§ 17-26 PRVÁ HLAVA SPOLOČNÉ USTANOVENIA

PRVÁ HLAVA
SPOLOČNÉ USTANOVENIA
§ 17
Pitná voda
(1) Pitná voda je voda určená na ľudskú spotrebu v jej pôvodnom stave alebo po úprave, ktorá sa používa na pitie, varenie, prípravu potravín alebo na iné domáce účely, bez ohľadu na jej pôvod a na to, či bola dodaná z rozvodnej siete, cisterny alebo ako voda balená do spotrebiteľského balenia a voda používaná v potravinárskych podnikoch pri výrobe, spracovaní, konzervovaní alebo predaji výrobkov alebo látok určených na ľudskú spotrebu.
(2) Pitná voda je zdravotne bezpečná, ak

a) neobsahuje žiadne mikroorganizmy, parazity a ani látky, ktoré v určitých množstvách alebo koncentráciách predstavujú riziko ohrozenia zdravia ľudí akútnym, chronickým alebo neskorým pôsobením a ktorej vlastnosti vnímateľné zmyslami nezabraňujú jej požívaniu alebo používaniu, a
b) spĺňa limity ukazovateľov kvality pitnej vody podľa všeobecne záväzného právneho predpisu vydaného podľa § 62 písm. aa).
(3) Monitorovanie pitnej vody sa vykonáva pravidelne podľa programu monitorovania v celom systéme zásobovania pitnou vodou na účely preukázania zdravotnej bezpečnosti pitnej vody a získania informácií o jej kvalite. Program monitorovania overuje účinnosť opatrení zavedených na kontrolu ohrozenia zdravia ľudí a určuje najvhodnejšie opatrenia na jeho zmiernenie alebo odstránenie. Program monitorovania môže byť založený na manažmente rizík pri zásobovaní pitnou vodou.
(4) Podľa miestnych podmienok a s prihliadnutím na epidemiologickú situáciu úrad verejného zdravotníctva môže rozhodnúť o

a) limitoch ukazovateľov kvality pitnej vody, pre ktoré nie sú limity ustanovené všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným podľa § 62 písm. aa),
b) tretej výnimke na použitie pitnej vody, ktorá nespĺňa limity ukazovateľov kvality pitnej vody.
(5) Podľa miestnych podmienok a s prihliadnutím na epidemiologickú situáciu regionálny úrad verejného zdravotníctva môže rozhodnúť o

a) zvýšení rozsahu monitorovania alebo početnosti monitorovania ukazovateľov kvality pitnej vody ustanovených všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným podľa § 62 písm. aa),
b) doplnení rozsahu monitorovania ukazovateľov kvality pitnej vody o ďalšie mikroorganizmy, parazity alebo látky, pre ktoré neboli ustanovené limity, ak existuje odôvodnené podozrenie, že v určitých množstvách alebo koncentráciách môžu predstavovať riziko ohrozenia zdravia ľudí,
c) prvej výnimke a druhej výnimke na použitie pitnej vody, ktorá nespĺňa limity ukazovateľov kvality pitnej vody,
d) výnimke na zníženie rozsahu monitorovania alebo početnosti monitorovania ukazovateľov kvality pitnej vody v programe monitorovania na základe manažmentu rizík pri zásobovaní pitnou vodou.
(6) Výnimku na použitie pitnej vody, ktorá nespĺňa limity ukazovateľov kvality pitnej vody, môže úrad verejného zdravotníctva alebo regionálny úrad verejného zdravotníctva povoliť pre chemické ukazovatele uvedené v prílohe č. 2a najviac na tri roky, ak zásobovanie pitnou vodou nemožno zabezpečiť inak a nebude ohrozené zdravie ľudí. Po uplynutí platnosti prvej výnimky môže regionálny úrad verejného zdravotníctva v odôvodnených prípadoch povoliť druhú výnimku. Úrad verejného zdravotníctva informuje Komisiu o odôvodnení rozhodnutia o druhej výnimke spolu s výsledkami kontroly kvality pitnej vody vykonanej počas platnosti prvej výnimky. Tretiu výnimku môže povoliť úrad verejného zdravotníctva len výnimočne a po predchádzajúcom súhlase Komisie. Pred uplynutím platnosti každej výnimky sa vykoná kontrola s cieľom preukázať zlepšenie kvality pitnej vody.
(7) Rozhodnutie o výnimke na použitie pitnej vody, ktorá nespĺňa limity ukazovateľov kvality pitnej vody, obsahuje

a) odôvodnenie výnimky,
b) ukazovateľ kvality pitnej vody, ktorého sa výnimka týka, najvyššiu povolenú hodnotu tohto ukazovateľa a obdobie platnosti výnimky,
c) oblasť zásobovania a počet obyvateľov, ktorých sa výnimka týka, množstvo dodávanej pitnej vody za deň a informáciu, či sa výnimka týka aj potravinárskych podnikov,
d) výsledky kontroly kvality pitnej vody za predchádzajúce obdobie,
e) vhodný program monitorovania, podľa potreby s vyššou početnosťou monitorovacích činností,
f) súhrn plánu nevyhnutných nápravných opatrení vrátane harmonogramu prác, odhadu nákladov a zabezpečenia revízie.
(8) Osoba, ktorej úrad verejného zdravotníctva podľa § 5 ods. 4 písm. ar) alebo regionálny úrad verejného zdravotníctva podľa § 6 ods. 3 písm. y) povolil výnimku, je povinná

a) informovať bezodkladne dotknutých obyvateľov o každej povolenej výnimke v oblasti zásobovania; ak povolená výnimka môže pre niektorú časť obyvateľov predstavovať riziko ohrozenia zdravia, je povinná do informácie zahrnúť aj postup na ochranu zdravia,
b) vykonať pred uplynutím platnosti každej povolenej výnimky kontrolu kvality pitnej vody s cieľom preukázať zlepšenie kvality pitnej vody a predložiť výsledky tejto kontroly úradu verejného zdravotníctva alebo regionálnemu úradu verejného zdravotníctva.
(9) Fyzická osoba-podnikateľ alebo právnická osoba, ktorá vykonáva odber a analýzu pitnej vody, musí byť akreditovaná.24)
(10) Na chemickú úpravu pitnej vody sa môžu použiť len látky alebo zmesi24a) určené na chemickú úpravu pitnej vody; na dezinfekciu pitnej vody sa môžu použiť len biocídne výrobky24b) určené na dezinfekciu pitnej vody.
(11) Prepojiť rozvody pitnej vody pri zásobovaní pitnou vodou s rozvodmi teplej vody možno len v zmiešavacej batérii.

