§ 15-31 ŠTVRTÁ ČASŤ SPOLOČNÉ USTANOVENIA

(1) Zdaniteľný príjem zo závislej činnosti plynúci prezidentovi Slovenskej republiky, poslancovi Národnej rady Slovenskej republiky, členovi vlády Slovenskej republiky, predsedovi a podpredsedovi Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky (ďalej len „vybraný ústavný činiteľ“) podľa osobitného predpisu ^75a) vrátane príjmu uvedeného v § 5 ods. 1 písm. f) a ods. 3 písm. c) od zamestnávateľa, ktorý je platiteľom dane a vypláca vybranému ústavnému činiteľovi príjmy podľa osobitného predpisu ^75a) okrem sadzby dane podľa § 15 písm. a), podlieha zdaneniu aj osobitnou sadzbou dane vo výške 5% (ďalej len „osobitná daň“).

(2) Suma osobitnej dane vybraného ústavného činiteľa, vypočítaná zo zdaniteľného príjmu zo závislej činnosti uvedeného v odseku 1 sadzbou podľa odseku 1, zaokrúhlená podľa § 47, pri výpočte základu dane neznižuje úhrn zdaniteľných príjmov zo závislej činnosti vybraného ústavného činiteľa.

(3) Zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, zodpovedá za správnosť výpočtu, zrazenia a odvedenia osobitnej dane. Osobitnú daň vybraného ústavného činiteľa odvedie zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, správcovi dane v lehote podľa § 35 ods. 6 a jej odvedením je osobitná daň vysporiadaná, pričom ak platiteľ dane nevykoná zrážku, nezrazí daň v správnej výške alebo zrazenú daň neodvedie, použije sa postup uvedený v § 43 ods. 12.

(4) Mzdový list podľa § 39 ods. 2 vybraného ústavného činiteľa obsahuje aj údaj o sume osobitnej dane z príjmu uvedeného v odseku 1.

(5) Zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, je povinný oznámiť správcovi dane výšku sumy osobitnej dane vybraného ústavného činiteľa z príjmu zo závislej činnosti uvedeného v odseku 1 v lehote podľa § 49 ods. 2 ustanovenej pre podávanie prehľadu na tlačive, ktorého vzor určí finančné riaditeľstvo.

(6) Uplatnením osobitnej dane z príjmu zo závislej činnosti uvedeného v odseku 1 plynúceho vybranému ústavnému činiteľovi nie sú dotknuté ostatné ustanovenia tohto zákona o príjmoch zo závislej činnosti.

(2) Stálou prevádzkarňou sa na účely tohto zákona rozumie trvalé miesto alebo zariadenie na výkon činnosti, prostredníctvom ktorého daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou vykonáva úplne alebo sčasti svoju činnosť na území Slovenskej republiky, a to najmä miesto, z ktorého je činnosť daňovníka organizovaná, pobočka, kancelária, dielňa, pracovisko, miesto predaja, technické zariadenie alebo miesto prieskumu a ťažby prírodných zdrojov. Miesto alebo zariadenie na výkon činnosti sa považuje za trvalé, ak sa na výkon činnosti využíva sústavne alebo opakovane. Za výkon činnosti s trvalým miestom na území Slovenskej republiky sa považuje aj opakované sprostredkovanie služieb prepravy a ubytovania, a to aj prostredníctvom digitálnej platformy. Ak ide o jednorazovo vykonávanú činnosť, miesto alebo zariadenie, v ktorom sa činnosť vykonáva, sa považuje za trvalé, ak doba výkonu činnosti presiahne šesť mesiacov, a to súvisle alebo v niekoľkých obdobiach v akomkoľvek období dvanástich po sebe nasledujúcich mesiacov. Stavenisko, miesto vykonávania stavebných projektov a montážnych projektov sa považuje za stálu prevádzkareň, len ak výkon činnosti daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou, alebo jeho závislých osôb na nich presiahne šesť mesiacov. Za činnosť vykonávanú prostredníctvom stálej prevádzkarne sa považuje aj činnosť vykonávaná na území Slovenskej republiky pri poskytovaní služieb daňovníkom alebo osobami pre neho pracujúcimi, ak doba výkonu tejto činnosti presiahne 183 dní, a to súvisle alebo v niekoľkých obdobiach v akomkoľvek období dvanástich po sebe nasledujúcich mesiacov. Stálou prevádzkarňou je aj osoba, ktorá koná v zastúpení daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou a sústavne alebo opakovane prerokováva, uzatvára, sprostredkováva uzavretie zmlúv alebo zohráva hlavnú úlohu smerujúcu k uzatváraniu zmlúv, ktoré sú následne uzatvorené daňovníkom bez zmeny ich podstatných náležitostí a tieto zmluvy sú uzatvorené v mene daňovníka alebo ich predmetom je prevod vlastníckeho práva alebo udelenie práva na užívanie majetku vo vlastníctve daňovníka alebo majetku, ktorý má daňovník právo užívať alebo poskytnutie služieb daňovníkom. Osoba koná v zastúpení daňovníka, ak koná na základe jeho pokynov, pričom daňovník výsledky jej činnosti kontroluje a nesie za ne podnikateľské riziko.

(3) Príjem dosahovaný v stálej prevádzkarni je aj príjem spoločníkov verejnej obchodnej spoločnosti a komplementárov komanditnej spoločnosti, ktorí sú daňovníkmi s obmedzenou daňovou povinnosťou a ktorý im plynie z účasti v týchto spoločnostiach a z úverov a pôžičiek poskytnutých týmto spoločnostiam. Na zabezpečenie dane z uvedených príjmov sa použije § 44 ods. 2.

(4) Príjem dosahovaný v stálej prevádzkarni je aj príjem členov európskeho zoskupenia hospodárskych záujmov so sídlom na území Slovenskej republiky, ktorí sú daňovníkmi s obmedzenou daňovou povinnosťou, a ktorý im plynie z členstva v tomto zoskupení, ako aj z úverov a pôžičiek poskytnutých tomuto zoskupeniu. Na zabezpečenie dane z uvedených príjmov sa použije ustanovenie § 44 ods. 2.

(4) Súčasťou základu dane je aj príjem, z ktorého daň vyberanú zrážkou podľa § 43 ods. 6 písm. a) až c) je možné považovať za preddavok na daň, pri ktorom daňovník využil možnosť daň vyberanú zrážkou odpočítať ako preddavok na daň podľa § 43 ods. 7. Súčasťou základu dane daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou podľa § 2 písm. e) tretieho bodu, ktorý na území Slovenskej republiky podniká prostredníctvom stálej prevádzkarne a daňovníka s neobmedzenou daňovou povinnosťou podľa § 2 písm. d) druhého bodu s výnimkou subjektu nezaloženého alebo nezriadeného na podnikanie ( § 12 ods. 2) a Národnej banky Slovenska je aj výnos z dlhopisov a pokladničných poukážok.

(7) Základ dane alebo daňová strata daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou, ktorý vykonáva činnosť na území Slovenskej republiky prostredníctvom stálej prevádzkarne, nemôže byť nižší alebo daňová strata nemôže byť vyššia, ako by bola dosiahnutá, keby ako nezávislá osoba vykonávala rovnaké alebo podobné činnosti nezávisle od jej zriaďovateľa. Základ dane alebo daňová strata sa zistí podľa § 17 až 29. Do zdaniteľných príjmov (výnosov) sa zahŕňa príjem (výnos) dosiahnutý činnosťou stálej prevádzkarne alebo nakladaním s majetkom stálej prevádzkarne. Do daňových výdavkov (nákladov) sa môžu zahrnúť aj výdavky (náklady) preukázateľne vynaložené zriaďovateľom stálej prevádzkarne na účely tejto stálej prevádzkarne vrátane výdavkov (nákladov) na vedenie a všeobecných správnych výdavkov (nákladov) bez ohľadu na miesto ich vzniku, ak zriaďovateľ stálej prevádzkarne preukáže úhrnnú výšku týchto výdavkov (nákladov) za podnik ako celok, zdôvodní spôsob ich delenia medzi jednotlivé časti podniku daňovníka a preukáže tok výrobkov alebo služieb smerujúcich do tejto stálej prevádzkarne. Ak nemožno určiť základ dane týmto spôsobom alebo ak určenie základu dane týmto spôsobom nie je v súlade s princípom nezávislého vzťahu (§ 18), na jeho určenie možno použiť pomer zisku alebo straty k výdavkom (nákladom) alebo k príjmom (výnosom) alebo podobné porovnateľné ukazovatele u porovnateľných daňovníkov, ak sa na ich základe preukázateľne vyčísli základ dane v súlade s princípom nezávislého vzťahu (§ 18). Ďalej možno použiť metódu delenia celkových ziskov podniku daňovníka jeho rôznym častiam alebo organizačným zložkám, ak sa dodrží princíp nezávislého vzťahu (§ 18). Príjmy (výnosy) a výdavky (náklady), ktoré sú priraditeľné stálej prevádzkarni umiestnenej na území Slovenskej republiky a ktoré vznikli u daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou pred vznikom stálej prevádzkarne, sa uvedú v prvom daňovom priznaní podanom za túto stálu prevádzkareň. Ak daňovníkovi s obmedzenou daňovou povinnosťou vznikli príjmy (výnosy) priraditeľné stálej prevádzkarni umiestnenej na území Slovenskej republiky po zdaňovacom období, v ktorom zanikla stála prevádzkareň, tieto príjmy (výnosy) sa uvedú v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie, v ktorom sú tieto príjmy (výnosy) vykázané u daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou. Ak daňovníkovi s obmedzenou daňovou povinnosťou vznikli výdavky (náklady) priraditeľné stálej prevádzkarni umiestnenej na území Slovenskej republiky alebo splní podmienky na ich zahrnutie do daňových výdavkov po zdaňovacom období, v ktorom zanikla stála prevádzkareň, tieto výdavky (náklady) sa môžu vykázať v dodatočnom daňovom priznaní za niektoré z posledných dvoch zdaňovacích období, v ktorých táto stála prevádzkareň existovala. Na úpravu základu dane stálej prevádzkarne sa primerane použije postup podľa § 18. O použitej metóde úpravy základu dane stálej prevádzkarne vo vzťahu k zriaďovateľovi a iným závislým osobám je daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou povinný viesť dokumentáciu. Obsah a rozsah dokumentácie o použitej metóde určenia základu dane stálej prevádzkarne určí ministerstvo. Daňovník môže písomne požiadať správcu dane, ktorého zverejní na svojom webovom sídle finančné riaditeľstvo, o odsúhlasenie použitia konkrétnej metódy určenia základu dane stálej prevádzkarne. Na odsúhlasenie použitia konkrétnej metódy určenia základu dane stálej prevádzkarne sa primerane použije postup podľa § 18 ods. 4 až 10.

(9) Na účely zistenia základu dane podľa odseku 8 daňovníka, ktorý je fyzickou osobou, skončením podnikania, inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo prenájmu je zánik oprávnenia, osvedčenia alebo iného rozhodnutia na výkon činnosti, prerušenie alebo pozastavenie a neobnovenie podnikania do lehoty na podanie daňového priznania s výnimkou sezónnych činností alebo skončenie poberania príjmov z podnikania, inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo poberania príjmov z prenájmu.

(10) Rozdiel zo vzájomného započítania pohľadávok a záväzkov pri zlúčení, splynutí alebo odštiepení obchodných spoločností alebo družstiev vykázaný podľa osobitného predpisu ¹⁾ účtovaný na účet nerozdelený zisk minulých rokov alebo neuhradená strata minulých rokov sa zahrnie do základu dane v zdaňovacom období, ktoré začína rozhodným dňom podľa osobitného predpisu. ^77c)

(14) Súčasťou základu dane daňovníka s neobmedzenou daňovou povinnosťou je aj základ dane alebo daňová strata stálej prevádzkarne umiestnenej v zahraničí. Pri jeho zisťovaní sa postupuje podľa odseku 1 s výnimkou výdavkov, ktoré je daňovník povinný uhrádzať podľa právnych predpisov platných v štáte, v ktorom je zdroj príjmu, ktoré možno uplatniť do daňových výdavkov v rozsahu ustanovenom v týchto právnych predpisoch. Rovnako postupuje daňovník pri zmene sídla alebo miesta skutočného vedenia obchodnej spoločnosti alebo družstva zo zahraničia na územie Slovenskej republiky, ak v zahraničí zostáva jeho stála prevádzkareň.

