§ 17d Nepeňažný vklad v pôvodných cenách

§ 17d
Nepeňažný vklad v pôvodných cenách
(1) Do základu dane vkladateľa nepeňažného vkladu, ktorým je individuálne vložený majetok, podnik alebo jeho časť, a ktorý zisťuje základ dane podľa § 17 ods. 1 písm. b) alebo písm. c), sa v zdaňovacom období, v ktorom dôjde k splateniu nepeňažného vkladu, 80c)

a) nezahrnuje rozdiel medzi hodnotou nepeňažného vkladu započítanou na vklad spoločníka 37a) a hodnotou nepeňažného vkladu v účtovníctve, 1) pričom prijímateľ nepeňažného vkladu prevezme vložený majetok a záväzky v pôvodných cenách podľa osobitného predpisu 1) a hmotný majetok a nehmotný majetok v pôvodných cenách podľa § 25,
b) nezahrnujú opravné položky vytvorené k zásobám, cenným papierom a k dlhodobému hmotnému majetku a dlhodobému nehmotnému majetku, 1) ak prijímateľ nepeňažného vkladu prevezme pôvodné ceny zásob, cenných papierov, hmotného majetku a nehmotného majetku,
c) zahrnujú rezervy podľa § 20,
d) zahrnujú opravné položky k pohľadávkam uznané za daňový výdavok v rozsahu najviac podľa § 20 najneskôr v zdaňovacom období, v ktorom došlo k splateniu nepeňažného vkladu 80c) a prijímateľ nepeňažného vkladu môže pokračovať v ich tvorbe podľa § 20.
(2) Do základu dane prijímateľa nepeňažného vkladu, ktorým je individuálne vložený majetok, podnik alebo jeho časť, sa

a) zahrnuje rozdiel medzi sumou prevzatej rezervy podľa § 20 a výškou skutočnej úhrady záväzku v zdaňovacom období, v ktorom došlo k úhrade záväzku, ku ktorému bola tvorená táto rezerva a pri ďalšej tvorbe rezervy uznanej za daňový výdavok prijímateľ nepeňažného vkladu postupuje podľa § 20; náklad, ku ktorému bola tvorená rezerva podľa osobitného predpisu, 1) ktorej tvorba nie je uznaná za daňový výdavok, sa zahrnuje do základu dane tohto prijímateľa v tom zdaňovacom období, v ktorom dôjde k použitiu rezervy u tohto prijímateľa podľa § 17 ods. 23, pričom sa obdobne postupuje pri opravnej položke,
b) nezahrnuje goodwill alebo záporný goodwill.
(3) Prijímateľ nepeňažného vkladu prevezme hodnotu pohľadávky v menovitej hodnote alebo obstarávacej cene zistenej u vkladateľa nepeňažného vkladu, dátum splatnosti pohľadávky, opravnú položku podľa § 20 a pokračuje v tvorbe tejto opravnej položky podľa § 20.
(4) Vkladateľ nepeňažného vkladu uplatní z vypočítaného ročného odpisu podľa § 26 až 28 pomernú časť pripadajúcu na celé kalendárne mesiace, počas ktorých daňovník majetok účtoval. 1)
(5) Prijímateľ nepeňažného vkladu prevezme hmotný majetok a nehmotný majetok nadobudnutý nepeňažným vkladom podniku alebo jeho časti, vrátane jednotlivých zložiek majetku v pôvodných cenách, už uplatnené daňové odpisy vrátane zostatkových cien podľa § 25 ods. 3 a uplatní zvyšnú časť ročného odpisu prepočítaného na mesiace, a to počnúc mesiacom, v ktorom bol majetok zaúčtovaný v majetku prijímateľa nepeňažného vkladu. Pri nehmotnom majetku pokračuje prijímateľ nepeňažného vkladu v odpisovaní z pôvodnej ceny počas doby odpisovania ustanovenej v odpisovom pláne 1) tohto prijímateľa najviac do výšky podľa § 25 ods. 3.
(6) Prijímateľ nepeňažného vkladu je povinný evidovať výšku pôvodne oceneného majetku a záväzkov počnúc zdaňovacím obdobím, v ktorom došlo k splateniu nepeňažného vkladu, 80c) najmenej do uplynutia lehoty pre zánik práva vyrubiť daň podľa osobitného predpisu. 34)
(7) Odseky 1 až 6 sa uplatnia, ak predmetom nepeňažného vkladu je individuálne vložený majetok, ktorým je cenný papier alebo obchodný podiel alebo podnik alebo jeho časť, ktorý vkladá vkladateľ nepeňažného vkladu so sídlom na území Slovenskej republiky prijímateľovi nepeňažného vkladu do členského štátu Európskej únie alebo štátu, ktorý je zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore, pričom tento majetok, podnik alebo jeho časť zostáva funkčne spojený so stálou prevádzkarňou prijímateľa nepeňažného vkladu umiestnenou na území Slovenskej republiky a prijímateľ nepeňažného vkladu prevezme nepeňažný vklad v pôvodných cenách. Ak u prijímateľa nepeňažného vkladu nezostáva majetok, podnik alebo jeho časť funkčne spojený so stálou prevádzkarňou umiestnenou na území Slovenskej republiky, vkladateľ nepeňažného vkladu postupuje podľa § 17b.
(8) Ak predmetom nepeňažného vkladu je podnik alebo jeho časť alebo individuálne vložený majetok a vkladateľom tohto nepeňažného vkladu je daňovník so sídlom na území Slovenskej republiky a sú splnené podmienky podľa odseku 7, prijímateľ nepeňažného vkladu pri vyčíslení základu dane stálej prevádzkarne