§ 17a
Povinnosti dodávateľa pitnej vody
(1) Dodávateľom pitnej vody je

a) prevádzkovateľ verejného vodovodu,24c)
b) fyzická osoba-podnikateľ alebo právnická osoba, ktorá dodáva pitnú vodu alebo používa pitnú vodu v rámci podnikateľskej činnosti alebo ktorá dodáva pitnú vodu alebo používa pitnú vodu vo verejnom záujme a nie je odberateľom24d) pitnej vody z verejného vodovodu.
(2) Dodávateľ pitnej vody je povinný

a) zabezpečiť, aby pitná voda spĺňala požiadavky zdravotnej bezpečnosti,
b) zabezpečiť pravidelné monitorovanie kvality pitnej vody podľa všeobecne záväzného právneho predpisu vydaného podľa § 62 písm. aa),
c) vypracovať, priebežne prehodnocovať a najmenej raz za päť rokov aktualizovať program monitorovania kvality pitnej vody,
d) predkladať regionálnemu úradu verejného zdravotníctva program monitorovania kvality pitnej vody a každú jeho zmenu,
e) predkladať elektronicky výsledky monitorovania kvality pitnej vody regionálnemu úradu verejného zdravotníctva do troch mesiacov po ukončení laboratórnych analýz,
f) zabezpečiť evidenciu monitorovania kvality pitnej vody a uchovávať ju desať rokov,
g) používať pri zásobovaní pitnou vodou výrobky určené na styk s pitnou vodou a látky alebo zmesi určené na chemickú úpravu pitnej vody alebo biocídne výrobky určené na dezinfekciu pitnej vody,
h) používať pri úprave pitnej vody len technologické postupy, výrobky, látky, zmesi a biocídne výrobky, ktoré na takéto použitie určil regionálny úrad verejného zdravotníctva,
i) vykonávať čistenie a údržbu vodohospodárskych zariadení, plôch, priestorov a objektov, ktoré sú súčasťou vodovodného rozvodného systému pitnej vody alebo ktoré môžu nepriaznivo ovplyvniť kvalitu pitnej vody,
j) vykonať bezodkladne opakovaný odber vzorky pitnej vody, ak sa pri kontrole kvality pitnej vody zistilo prekročenie limitu ustanoveného medznou hodnotou alebo najvyššou medznou hodnotou všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným podľa § 62 písm. aa),
k) oznámiť bezodkladne regionálnemu úradu verejného zdravotníctva prekročenie limitu ustanoveného medznou hodnotou alebo najvyššou medznou hodnotou všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným podľa § 62 písm. aa),
l) zistiť príčiny prekročenia limitu ustanoveného medznou hodnotou alebo najvyššou medznou hodnotou všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným podľa § 62 písm. aa) a prijať opatrenia na obnovenie kvality pitnej vody; do obnovenia kvality pitnej vody vykonávať opatrenia nariadené regionálnym úradom verejného zdravotníctva,
m) informovať dotknutých obyvateľov o zhoršení kvality pitnej vody, ktoré by mohlo ohroziť ich zdravie, a o opatreniach, ktoré musia vykonať,
n) sprístupniť verejnosti primerané výsledky manažmentu rizík pri zásobovaní pitnou vodou.
(3) zrušený od 1.4.2018.

§ 17b
Žiadosť o výnimku
Dodávateľ pitnej vody môže požiadať o výnimku na

a) používanie pitnej vody, ktorá nespĺňa limity ukazovateľov kvality pitnej vody,
b) zníženie rozsahu monitorovania alebo početnosti monitorovania ukazovateľov kvality pitnej vody v programe monitorovania na základe manažmentu rizík pri zásobovaní pitnou vodou podľa všeobecne záväzného právneho predpisu vydaného podľa § 62 písm. aa),
c) zrušené od 1.4.2018.

§ 17c
Náležitosti žiadosti o výnimku
(1) Žiadosť o výnimku na použitie pitnej vody, ktorá nespĺňa limity ukazovateľov kvality pitnej vody, obsahuje

a) názov, sídlo žiadateľa a identifikačné číslo, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, obchodné meno, miesto podnikania a identifikačné číslo, ak bolo pridelené, ak ide o fyzickú osobu-podnikateľa,
b) návrh rozsahu výnimky, jej odôvodnenie a obdobie, na ktoré sa výnimka žiada,
c) vyhodnotenie zásobovania pitnou vodou v oblasti, ktorej sa výnimka týka, a ktoré preukazuje, že dodávanie pitnej vody, ktorá spĺňa limity ukazovateľov kvality pitnej vody, nemožno zabezpečiť iným spôsobom,
d) laboratórne analýzy pitnej vody, ktoré poskytnú štatisticky preukázateľné výsledky ukazovateľov kvality pitnej vody,
e) hodnotenie zdravotného rizika vykonané osobou odborne spôsobilou na hodnotenie zdravotných rizík zo životného prostredia podľa § 15 ods. 1 písm. b), ktoré vyplýva z nedodržania limitu ukazovateľa kvality pitnej vody pre zásobovaných obyvateľov, vrátane odporúčaní na ochranu obyvateľov, pre ktorých by výnimka mohla predstavovať riziko ohrozenia zdravia,
f) návrh programu monitorovania a nápravných opatrení,
g) spôsob informovania obyvateľov podľa § 17 ods. 8 písm. a).
(2) Žiadosť o výnimku na zníženie rozsahu kontroly alebo početnosti kontroly ukazovateľov kvality pitnej vody obsahuje

a) údaje podľa odseku 1 písm. a),
b) návrh rozsahu kontroly alebo početnosti kontroly ukazovateľov kvality pitnej vody,
c) manažment rizík pri zásobovaní pitnou vodou podľa všeobecne záväzného právneho predpisu vydaného podľa § 62 písm. aa).
(3) zrušený od 1.4.2018.