(15) Pri zrušení opravných položiek a zrušení rezerv na účet nerozdelený zisk minulých rokov ¹⁾ sa základ dane zvyšuje o zaúčtovanú výšku zostatkov týchto účtov, ak ich tvorba je považovaná za daňový výdavok. Opravy chýb minulých účtovných období, ak ide o náklady (výdavky) uznané za daňový výdavok alebo výnosy (príjmy) zahrnované do zdaniteľných príjmov, sa zahrnujú do základu dane toho zdaňovacieho obdobia, s ktorým vecne a časovo súvisia, bez ohľadu na to, či sa účtujú do nákladov, výnosov alebo na účet nerozdelený zisk minulých rokov.

(16) Do základu dane daňovníka nezaloženého alebo nezriadeného na podnikanie ( § 12 ods. 2) sa pri predaji majetku, ktorý bol používaný na činnosť, z ktorej príjmy sú predmetom dane, zahrnie rozdiel, o ktorý príjem z jeho predaja prevyšuje cenu podľa § 25, zníženú o odpisy uplatnené v daňových výdavkoch vypočítané podľa § 27 alebo § 28. Pri predaji hmotného majetku, ktorý tento daňovník nepoužíval na činnosť, z ktorej príjmy sú predmetom dane, je súčasťou základu dane aj rozdiel, o ktorý príjem z jeho predaja prevyšuje cenu, v ktorej bol majetok ocenený v účtovníctve pri jeho nadobudnutí, zvýšenú o náklady preukázateľne vynaložené na jeho technické zhodnotenie.

(17) Kurzové rozdiely vznikajúce v účtovníctve z dôvodu nezrealizovaného inkasa pohľadávok alebo neuhradených platieb záväzkov ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, sa zahrnujú do základu dane daňovníka v zdaňovacom období, v ktorom o nich účtuje, ak sa nerozhodne zahrnovať ich do základu dane v tom zdaňovacom období, v ktorom došlo k inkasu alebo odpisu pohľadávky, platbe alebo odpisu záväzku. V zdaňovacom období, v ktorom sa daňovník rozhodne zahrnovať kurzové rozdiely do základu dane v súlade s účtovníctvom, je povinný zahrnúť do základu dane aj kurzové rozdiely vyčíslené v účtovníctve nezahrnuté do základu dane v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach. Právny nástupca daňovníka zrušeného bez likvidácie alebo nástupník daňovníka, ktorý sa rozdeľuje odštiepením môže pokračovať v postupe nezahrnovania kurzových rozdielov vznikajúcich v účtovníctve do základu dane, ak právnym nástupcom alebo nástupníkom je novozaložená obchodná spoločnosť alebo ak tento postup už uplatňoval aj daňovník, ktorý je právnym nástupcom daňovníka zrušeného bez likvidácie alebo nástupníkom daňovníka, ktorý sa rozdeľuje odštiepením. Skutočnosti o osobitnom spôsobe zahrnovania a ukončenia zahrnovania kurzových rozdielov do základu dane vyznačí daňovník v daňovom priznaní za príslušné zdaňovacie obdobie.

(21) Nepeňažným príjmom prenajímateľa sú aj výdavky vynaložené nájomcom na opravy prenajatého hmotného majetku zahrnuté do daňových výdavkov nájomcu nad rámec povinností nájomcu dohodnutých v nájomnej zmluve. ⁸⁰⁾

(22) Pri zisťovaní daňovej straty sa postupuje rovnako, ako pri zisťovaní základu dane.

(23) Náklad, na ktorý bola tvorená rezerva podľa osobitného predpisu, ¹⁾ ktorej tvorba nie je uznaná za daňový výdavok, sa zahrnie do základu dane v tom zdaňovacom období, v ktorom dôjde k použitiu rezervy, a to do výšky, v akej je tento náklad súčasne uznaný za daňový výdavok podľa § 19; zúčtovaný rozdiel medzi nákladom, na ktorý bola táto rezerva tvorená a sumou tejto rezervy, sa do základu dane nezahŕňa. Zrušenie rezervy, ktorej tvorba nie je uznaná za daňový výdavok sa nezahrnie do základu dane. Rovnako sa postupuje aj pri opravnej položke neuznanej za daňový výdavok podľa § 19.

(25) Základ dane daňovníka podľa § 2 písm. e) sa vypočíta ako súčet základov dane a daňových strát jednotlivých stálych prevádzkarní a základu dane z tých druhov príjmov, ktoré nie sú súčasťou základu dane stálej prevádzkarne, z ktorých sa daň nevyberá zrážkou podľa § 43 alebo z ktorých vybraním dane zrážkou nie je splnená daňová povinnosť.

(26) Ak pri zmene sídla alebo miesta skutočného vedenia obchodnej spoločnosti alebo družstva z územia Slovenskej republiky do členského štátu Európskej únie vznikne na území Slovenskej republiky stála prevádzkareň, daňovník neupravuje základ dane o zostatky rezerv, opravných položiek a účtov časového rozlíšenia, ak sa vzťahujú k majetku a záväzkom tejto stálej prevádzkarne, okrem opravnej položky podľa § 20, pokračuje v odpisovaní hmotného majetku a nehmotného majetku tejto stálej prevádzkarne a odpočítavaní daňovej straty podľa § 30, ak sa vzťahuje k majetku a záväzkom tejto stálej prevádzkarne.

(29) Ak daňovník v príslušnom zdaňovacom období zahrnul do výsledku hospodárenia vyššie výnosy (príjmy), ako mu vyplýva z osobitného predpisu ¹⁾ alebo v príslušnom zdaňovacom období zahrnul do výsledku hospodárenia nižšie náklady (výdavky), ako mu vyplýva z osobitného predpisu ¹⁾ a z tohto dôvodu vykázal vyšší základ dane a odviedol vyššiu daň, úprava výsledku hospodárenia alebo nerozdeleného zisku minulých rokov alebo neuhradenej straty minulých rokov v nasledujúcich účtovných obdobiach už nebude mať vplyv na výšku základu dane a daňovej povinnosti; ak sa daňovník rozhodne pre takýto postup v príslušnom zdaňovacom období, neuplatní sa úprava základu dane podľa odseku 15. Daňovník môže takýto postup uplatniť len vtedy, ak za príslušné zdaňovacie obdobie nezaniklo právo na vyrubenie dane. ³⁴⁾

(30) Mimoriadny odvod podľa osobitného predpisu ^80aa) sa zahrnie do základu dane vo výške jeho úhrady alebo časti jeho úhrady, a to v tom zdaňovacom období, v ktorom k úhrade došlo.

(31) Pri vyradení hmotného majetku, pri ktorom boli uplatnené odpisy podľa § 26 ods. 13, pred uplynutím doby odpisovania podľa § 26 ods. 1 a 5, je daňovník povinný zvýšiť základ dane o kladný rozdiel medzi už uplatnenými odpismi podľa § 26 ods. 12 a odpismi vyčíslenými podľa § 27 alebo § 28.

(34) Základ dane daňovníka, ktorý je právnickou osobou, alebo základ dane (čiastkový základ dane) z príjmov podľa § 6 daňovníka, ktorý je fyzickou osobou, sa zvýši o kladný rozdiel medzi úhrnom skutočne uplatnených daňových odpisov v príslušnom zdaňovacom období z osobných automobilov zatriedených do kódu Klasifikácie produktov 29.10.2 so vstupnou cenou (§ 25) 48 000 eur a viac podľa § 19 ods. 3 písm. a) a úhrnom ročných odpisov alebo pomerných častí ročných odpisov za príslušné zdaňovacie obdobie z týchto osobných automobilov vypočítaných zo vstupnej ceny 48 000 eur spôsobom podľa § 27, ak tento základ dane je nižší ako násobok počtu osobných automobilov so vstupnou cenou 48 000 eur a viac a ročného daňového odpisu vypočítaného zo vstupnej ceny 48 000 eur. Táto úprava základu dane sa nevykoná u prenajímateľa u osobných automobilov, ktoré boli prenajaté na základe nájomnej zmluvy bez vopred dohodnutého práva kúpy prenajatej veci.

(35) Základ dane daňovníka, ktorý je právnickou osobou, alebo základ dane (čiastkový základ dane) z príjmov podľa § 6 daňovníka, ktorý je fyzickou osobou, sa zvýši o rozdiel medzi úhrnom uplatneného nájomného na základe nájomnej zmluvy bez vopred dohodnutého práva kúpy prenajatej veci v daňových výdavkoch v príslušnom zdaňovacom období z osobných automobilov zatriedených do kódu Klasifikácie produktov 29.10.2 so vstupnou cenou (§ 25) 48 000 eur a viac a súčtom násobkov počtu týchto prenajatých osobných automobilov a limitovaného ročného nájomného vo výške 14 400 eur zodpovedajúceho počtu mesiacov nájmu v príslušnom zdaňovacom období, ak tento základ dane je nižší ako súčet násobkov počtu prenajatých osobných automobilov so vstupnou cenou 48 000 eur a viac a limitovaného ročného nájomného vo výške 14 400 eur zodpovedajúceho počtu mesiacov nájmu v príslušnom zdaňovacom období.

(38) Základom dane daňovníka, ktorý je právnickou osobou alebo základom dane (čiastkovým základom dane) z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 alebo základom dane (čiastkovým základom dane) z príjmov podľa § 6 ods. 3 a 4 daňovníka, ktorý je fyzickou osobou na účely uplatnenia odseku 19 písm. h), odsekov 34, 35 a 37, § 17k, § 19 ods. 3 písm. n) a § 21 ods. 1 písm. h) sa rozumie základ dane daňovníka, ktorý je právnickou osobou alebo základ dane (čiastkový základ dane) z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 alebo základ dane (čiastkový základ dane) z príjmov podľa § 6 ods. 3 a 4 daňovníka, ktorý je fyzickou osobou zistený podľa § 17 až 29 okrem ustanovení § 17 ods. 19 písm. h), ods. 34, 35 a 37, § 17k, § 19 ods. 3 písm. n) a § 21 ods. 1 písm. h).

(39) Základ dane držiteľa motorového vozidla podľa osobitného predpisu,^80aca) ktorý do jedného roka od zápisu motorového vozidla do evidencie vozidiel v Slovenskej republike nevykoná prevod držby motorového vozidla a zároveň najneskôr do 15 dní po uplynutí tejto lehoty neuhradí poplatok podľa osobitného predpisu^80acb) vo výške zodpovedajúcej sume poplatku pri prvej evidencii vozidla, sa v zdaňovacom období, v ktorom uplynie lehota na úhradu poplatku podľa osobitného predpisu,^80acb) zvyšuje o výdavky na obstaranie, technické zhodnotenie, prevádzkovanie, opravy a udržiavanie motorového vozidla uplatnené v zdaňovacom období, v ktorom došlo k zápisu motorového vozidla do evidencie vozidiel v Slovenskej republike. Počnúc zdaňovacím obdobím nasledujúcim po zdaňovacom období, v ktorom došlo k zápisu motorového vozidla do evidencie vozidiel v Slovenskej republike, sa základ dane držiteľa motorového vozidla^80aca) zvyšuje o výdavky na obstaranie, technické zhodnotenie, prevádzkovanie, opravy a udržiavanie motorového vozidla uplatnené v základe dane, a to za každé zdaňovacie obdobie až do zdaňovacieho obdobia predchádzajúceho zdaňovaciemu obdobiu, v ktorom dôjde k úhrade poplatku podľa osobitného predpisu^80acb) vo výške zodpovedajúcej sume poplatku pri prvej evidencii vozidla. Držiteľ motorového vozidla^80aca) do zdaňovacieho obdobia, ktoré predchádza zdaňovaciemu obdobiu, v ktorom dôjde k úhrade poplatku podľa osobitného predpisu^80acb) vo výške zodpovedajúcej sume poplatku pri prvej evidencii vozidla, nemôže pri motorovom vozidle, pri ktorom nie je tento poplatok uhradený podľa osobitného predpisu,^80acb) uplatniť prerušenie odpisovania podľa § 22 ods. 9.