a) prevezme hodnotu majetku a záväzkov podľa odseku 1 písm. a) v pôvodných cenách, vytvorené rezervy, opravné položky a účty časového rozlíšenia, ktoré sa vzťahujú k majetku a záväzkom tejto stálej prevádzkarne a
b) pokračuje v odpisovaní hmotného majetku a nehmotného majetku tejto stálej prevádzkarne podľa odseku 5.
(9) Ak predmetom nepeňažného vkladu je podnik alebo jeho časť a vkladateľom tohto nepeňažného vkladu je daňovník so sídlom mimo územia Slovenskej republiky, pričom prijímateľovi tohto nepeňažného vkladu podľa § 2 písm. d) druhého bodu vzniká mimo územia Slovenskej republiky stála prevádzkareň, prijímateľ nepeňažného vkladu pri vyčíslení základu dane

a) prevezme hodnotu majetku a záväzkov podľa odseku 1 písm. a) v pôvodných cenách, vytvorené rezervy, opravné položky a účty časového rozlíšenia, ak sa vzťahujú k majetku a záväzkom tejto stálej prevádzkarne a
b) pokračuje v odpisovaní hmotného majetku a nehmotného majetku tejto stálej prevádzkarne primerane podľa odseku 5.
(10) Ak predmetom nepeňažného vkladu je podnik alebo jeho časť, ktorého vkladateľom je daňovník so sídlom na území Slovenskej republiky, a podnik alebo jeho časť zostáva funkčne spojený so stálou prevádzkarňou prijímateľa nepeňažného vkladu so sídlom v zahraničí umiestnenou na území Slovenskej republiky a následne dôjde k presunu majetku podľa § 17f ods. 1 písm. b) alebo k presunu podnikateľskej činnosti podľa § 17f ods. 2 písm. b) z tejto stálej prevádzkarne, uplatní sa postup podľa § 17f.
(11) Ak vkladateľom nepeňažného vkladu je daňovník, ktorý zisťuje základ dane podľa § 17 ods. 1 písm. a), uplatní primerane postup podľa odsekov 1, 4 a 7.
(12) Pôvodnou cenou pri nepeňažnom vklade je ocenenie

a) majetku a záväzkov u vkladateľa nepeňažného vkladu zistené podľa osobitného predpisu 1) a
b) hmotného majetku a nehmotného majetku u vkladateľa nepeňažného vkladu zistené podľa § 25.
(13) Odseky 1 až 12 sa neuplatnia, a uplatní sa postup podľa § 17b, ak hlavným účelom alebo jedným z hlavných účelov nepeňažného vkladu podniku alebo jeho časti je zníženie daňovej povinnosti alebo vyhnutie sa daňovej povinnosti. Ak nepeňažný vklad podniku alebo jeho časti nebol realizovaný z riadnych obchodných dôvodov ako je reštrukturalizácia alebo racionalizácia činností, možno predpokladať, že hlavným cieľom alebo jedným z hlavných dôvodov nepeňažného vkladu podniku alebo jeho časti je zníženie daňovej povinnosti alebo vyhnutie sa daňovej povinnosti.

1) Zákon č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve.
34) § 69 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 331/2011 Z.z.
37a) § 59 ods. 3 Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov.
80c) § 59 a 60 Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov.