariadeniami, prívodom vzduchu alebo pohybom zamestnancov a so zdrojmi vonkajšej kontaminácie; výrobný proces zariadenia spoločného stravovania musí byť plynulý a jednosmerný,
b) dezinfekcia a regulácia živočíšnych škodcov a upratovanie.
(4) Fyzická osoba-podnikateľ a právnická osoba, ktoré prevádzkujú zariadenia spoločného stravovania (ďalej len „prevádzkovateľ zariadenia spoločného stravovania“), sú povinné

a) zabezpečiť, aby do výrobných a skladovacích priestorov nevstupovali neoprávnené osoby, a zamedziť vodeniu a vpúšťaniu zvierat do priestorov zariadenia spoločného stravovania okrem priestorov určených na konzumáciu stravy, do ktorých môžu vstupovať osoby so zdravotným postihnutím v sprievode psa so špeciálnym výcvikom,
b) zabezpečiť pri výrobe pokrmov ich zdravotnú neškodnosť a zachovanie ich výživovej a zmyslovej hodnoty a vylúčenie nežiaducich vplyvov z technologického postupu prípravy pokrmov,
c) postupovať pri výrobe pokrmov a nápojov podľa zásad správnej výrobnej praxe, 9) dodržiavať pracovné postupy, miesta alebo operácie technologických procesov, ktoré sú kritické pri zabezpečovaní zdravotnej neškodnosti pokrmov a nápojov, a dodržiavať požiadavky na výrobu, prípravu a podávanie pokrmov a nápojov,
d) zabezpečovať sústavnú kontrolu pri preberaní surovín a viesť o vykonanej kontrole evidenciu počas dvoch rokov,
e) zabezpečovať a kontrolovať podmienky dodržania zdravotnej neškodnosti uskladňovaných surovín, polovýrobkov, polotovarov, hotových pokrmov a nápojov,
f) zabezpečovať ochranu hotových pokrmov a nápojov pred ich znehodnotením,
g) zabezpečovať plynulú dodávku pitnej vody a teplej vody s teplotou najmenej 45 stupňov C,
h) zabezpečovať kontrolu ukazovateľov kvality pitnej vody podľa všeobecne záväzného právneho predpisu vydaného podľa § 62 ods. 1 písm. w),
i) zabezpečovať výživovú hodnotu hotových pokrmov a nápojov podľa odporúčaných výživových dávok, ak ďalej nie je ustanovené inak,
j) zabezpečiť pred výdajom stravy odber vzoriek pripravených hotových pokrmov, ich uchovanie a o odobratých vzorkách viesť dokumentáciu, ak ďalej nie je ustanovené inak,
k) kontrolovať dodržiavanie osobnej hygieny zamestnancov,
l) zabezpečovať a kontrolovať čistotu zariadenia a prevádzkových priestorov,
m) zrušené od 12.1.2023
(5) Povinnosti podľa odseku 4 písm. i) a j) sa nevzťahujú na prevádzky verejného stravovania, stánky s rýchlym občerstvením a iné zariadenia s ambulantným predajom pokrmov a nápojov a na hromadné podujatia.
(6) Obmedzenie vstupu zvierat podľa odseku 4 písm. a) sa nevzťahuje na zariadenia verejného stravovania a umožňuje sa vstup spoločenských zvierat,33aa) ak vstup osoby so spoločenským zvieraťom do priestorov určených na konzumáciu stravy povolí prevádzkovateľ zariadenia verejného stravovania. Prevádzkovateľ zariadenia verejného stravovania je povinný zabezpečiť označenie o povolení vstupu so spoločenským zvieraťom na viditeľnom mieste pri vstupe do priestorov prevádzky, ktoré sú určené na konzumáciu stravy a prijať hygienické opatrenia na ochranu hotových pokrmov a nápojov.
(7) Prevádzkovateľ zariadenia spoločného stravovania určeného pre deti a mládež je ďalej povinný pri voľbe stravy vychádzať z vekových potrieb stravovanej skupiny, prihliadať na vhodný výber surovín, ročné obdobie, čas, keď sa má poskytovať stravovanie, a ďalšie skutočnosti, ktoré by mohli ovplyvniť zdravotný stav stravovaných detí a mládeže.
9) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 152/1995 Z.z. o potravinách v znení neskorších predpisov.
24) Čl. 3 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 178/2002 z 28. januára 2002, ktorým sa ustanovujú všeobecné zásady a požiadavky potravinového práva, zriaďuje Európsky úrad pre bezpečnosť potravín a stanovujú postupy v záležitostiach bezpečnosti potravín (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, kap. 15/zv. 6; Ú.v. ES L 31, 1.2.2002) v platnom znení.
24a) § 4 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 152/1995 Z.z. v znení neskorších predpisov.
24b) § 2 ods. 3 výnosu Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky a Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky z 15. marca 2004 č. 608/9/2004-100, ktorým sa vydáva hlava Potravinového kódexu Slovenskej republiky upravujúca prírodnú minerálnu vodu, pramenitú vodu a balenú pitnú vodu (oznámenie č. 198/2004 Z.z.).
24c) § 2 ods. 4 zákona č. 538/2005 Z.z. o prírodných liečivých vodách, prírodných liečebných kúpeľoch, kúpeľných miestach a prírodných minerálnych vodách a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
24d) § 2 ods. 2 zákona č. 538/2005 Z.z.
24e) § 2 písm. c) zákona č. 505/2009 Z.z. o akreditácii orgánov posudzovania zhody a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
24f) § 2 písm. aw) zákona č. 364/2004 Z.z. v znení zákona č. 517/2022 Z.z.
24g) § 4 ods. 1 zákona č. 442/2002 Z.z. v znení neskorších predpisov.
24h) § 2 písm. q) zákona č. 442/2002 Z.z. v znení zákona č. 517/2022 Z.z.
24i) § 7a ods. 3 zákona č. 364/2004 Z.z. v znení zákona č. 517/2022 Z.z.
24j) § 12 ods. 5 zákona č. 442/2002 Z.z. v znení zákona č. 517/2022 Z.z.
24k) § 5 ods. 3 zákona č. 442/2002 Z.z.
24l) § 21 ods. 1 zákona č. 364/2004 Z.z.
24m) § 4 ods. 3 zákona č. 442/2002 Z.z.
24n) Čl. 3 ods. 3 nariadenia (ES) č. 178/2002.
24o) § 15 ods. 13 zákona č. 442/2002 Z.z. v znení zákona č. 517/2022 Z.z.
24p) § 43b zákona č. 50/1976 Zb. v znení zákona č. 237/2000 Z.z.