(40) Súčasťou základu dane daňovníka, ktorý zisťuje základ dane podľa § 17 ods. 1 písm. b) alebo písm. c), nie je príjem z prerozdelenia kapitálového fondu z príspevkov do výšky daňovníkom splateného príspevku. Za príjem z prerozdelenia kapitálového fondu z príspevkov sa považuje aj príjem plynúci zo zníženia základného imania obchodnej spoločnosti v časti, v akej bolo predtým zvýšené zo splatených príspevkov do kapitálového fondu z príspevkov. Súčasťou základu dane daňovníka, ktorý príspevok nerealizoval, je iba suma výnosu z prerozdelenia kapitálového fondu z príspevkov v tom zdaňovacom období, v ktorom o tejto pohľadávke účtuje.¹⁾

(41) Súčasťou základu dane daňovníka, ktorý účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva alebo ktorý vedie evidenciu podľa § 6 ods. 11, je aj príjem z prerozdelenia kapitálového fondu z príspevkov v zdaňovacom období, v ktorom ho prijal; za príjem z prerozdelenia kapitálového fondu z príspevkov sa považuje aj príjem plynúci zo zníženia základného imania obchodnej spoločnosti v časti, v akej bolo predtým zvýšené zo splatených príspevkov do kapitálového fondu z príspevkov. Základ dane daňovníka sa zníži o sumu ním splateného príspevku. Ak suma splateného príspevku prevyšuje príjem podľa prvej vety, môže sa uplatniť v tomto zdaňovacom období až do výšky tohto príjmu, pričom ak tento príjem plynie aj v ďalšom zdaňovacom období, postupuje sa rovnako, a to až do výšky celkovej sumy splateného príspevku. Súčasťou základu dane daňovníka, ktorý príspevok nerealizoval, je iba príjem z prerozdelenia kapitálového fondu z príspevkov v tom zdaňovacom období, v ktorom ho prijal.

(42) Pri uplatňovaní oslobodenia podľa § 13a alebo § 13b, nie sú výdavky (náklady) vynaložené na príjmy (výnosy) podľa § 13a alebo § 13b súčasťou základu dane v rovnakom pomere, v akom sú tieto príjmy (výnosy) oslobodené od dane.

(43) Súčasťou základu dane je príjem z predaja virtuálnej meny dosiahnutý pri výmene virtuálnej meny za majetok, pri výmene virtuálnej meny za inú virtuálnu menu alebo pri výmene virtuálnej meny za poskytnutie služby v tom zdaňovacom období, v ktorom dochádza k tejto výmene, pri použití ocenenia vymieňanej virtuálnej meny reálnou hodnotou^80acc) ku dňu výmeny.

(44) Súčasťou základu dane u daňovníka, ktorý pri zisťovaní základu dane alebo daňovej straty postupuje podľa odseku 1 písm. c) a využil možnosť oceňovať finančný majetok reálnou hodnotou do vlastných zdrojov bez vplyvu na výsledok hospodárenia, je pri realizácii tohto finančného nástroja aj suma zodpovedajúca zmenám vlastných zdrojov súvisiacich s týmto finančným nástrojom od jeho nadobudnutia do jeho realizácie vrátane sumy, o ktorú sa neupravil základ dane podľa odseku 2 písm. d); to sa nevzťahuje na finančný majetok, z ktorého príjem (výnos) z predaja spĺňa podmienky na oslobodenie podľa § 13c. Pri uplatňovaní daňového výdavku podľa § 19 ods. 2 písm. f) alebo písm. g) sa vychádza zo vstupnej ceny finančného majetku podľa § 25a upravenej o sumu zmien vlastných zdrojov súvisiacich s týmto finančným majetkom zahrnovaných do základu dane.

(1) Pri zisťovaní spôsobu určenia cien a podmienok na účely § 17 ods. 5, ktoré by sa použili medzi nezávislými osobami v porovnateľných transakciách, sa použije metóda podľa odseku 2 alebo odseku 3, alebo ich vzájomná kombinácia, alebo iné metódy, ktoré nie sú uvedené v odsekoch 2 a 3. Použiť možno len takú metódu, ktorej použitie je v súlade s princípom nezávislého vzťahu. Princíp nezávislého vzťahu je založený na porovnávaní podmienok dohodnutých v kontrolovaných transakciách medzi závislými osobami s podmienkami, ktoré by medzi sebou dohodli nezávislé osoby v porovnateľných transakciách za porovnateľných okolností v príslušných obdobiach. Pri porovnávaní sa zohľadňujú činnosti vykonávané porovnávanými osobami, a to najmä výroba, montážne práce, výskum a vývoj, nákup a predaj a podobne, ako aj rozsah podnikateľských rizík, vlastnosti porovnávaného majetku alebo služby, dohodnuté zmluvné podmienky, ekonomické prostredie trhu a obchodná stratégia. Podmienky sú vzájomne porovnateľné, ak medzi nimi nie je zásadný rozdiel alebo ak možno vplyv týchto rozdielov odstrániť. O kontrolovaných transakciách a použitej metóde na účely zistenia spôsobu určenia cien a podmienok, ktoré by sa použili medzi nezávislými osobami v porovnateľných transakciách, je daňovník povinný viesť dokumentáciu. Pri určení základu dane podľa § 17 ods. 5 sa použije aj metodika Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj pre transferové oceňovanie uvedená v smernici o transferovom oceňovaní pre nadnárodné spoločnosti a správu daní. Ak sa rozdiel podľa § 17 ods. 5 písm. a) zisťuje porovnaním s viacerými nezávislými porovnateľnými hodnotami a hodnota použitá daňovníkom nie je v súlade s princípom nezávislého vzťahu, rozdiel podľa § 17 ods. 5 písm. a) sa pri daňovej kontrole určí podľa strednej hodnoty (mediánu) zistených nezávislých porovnateľných hodnôt. Ak daňovník preukáže, že vzhľadom na okolnosti je vhodnejšia úprava na inú hodnotu v rámci rozpätia nezávislých hodnôt, základ dane sa upraví podľa tejto hodnoty. Obsah a rozsah dokumentácie o kontrolovaných transakciách a použitej metóde určí ministerstvo.

(4) Daňovník môže písomne požiadať správcu dane, ktorého zverejní na svojom webovom sídle finančné riaditeľstvo, o vydanie rozhodnutia¹²⁸⁾ o odsúhlasení použitia konkrétnej metódy podľa odseku 2 alebo odseku 3, alebo inej metódy a spôsobu určenia ceny (ďalej len „rozhodnutie o odsúhlasení použitia metódy ocenenia“) najneskôr 60 dní pred začiatkom zdaňovacieho obdobia, počas ktorého by sa mala odsúhlasená metóda ocenenia uplatňovať. Rozhodnutie o odsúhlasení použitia metódy ocenenia, v ktorom správca dane, ktorého zverejní na svojom webovom sídle finančné riaditeľstvo, vyhovie žiadosti daňovníka, sa vydáva najviac na päť zdaňovacích období. Na žiadosť daňovníka, podanú najmenej 60 dní pred uplynutím lehoty uvedenej v rozhodnutí o odsúhlasení použitia metódy ocenenia, správca dane, ktorého zverejní na svojom webovom sídle finančné riaditeľstvo, môže vydať rozhodnutie o odsúhlasení použitia metódy ocenenia najviac na päť ďalších zdaňovacích období, ak daňovník preukáže, že nedošlo k zmene podmienok, na základe ktorých bolo predchádzajúce rozhodnutie o odsúhlasení použitia metódy ocenenia vydané.

(5) Daňovník môže požiadať správcu dane, ktorého zverejní na svojom webovom sídle finančné riaditeľstvo, o vydanie rozhodnutia o jednostrannom odsúhlasení použitia metódy ocenenia. Daňovník tiež môže požiadať o vydanie rozhodnutia o odsúhlasení použitia metódy ocenenia na základe uplatnenia zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia, ktoré je odsúhlasené príslušnými orgánmi dvoch zmluvných štátov alebo viacerých zmluvných štátov. Príslušné orgány podľa druhej vety sa môžu dohodnúť na použití metódy ocenenia aj za zdaňovacie obdobia, ktoré nie sú uvedené v žiadosti daňovníka, pričom, ak sa dohoda týchto príslušných orgánov vzťahuje na viac ako päť zdaňovacích období, správca dane, ktorého finančné riaditeľstvo zverejní na svojom webovom sídle, vydá rozhodnutie na viac ako päť zdaňovacích období. Ak v dôsledku vydania rozhodnutia o odsúhlasení použitia metódy ocenenia na základe uplatnenia zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia dôjde k úprave základu dane, taká úprava sa nepovažuje za porušenie princípu nezávislého vzťahu, a podaním dodatočného daňového priznania sa daňovník nedopustí správneho deliktu podľa osobitného predpisu.^80d) Ak daňovník požiada o vydanie rozhodnutia o odsúhlasení použitia metódy ocenenia na základe uplatnenia zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia a príslušné štáty sa nedohodnú, správca dane, ktorého zverejní na svojom webovom sídle finančné riaditeľstvo, môže vydať rozhodnutie o jednostrannom odsúhlasení použitia metódy ocenenia.

(7) Daňovník zaplatí spolu so žiadosťou o vydanie rozhodnutia o odsúhlasení použitia metódy ocenenia úhradu vo výške 10 000 eur, ak ide o poplatok za vydanie rozhodnutia o jednostrannom odsúhlasení použitia metódy ocenenia správcom dane, ktorého zverejní na svojom webovom sídle finančné riaditeľstvo, a vo výške 30 000 eur, ak ide o odsúhlasenie použitia metódy ocenenia na základe uplatnenia zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia; úhrada sa u daňovníka, ktorý je v čase podania žiadosti na základe indexu daňovej spoľahlivosti podľa osobitného predpisu⁸¹⁾ považovaný za vysoko spoľahlivého, znižuje na polovicu. Úhrada podľa prvej vety sa platí bez výzvy a je splatná pri podaní žiadosti o vydanie rozhodnutia o odsúhlasení použitia metódy ocenenia. Ak nebola úhrada zaplatená pri podaní žiadosti a v určenej výške, je splatná do 15 dní odo dňa doručenia písomnej výzvy správcu dane, ktorého zverejní na svojom webovom sídle finančné riaditeľstvo, na jej zaplatenie. Ak úhrada nebude zaplatená v lehote alebo vo výške určenej vo výzve, považuje sa žiadosť za nepodanú. Túto skutočnosť oznámi správca dane, ktorého zverejní na svojom webovom sídle finančné riaditeľstvo, daňovníkovi a zaplatenú úhradu vráti daňovníkovi. Ak správca dane, ktorého zverejní na svojom webovom sídle finančné riaditeľstvo, vydá oznámenie o nevyhovení žiadosti, zaplatená úhrada sa daňovníkovi nevráti.

(8) Ak daňovník nedodrží lehotu na podanie žiadosti o vydanie rozhodnutia o odsúhlasení použitia metódy ocenenia, považuje sa žiadosť za nepodanú; túto skutočnosť oznámi správca dane, ktorého zverejní na svojom webovom sídle finančné riaditeľstvo, daňovníkovi a zaplatená úhrada sa daňovníkovi vráti.

(9) Proti rozhodnutiu o odsúhlasení použitia metódy ocenenia nemožno podať odvolanie. O nevyhovení žiadosti daňovníka správca dane, ktorého zverejní na svojom webovom sídle finančné riaditeľstvo, zašle daňovníkovi písomné oznámenie, pričom rozhodnutie sa nevydáva.

(11) Správnosť použitia metódy a vyčíslenia rozdielu podľa § 17 ods. 5 písm. a) preveruje správca dane alebo finančné riaditeľstvo pri daňovej kontrole, ⁸²⁾ pričom vychádzajú z princípu nezávislého vzťahu, z použitej metódy a z analýzy porovnateľnosti ocenenia. Správca dane alebo finančné riaditeľstvo je oprávnené vyzvať daňovníka na predloženie dokumentácie podľa odseku 1. Daňovník je povinný predložiť dokumentáciu podľa odseku 1 v lehote do 15 dní odo dňa doručenia výzvy správcu dane alebo finančného riaditeľstva; túto výzvu pri dokumentácii pre príslušné zdaňovanie obdobie možno zaslať najskôr prvý deň nasledujúci po uplynutí lehoty na podanie daňového priznania podľa § 49 za toto zdaňovacie obdobie. Dokumentáciu daňovník môže predložiť v inom ako štátnom jazyku, ^82a) pričom na výzvu správcu dane alebo finančného riaditeľstva predloží dokumentáciu do 15 dní od doručenia výzvy aj v štátnom jazyku. ^82a)

(12) Dokumentáciu podľa odseku 1 je daňovník povinný uchovávať počas obdobia podľa osobitného predpisu. ³⁴⁾

(1) Ak správca dane po daňovej kontrole vyrubí daňovníkovi daň alebo rozdiel dane a pri určovaní základu dane správca dane postupoval podľa § 17 ods. 5 písm. a) a zároveň uplatnil postup podľa § 50a alebo podľa osobitného predpisu,^82b) správca dane uloží daňovníkovi pokutu vo výške dvojnásobku pokuty určenej podľa osobitného predpisu.^82c)

(2) Ak daňovník nepodá odvolanie proti rozhodnutiu správcu dane, ktorým správca dane zvýšil daň uvedenú v daňovom priznaní alebo dodatočnom daňovom priznaní, a zaplatí rozdiel dane oproti vyrubenej dani v lehote na podanie odvolania, zvýšenie pokuty podľa odseku 1 sa neuplatní.