§ 17d
(1) Vlastníci bytových budov 24e) a nebytových budov 24f) alebo spoločenstvá vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome alebo fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá na základe zmluvy vykonáva správu bytovej budovy alebo nebytovej budovy, v ktorých sú byty alebo nebytové priestory vo vlastníctve jednotlivých vlastníkov podľa osobitného predpisu, 24g) sú povinní zabezpečiť, aby domový rozvodný systém pitnej vody od miesta pripojenia pitnej vody od dodávateľa po miesto odberu pitnej vody nepriaznivo neovplyvňoval kvalitu pitnej vody.
(2) Ak je nedodržanie požiadaviek na kvalitu pitnej vody spôsobené domovým rozvodným systémom bytových budov alebo nebytových budov, osoby podľa odseku 1 sú bezodkladne povinné

a) zabezpečiť opatrenia na obnovenie vyhovujúcej kvality pitnej vody,
b) informovať obyvateľov o zhoršení kvality pitnej vody, ktoré by mohlo ohroziť ich zdravie, a o opatreniach, ktoré musia vykonať.

§ 18
Výrobky určené na styk s pitnou vodou
(1) Výrobky určené na styk s pitnou vodou sú výrobky používané na zachytávanie, úpravu, akumuláciu, distribúciu, meranie alebo odber pitnej vody.
(2) Výrobky určené na styk s pitnou vodou sú zdravotne bezpečné, ak sú vyrobené tak, že za obvyklých a predvídateľných podmienok používania ich zložky neprechádzajú do pitnej vody v množstvách, ktoré by mohli ohroziť zdravie ľudí, spôsobiť neprijateľnú zmenu v zložení pitnej vody alebo spôsobiť zhoršenie jej vlastností vnímateľných zmyslami.
(3) Hodnotenie zdravotnej bezpečnosti výrobkov určených na styk s pitnou vodou sa vykonáva podľa všeobecne záväzného právneho predpisu vydaného podľa § 62 písm. d); pri laboratórnych skúškach sa stanovujú koncentrácie látok alebo sa zisťujú látky, ktorých prítomnosť môže vyplývať z materiálového zloženia výrobkov alebo nečistoty, ktoré môžu nepriaznivo ovplyvniť kvalitu pitnej vody.
(4) Výrobky určené na styk s pitnou vodou, ktoré znižujú tvrdosť vody, musia zabezpečiť dodržanie odporúčaných hodnôt obsahu vápnika a horčíka v pitnej vode podľa všeobecne záväzného právneho predpisu vydaného podľa § 62 písm. aa).
(5) Fyzická osoba-podnikateľ alebo právnická osoba, ktorá vyrába výrobky určené na styk s pitnou vodou alebo dodáva výrobky určené na styk s pitnou vodou, je povinná zabezpečovať ich súlad s požiadavkami zdravotnej bezpečnosti na výrobky určené na styk s pitnou vodou, ktorých podrobnosti ustanovuje všeobecne záväzný právny predpis vydaný podľa § 62 písm. d).

§ 19
Voda určená na kúpanie, prírodné kúpaliská a umelé kúpaliská
(1) Voda určená na kúpanie je akákoľvek povrchová voda, 25) ktorá je vyhlásená podľa osobitného predpisu 25a) a ktorú využíva veľký počet kúpajúcich sa a nebol pre ňu vydaný trvalý zákaz kúpania alebo trvalé odporúčanie nekúpať sa; veľký počet kúpajúcich sa posudzuje úrad verejného zdravotníctva s ohľadom najmä na vývoj z minulosti, vybudovanú infraštruktúru alebo zariadenia a opatrenia prijaté na podporu kúpania v minulosti.
(2) Vodou určenou na kúpanie podľa odseku 1 nie sú

a) umelé kúpaliská a kúpeľné bazény,
b) uzavreté vodné plochy využívané na ošetrovateľské účely alebo liečebné účely,
c) umelo vytvorené uzavreté vodné plochy oddelené od povrchových vôd a podzemných vôd. 25b)
(3) Prírodné kúpalisko je vyznačená prírodná vodná plocha využívaná na kúpanie a s ňou súvisiace prevádzkové plochy a zariadenia, ktoré majú prevádzkovateľa; prírodným kúpaliskom je aj voda určená na kúpanie, ktorá má prevádzkovateľa.
(4) Umelé kúpalisko je krytá stavba alebo nekrytá stavba so súborom zariadení využívaných na kúpanie a s ním súvisiace prevádzkové plochy.
(5) Požiadavky na kvalitu vody určenej na kúpanie sa vzťahujú aj na vodu určenú na kúpanie, ak je kvalita vody určenej na kúpanie ovplyvnená povrchovými vodami prechádzajúcimi hranice; v takých prípadoch plnenie požiadaviek na vodu určenú na kúpanie zabezpečuje úrad verejného zdravotníctva v spolupráci so susedným štátom, a to aj prostredníctvom výmeny informácií a spoločným postupom pri kontrole takých cezhraničných vplyvov. 25c)
(6) Podľa miestnych podmienok a s prihliadnutím na epidemiologickú situáciu môže príslušný orgán verejného zdravotníctva rozšíriť rozsah a početnosť kontroly kvality vody vo vode určenej na kúpanie, v prírodnom kúpalisku a v umelom kúpalisku o ďalšie ukazovatele, ktorých výskyt možno predpokladať; v prírodnom kúpalisku, ktoré nie je vodou určenou na kúpanie, a v umelom kúpalisku môže zúžiť rozsah a početnosť kontroly ukazovateľov kvality vody pri preukázateľne stálych a vyhovujúcich hodnotách ukazovateľov kvality vody doložených štatisticky reprezentatívnym počtom údajov.
(7) Prevádzkovateľ prírodného kúpaliska je povinný

