§ 60-82b TRETIA HLAVA DÔCHODKOVÉ DÁVKY

TRETIA HLAVA
DÔCHODKOVÉ DÁVKY
PRVÝ DIEL
VYMEDZENIE POJMOV DÔCHODKOVÉHO POISTENIA
§ 60
Obdobie dôchodkového poistenia
(1) Obdobie dôchodkového poistenia je obdobie povinného dôchodkového poistenia, obdobie dobrovoľného dôchodkového poistenia, ak za tieto obdobia okrem období uvedených v § 140 bolo zaplatené poistné na dôchodkové poistenie podľa tohto zákona a ak tento zákon neustanovuje inak. Ak zamestnávateľ nesplnil povinnosť platiť a odvádzať poistné na dôchodkové poistenie, podmienka zaplatenia poistného na dôchodkové poistenie u zamestnanca sa považuje za splnenú; to neplatí, ak si túto povinnosť nesplnil zamestnávateľ uvedený v § 7 ods. 2 alebo zamestnávateľ za zamestnanca, ktorý je štatutárnym orgánom zamestnávateľa a má najmenej 50% účasť na majetku zamestnávateľa alebo ktorý je členom štatutárneho orgánu zamestnávateľa a má najmenej 50% účasť na majetku zamestnávateľa.
(2) Obdobie dôchodkového poistenia je aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby, ak toto obdobie policajt a profesionálny vojak nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu 2) a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu. 55)
(3) Obdobie dôchodkového poistenia nie je obdobie výkonu služby policajta a profesionálneho vojaka, ak toto obdobie bolo zhodnotené na nárok na vdovský výsluhový dôchodok, vdovský dôchodok, vdovecký výsluhový dôchodok, vdovecký dôchodok, sirotský výsluhový dôchodok alebo sirotský dôchodok podľa osobitného predpisu. 2)
(4) Obdobie dôchodkového poistenia je aj obdobie poberania invalidného dôchodku priznaného a vyplácaného Sociálnou poisťovňou, a to do dovŕšenia dôchodkového veku alebo priznania predčasného starobného dôchodku.
(5) Obdobie dôchodkového poistenia je aj obdobie podľa § 142 ods. 3, za ktoré bolo dodatočne zaplatené poistné na dôchodkové poistenie.
(6) Obdobie dôchodkového poistenia zamestnanca podľa § 4 ods. 2 prvej vety nie je obdobie, v ktorom bol povinne dôchodkovo poistený a nemal vymeriavací základ na platenie poistného na dôchodkové poistenie.
(7) Ak má poistenec v tom istom období viacero dôchodkových poistení, započítava sa takéto obdobie dôchodkového poistenia len raz.
(8) To isté obdobie riadnej starostlivosti o dieťa do šiestich rokov jeho veku alebo o dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom do 18 rokov jeho veku sa započítava ako obdobie dôchodkového poistenia len jednej fyzickej osobe uvedenej v § 15 ods. 1 písm. c) a d).
(9) Československé obdobie dôchodkového poistenia na účely určenia sumy starobného dôchodku podľa § 66a, predčasného starobného dôchodku podľa § 68a alebo invalidného dôchodku podľa § 73a je doba zamestnania a náhradná doba získané pred 1. januárom 1993 podľa predpisov účinných pred 1. januárom 1993. Československé obdobie dôchodkového poistenia sa započítava podľa predpisov Slovenskej republiky účinných ku dňu, od ktorého sa priznáva starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok.
(10) Rok dôchodkového poistenia je 365 dní dôchodkového poistenia.

§ 60a
Výchova dieťaťa
(1) Podmienka výchovy dieťaťa je splnená, ak sa poistenec osobne staral o dieťa

a) najmenej desať rokov,
b) najmenej päť rokov, ak sa poistenec začal o dieťa starať po dovŕšení ôsmich rokov veku dieťaťa,
c) od jeho narodenia do jeho úmrtia, ak dieťa zomrelo po dovŕšení veku šesť mesiacov; to neplatí, ak poistenec, podľa právoplatného rozhodnutia súdu, spôsobil smrť dieťaťa úmyselným trestným činom,
d) najmenej posledné tri roky pred dovŕšením dôchodkového veku poistenca.
(2) Do obdobia osobnej starostlivosti o dieťa sa započítava aj obdobie, počas ktorého sa poistenec nemohol o dieťa starať z dôvodu

a) svojho nepriaznivého zdravotného stavu alebo
b) prijatia dieťaťa do ústavnej starostlivosti zdravotníckeho zariadenia.
(3) Ak súd zverí dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov alebo ak súd schváli dohodu rodičov o zverení dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, na obidvoch rodičov sa hľadí, akoby starostlivosť o dieťa zabezpečovali v plnom rozsahu; posudzovanie splnenia podmienky osobnej starostlivosti o dieťa a odsek 5 tým nie sú dotknuté.
(4) Na účely posúdenia podmienky výchovy dieťaťa sa za dieťa považuje fyzická osoba do nadobudnutia jej plnoletosti, ktorá je

a) vlastné dieťa poistenca,
b) osvojené dieťa poistenca,
c) dieťa zverené poistencovi do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia príslušného orgánu.
(5) To isté obdobie výchovy toho istého dieťaťa sa zohľadní len raz a len jednému poistencovi.