(3) Ak daňovník požiadal správcu dane o vydanie rozhodnutia o odsúhlasení použitia metódy ocenenia a správca dane začne daňovú kontrolu za zdaňovacie obdobie, v ktorom bola podaná žiadosť o vydanie rozhodnutia o odsúhlasení použitia metódy ocenenia alebo za dve zdaňovacie obdobia predchádzajúce zdaňovaciemu obdobiu, v ktorom bola podaná žiadosť o vydanie rozhodnutia o odsúhlasení použitia metódy ocenenia, pričom pri určovaní základu dane správca dane postupoval podľa § 17 ods. 5 písm. a) a neuplatnil postup podľa § 50a alebo podľa osobitného predpisu,^82b) a po daňovej kontrole vyrubil daňovníkovi daň alebo rozdiel dane, správca dane uloží daňovníkovi pokutu podľa osobitného predpisu.^82d)

(1) Rezervami, ktorých tvorba je súčasťou základu dane za podmienok ustanovených v tomto zákone, sú rezervy v poisťovníctve, rezervy vytvárané zdravotnými poisťovňami ^93a) ( odseky 16 a 18) a rezervy podľa odseku 9.

(3) Zásady pre tvorbu, čerpanie a rozpustenie rezerv a opravných položiek ustanovuje osobitný predpis.¹⁾ Pohľadávka sa na účely tohto zákona považuje k poslednému dňu zdaňovacieho obdobia za nepremlčanú, ak v príslušnom zdaňovacom období bola aspoň jeden kalendárny deň nepremlčaná.

(5) Opravná položka podľa odseku 4 sa tvorí na výšku pohľadávky, ktorej súčasťou nie je úrok z omeškania nezahrnutý do základu dane a úrok nezahrnutý do príjmov.

(6) Na vymedzenie výšky opravnej položky k pohľadávkam uvedeným v odseku 4 sa vzťahujú postupy podľa medzinárodných štandardov pre finančné výkazníctvo.

(7) Do výšky opravných položiek, ktorých tvorba je daňovým výdavkom podľa odseku 4, sa započítava aj zostatok opravných položiek z predchádzajúceho zdaňovacieho obdobia.

(8) Daňovým výdavkom je tvorba technických rezerv vytváraných podľa osobitného predpisu,⁹⁷⁾ ktoré sú účtované v nákladoch podľa osobitného predpisu,¹⁾ okrem technickej rezervy na poistné plnenia z poistných udalostí vzniknutých a nenahlásených v bežnom účtovnom období tvorenej podľa osobitného predpisu.⁹⁷⁾

(10) Tvorba opravných položiek k pohľadávkam, ktoré boli zahrnuté do zdaniteľných príjmov, voči dlžníkom v konkurznom konaní a reštrukturalizačnom konaní vrátane pohľadávky z istiny z nesplateného úveru u daňovníka podľa odseku 4 a u daňovníka, ktorý vykonáva obchodnú činnosť spočívajúcu v poskytovaní spotrebiteľských úverov,¹⁰²⁾ je daňovým výdavkom u daňovníkov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva, a to najviac do výšky menovitej hodnoty pohľadávok alebo uhradenej obstarávacej ceny pohľadávok prihlásených v lehote určenej podľa osobitného predpisu³⁸⁾ vrátane príslušenstva, ak bolo zahrnuté do základu dane. Pri bankách sa uznávajú opravné položky voči dlžníkom v konkurznom konaní a reštrukturalizačnom konaní vo výške rozdielu medzi hodnotou pohľadávok prihlásených v lehote určenej v uznesení o vyhlásení konkurzu a ich hodnotou zahrnutou do výdavkov podľa odseku 4. Opravné položky k pohľadávkam voči dlžníkom v konkurznom konaní a reštrukturalizačnom konaní sú daňovými výdavkami počínajúc zdaňovacím obdobím, v ktorom boli pohľadávky v určenej lehote prihlásené. Tvorba opravných položiek k pohľadávkam, ktoré boli zahrnuté do zdaniteľných príjmov, voči dlžníkom, ktorým bol súdom určený splátkový kalendár, vrátane pohľadávky z istiny z nesplateného úveru u daňovníka podľa odseku 4 a pohľadávky z istiny zo spotrebiteľského úveru, ¹⁰²⁾ je daňovým výdavkom u daňovníkov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva, a to najviac do výšky menovitej hodnoty pohľadávok alebo uhradenej obstarávacej ceny pohľadávok vrátane príslušenstva, ak bolo zahrnuté do základu dane, počínajúc zdaňovacím obdobím, v ktorom bol zverejnený návrh splátkového kalendára v Obchodnom vestníku. ^102aa) Pri bankách sa uznávajú opravné položky voči dlžníkom, ktorým bol súdom určený splátkový kalendár, vo výške rozdielu medzi hodnotou pohľadávok v splátkovom kalendári a ich hodnotou zahrnutou do výdavkov podľa odseku 4.

(11) Opravné položky k pohľadávkam voči dlžníkom v konkurznom konaní, reštrukturalizačnom konaní, vo verejnej preventívnej reštrukturalizácii a neverejnej preventívnej reštrukturalizácii a k pohľadávkam voči dlžníkom, ktorým bol súdom určený splátkový kalendár, sa zahrnú do základu dane v zdaňovacom období, v ktorom bola pohľadávka uspokojená. Ak pohľadávky poprel správca konkurznej podstaty a veriteľ neuplatňuje nárok na uspokojenie tejto pohľadávky z konkurznej podstaty prostredníctvom súdu alebo príslušného správneho orgánu, základ dane sa zvýši o výšku týchto popretých pohľadávok. Ak správca konkurznej podstaty poprel pohľadávku a veriteľ uplatnil nárok na jej uspokojenie z konkurznej podstaty na súde alebo na príslušnom správnom orgáne, základ dane sa zvýši o výšku týchto popretých pohľadávok alebo ich častí v zdaňovacom období, v ktorom súd alebo príslušný správny orgán takýto návrh zamietol.

(12) Odseky 10, 11 a 24 sa použijú aj na pohľadávky voči dlžníkom v zahraničí. Ak ide o pohľadávky voči dlžníkom, ktorí majú sídlo alebo bydlisko v štáte, v ktorom nie je právny predpis upravujúci konkurz, reštrukturalizáciu, verejnú preventívnu reštrukturalizáciu a neverejnú preventívnu reštrukturalizáciu a splátkový kalendár, za daňový výdavok možno uznať aj opravné položky tvorené daňovníkom na pohľadávky, ktoré sa vymáhajú prostredníctvom súdu v inom štáte.

(13) Vytvorená opravná položka k nadobudnutému majetku sa zahrnie do daňových výdavkov alebo príjmov v súlade s účtovnými predpismi, ¹⁾ pričom u daňovníka účtujúceho v sústave jednoduchého účtovníctva je doba zahrnovania rovnaká ako u daňovníka účtujúceho v sústave podvojného účtovníctva.

(15) Ustanovenia odsekov 4, 6, 14, 17 a 23 o opravných položkách uznaných za daňový výdavok sa nepoužijú na pohľadávku nadobudnutú postúpením alebo pohľadávku, ktorú možno vzájomne započítať so splatnými záväzkami voči dlžníkovi.

(16) Z rezerv vytváraných zdravotnými poisťovňami je daňovým výdavkom aj tvorba technických rezerv podľa osobitného predpisu. ^102a)

(17) Z opravných položiek vytváraných zdravotnými poisťovňami ^93a) je daňovým výdavkom tvorba opravnej položky k pohľadávke, pri ktorej je riziko, že ju dlžník úplne alebo čiastočne nezaplatí, a ktorá bola zahrnutá do zdaniteľných príjmov, a to vo výške a za podmienok ustanovených v odseku 14.

(18) Technické rezervy na úhradu za zdravotnú starostlivosť alebo plánovanú zdravotnú starostlivosť podľa odseku 16 sa zahrnú do daňových výdavkov najviac do výšky 100% technických rezerv na úhradu za zdravotnú starostlivosť účtovaných podľa osobitného predpisu. ¹⁾

(19) K výnosom, ktoré sú podľa § 13 ods. 2 písm. i) oslobodené od dane, nie je možné uplatňovať daňové výdavky vrátane tvorby opravnej položky. Tvorba, použitie a zrušenie rezervy vytvorenej k záväzku, ktorého náklad sa vzťahuje k výnosom oslobodeným od dane podľa § 13 ods. 2 písm. i), sa nezahrnuje do základu dane.

(20) Rozdiel medzi výškou vytvorenej rezervy uznanej za daňový výdavok a sumou skutočného nákladu, ku ktorému bola táto rezerva tvorená, sa zahrnie do základu dane v zdaňovacom období, v ktorom došlo k použitiu alebo zrušeniu rezervy.

(21) Tvorba opravných položiek k pohľadávkam voči osobám v rezolučnom konaní podľa osobitného predpisu ^96a) je daňovým výdavkom u daňovníkov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva, a to najviac do výšky menovitej hodnoty pohľadávok alebo uhradenej obstarávacej ceny pohľadávok vrátane príslušenstva, ak bolo zahrnuté do základu dane. Opravné položky k pohľadávkam voči osobám v rezolučnom konaní podľa osobitného predpisu ^96a) sa zahrnú do základu dane počínajúc zdaňovacím obdobím, v ktorom sa začína rezolučné konanie.

(22) Tvorba opravnej položky k príslušenstvu pohľadávky, pri ktorom je riziko, že ho dlžník úplne alebo čiastočne nezaplatí, ktoré bolo zahrnuté do zdaniteľných príjmov, sa zahrnie do výdavkov do výšky 100% hodnoty príslušenstva alebo jeho neuhradenej časti, ak od splatnosti pohľadávky, ku ktorej sa príslušenstvo viaže, uplynula doba dlhšia ako 1 080 dní alebo ak od splatnosti príslušenstva uplynula doba dlhšia ako 1080 dní. Príslušenstvo je možné odpísať podľa § 19 ods. 2 písm. r) po splnení podmienky uvedenej v prvej vete.

(23) Tvorba opravnej položky k pohľadávke, pri ktorej je riziko, že ju dlžník úplne alebo čiastočne nezaplatí, ktorá bola zahrnutá do zdaniteľných príjmov, sa môže zahrnúť do výdavkov u mikrodaňovníka účtujúceho v sústave podvojného účtovníctva v súlade s osobitným predpisom.¹⁾ Postup podľa prvej vety sa môže uplatniť aj pri tvorbe opravnej položky k príslušenstvu pohľadávky, pri ktorom je riziko, že ho dlžník úplne alebo čiastočne nezaplatí, ktoré bolo zahrnuté do zdaniteľných príjmov.

(24) Tvorba opravných položiek k pohľadávkam, ktoré boli zahrnuté do zdaniteľných príjmov, voči dlžníkom vo verejnej preventívnej reštrukturalizácii a neverejnej preventívnej reštrukturalizácii, vrátane pohľadávky z istiny z nesplateného úveru u daňovníka podľa odseku 4 a pohľadávky z istiny zo spotrebiteľského úveru, je daňovým výdavkom u daňovníkov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva, a to najviac do výšky menovitej hodnoty pohľadávok alebo uhradenej obstarávacej ceny pohľadávok vrátane príslušenstva, ak bolo zahrnuté do základu dane, počínajúc začatím preventívneho reštrukturalizačného konania. Pri bankách sa uznávajú opravné položky voči dlžníkom, voči ktorým bola začatá verejná preventívna reštrukturalizácia a neverejná preventívna reštrukturalizácia, vo výške rozdielu medzi hodnotou pohľadávok uvedených v zozname veriteľov^88aab) a ich hodnotou zahrnutou do výdavkov podľa odseku 4.