a) zabezpečiť, aby kvalita vody v prírodnom kúpalisku spĺňala požiadavky na kvalitu vody v prírodnom kúpalisku,
b) zabezpečiť monitorovanie a kontrolu kvality vody v prírodnom kúpalisku,
c) viesť evidenciu o prevádzke prírodného kúpaliska a uchovávať ju päť rokov,
d) predkladať výsledky kontroly kvality vody v prírodnom kúpalisku príslušnému orgánu verejného zdravotníctva,
e) vyznačiť vodnú plochu na kúpanie v prírodnom kúpalisku a oddeliť ju od vodnej plochy vyhradenej na používanie plavidiel,
f) zabezpečiť vybavenie prevádzkových plôch, priestorov a zariadení v prírodnom kúpalisku,
g) zabezpečiť čistenie vodnej plochy, údržbu a čistenie prevádzkových plôch, priestorov a zariadení prírodných kúpalísk,
h) vypracovať prevádzkový poriadok prírodného kúpaliska a predložiť ho príslušnému orgánu verejného zdravotníctva na schválenie; predkladať aj návrhy na jeho zmenu,
i) sprístupniť pre verejnosť na dostupnom a viditeľnom mieste v blízkosti vodnej plochy prírodného kúpaliska aktuálne informácie o kvalite vody v prírodnom kúpalisku,
j) vyznačiť na viditeľnom mieste v blízkosti vodnej plochy prírodného kúpaliska zákaz kúpania, ak voda nespĺňa požiadavky na kvalitu vody v prírodnom kúpalisku,
k) vyznačiť a umiestniť počas kúpacej sezóny na viditeľnom mieste pred vstupom do areálu prírodného kúpaliska oznámenie o zákaze vstupu so zvieraťom,
l) zabezpečiť na prírodnom kúpalisku dostatočný počet plavčíkov a miestnosť na poskytovanie prvej pomoci,
m) vyvesiť na dostupnom a viditeľnom mieste pokyny na poskytovanie prvej pomoci.
(8) Prevádzkovateľ prírodného kúpaliska, ktoré je podľa osobitného predpisu 25a) vyhlásené za vodu určenú na kúpanie, je povinný počas kúpacej sezóny sprístupniť informácie pre verejnosť na dostupnom a viditeľnom mieste v blízkosti vody určenej na kúpanie.
(9) Prevádzkovateľ umelého kúpaliska je povinný
a) zabezpečiť, aby kvalita vody v umelom kúpalisku spĺňala požiadavky na kvalitu vody v umelom kúpalisku,
b) zabezpečiť kontrolu kvality vody v umelom kúpalisku,
c) viesť evidenciu o prevádzke umelého kúpaliska a uchovávať ju päť rokov,
d) predkladať výsledky kontroly kvality vody v umelom kúpalisku príslušnému orgánu verejného zdravotníctva,
e) zabezpečiť priestorové a technické požiadavky na umelé kúpalisko,
f) zabezpečiť vybavenie, priestory, dispozičné riešenie prevádzkovaných plôch umelého kúpaliska,
g) zabezpečiť osvetlenie, tepelno-vlhkostnú mikroklímu, vykurovanie a vetranie umelého kúpaliska,
h) zabezpečiť údržbu a čistenie bazénov, priestorov, prevádzkových plôch a zariadení umelého kúpaliska a predmetov, ktoré prichádzajú do styku s vodou,
i) vypracovať prevádzkový poriadok umelého kúpaliska a predložiť ho príslušnému orgánu verejného zdravotníctva na schválenie; predkladať aj návrhy na jeho zmenu,
j) sprístupniť verejnosti na dostupnom a viditeľnom mieste pri vstupe do areálu umelého kúpaliska aktuálne informácie o kvalite vody v umelom kúpalisku,
k) vyznačiť na viditeľnom mieste v blízkosti bazénu zákaz kúpania, ak voda v bazéne nespĺňa požiadavky na kvalitu vody v umelom kúpalisku,
l) vyznačiť a umiestniť na viditeľnom mieste pred vstupom do areálu umelého kúpaliska oznámenie o zákaze vstupu so zvieraťom,
m) zabezpečiť na umelom kúpalisku miestnosť na poskytovanie prvej pomoci s vybavením podľa všeobecne záväzného právneho predpisu vydaného podľa § 62 písm. e) a vyvesiť na dostupnom a viditeľnom mieste pokyny na poskytovanie prvej pomoci,
n) zabezpečiť stály dohľad dostatočným počtom plavčíkov tak, aby na

1. najviac dva neplavecké bazény dohliadal aspoň jeden plavčík,
2. plavecký bazén s dĺžkou do 25 metrov dohliadal aspoň jeden plavčík,
3. plavecký bazén s dĺžkou viac ako 25 metrov dohliadali aspoň dvaja plavčíci,
4. vodné atrakcie dohliadal aspoň jeden plavčík pri dopade.