§ 61
Osobný vymeriavací základ
Osobný vymeriavací základ je úhrn vymeriavacích základov za kalendárny rok, z ktorých sa zaplatilo poistné na dôchodkové poistenie alebo z ktorých sa poistné na dôchodkové poistenie podľa § 60 ods. 1 druhej vety považuje za zaplatené.

§ 62
Osobný mzdový bod
(1) Osobný mzdový bod na určenie sumy dôchodkovej dávky sa určí ako podiel osobného vymeriavacieho základu a všeobecného vymeriavacieho základu. Osobný mzdový bod sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor.
(2) Za obdobie dôchodkového poistenia podľa § 60 ods. 4, ktoré trvalo celý kalendárny rok, patrí osobný mzdový bod vo výške 0,3. Ak toto obdobie trvalo len časť kalendárneho roka, osobný mzdový bod sa určí ako súčin pomernej časti osobného mzdového bodu a počtu dní tohto obdobia. Pomerná časť osobného mzdového bodu je podiel osobného mzdového bodu vo výške 0,3 a počtu dní kalendárneho roka, v ktorom bolo získané obdobie dôchodkového poistenia podľa § 60 ods. 4, a zaokrúhľuje sa na štyri desatinné miesta nahor.
(3) Osobný mzdový bod je najviac v hodnote 3.

§ 63
Priemerný osobný mzdový bod
(1) Priemerný osobný mzdový bod na určenie sumy dôchodkovej dávky sa určí ako podiel súčtu osobných mzdových bodov dosiahnutých v jednotlivých kalendárnych rokoch rozhodujúceho obdobia a obdobia dôchodkového poistenia v rozhodujúcom období, ak tento zákon neustanovuje inak. Priemerný osobný mzdový bod sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor. Na účely určenia obdobia dôchodkového poistenia sa získané dni dôchodkového poistenia prepočítavajú na roky, ak tento zákon neustanovuje inak. Obdobie dôchodkového poistenia sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor.
(2) Na hodnotu priemerného osobného mzdového bodu prevyšujúcu hodnotu 3 sa neprihliada.
(3) Priemerný osobný mzdový bod v hodnote nižšej ako 1,25 sa započítava v celej výške. Z hodnoty priemerného osobného mzdového bodu od 1,25 do 3 sa započítava v roku

a) 2013                          80%,
b) 2014                          76%,
c) 2015                          72%,
d) 2016 a nasledujúcich rokoch   68%.
(4) K priemernému osobnému mzdovému bodu v hodnote nižšej ako 1,0 sa
pripočíta z rozdielu medzi hodnotou 1,0 a priemerným osobným mzdovým bodom určeným
podľa odseku 1 v roku