(3) zrušený od 1.1.2005.

(1) U daňovníka podľa § 2 písm. d) druhého bodu a písm. e) tretieho bodu so stálou prevádzkarňou (§ 16 ods. 2), ktorý zisťuje základ dane podľa § 17 ods. 1 písm. b) alebo písm. c), daňovými výdavkami nie sú úroky platené z úverov a pôžičiek a súvisiace výdavky (náklady) na prijaté úvery a pôžičky, ak je veriteľ závislou osobou vo vzťahu k dlžníkovi, pričom do stavu úverov a pôžičiek sa nezahŕňajú úvery a pôžičky alebo ich časti, z ktorých úroky sú súčasťou obstarávacej ceny alebo vlastných nákladov majetku podľa osobitného predpisu,¹⁾ a to vo výške úrokov, ktoré počas zdaňovacieho obdobia presahujú 25% hodnoty ukazovateľa vypočítaného ako súčet výsledku hospodárenia pred zdanením vykázaného podľa osobitného predpisu¹⁾ alebo výsledku hospodárenia pred zdanením vykázaného podľa medzinárodných účtovných noriem^77a) a v ňom zahrnutých odpisov a nákladových úrokov.

(2) Ak podmienkou pre poskytnutie úveru alebo pôžičky dlžníkovi veriteľom je poskytnutie priamo súvisiaceho úveru, pôžičky alebo vkladu tomuto veriteľovi závislou osobou, považuje sa na účely odseku 1 a vzhľadom k tomuto úveru alebo pôžičke veriteľ za závislú osobu vo vzťahu k dlžníkovi.

(3) Odseky 1 a 2 sa neuplatnia u dlžníka, ktorý je bankou alebo pobočkou zahraničnej banky,⁹⁴⁾ poisťovňou, pobočkou poisťovne z iného členského štátu alebo pobočkou zahraničnej poisťovne, zaisťovňou, pobočkou zaisťovne z iného členského štátu alebo pobočkou zahraničnej zaisťovne, subjektom podľa osobitného predpisu^105b) alebo lízingovou spoločnosťou.^105c)

(4) Odseky 1 až 3 sa neuplatnia, ak daňovník zvýšil základ dane podľa § 17k.

(1) Odpisovaním sa na účely tohto zákona rozumie postupné zahrnovanie odpisov z hmotného majetku a nehmotného majetku do daňových výdavkov, ktorý je účtovaný ¹⁾ alebo evidovaný podľa § 6 ods. 11 a je používaný na zabezpečenie zdaniteľných príjmov. Postup pri odpisovaní hmotného majetku je určený v § 26 až 28 a nehmotného majetku v odseku 8, ak nejde o hmotný majetok a nehmotný majetok vylúčený z odpisovania podľa § 23.

(3) Samostatnou hnuteľnou vecou je aj výrobné zariadenie, zariadenie a predmet slúžiaci na poskytovanie služieb, účelový predmet a iné zariadenie, ktoré s budovou alebo so stavbou netvorí jeden funkčný celok, aj keď je s ňou pevne spojené.

(4) Súborom hnuteľných vecí je súhrn samostatných hnuteľných vecí, ktoré majú samostatné technicko-ekonomické určenie. Súborom hnuteľných vecí so samostatným technicko-ekonomickým určením je aj časť výrobného alebo iného celku. Súbor hnuteľných vecí sa účtuje alebo eviduje podľa § 6 ods. 11 samostatne tak, aby boli preukázateľne zabezpečené technické a hodnotové údaje o jednotlivých veciach zaradených do súboru, o určení hlavnej funkčnej veci a o všetkých zmenách súboru, napríklad prírastkoch a úbytkoch vrátane údajov o dátume vykonanej zmeny, o rozsahu zmeny, o vstupných a zostatkových cenách jednotlivých prírastkov a úbytkov, o celkovej cene súboru hnuteľných vecí, o sume odpisov vrátane ich zmien vyplývajúcich zo zmeny vstupnej ceny súboru hnuteľných vecí.

(7) Nehmotným majetkom na účely tohto zákona je dlhodobý nehmotný majetok podľa osobitného predpisu, ¹⁾ ktorého vstupná cena je vyššia ako 2 400 eur a použiteľnosť alebo prevádzkovo-technické funkcie sú dlhšie ako jeden rok vrátane dlhodobého nehmotného majetku zaúčtovaného právnym nástupcom daňovníka zrušeného bez likvidácie alebo nástupníkom daňovníka, ktorý sa rozdeľuje odštiepením, vyčleneného z goodwillu alebo záporného goodwillu podľa osobitného predpisu, ¹⁾ len pri uplatnení reálnych hodnôt podľa § 17c alebo § 17ea.

(8) Nehmotný majetok sa odpíše v súlade s účtovnými predpismi, ¹⁾ najviac do výšky vstupnej ceny ( § 25) s výnimkou goodwillu a záporného goodwillu, ktorý sa zahrnuje do základu dane podľa § 17a až 17c.

(10) Hmotným majetkom na účely tohto zákona nie sú zásoby.

(11) Odpis vo výške vypočítaného ročného odpisu z hmotného majetku podľa § 26 ods. 6 a 7, § 27 alebo § 28 účtovaného ¹⁾ alebo evidovaného podľa § 6 ods. 11 k poslednému dňu zdaňovacieho obdobia, okrem majetku vylúčeného z odpisovania, môže daňovník uplatniť k poslednému dňu zdaňovacieho obdobia.

(12) Pri vyradení hmotného majetku a nehmotného majetku odpisovaného podľa § 26 ods. 6 a 7 uplatní daňovník odpis vo výške pripadajúcej na počet celých mesiacov, počas ktorých daňovník majetok účtoval ¹⁾ alebo majetok evidoval podľa § 6 ods. 11. Pri hmotnom majetku, pri ktorom je zostatková cena daňovým výdavkom len do výšky príjmov (výnosov) z predaja podľa § 19 ods. 3 písm. b) prvého bodu, môže daňovník uplatniť odpis vo výške pripadajúcej na počet celých mesiacov, počas ktorých daňovník majetok účtoval ¹⁾ alebo majetok evidoval podľa § 6 ods. 11.

(13) Daňovník pri prevode správy majetku štátu, majetku obce alebo majetku vyššieho územného celku uplatní z ročného odpisu pomernú časť vo výške pripadajúcej na počet celých kalendárnych mesiacov od začiatku zdaňovacieho obdobia do dňa prevodu, počas ktorých majetok účtoval ¹⁾ a používal na zabezpečenie zdaniteľných príjmov. Zvyšnú časť ročného odpisu uplatní daňovník, ktorý nadobudol právo správy majetku štátu, majetku obce alebo majetku vyššieho územného celku, počnúc kalendárnym mesiacom, v ktorom táto skutočnosť nastala.

(14) U daňovníka, u ktorého zdaňovacie obdobie je kratšie ako kalendárny rok z dôvodu úmrtia, sa uplatní z vypočítaného ročného odpisu alikvotná časť pripadajúca na celé mesiace, počas ktorých daňovník majetok účtoval ako obchodný majetok. ¹⁾ Zvyšnú časť ročného odpisu prepočítaného na kalendárne mesiace uplatní daňovník pokračujúci v činnosti po zomretom daňovníkovi, pričom zvyšná časť odpisu sa uplatní už v mesiaci, v ktorom bol majetok zaevidovaný v majetku daňovníka pokračujúceho v činnosti po zomretom daňovníkovi.

(15) Hmotný majetok podľa odseku 2 písm. a) je možné rozložiť na jednotlivé oddeliteľné súčasti hmotného majetku (ďalej len „jednotlivá oddeliteľná súčasť“), ak vstupná cena každej jednotlivej oddeliteľnej súčasti je vyššia ako 1 700 eur. Jednotlivé oddeliteľné súčasti sa evidujú samostatne tak, aby boli preukázateľne zabezpečené technické a hodnotové údaje o jednotlivých oddeliteľných súčastiach a všetky zmeny jednotlivých oddeliteľných súčastí, napríklad ich prírastky a úbytky vrátane údajov o dátume vykonanej zmeny, o rozsahu zmeny, o vstupných cenách a zostatkových cenách jednotlivých oddeliteľných súčastí, o celkovej cene hmotného majetku a o sume odpisov vrátane ich zmien vyplývajúcich zo zmeny vstupnej ceny tohto majetku. Z hmotného majetku podľa odseku 2 písm. b) je možné vyčleniť na samostatné odpisovanie len tie jednotlivé oddeliteľné súčasti, ktoré sú uvedené v prílohe č. 1.

(2) Technické zhodnotenie prenajatého hmotného majetku uhradené nájomcom môže odpisovať nájomca na základe písomnej zmluvy s vlastníkom, ak vlastník nezvýšil vstupnú cenu hmotného majetku o tieto výdavky. Pri odpisovaní technického zhodnotenia postupuje nájomca spôsobom ustanoveným pre hmotný majetok. Nájomca zaradí technické zhodnotenie do odpisovej skupiny, v ktorej je zaradený prenajatý hmotný majetok. Rovnakým spôsobom sa odpisuje iný majetok uvedený v § 22 ods. 6 písm. e). Pri vykonaní technického zhodnotenia budovy používanej na niekoľko účelov podľa § 26 ods. 2 nájomca zaradí technické zhodnotenie do odpisovej skupiny na základe účelu, na ktorý nájomca využíva prenajatý majetok.

(3) Hmotný majetok a nehmotný majetok, ktorý je v spoluvlastníctve, odpisuje každý zo spoluvlastníkov zo vstupnej ceny, a to pomerne podľa výšky spoluvlastníckeho podielu.

(4) Pri odpisovaní hmotného majetku a nehmotného majetku, ktorý sa iba sčasti používa na zabezpečenie zdaniteľného príjmu, sa do výdavkov na zabezpečenie zdaniteľného príjmu zahŕňa pomerná časť odpisov.

(5) Daňovník, ktorý je fyzickou osobou, pri preradení hmotného majetku a nehmotného majetku z osobného užívania do obchodného majetku a daňovník nezaložený alebo nezriadený na podnikanie pri začatí používania majetku na činnosť, z ktorej príjmy sú predmetom dane, odpisujú tento majetok ako v ďalších rokoch odpisovania zo vstupnej ceny ustanovenej v § 25 ods. 1 písm. d).

(6) Hmotný majetok a nehmotný majetok individuálne určený ¹¹⁷⁾ a poskytnutý združeniu bez právnej subjektivity na spoločné využitie účastníkov združenia odpisuje ten účastník združenia, ktorý majetok poskytol na spoločné užívanie účastníkom združenia.

(7) Nehmotný majetok okrem vlastníka môže odpisovať aj daňovník, ktorý k nemu nadobudol právo na jeho užívanie za odplatu.

(8) Pri odpisovaní majetku sa do výdavkov (nákladov) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľného príjmu zahŕňa ročný odpis v rovnakej percentuálnej výške, v akej uplatňuje daňovník výdavky (náklady) podľa § 19 ods. 2 písm. t).

(2) Súčasťou vstupnej ceny, ak § 22 ods. 6 písm. e) neustanovuje inak, je technické zhodnotenie v tom zdaňovacom období, v ktorom bolo dokončené a zaradené do užívania, pričom pri zrýchlenom odpisovaní technické zhodnotenie zvyšuje aj zostatkovú cenu.

(3) Zostatkovou cenou na účely tohto zákona je rozdiel medzi vstupnou cenou hmotného majetku a nehmotného majetku a celkovou výškou odpisov z tohto majetku zahrnutých do daňových výdavkov [§ 19 ods. 3 písm. a) a § 22 ods. 12] okrem zostatkovej ceny podľa § 28 ods. 2 písm. b), pričom v zdaňovacích obdobiach, v ktorých daňovník postupuje podľa § 17 ods. 31, 34 a 39 a § 19 ods. 2 písm. t), sa za výšku odpisu zahrnutého do daňových výdavkov považuje ročný odpis podľa § 27 alebo § 28.