(10) Fyzická osoba – podnikateľ a právnická osoba, ktoré v blízkosti vodných plôch, ktoré nie sú vodou určenou na kúpanie alebo prírodným kúpaliskom, prevádzkujú zariadenia uvedené v § 21, 22 a 26 a v ponuke svojich služieb spotrebiteľovi alebo v reklame výslovne ponúkajú možnosť kúpania, sú povinní poskytnúť verejnosti aktuálnu informáciu o kvalite vody; kvalita vody sa posudzuje podľa požiadaviek na kvalitu vody v prírodnom kúpalisku.“.

§ 20
Vnútorné prostredie budov
(1) Vnútorné prostredie budov musí spĺňať požiadavky na tepelno-vlhkostnú mikroklímu, vetranie a vykurovanie, požiadavky na osvetlenie, preslnenie a na iné druhy optického žiarenia.
(2) V novonavrhovaných budovách sa trvalé dopĺňanie denného osvetlenia svetlom zo zdrojov umelého osvetlenia nesmie zriaďovať

a) v obytných miestnostiach bytov,
b) v izbách ubytovacích zariadení internátneho typu,
c) v denných miestnostiach zariadení na predškolskú výchovu,
d) v učebniach škôl okrem špeciálnych učební,
e) v lôžkových izbách zdravotníckych zariadení, zariadení sociálnych služieb a zariadení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately. 26)
(3) Fyzická osoba-podnikateľ a právnická osoba, ktoré prevádzkujú budovu určenú pre verejnosť (ďalej len „prevádzkovateľ budovy“), sú povinné zabezpečiť kvalitu vnútorného ovzdušia budovy tak, aby nepredstavovalo riziko v dôsledku prítomnosti fyzikálnych, chemických, biologických a iných zdraviu škodlivých faktorov a nebolo organolepticky zmenené.

§ 21
Byty nižšieho štandardu a ubytovacie zariadenia
(1) Byty nižšieho štandardu sú byty v bytových domoch, ktorých obytná plocha, úžitková plocha a vybavenie musia zodpovedať najmenej minimálnym požiadavkám ustanoveným podľa § 62 písm. f).
(2) Ubytovacie zariadenia, ktoré poskytujú hromadné ubytovanie, možno prevádzkovať, len ak spĺňajú požiadavky na vnútorné prostredie, priestorové usporiadanie, funkčné členenie, vybavenie a na prevádzku ubytovacích zariadení ustanovené vykonávacím predpisom podľa § 62 písm. f).
(3) Fyzická osoba-podnikateľ a právnická osoba, ktoré prevádzkujú ubytovacie zariadenia (ďalej len „prevádzkovateľ ubytovacieho zariadenia“), sú povinné

a) zabezpečiť požiadavky podľa odseku 2,
b) vypracovať prevádzkový poriadok a predložiť ho regionálnemu úradu verejného zdravotníctva na schválenie, ako aj návrh na jeho zmenu.

§ 22
Telovýchovno-športové zariadenia
(1) Telovýchovno-športové zariadenie je krytý alebo otvorený objekt určený na telovýchovné a športové podujatia v rámci telesnej kultúry.
(2) Telovýchovno-športové zariadenie sa umiestňuje tak, aby jeho činnosť neovplyvňovala nepriaznivo okolie, najmä obytnú zástavbu hlukom, prachom alebo svetlom.
(3) Fyzická osoba-podnikateľ a právnická osoba, ktoré prevádzkujú telovýchovno-športové zariadenia (ďalej len „prevádzkovateľ telovýchovno-športového zariadenia“), sú povinné

a) zabezpečiť požiadavky na vnútorné prostredie, priestorové usporiadanie a funkčné členenie, vybavenie a na prevádzku telovýchovno-športového zariadenia,
b) používať len také telovýchovné náradie a zariadenia, aby sa pri ich používaní podľa návodu výrobcu neohrozilo alebo nepoškodilo zdravie ich užívateľov,
c) vypracovať prevádzkový poriadok a predložiť ho regionálnemu úradu verejného zdravotníctva na schválenie, ako aj návrh na jeho zmenu.

§ 23
Zariadenia starostlivosti o ľudské telo
(1) Zariadenia starostlivosti o ľudské telo sú najmä kaderníctvo, holičstvo, kozmetika, manikúra, pedikúra, solárium, masážny salón, sauna, tetovací salón, zariadenie na poskytovanie regeneračných a rekondičných služieb.
(2) Zariadenia starostlivosti o ľudské telo možno prevádzkovať, len ak spĺňajú požiadavky na stavebno-technické riešenie, priestorové usporiadanie, vybavenie a vnútorné členenie.
(3) Fyzická osoba-podnikateľ a právnická osoba, ktoré prevádzkujú zariadenia starostlivosti o ľudské telo (ďalej len „prevádzkovateľ zariadenia starostlivosti o ľudské telo“), sú povinné

a) používať také pracovné postupy, prístroje, pracovné nástroje, pomôcky a prípravky, aby pri poskytovaní služby nedošlo k ohrozeniu zdravia alebo k poškodeniu zdravia,
b) mať k dispozícii lekárničku prvej pomoci,
c) poučiť osobu, ktorej poskytujú služby, o rizikách spojených s poskytovanou službou,
d) vypracovať prevádzkový poriadok a predložiť ho regionálnemu úradu verejného zdravotníctva na schválenie, ako aj návrh na jeho zmenu.
(4) Prevádzkovateľ zariadenia starostlivosti o ľudské telo a jeho zamestnanci nesmú

a) manipulovať s jazvami,
b) manipulovať s materskými znamienkami,
c) robiť výkony na očnej spojovke a rohovke.
(5) Fyzická osoba-podnikateľ a právnická osoba, ktoré prevádzkujú solárium (ďalej len „prevádzkovateľ solária“), sú okrem povinností uvedených v odseku 3 ďalej povinné

a) dodržiavať limity ultrafialového žiarenia,
b) viesť prevádzkovú dokumentáciu,
c) umiestniť na viditeľnom mieste poučenie pre osoby, ktorým poskytuje služby.
(6) Fyzická osoba-podnikateľ a právnická osoba, ktoré prevádzkujú saunu (ďalej len „prevádzkovateľ sauny“), sú okrem povinností uvedených v odseku 3 ďalej povinné zabezpečiť

a) kvalitu vody v ochladzovacom bazéne tak, aby spĺňala požiadavky na kvalitu vody v umelom kúpalisku,
b) pravidelnú výmenu vody v ochladzovacom bazéne a jeho pravidelné čistenie,
c) kontrolu kvality vody v ochladzovacom bazéne.