24q) § 43c zákona č. 50/1976 Zb. v znení zákona č. 237/2000 Z.z.

24r) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov.
24s) § 43c zákona č. 50/1976 Zb. v znení zákona č. 237/2000 Z.z.
24t) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 528/2012 z 22. mája 2012 o sprístupňovaní biocídnych výrobkov na trhu a ich používaní (Ú.v. EÚ L 167, 27.6.2012) v platnom znení.
24u) Napríklad STN EN 12926: 2015 Chemikálie používané pri úprave vody na pitnú vodu. Peroxodisíran sodný. (75 8165) (EN), STN EN 14805: 2022 Chemikálie používané pri úprave vody na pitnú vodu. Chlorid sodný na elektrochloráciu na mieste. (75 8166) (EN), STN EN ISO 19458 Kvalita vody. Odber vzoriek na mikrobiologickú analýzu. (ISO 19458: 2006) (75 7770) a pod.
25) § 3 ods. 2 zákona č. 364/2004 Z.z. v znení zákona č. 384/2009 Z.z.
25a) § 8 ods. 2 a § 60 ods. 6 zákona č. 364/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov.
25b) § 3 ods. 3 zákona č. 364/2004 Z.z. v znení zákona č. 384/2009 Z.z.
25c) § 59 ods. 1 písm. e) zákona č. 364/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov.
25d) § 40 ods. 20 zákona č. 578/2004 Z.z.
26) Zákon č. 305/2005 Z.z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
27) § 27 ods. 2 a § 112 ods. 1 zákona č. 245/2008 Z.z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 440/2015 Z.z.
27a) § 32b zákona č. 448/2008 Z.z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 40/2017 Z.z.
28) § 2 zákona č. 455/1991 Zb. v znení neskorších predpisov.
29) Zákon č. 264/1999 Z.z. o technických požiadavkách na výrobky a o posudzovaní zhody a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 302/2004 Z.z., ktorým sa ustanovujú podrobnosti o technických požiadavkách a postupoch posudzovania zhody na hračky.
30) § 3 zákona č. 163/2001 Z.z.
31) Civilný mimosporový poriadok.
Zákon č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
32) § 45 ods. 1 písm. a) zákona č. 305/2005 Z.z. v znení neskorších predpisov.
33) § 45 ods. 1 písm. e) zákona č. 305/2005 Z.z. v znení neskorších predpisov.
33aa) § 2 písm. a) vyhlášky Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky č. 123/2008 Z.z. o podrobnostiach o ochrane spoločenských zvierat a o požiadavkách na karanténne stanice a útulky pre zvieratá.