(4) Technické zhodnotenie pri použití zrýchleného spôsobu odpisovania podľa § 28 na účely výpočtu ročnej výšky odpisu a priradenia ročného koeficientu zvyšuje zostatkovú cenu (ďalej len „zvýšená zostatková cena“); to neplatí, ak bolo technické zhodnotenie vykonané v prvom roku odpisovania.

(6) Pri obstaraní hmotného majetku formou finančného prenájmu súčasťou obstarávacej ceny u daňovníka, ktorý obstaráva hmotný majetok formou finančného prenájmu nie je daň z pridanej hodnoty.

(7) Pri zvýšení vstupnej ceny alebo znížení vstupnej ceny, ku ktorému dochádza pri už odpisovanom hmotnom majetku z iného dôvodu, ako je jeho technické zhodnotenie (ďalej len „upravená vstupná cena“), sa odpis určí z upravenej vstupnej (zostatkovej) ceny pri zachovaní platnej ročnej odpisovej sadzby alebo koeficientu podľa § 27 alebo § 28.

(8) Súčet vstupných cien jednotlivých oddeliteľných súčastí uvedených v § 22 ods. 15 sa rovná vstupnej cene tohto hmotného majetku.

(2) Vstupnou cenou majetku a služby nadobudnutých výmenou za virtuálnu menu ku dňu výmeny je reálna hodnota^119c) virtuálnej meny.

            Odpisová skupina      Doba odpisovania







 





                   0                   2 roky





                   1                   4 roky







                   2                   6 rokov







                   3                   8 rokov







                   4                  12 rokov







                   5                  20 rokov







                   6                  40 rokov.

(2) Hmotný majetok, ktorý nemožno zaradiť do odpisových skupín podľa prílohy
a ktorého doba použiteľnosti nevyplýva z iných predpisov, sa na účely odpisovania
zaradí do odpisovej skupiny 2; to neplatí pre hmotný majetok podľa odsekov 6 a 7.
Pri používaní budovy na niekoľko účelov je na zaradenie tejto budovy do odpisovej
skupiny rozhodujúce jej hlavné využitie určené z celkovej úžitkovej plochy. ¹⁰⁶⁾
Súbor hnuteľných vecí sa zaraďuje do odpisovej skupiny podľa hlavného funkčného celku.
Pri postupe uplatnenom podľa § 22 ods. 15 sa jednotlivé oddeliteľné súčasti zaradia
do rovnakej odpisovej skupiny, v ktorej je zaradený tento hmotný majetok s výnimkou
jednotlivých oddeliteľných súčastí budov a stavieb, ktoré sú zaradené v prílohe č.
1.

(3) Daňovník odpisuje hmotný majetok metódou rovnomerného odpisovania (§
27). Metódou zrýchleného odpisovania (§ 28) môže daňovník odpisovať hmotný majetok
zaradený podľa prílohy č. 1 do odpisovej skupiny 2 a 3. Spôsob odpisovania určí daňovník
pre každý novoobstaraný hmotný majetok a nemožno ho zmeniť po celú dobu jeho odpisovania.

(4) Hmotný majetok sa odpisuje najviac do výšky vstupnej ceny, prípadne zvýšenej
o vykonané technické zhodnotenie alebo pri zrýchlenom odpisovaní do výšky zvýšenej
zostatkovej ceny.

(5) Pri vykonaní technického zhodnotenia alebo skrátení doby odpisovania
sa hmotný majetok doodpisuje do výšky vstupnej ceny, prípadne zvýšenej o vykonané
technické zhodnotenie platnou ročnou odpisovou sadzbou alebo do výšky zostatkovej
ceny alebo zvýšenej zostatkovej ceny koeficientom pre príslušnú odpisovú skupinu.
Vykonaním technického zhodnotenia sa doba odpisovania predĺži o dobu vyplývajúcu
zo spôsobu výpočtu podľa § 27 alebo § 28.

(6) Ročný odpis otvárok nových lomov, pieskovní, hlinísk a technickej rekultivácie,
ak nie sú súčasťou hmotného majetku, do ktorého vstupnej ceny sú zahrnuté, dočasných
stavieb ¹⁰⁷⁾ a banských diel sa určí ako podiel vstupnej ceny a určenej doby trvania.

(7) Pri formách, modeloch a šablónach zatriedených do kódov Klasifikácie
produktov 25.73.6, 28.92.4, ak ide o stroje na tvarovanie odlievacích foriem z piesku,
a kódov 28.96.1 a 25.73.5 sa ročný odpis určí ako podiel vstupnej ceny a ustanovenej
doby použiteľnosti alebo určeného počtu vyrobených odliatkov alebo výliskov. Na hmotný
majetok uvedený v prvej vete poskytnutý na základe zmluvy o výpožičke ¹¹⁰⁾ sa neuplatňuje
limit výšky odpisov podľa § 19 ods. 3 písm. a).

(8) Hmotný majetok prenajatý formou finančného prenájmu, okrem pozemkov,
odpíše daňovník počas doby odpisovania tohto majetku podľa odseku 1 do výšky vstupnej
ceny ustanovenej v § 25 spôsobom podľa § 27 alebo § 28 pri zohľadnení postupu podľa
§ 17 ods. 34.

(9) Ročný odpis podľa odsekov 6 a 7 sa určuje s presnosťou na celé kalendárne
mesiace, počnúc mesiacom, v ktorom boli splnené podmienky na začatie odpisovania.
Mesiacom, v ktorom boli splnené podmienky na začatie odpisovania, je mesiac, v ktorom
sa majetok začal účtovať alebo evidovať podľa § 6 ods. 11.

(10) Mesačný odpis vypočítaný podľa odsekov 6 a 7 sa zaokrúhľuje podľa §
47.

(11) Prerušenie odpisovania a zmenu prerušenia odpisovania podľa § 22 ods.
9 nemožno uplatniť pri výkone daňovej kontroly a vo vyrubovacom konaní podľa osobitného
predpisu¹²⁸⁾ a v dodatočnom daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie, za ktoré bola
vykonaná daňová kontrola.

               Odpisová skupina       Ročný odpis
                      0                   1/2
                      1                   1/4
                      2                   1/6
                      3                   1/8
                      4                   1/12
                      5                   1/20
                      6                   1/40.

(3) Ročný odpis vypočítaný podľa odseku 1, pomerná časť z ročného odpisu
podľa odseku 2 a pomerná časť ročného odpisu podľa § 22 ods. 12 druhej vety sa zaokrúhľujú
podľa § 47.

                    Koeficient pre zrýchlené odpisovanie
  Odpisová    v prvom roku     v ďalších rokoch      pre zvýšenú      
  skupina     odpisovania        odpisovania      zostatkovú cenu
     2             6                  7                 6
     3             8                  9                 8.

(5) Ročný odpis vypočítaný podľa odsekov 2 a 3 a pomerná časť z ročného odpisu
podľa odseku 2 a pomerná časť ročného odpisu podľa § 22 ods. 12 druhej vety sa zaokrúhľuje
podľa § 47.

(1) Technickým zhodnotením hmotného majetku a nehmotného majetku sa na účely
tohto zákona rozumejú výdavky na dokončené nadstavby, prístavby a stavebné úpravy,
¹⁰⁷⁾ rekonštrukcie a modernizácie prevyšujúce pri jednotlivom hmotnom majetku a nehmotnom
majetku 1 700 eur v úhrne za zdaňovacie obdobie. Technickým zhodnotením hmotného
majetku sa na účely tohto zákona rozumie aj hodnota verejným subjektom prijatého
a poskytovateľom energetickej služby s garantovanou úsporou energie zrealizovaného
energetického zhodnotenia majetku na základe zmluvy o energetickej efektívnosti pre
verejný sektor. ^120aa)

(2) Za technické zhodnotenie hmotného majetku a nehmotného majetku podľa
odseku 1 sa považuje aj technické zhodnotenie neprevyšujúce v úhrne za zdaňovacie
obdobie 1 700 eur, ak sa daňovník rozhodne takéto výdavky považovať za výdavky na
technické zhodnotenie. V tomto prípade sa takéto výdavky odpisujú ako súčasť vstupnej
ceny, zvýšenej vstupnej ceny alebo zvýšenej zostatkovej ceny hmotného majetku a nehmotného
majetku.

(3) Za technické zhodnotenie sa považuje aj technické zhodnotenie v sume
vyššej ako 1 700 eur za zdaňovacie obdobie vykonané na dlhodobom hmotnom majetku,
¹⁾ ktorého obstarávacia cena bola 1 700 eur a menej. Takéto technické zhodnotenie
sa pripočíta k obstarávacej cene dlhodobého hmotného majetku a uplatní sa ročný odpis
vypočítaný podľa § 26.

(4) Rekonštrukciou sa na účely tohto zákona rozumejú také zásahy do hmotného
majetku, ktoré majú za následok zmenu jeho účelu použitia, kvalitatívnu zmenu jeho
výkonnosti alebo technických parametrov. Za zmenu technických parametrov nemožno
považovať zámenu použitého materiálu pri dodržaní jeho porovnateľných vlastností.

(5) Modernizáciou sa na účely tohto zákona rozumie rozšírenie vybavenosti
alebo použiteľnosti hmotného majetku a nehmotného majetku o také súčasti, ktoré pôvodný
majetok neobsahoval, pričom tvoria neoddeliteľnú súčasť majetku. Za neoddeliteľnú
súčasť tohto majetku sa považujú samostatné veci, ktoré sú určené na spoločné použitie
s hlavnou vecou a spolu s ňou tvoria jeden majetkový celok.

(2) Ak daňovník, ktorý začal odpočítavať daňovú stratu alebo mu vznikol nárok
na odpočítavanie daňovej straty podľa odseku 1, zanikol v dôsledku premeny alebo
cezhraničnej premeny, daňovú stratu odpočítava právny nástupca; ak je právnych nástupcov
viac, daňová strata sa odpočítava u každého z nich pomerne, a to podľa výšky vlastného
imania zaniknutého daňovníka, v akej prešlo na jednotlivých právnych nástupcov. Právny
nástupca môže odpočítať daňovú stratu, ak je zanikajúca právnická osoba a jej právny
nástupca daňovníkom dane z príjmov právnickej osoby a súčasne, ak účelom tohto zániku
nie je len zníženie alebo vyhnutie sa daňovej povinnosti. Ku dňu vstupu daňovníka
do likvidácie alebo vyhlásenia konkurzu na daňovníka nárok na odpočet daňovej straty
odo dňa vstupu do likvidácie alebo vyhlásenia konkurzu zaniká. Ak je zdaňovacie obdobie
kratšie ako 12 bezprostredne po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov, daňovník
môže uplatniť celý ročný odpočet daňovej straty.

(3) Daňová strata u daňovníka, ktorý je spoločníkom verejnej obchodnej spoločnosti,
sa zvýši o časť daňovej straty verejnej obchodnej spoločnosti pripadajúcej na tohto
daňovníka alebo sa zníži o časť základu dane verejnej obchodnej spoločnosti pripadajúceho
na tohto daňovníka. Postup podľa prvej vety sa neuplatní u spoločníka verejnej obchodnej
spoločnosti, u ktorého je daňová strata súčasťou daňovej straty reverzného hybridného
subjektu.

(4) Daňová strata u daňovníka, ktorý je komplementárom komanditnej spoločnosti,
sa zvýši o časť daňovej straty komanditnej spoločnosti pripadajúcej na tohto daňovníka
alebo sa zníži o časť základu dane komanditnej spoločnosti pripadajúceho na tohto
daňovníka. Postup podľa prvej vety sa neuplatní u komplementára komanditnej spoločnosti,
u ktorého je daňová strata súčasťou daňovej straty reverzného hybridného subjektu.

(5) Ak daňovník, ktorý začal odpočítavať daňovú stratu alebo mu vznikol nárok
na odpočítavanie daňovej straty podľa odseku 1, zmenil právnu formu, má nárok na
pokračovanie v jej odpočte podľa odseku 1.

(6) Na zistenie daňovej straty, ktorú možno odpočítať podľa odseku 1, platia
ustanovenia § 17 až 29.

(1) Daňovník, ktorému bolo vydané rozhodnutie o poskytnutí investičnej pomoci
obsahujúcej úľavu na dani podľa osobitného predpisu,^120a) si môže uplatniť nárok
na úľavu na dani do výšky podľa odseku 2, ak súčasne spĺňa podmienky ustanovené osobitným
predpisom^120a) a osobitné podmienky podľa odseku 3.