§ 24
Zariadenia pre deti a mládež
(1) Zariadenia pre deti a mládež na účely tohto zákona sú:

a) zariadenia, ktoré majú oprávnenie uskutočňovať výchovu a vzdelávanie,27)
b) zariadenia starostlivosti o deti do troch rokov veku dieťaťa,27a)
c) prevádzkarne, v ktorých sa prevádzkuje živnosť28) starostlivosti o deti do šesť rokov veku dieťaťa, ak nie sú zariadeniami podľa písmena b),
d) prevádzkarne, v ktorých sa prevádzkuje živnosť28) výchovy a mimoškolského vzdelávania detí a mládeže,
e) zariadenia, v ktorých sa poskytuje služba výchovy a starostlivosti o deti a mládež, ak nie sú zariadeniami podľa písmen a) až d), zariadením sociálnych služieb alebo zariadením sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately.
(2) Zariadenia pre deti a mládež sa zriaďujú v zdravotne vhodnom prostredí, ktorým je prostredie chránené pred zdraviu škodlivými faktormi vonkajšieho prostredia, najmä pred hlukom a zdrojmi znečistenia ovzdušia, a prostredie chránené pred negatívnymi výchovnými vplyvmi.
(3) Priestorové usporiadanie, funkčné členenie a vybavenie zariadení pre deti a mládež musí zodpovedať veku, zdravotnému stavu, stupňu telesného a duševného vývinu, telesným rozmerom detí a mládeže a veľkostnému typu a účelu zariadenia. Hračky, výchovné pomôcky a ďalšie predmety určené pre deti a mládež musia svojimi vlastnosťami zodpovedať požiadavkám ustanoveným osobitnými predpismi. 29)
(4) Prevádzkový poriadok upraví režim dňa, vrátane činností vedúcich k výchove a vzdelávaniu, prevádzku pieskovísk, stravovanie a pitný režim, ktoré musia v zariadeniach pre deti a mládež zohľadňovať vekové, fyzické a psychické osobitosti detí a mládeže.
(5) Fyzická osoba-podnikateľ a právnická osoba, ktoré prevádzkujú zariadenia pre deti a mládež (ďalej len „prevádzkovateľ zariadenia pre deti a mládež“), sú povinné

a) zamerať výchovu detí a mládeže na ochranu zdravia,
b) zabezpečiť pri podávaní stravy, aby strava bola pripravovaná zo zdravotne neškodných potravín so zodpovedajúcou energetickou a biologickou hodnotou,
c) zabezpečiť pravidelné čistenie a udržiavanie vonkajších i vnútorných priestorov zariadenia pre deti a mládež tak, aby tieto nepredstavovali riziko v dôsledku ich mikrobiálneho a iného znečistenia a dodržiavať najvyššie prípustné množstvo mikrobiálneho a iného znečistenia pôdy ustanovené vykonávacím predpisom podľa § 62 písm. j),
d) používať na čistenie a údržbu zariadenia len prostriedky, ktoré nie sú zaradené medzi nebezpečné chemické látky a nebezpečné chemické prípravky, 30)
e) zabezpečiť zásobovanie zariadenia tečúcou pitnou vodou a tečúcou teplou vodou,
f) vypracovať prevádzkový poriadok a predložiť ho na schválenie regionálnemu úradu verejného zdravotníctva, ako aj návrh na jeho zmenu.
(6) V predškolskom zariadení môže byť umiestnené len dieťa, ktoré

a) je zdravotne spôsobilé na pobyt v kolektíve,
b) neprejavuje príznaky prenosného ochorenia,
c) nemá nariadené karanténne opatrenie.
(7) Potvrdenie o zdravotnej spôsobilosti, ktoré obsahuje aj údaj o povinnom očkovaní, vydá rodičovi, poručníkovi, opatrovníkovi, fyzickej osobe alebo právnickej osobe, ktorej bolo dieťa zverené na základe rozhodnutia súdu podľa osobitného predpisu, 31) alebo osobe, ktorá má záujem stať sa pestúnom a má dieťa dočasne zverené do starostlivosti podľa osobitného predpisu 26) (ďalej len „zástupca dieťaťa“), ošetrujúci lekár. Potvrdenie o zdravotnej spôsobilosti dieťaťa na pobyt v kolektíve predkladá zástupca dieťaťa pred prvým vstupom dieťaťa do predškolského zariadenia.
(8) Skutočnosti uvedené v odseku 6 písm. b) a c) potvrdzuje písomným vyhlásením zástupca dieťaťa. Vyhlásenie nesmie byť staršie ako jeden deň. Vyhlásenie predkladá zástupca dieťaťa pred prvým vstupom dieťaťa do predškolského zariadenia a po neprítomnosti dieťaťa v predškolskom zariadení dlhšej ako päť dní,
(9) Fyzická osoba-podnikateľ a právnická osoba, ktoré prevádzkujú predškolské zariadenia (ďalej len „prevádzkovateľ predškolského zariadenia“), sú ďalej povinné