a) 2013                          17%
b) 2014                          18%,
c) 2015                          19%,
d) 2016 a nasledujúcich rokoch   20%.
(5) Priemerný osobný mzdový bod po úprave podľa odsekov 3 a 4 sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor.
(6) Rozhodujúce obdobie na zistenie priemerného osobného mzdového bodu sú kalendárne roky pred rokom, v ktorom boli splnené podmienky nároku na dôchodkovú dávku, s výnimkou kalendárnych rokov pred 1. januárom 1984, ak tento zákon neustanovuje inak. Z rozhodujúceho obdobia sa vylučujú obdobia, za ktoré patrí osobný mzdový bod podľa § 62 ods. 2 prvej vety alebo § 255 ods. 3 prvej vety, alebo obdobie dôchodkového poistenia, za ktoré nemožno určiť osobný mzdový bod, ak tieto obdobia trvali celý kalendárny rok.
(7) Ak v rozhodujúcom období určenom podľa odseku 6 nie je najmenej dvadsaťdva kalendárnych rokov, predlžuje sa rozhodujúce obdobie pred 1. január 1984 postupne tak, aby v ňom bolo dvadsaťdva kalendárnych rokov podľa odseku 6. Ak poistenec ani po tomto predĺžení nemá dvadsaťdva kalendárnych rokov podľa odseku 6, zisťuje sa priemerný osobný mzdový bod z tohto nižšieho počtu kalendárnych rokov.
(8) Ak v rozhodujúcom období sú len obdobia uvedené v § 62 ods. 2 prvej vete alebo § 255 ods. 3, priemerný osobný mzdový bod je 0,3.
(9) Ak rozhodujúce obdobie určené podľa odsekov 6 a 7 je kratšie ako jeden kalendárny rok, priemerný osobný mzdový bod sa určí ako podiel osobného mzdového bodu dosiahnutého v tomto kratšom období a koeficientu určeného ako podiel počtu dní tohto obdobia dôchodkového poistenia a čísla 365. Koeficient sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor. Odsek 5 platí rovnako. Všeobecný vymeriavací základ na účely tohto ustanovenia je všeobecný vymeriavací základ, ktorý platil v roku, ktorý dva roky predchádza roku, v ktorom vznikol nárok na dôchodkovú dávku.
(10) Ak vznikol nárok na dôchodkovú dávku v kalendárnom roku, v ktorom poistencovi prvý raz vzniklo dôchodkové poistenie, priemerný osobný mzdový bod sa určí ako podiel osobného mzdového bodu dosiahnutého v období od vzniku dôchodkového poistenia do vzniku nároku na dôchodkovú dávku a koeficientu určeného ako podiel počtu dní tohto obdobia dôchodkového poistenia a čísla 365. Koeficient sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor. Odsek 5 platí rovnako.
(11) Ak poistencovi vznikol nárok na dôchodkovú dávku v deň prvého vzniku dôchodkového poistenia, priemerný osobný mzdový bod je osobný mzdový bod určený ako podiel pravdepodobného vymeriavacieho základu na platenie poistného na dôchodkové poistenie za kalendárny mesiac, v ktorom vznikol nárok na dôchodkovú dávku, a jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu. Pravdepodobný vymeriavací základ je vymeriavací základ, z ktorého by sa platilo poistné na dôchodkové poistenie za kalendárny mesiac, v ktorom vznikol nárok na dôchodkovú dávku.

§ 64
Dôchodková hodnota
(1) Dôchodková hodnota v roku 2004 je 183,58 Sk.
(2) Dôchodková hodnota v roku 2005 je 195,31 Sk.
(3) Dôchodková hodnota platná k 31. decembru kalendárneho roka sa upravuje od 1. januára nasledujúceho kalendárneho roka indexom, ktorý sa určí ako podiel priemernej mzdy zistenej za tretí štvrťrok predchádzajúceho kalendárneho roka a priemernej mzdy zistenej za tretí štvrťrok kalendárneho roka dva roky predchádzajúceho kalendárnemu roku, od ktorého sa dôchodková hodnota upravuje. Takto určená dôchodková hodnota platí vždy od 1. januára do 31. decembra kalendárneho roka.
(4) Priemerná mzda uvedená v odseku 3 je priemerná mzda v hospodárstve Slovenskej republiky zistená štatistickým úradom.
(5) Dôchodková hodnota sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor.
(6) Aktuálna dôchodková hodnota je dôchodková hodnota určená podľa odsekov 1 až 5, ktorá platí v čase vzniku nároku na výplatu dôchodkovej dávky.
(7) zrušený od 1.7.2014.

DRUHÝ DIEL
PODMIENKY NÁROKU NA STAROBNÝ DÔCHODOK
§ 65
Nadpis zrušený od 1.8.2016
(1) Poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek.
(2) Dôchodkový vek poistenca sa určí podľa prílohy č. 3a, ak tento zákon v § 274 neustanovuje inak; ak obdobie výchovy dieťaťa nemožno zohľadniť na určenie dôchodkového veku žene, dôchodkový vek muža narodeného po roku 1957, ktorý dieťa vychoval, sa určí podľa prílohy č. 3b.
(3) Dôchodkový vek určený podľa odseku 2 je vek dovŕšený v kalendárnom mesiaci v deň, ktorý sa číslom zhoduje s dňom narodenia poistenca.
(4) Ak deň dovŕšenia dôchodkového veku určeného podľa odseku 2 pripadne na deň, ktorý sa číselne nezhoduje s dňom narodenia poistenca, za deň dovŕšenia dôchodkového veku sa považuje posledný deň posledného pripočítaného kalendárneho mesiaca.