(2) Daňovník si môže uplatniť nárok na úľavu na dani do výšky dane pripadajúcej
na pomernú časť základu dane. Pomerná časť základu dane sa vypočíta tak, že základ
dane sa vynásobí koeficientom 0,5 a percentuálnym vyjadrením úhrnnej výšky oprávnených
nákladov^120b) vynaložených po podaní žiadosti o investičnú pomoc podľa osobitného
predpisu^120a) do konca príslušného zdaňovacieho obdobia, za ktoré sa uplatňuje nárok
na úľavu na dani k celkovej výške oprávnených nákladov,^120b) na ktoré bola investičná
pomoc poskytnutá podľa osobitného predpisu.^120a) Výška úľavy na dani nesmie presiahnuť
20% hodnoty celkovej schválenej investičnej pomoci vo forme úľavy na dani podľa osobitného
predpisu.^120a)

(4) Nárok na úľavu na dani podľa odseku 1 si daňovník môže uplatniť najviac
na desať bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období, pričom prvým zdaňovacím
obdobím, za ktoré si možno úľavu na dani uplatniť, je zdaňovacie obdobie, v ktorom
bolo daňovníkovi vydané rozhodnutie o poskytnutí investičnej pomoci a daňovník splnil
podmienky stanovené osobitným predpisom ^120a) a osobitné podmienky podľa odseku 3,
najneskôr však zdaňovacie obdobie, v ktorom uplynuli tri roky od vydania rozhodnutia
vydaného podľa osobitného predpisu. ^120a)

(5) Nárok na úľavu na dani si daňovník môže uplatniť najviac do výšky, ktorá
v priebehu zdaňovacích období, za ktoré sa uplatňuje úľava na dani, v úhrne nepresiahne
hodnotu uvedenú pre tento druh investičnej pomoci v rozhodnutí o poskytnutí investičnej
pomoci vydanom podľa osobitného predpisu. ^120a)

(6) Výška úľavy na dani sa nemení, ak je daňovníkovi dodatočne vyrubená alebo
ak je daňovníkom v dodatočnom daňovom priznaní uvedená vyššia daňová povinnosť, ako
bola uvedená v daňovom priznaní.

(7) Výška nevyčerpanej hodnoty investičnej pomoci formou úľavy na dani sa
nemení, ak bola daňovníkovi vyrubená alebo ak je daňovníkom v dodatočnom daňovom
priznaní uvedená nižšia daňová povinnosť, ako bola uvedená v daňovom priznaní.

(8) Ak daňovník nedodrží niektorú z podmienok podmienok ustanovených osobitným
predpisom^120a) alebo osobitnú podmienku uvedenú v odseku 3 písm. c), nárok na úľavu
na dani podľa odseku 1 zaniká a daňovník je povinný podať dodatočné daňové priznanie
za všetky zdaňovacie obdobia, v ktorých úľavu na dani uplatnil. Daňovník je povinný
podať dodatočné daňové priznanie v lehote podľa osobitného predpisu;¹²⁸⁾ v rovnakej
lehote je daň, na ktorú bola uplatnená úľava na dani a ktorá bola priznaná v dodatočnom
daňovom priznaní, splatná. Daň ani rozdiel dane nemožno vyrubiť po uplynutí desiatich
rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie za zdaňovacie
obdobie, za ktoré sa táto úľava na dani uplatnila. Nárok na úľavu na dani podľa odseku
1 zaniká aj vtedy, ak správca dane pri daňovej kontrole zistí, že daňovník nedodržal
podmienku uvedenú v odseku 3 písm. d), ktorej porušenie v úhrne spôsobilo zvýšenie
pomernej časti základu dane, a tým neoprávnené čerpanie úľavy na dani a tento rozdiel
dane predstavuje viac ako 10% z hodnoty úľavy na dani uvedenej v rozhodnutí o poskytnutí
investičnej pomoci.^120a)

(10) Dodatočné daňové priznanie podľa odseku 9 je daňovník povinný podať
v lehote podľa osobitného predpisu;¹²⁸⁾ v rovnakej lehote aj aj splatná dodatočne
priznaná daň. Daň ani rozdiel dane nemožno vyrubiť po uplynutí desiatich rokov od
konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie za zdaňovacie obdobie,
za ktoré sa táto úľava na dani uplatnila.

(11) Daňovník, ktorému bolo počas uplatňovania úľavy na dani na základe rozhodnutia
o poskytnutí investičnej pomoci podľa osobitného predpisu^120a) vydané nové rozhodnutie
o poskytnutí investičnej pomoci obsahujúce úľavu na dani, môže uplatniť úľavu na
dani na základe tohto nového rozhodnutia až po skončení uplatňovania úľavy na dani
na základe skôr vydaného rozhodnutia.

(12) Ak bolo daňovníkovi počas uplatňovania úľavy na dani vydané nové rozhodnutie
o poskytnutí investičnej pomoci podľa osobitného predpisu^120a) obsahujúce úľavu na
dani, doba uplatňovania úľavy na dani na základe tohto nového rozhodnutia sa skracuje
o dobu, počas ktorej daňovník uplatňuje úľavu na dani na základe skôr vydaného rozhodnutia.

(1) Daňovník, ktorému bolo vydané rozhodnutie o schválení poskytnutia stimulov
podľa osobitného predpisu, ^120d) si môže uplatniť nárok na úľavu na dani podľa odseku
2 jednotlivo za každé zdaňovacie obdobie počas celého obdobia, na ktoré bolo toto
rozhodnutie vydané, najviac však do výšky nákladov vykázaných v účtovnej závierke
daňovníka hradených z jeho vlastných prostriedkov ^120e) na účel podľa osobitného
predpisu, ^120d) ak daňovník súčasne spĺňa podmienky podľa osobitného predpisu ^120d)
a osobitné podmienky podľa odseku 3.

(4) Nárok na úľavu na dani podľa odseku 1 si daňovník môže uplatniť najviac
na tri bezprostredne po sebe nasledujúce zdaňovacie obdobia, pričom prvým zdaňovacím
obdobím, za ktoré si možno úľavu na dani uplatniť, je zdaňovacie obdobie, v ktorom
bolo daňovníkovi vydané rozhodnutie o schválení poskytnutia stimulov a daňovník splnil
podmienky ustanovené osobitným predpisom ^120d) a osobitné podmienky podľa odseku
3, najneskôr však zdaňovacie obdobie, v ktorom uplynuli tri roky od vydania rozhodnutia
o schválení poskytnutia stimulov podľa osobitného predpisu. ^120f)

(5) Nárok na úľavu na dani si daňovník môže uplatniť najviac do výšky, ktorá
v priebehu zdaňovacích období, za ktoré sa uplatňuje úľava na dani, v úhrne nepresiahne
hodnotu uvedenú v rozhodnutí o schválení poskytnutia stimulov podľa osobitného predpisu.
^120f)

(6) Výška úľavy na dani sa nemení, ak je daňovníkovi dodatočne vyrubená alebo
ak je daňovníkom v dodatočnom daňovom priznaní uvedená vyššia daňová povinnosť, ako
bola uvedená v daňovom priznaní.

(7) Výška nevyčerpanej hodnoty stimulov formou úľavy na dani sa nemení, ak
bola daňovníkovi vyrubená alebo ak je daňovníkom v dodatočnom daňovom priznaní uvedená
nižšia daňová povinnosť, ako bola uvedená v daňovom priznaní.

(8) Ak daňovník nedodrží niektorú zo všeobecných podmienok ustanovených osobitným
predpisom^120d) alebo osobitnú podmienku uvedenú v odseku 3 písm. c), nárok na úľavu
na dani podľa odseku 1 zaniká a daňovník je povinný podať dodatočné daňové priznanie
za všetky zdaňovacie obdobia, v ktorých úľavu na dani uplatnil. Daňovník je povinný
podať dodatočné daňové priznanie v lehote podľa osobitného predpisu;¹²⁸⁾ v rovnakej
lehote je daň, na ktorú bola uplatnená úľava na dani a ktorá bola priznaná v dodatočnom
daňovom priznaní, splatná. Daň ani rozdiel dane nemožno vyrubiť po uplynutí desiatich
rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie za zdaňovacie
obdobie, za ktoré sa táto úľava na dani uplatnila. Nárok na úľavu na dani podľa odseku
1 zaniká aj vtedy, ak správca dane pri daňovej kontrole zistí, že daňovník nedodržal
podmienku uvedenú v odseku 3 písm. d), ktorej porušenie v úhrne spôsobilo zvýšenie
pomernej časti základu dane, a tým neoprávnené čerpanie úľavy na dani a tento rozdiel
dane predstavuje viac ako 10% z hodnoty úľavy na dani uvedenej v rozhodnutí o schválení
poskytnutia stimulov.^120d)

(10) Dodatočné daňové priznanie podľa odseku 9 je daňovník povinný podať
v lehote podľa osobitného predpisu;¹²⁸⁾ v rovnakej lehote je aj splatná dodatočne
priznaná daň. Daň ani rozdiel dane nemožno vyrubiť po uplynutí desiatich rokov od
konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie za zdaňovacie obdobie,
za ktoré sa táto úľava na dani uplatnila.

(1) Od základu dane zníženého o odpočet daňovej straty u daňovníka, ktorý
je právnickou osobou, alebo od základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov
podľa § 6 ods. 1 a 2 zníženého o odpočet daňovej straty u daňovníka, ktorý je fyzickou
osobou, pri realizácii projektu výskumu a vývoja možno odpočítať 100% výdavkov (nákladov)
vynaložených na výskum a vývoj¹⁾ v zdaňovacom období, za ktoré sa podáva daňové priznanie.

(3) Pri odpočte výdavkov (nákladov) na výskum a vývoj od základu dane podľa
odsekov 1 a 2 postupuje rovnako aj daňovník s príjmami podľa § 6 ods. 1 a 2, ktorý
vedie evidenciu podľa § 6 ods. 11.

(4) Od základu dane možno podľa odsekov 1 a 2 odpočítať len daňové výdavky
podľa § 2 písm. i), ktoré sú evidované oddelene od ostatných výdavkov (nákladov)
daňovníka. Ak vynaložené výdavky (náklady) na výskum a vývoj¹⁾ súvisia s realizáciou
projektu výskumu a vývoja len sčasti, je možné uplatniť odpočet podľa odsekov 1 a
2 len z rozdielu medzi skutočnými výdavkami (nákladmi) a výdavkami (nákladmi) nesúvisiacimi
s realizáciou projektu výskumu a vývoja.

(7) Projektom výskumu a vývoja, pri ktorého realizácii možno uplatniť odpočet
podľa odsekov 1 a 2, sa rozumie písomný dokument, v ktorom daňovník vymedzí predmet
výskumu a vývoja. Tento dokument musí obsahovať najmä základné údaje o daňovníkovi,
ktorými sú názov a sídlo spoločnosti, daňové identifikačné číslo, u daňovníka, ktorý
je fyzickou osobou, meno a priezvisko, adresa trvalého pobytu a miesto podnikania,
dátum začiatku a predpokladaného ukončenia realizácie projektu výskumu a vývoja,
ciele projektu, ktoré sú dosiahnuteľné počas doby jeho realizácie a merateľné po
jeho ukončení, celkové predpokladané výdavky (náklady) na realizáciu projektu a predpokladané
výdavky (náklady) v jednotlivých rokoch realizácie projektu. Projekt výskumu a vývoja
musí byť podpísaný osobou oprávnenou konať za daňovníka podľa § 13 Obchodného zákonníka,
a to do lehoty na podanie daňového priznania, v ktorom si daňovník pri realizácii
projektu výskumu a vývoja uplatnil odpočet podľa odsekov 1 a 2. Pri daňovej kontrole⁸²⁾
je správca dane alebo finančné riaditeľstvo^120k) oprávnené vyzvať daňovníka na predloženie
projektu výskumu a vývoja. Lehota na predloženie projektu výskumu a vývoja daňovníkom
správcovi dane alebo finančnému riaditeľstvu je osem dní odo dňa doručenia výzvy
daňovníkovi.