a) zabezpečiť, aby skutočnosť, či zdravotný stav dieťaťa umožňuje jeho prijatie do zariadenia, zisťovala každý deň zodpovedná osoba pred prijatím dieťaťa do zariadenia,
b) zabezpečiť, aby osoba zodpovedná za každodenné prijímanie detí do zariadenia prijala dieťa podozrivé z ochorenia iba na základe vyšetrenia jeho zdravotného stavu ošetrujúcim lekárom,
c) zabezpečiť izoláciu dieťaťa od ostatných detí, ak dieťa počas dňa prejavilo príznaky akútneho prenosného ochorenia, dočasný dohľad nad ním a informovanie zástupcu dieťaťa.
(10) Fyzická osoba-podnikateľ a právnická osoba, ktoré prevádzkujú živnosť starostlivosti o deti do šesť rokov veku, ak prevádzkujú živnosť v prevádzkarni, sú povinné dodržiavať ustanovenia odsekov 2 až 9 a predkladať návrhy uvedené v § 13 ods. 4 písm. a) na posúdenie úradu verejného zdravotníctva alebo regionálneho úradu verejného zdravotníctva.
(11) Fyzická osoba-podnikateľ a právnická osoba, ktoré prevádzkujú živnosť výchovy a mimoškolského vzdelávania detí a mládeže, ak prevádzkujú živnosť v prevádzkarni, sú povinné dodržiavať ustanovenia odsekov 2 až 5 a predkladať návrhy uvedené v § 13 ods. 4 písm. a) na posúdenie úradu verejného zdravotníctva alebo regionálneho úradu verejného zdravotníctva.

§ 25
Zotavovacie podujatia
(1) Zotavovacie podujatie je organizovaný pobyt najmenej piatich detí a mládeže do 18 rokov veku na čas dlhší ako štyri dni, ktorého účelom je rekreácia detí a mládeže, posilnenie ich zdravia a zvýšenie ich telesnej zdatnosti.
(2) Fyzická osoba-podnikateľ a právnická osoba, ktoré organizujú zotavovacie podujatia (ďalej len „organizátor zotavovacieho podujatia“), sú povinné

a) požiadať písomne najmenej 30 dní pred začiatkom konania zotavovacieho podujatia regionálny úrad verejného zdravotníctva príslušný podľa miesta zotavovacieho podujatia, prípadne podľa miesta jeho začiatku, ak ide o putovné zotavovacie podujatie, o posúdenie zotavovacieho podujatia,
b) organizovať zotavovacie podujatie tak, aby plnilo výchovné poslanie a posilňovalo zdravie detí a pri jeho organizovaní prihliadať na vek a zdravotný stav detí a charakter zotavovacieho podujatia,
c) zabezpečiť, aby zotavovacie podujatie sa uskutočnilo len v zariadeniach, ktoré spĺňajú požiadavky na umiestnenie, funkčné členenie, priestorové usporiadanie, ubytovanie, stravovanie a na prevádzku zariadení pre zotavovacie podujatia,
d) zabezpečiť, aby dieťa zúčastnené na zotavovacom podujatí spĺňalo požiadavky zdravotnej spôsobilosti,
e) zabezpečiť, aby na zotavovacom podujatí pracovali iba osoby zdravotne spôsobilé a odborne spôsobilé,
f) dodržiavať denný režim, ktorý zohľadňuje vek a zdravotný stav detí,
g) zabezpečiť stravovanie detí s prihliadnutím na ich vek, zdravotný stav a fyzickú záťaž a aby podávaná strava bola zdravotne neškodná a výživovo hodnotná,
h) zabezpečiť zdravotnú starostlivosť na zotavovacom podujatí odborne spôsobilými osobami, najmenej jednou na 130 detí,
i) zabezpečiť lekárničku prvej pomoci,
j) zabezpečiť starostlivosť lekára dostupného z miesta konania zotavovacieho podujatia a písomne mu oznámiť miesto a čas konania zotavovacieho podujatia,
k) zabezpečiť poučenie osôb na zotavovacom podujatí o predchádzaní ochoreniam a iným poruchám zdravia, ak takéto poučenie doposiaľ neabsolvovali,
l) informovať zástupcu dieťaťa o ochorení alebo inej poruche zdravia dieťaťa na podujatí a o prípadnom kontakte s prenosným ochorením,
m) viesť dokumentáciu o zotavovacom podujatí a uchovávať ju šesť mesiacov od skončenia zotavovacieho podujatia.

§ 26
Zariadenia spoločného stravovania
(1) Zariadenia spoločného stravovania sú zariadenia, ktoré poskytujú stravovacie služby spojené s výrobou, prípravou a podávaním pokrmov alebo nápojov na pracoviskách, v školských zariadeniach, školách, zariadeniach sociálnych služieb, zariadeniach sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, zdravotníckych zariadeniach, v prevádzkach verejného stravovania, v stánkoch s rýchlym občerstvením a v iných zariadeniach s ambulantným predajom pokrmov a nápojov a na zotavovacích a iných hromadných podujatiach.
(2) Zariadenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, v ktorom sa vykonáva rozhodnutie súdu 32) a zariadenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, ktoré utvára podmienky na prípravu stravy alebo zabezpečuje poskytovanie stravy 33) sa na účely tohto zákona nepovažuje za zariadenie spoločného stravovania.
(3) Stravovacie služby možno poskytovať len v zariadeniach, ktoré spĺňajú požiadavky na stavebno-technické riešenie, priestorové usporiadanie, vybavenie, vnútorné členenie a na prevádzku.
(4) Fyzická osoba-podnikateľ a právnická osoba, ktoré prevádzkujú zariadenia spoločného stravovania (ďalej len „prevádzkovateľ zariadenia spoločného stravovania“), sú povinné

a) zabezpečiť, aby do výrobných a skladovacích priestorov nevstupovali neoprávnené osoby, a zamedziť vodeniu a vpúšťaniu zvierat do priestorov zariadenia spoločného stravovania okrem priestorov určených na konzumáciu stravy, do ktorých môžu vstupovať osoby so zdravotným postihnutím v sprievode psa so špeciálnym výcvikom,
b) zabezpečiť pri výrobe pokrmov ich zdravotnú neškodnosť a zachovanie ich výživovej a zmyslovej hodnoty a vylúčenie nežiaducich vplyvov z technologického postupu prípravy pokrmov,
c) postupovať pri výrobe pokrmov a nápojov podľa zásad správnej výrobnej praxe, 9) dodržiavať pracovné postupy, miesta alebo operácie technologických procesov, ktoré sú kritické pri zabezpečovaní zdravotnej neškodnosti pokrmov a nápojov, a dodržiavať požiadavky na výrobu, prípravu a podávanie pokrmov a nápojov,
d) zabezpečovať sústavnú kontrolu pri preberaní surovín a viesť o vykonanej kontrole evidenciu počas piatich rokov,
e) zabezpečovať a kontrolovať podmienky dodržania zdravotnej neškodnosti uskladňovaných surovín, polovýrobkov, polotovarov, hotových pokrmov a nápojov,
f) zabezpečovať ochranu hotových pokrmov a nápojov pred ich znehodnotením,
g) zabezpečovať plynulú dodávku pitnej vody a teplej vody do zariadenia spoločného stravovania,
h) zabezpečovať kontrolu ukazovateľov kvality pitnej vody podľa osobitného predpisu, 24) ak je zariadenie zásobované z vlastného vodného zdroja,
i) zabezpečovať výživovú hodnotu hotových pokrmov a nápojov podľa odporúčaných výživových dávok, ak ďalej nie je ustanovené inak,
j) zabezpečiť pred výdajom stravy odber vzoriek pripravených hotových pokrmov, ich uchovanie a o odobratých vzorkách viesť dokumentáciu, ak ďalej nie je ustanovené inak,
k) kontrolovať dodržiavanie osobnej hygieny zamestnancov,
l) zabezpečovať a kontrolovať čistotu zariadenia a prevádzkových priestorov,
m) vypracovať prevádzkový poriadok a predložiť ho regionálnemu úradu verejného zdravotníctva na schválenie, ako aj návrh na jeho zmenu.
(5) Povinnosti podľa odseku 4 písm. i) a j) sa nevzťahujú na prevádzky verejného stravovania, stánky s rýchlym občerstvením a iné zariadenia s ambulantným predajom pokrmov a nápojov a na hromadné podujatia.
(6) Prevádzkovateľ zariadenia spoločného stravovania určeného pre deti a mládež je ďalej povinný pri voľbe stravy vychádzať z vekových potrieb stravovanej skupiny, prihliadať na vhodný výber surovín, ročné obdobie, čas, keď sa má poskytovať stravovanie, a ďalšie skutočnosti, ktoré by mohli ovplyvniť zdravotný stav stravovaných detí a mládeže.

9) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 152/1995 Z.z. o potravinách v znení neskorších predpisov.
24) Zákon č. 505/2009 Z.z. o akreditácii orgánov posudzovania zhody a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
24a) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1907/2006 z 18. decembra 2006 o registrácii, hodnotení, autorizácii a obmedzovaní chemikálií (REACH) a o zriadení Európskej chemickej agentúry, o zmene a doplnení smernice 1999/45/ES a o zrušení nariadenia Rady (EHS) č. 793/93 a nariadenia Komisie (ES) č. 1488/94, smernice Rady 76/769/EHS a smerníc Komisie 91/155/EHS, 93/67/EHS, 93/105/ES a 2000/21/ES (Ú.v. EÚ L 396, 30.12.2006) v platnom znení.

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1272/2008 zo 16. decembra 2008 o klasifikácii, označovaní a balení látok a zmesí, o zmene, doplnení a zrušení smerníc 67/548/EHS a 1999/45/ES a o zmene a doplnení nariadenia (ES) č. 1907/2006 (Ú.v. EÚ L 353, 31.12.2008) v platnom znení.
24b) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 528/2012 z 22. mája 2012 o sprístupňovaní biocídnych výrobkov na trhu a ich používaní (Ú.v. EÚ L 167, 27.6.2012) v platnom znení.
24c) § 3 ods. 1 zákona č. 442/2002 Z.z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a o zmene a doplnení zákona č. 276/2001 Z.z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení zákona č. 394/2009 Z.z.
24d) § 4 ods. 3 zákona č. 442/2002 Z.z.
24e) § 43b zákona č. 50/1976 Zb. v znení zákona č. 237/2000 Z.z.
24f) § 43c zákona č. 50/1976 Zb. v znení zákona č. 237/2000 Z.z.
24g) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov.
25) § 3 ods. 2 zákona č. 364/2004 Z.z. v znení zákona č. 384/2009 Z.z.
25a) § 8 ods. 2 a § 60 ods. 6 zákona č. 364/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov.
25b) § 3 ods. 3 zákona č. 364/2004 Z.z. v znení zákona č. 384/2009 Z.z.
25c) § 59 ods. 1 písm. e) zákona č. 364/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov.
26) Zákon č. 305/2005 Z.z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
27) § 27 ods. 2 a § 112 ods. 1 zákona č. 245/2008 Z.z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 440/2015 Z.z.
27a) § 32b zákona č. 448/2008 Z.z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 40/2017 Z.z.
28) § 2 zákona č. 455/1991 Zb. v znení neskorších predpisov.
29) Zákon č. 264/1999 Z.z. o technických požiadavkách na výrobky a o posudzovaní zhody a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 302/2004 Z.z., ktorým sa ustanovujú podrobnosti o technických požiadavkách a postupoch posudzovania zhody na hračky.
30) § 3 zákona č. 163/2001 Z.z.
31) Civilný mimosporový poriadok.
Zákon č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
32) § 52 ods. 1 zákona č. 305/2005 Z.z.
33) § 47 ods. 3 písm. b) prvý bod a písm. c) druhý bod a § 63 ods. 4 zákona č. 305/2005 Z.z.