(9) Ak odpočet podľa odsekov 1 a 2 nie je možné uplatniť z dôvodu, že daňovník
vykázal daňovú stratu alebo základ dane po znížení o odpočet daňovej straty je nižší
ako odpočet podľa odsekov 1 a 2, je možné odpočet výdavkov (nákladov) na výskum a
vývoj alebo jeho zostávajúcu časť uplatniť v najbližšom nasledujúcom zdaňovacom období,
v ktorom daňovník vykáže základ dane, najviac však v piatich zdaňovacích obdobiach
bezprostredne nasledujúcich po zdaňovacom období, v ktorom nárok na odpočet podľa
odsekov 1 a 2 vznikol.

(10) Ak daňovník, ktorý je držiteľom osvedčenia o spôsobilosti vykonávať
výskum a vývoj,^120j) predá nehmotné výsledky výskumu a vývoja, pričom pri realizácii
projektu výskumu a vývoja, ktorého sú výsledkom, uplatňoval odpočet podľa odsekov
1 a 2, stráca nárok na odpočet podľa odsekov 1 a 2 v príslušnom zdaňovacom období
a je povinný podať dodatočné daňové priznanie za každé zdaňovacie obdobie, v ktorom
uplatňoval odpočet podľa odsekov 1 a 2. Daňovník je povinný podať dodatočné daňové
priznanie v lehote podľa osobitného predpisu;¹²⁸⁾ v rovnakej lehote je aj splatná
dodatočne priznaná daň.

(1) Daňovník, ktorý je právnickou osobou a ktorý je verejnoprospešným podnikom
podľa osobitného predpisu,^120m) si môže uplatniť nárok na úľavu na dani z hospodárskej
činnosti¹²⁰ⁿ⁾ vo výške percentuálneho vyjadrenia záväzku využitia zisku na dosiahnutie
hlavného cieľa podľa osobitného predpisu^120o) za zdaňovacie obdobie, v ktorom k poslednému
dňu zdaňovacieho obdobia má priznaný štatút registrovaného sociálneho podniku.

(2) Úľavu na dani podľa odseku 1 v príslušnom zdaňovacom období si môže uplatniť
daňovník, ktorý neuplatňuje úľavu na dani podľa § 30a alebo § 30b a neuplatňuje odpočet
výdavkov (nákladov) podľa § 30c a nie je prijímateľom podielu zaplatenej dane podľa
§ 50.

(4) Daňovník uplatňujúci postup podľa odseku 3 písm. b) je povinný odviesť
peňažné prostriedky vo výške podľa odseku 3 písm. b) na osobitný účet v banke alebo
pobočke zahraničnej banky určený len na prijatie týchto peňažných prostriedkov a
ich použitie podľa odseku 5, a to do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po
mesiaci, v ktorom uplynula lehota na podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie,
v ktorom si daňovník uplatnil úľavu na dani podľa odseku 1. Ak daňovník nedodrží
lehotu odvedenia peňažných prostriedkov vo výške podľa odseku 3 písm. b) na osobitný
účet v banke alebo pobočke zahraničnej banky, stráca nárok na uplatnenie úľavy na
dani podľa odseku 1 a je povinný podať dodatočné daňové priznanie za zdaňovacie obdobie,
v ktorom si uplatnil túto úľavu na dani v lehote do konca tretieho kalendárneho mesiaca
po uplynutí lehoty na prevod peňažných prostriedkov na osobitný účet v banke alebo
pobočke zahraničnej banky; v rovnakej lehote je splatná aj dodatočne priznaná daň.

(5) Peňažné prostriedky na osobitnom účte v banke alebo pobočke zahraničnej
banky podľa odseku 4 vrátane úrokov z nich plynúcich je možné použiť iba na obstaranie
hmotného majetku, a to najneskôr do piatich rokov odo dňa pripísania peňažných prostriedkov
alebo úrokov na osobitný účet v banke alebo pobočke zahraničnej banky. Ak podmienka
podľa prvej vety nie je splnená, daňovník stráca nárok na úľavu na dani podľa odseku
1 v príslušnom zdaňovacom období vo výške, ktorá nebola použitá na obstaranie hmotného
majetku, a je povinný podať dodatočné daňové priznanie za zdaňovacie obdobie, v ktorom
si túto úľavu na dani uplatnil. Daňovník je povinný podať dodatočné daňové priznanie
do konca tretieho kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola zistená
povinnosť podať dodatočné daňové priznanie; v rovnakej lehote je splatná aj dodatočne
priznaná daň.

(1) Od základu dane zníženého o odpočet daňovej straty u daňovníka, ktorý
je právnickou osobou, alebo od základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov
podľa § 6 ods. 1 a 2 zníženého o odpočet daňovej straty u daňovníka, ktorý je fyzickou
osobou, pri realizácii investičného plánu možno po splnení podmienok podľa odseku
2 odpočítať ustanovené percento výdavku (nákladu) z odpisu podľa § 22 až 29 z investície
podľa odseku 5, ktorého výška závisí od plánovanej výšky percenta preinvestovania
priemernej hodnoty investícií a od hodnoty preinvestovania tejto plánovanej priemernej
hodnoty investícií ustanovených v investičnom pláne, a to:

I--------------------------I----------------------------------------------------I
I Preinvestovaná priemerná I       Hodnota plánovanej výšky preinvestovania     I
I    hodnota investícií    I       priemernej hodnoty investícií v mil. eur     I
I        v percentách      I------------------I-------------------I-------------I 
I                          I viac ako 1 do 20 I viac ako 20 do 50 I viac ako 50 I
I                          I     vrátane      I      vrátane      I             I 
I--------------------------I------------------I-------------------I-------------I
I od 700%  - do 1 399,99%  I       15%        I        25%        I     50%     I
I--------------------------I------------------I-------------------I-------------I
I     od 1 400%  a viac    I       20%        I        30%        I     55%     I
I--------------------------I------------------I-------------------I-------------I

(2) Odpočet podľa odseku 1 môže daňovník uplatniť na investíciu zaradenú do užívania alebo do obchodného majetku počas obdobia investičného plánu. Odpočet výdavkov (nákladov) na investíciu, ktorá spĺňa podmienky pre tento odpočet v zdaňovacom období jej zaradenia do užívania alebo do obchodného majetku, si môže daňovník uplatniť počas doby odpisovania tohto majetku, avšak najviac počas desiatich bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období, počnúc zdaňovacím obdobím jeho zaradenia do užívania alebo do obchodného majetku, pričom počas obdobia investičného plánu nie je možné prerušiť odpisovanie tohto hmotného majetku podľa § 22 ods. 9. Na účely uplatnenia odpočtu podľa prvej vety sa hodnota investície podľa odseku 5 alebo úhrn hodnôt týchto investícií v príslušnom zdaňovacom období posudzuje vždy k priemernej hodnote investícií podľa odseku 4. Zdaňovacie obdobie daňovníka počas obdobia investičného plánu musí trvať nepretržite 12 po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov.

(3) Pri odpočte podľa odsekov 1 a 2 postupuje rovnako aj daňovník s príjmami podľa § 6 ods. 1 a 2, ktorý vedie evidenciu podľa § 6 ods. 11 a ide o investíciu podľa odseku 5 obstaranú a zaradenú do obchodného majetku v súvislosti s dosahovaním príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2.

(6) Od základu dane možno podľa odsekov 1 a 2 odpočítať len daňové výdavky podľa § 2 písm. i), ktoré sú evidované oddelene od ostatných výdavkov (nákladov) daňovníka.

(8) Investičným plánom, pri ktorého realizácii možno uplatniť odpočet podľa odsekov 1 a 2, sa rozumie písomný dokument, v ktorom daňovník vymedzí celkovú hodnotu plánovanej investície podľa odseku 5, časové vymedzenie obdobia plánovanej investície, predpokladaný harmonogram realizácie plánovanej investície, výpočet priemernej hodnoty investícií podľa odseku 4, plánovanú výšku preinvestovania priemernej hodnoty investícií v peňažnom vyjadrení a percentuálnom vyjadrení podľa odseku 1 a stručný technický popis prepojenia obstarávanej investície s digitalizáciou a automatizáciou výrobných procesov a logistických procesov podľa odseku 5. Obdobie, na ktoré sa investičný plán vypracúva, musí trvať u daňovníka, ktorého zdaňovacím obdobím je kalendárny rok, štyri po sebe nasledujúce zdaňovacie obdobia, pričom prvým zdaňovacím obdobím je zdaňovacie obdobie, ktoré sa začína 1. januára 2022, a posledným zdaňovacím obdobím je zdaňovacie obdobie, ktoré sa končí 31. decembra 2025. Obdobie, na ktoré sa investičný plán vypracúva, musí trvať u daňovníka, ktorého zdaňovacím obdobím je hospodársky rok, štyri po sebe nasledujúce zdaňovacie obdobia, pričom prvým zdaňovacím obdobím je zdaňovacie obdobie, ktoré sa začína v roku 2022, a posledným zdaňovacím obdobím je zdaňovacie obdobie, ktoré sa začína v priebehu roka 2025. Daňovník môže mať iba jeden investičný plán. Investičný plán obsahuje najmä základné údaje o daňovníkovi, ktorými sú u daňovníka, ktorý je právnickou osobou, obchodné meno alebo názov, sídlo a daňové identifikačné číslo, a u daňovníka, ktorý je fyzickou osobou, meno a priezvisko, adresa trvalého pobytu a miesto podnikania a dátum začiatku realizácie investičného plánu. Investičný plán musí byť podpísaný osobou oprávnenou konať za daňovníka podľa § 13 Obchodného zákonníka v lehote na podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie, v ktorom si prvýkrát uplatní odpočet výdavkov (nákladov) na investície. Pri daňovej kontrole⁸²⁾ je správca dane alebo finančné riaditeľstvo^120k) oprávnené vyzvať daňovníka na predloženie investičného plánu. Lehota na predloženie investičného plánu daňovníkom správcovi dane alebo finančnému riaditeľstvu je osem dní odo dňa doručenia výzvy daňovníkovi.

(11) Ak daňovník počas obdobia investičného plánu nezaradí do užívania alebo do obchodného majetku investíciu podľa odseku 5 v úhrne najmenej vo výške plánovanej výšky preinvestovania priemernej hodnoty investícií uvedenej v investičnom pláne a uplatňoval odpočet podľa odsekov 1 a 2, stráca nárok na odpočet podľa odsekov 1 a 2 v príslušnom zdaňovacom období a je povinný podať dodatočné daňové priznanie za každé zdaňovacie obdobie, v ktorom uplatňoval odpočet podľa odsekov 1 a 2. Daňovník je povinný podať dodatočné daňové priznanie v lehote podľa osobitného predpisu;¹²⁸⁾ v rovnakej lehote je aj splatná dodatočne priznaná daň.

(13) Daňovník je povinný podať dodatočné daňové priznanie podľa odseku 12 za každé zdaňovacie obdobie, v ktorom uplatňoval odpočet podľa odsekov 1 a 2, a to v lehote podľa osobitného predpisu;¹²⁸⁾ v rovnakej lehote je aj splatná dodatočne priznaná daň.

(1) Ak daňovník je účtovnou jednotkou, na prepočet cudzej meny na eurá sa použije referenčný výmenný kurz určený a vyhlásený Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska (ďalej len „kurz“), platný ku dňu, ku ktorému je uplatnený daňovníkom v účtovníctve, ¹⁾ ak tento zákon neustanovuje inak. Pri kúpe a predaji cudzej meny za eurá sa uplatní postup podľa osobitného predpisu. ¹²¹⁾

(3) Pri prepočte dane z úrokov na účtoch v cudzej mene a vkladových listoch znejúcich na cudziu menu, z ktorých sa daň vyberá podľa § 43, použije sa kurz v deň pripísania úrokov daňovníkovi. Rovnaký postup sa použije aj pri ďalších príjmoch podľa § 16, z ktorých sa daň vyberá podľa § 43 alebo z ktorých sa vykonáva zabezpečenie dane podľa § 44, pričom na prepočet zrazenej dane alebo sumy zrazenej na zabezpečenie dane sa použije kurz platný v deň, v ktorom sa vykonala zrážka.

(4) Na zápočet dane zaplatenej v zahraničí sa použije ročný priemerný kurz za zdaňovacie obdobie, za ktoré sa podáva daňové priznanie. Ak je zdaňovacím obdobím iné obdobie ako kalendárny rok, na prepočet sa použije priemer vypočítaný z priemerných mesačných kurzov za obdobie, za ktoré sa daňové priznanie podáva.