§ 65a
Nadobudnutie právnych účinkov dovŕšenia dôchodkového veku a priznania dôchodku
(1) Ak skutočnosťou rozhodujúcou na posúdenie vzniku, trvania alebo zániku sociálneho poistenia a na posúdenie platenia poistného na sociálne poistenie je dovŕšenie dôchodkového veku alebo priznanie dôchodku, právne účinky

a) dovŕšenia dôchodkového veku nastávajú dňom, ktorý Sociálna poisťovňa určila ako deň dovŕšenia dôchodkového veku, najskôr dňom jeho určenia,
b) priznania dôchodku nastávajú dňom vydania rozhodnutia o priznaní dôchodku.
(2) Ak skutočnosťou rozhodujúcou na posúdenie splnenia podmienok podľa osobitných predpisov55aa) je dovŕšenie dôchodkového veku, právne účinky dovŕšenia dôchodkového veku nastávajú dňom, ktorý Sociálna poisťovňa určila ako deň dovŕšenia dôchodkového veku, najskôr dňom jeho určenia, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

Určenie sumy starobného dôchodku
§ 66
Nadpis zrušený od 1.1.2020
(1) Suma starobného dôchodku sa určí ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok a aktuálnej dôchodkovej hodnoty; § 63 ods. 1 tretia veta a štvrtá veta platia rovnako.
(2) Ak poistenec bol dôchodkovo poistený po splnení podmienok nároku na starobný dôchodok a nepoberal tento dôchodok alebo jeho časť, suma starobného dôchodku sa určí podľa odseku 1 a pripočíta sa k nej suma určená ako súčin súčtu osobných mzdových bodov získaných za obdobie dôchodkového poistenia po vzniku nároku na starobný dôchodok a aktuálnej dôchodkovej hodnoty. Takto určená suma starobného dôchodku sa zvýši o 0,5% za každých 30 dní dôchodkového poistenia získaných po vzniku nároku na starobný dôchodok bez poberania tohto dôchodku alebo jeho časti.
(3) Ak poistenec bol dôchodkovo poistený po splnení podmienok nároku na starobný dôchodok a poberal tento dôchodok alebo jeho časť, suma starobného dôchodku sa od 1. januára kalendárneho roka, v ktorom sa určuje suma starobného dôchodku, určí tak, že k sume starobného dôchodku vyplácanej k 1. januáru kalendárneho roka sa pripočíta suma určená ako súčin súčtu jednej polovice osobných mzdových bodov získaných za obdobie dôchodkového poistenia počas poberania starobného dôchodku alebo jeho časti v predchádzajúcom kalendárnom roku a aktuálnej dôchodkovej hodnoty; o určení sumy starobného dôchodku sa rozhodne do 31. marca kalendárneho roka, v ktorom sa určuje suma starobného dôchodku. Ak poistencovi podľa prvej vety zaniklo dôchodkové poistenie v kalendárnom roku, v ktorom sa určila suma starobného dôchodku podľa prvej vety alebo sa neurčila suma starobného dôchodku podľa prvej vety z dôvodu, že v predchádzajúcom kalendárnom roku nezískal obdobie dôchodkového poistenia počas poberania starobného dôchodku alebo jeho časti, suma starobného dôchodku sa na základe žiadosti o určenie sumy starobného dôchodku poistenca podľa prvej vety určí tak, že k sume starobného dôchodku vyplácanej ku dňu zániku dôchodkového poistenia sa pripočíta suma určená ako súčin súčtu jednej polovice osobných mzdových bodov získaných za obdobie dôchodkového poistenia v kalendárnom roku, v ktorom zaniklo dôchodkové poistenie, a aktuálnej dôchodkovej hodnoty.
(4) Ak poistenec bol dôchodkovo poistený bez poberania starobného dôchodku alebo jeho časti v období nasledujúcom po období, v ktorom poberal starobný dôchodok alebo jeho časť, suma starobného dôchodku sa odo dňa vzniku nároku na výplatu starobného dôchodku určí tak, že k sume starobného dôchodku vyplácanej ku dňu zastavenia výplaty starobného dôchodku sa pripočíta suma určená ako súčin súčtu jednej polovice osobných mzdových bodov získaných za obdobie dôchodkového poistenia počas poberania starobného dôchodku alebo jeho časti a aktuálnej dôchodkovej hodnoty a suma určená ako súčin súčtu osobných mzdových bodov získaných za obdobie dôchodkového poistenia bez poberania starobného dôchodku alebo jeho časti a aktuálnej dôchodkovej hodnoty. Takto určená suma starobného dôchodku sa zvýši o 0,5% za každých 30 dní dôchodkového poistenia získaných po vzniku nároku na starobný dôchodok bez poberania tohto dôchodku alebo jeho časti.
(5) Ak sa starobný dôchodok ku dňu zastavenia jeho výplaty alebo ku dňu zániku dôchodkového poistenia získaného počas poberania starobného dôchodku vyplácal v sume jednej polovice z dôvodu jeho súbehu s vdovským dôchodkom alebo vdoveckým dôchodkom, pri určení sumy starobného dôchodku podľa odsekov 3 a 4 sa prihliada na sumu starobného dôchodku, ktorá by patrila bez jeho zníženia z tohto dôvodu.
(6) Suma starobného dôchodku poistenca, ktorý je sporiteľ alebo bol sporiteľ podľa osobitného predpisu,1) sa za obdobie účasti na starobnom dôchodkovom sporení

a) pred 1. septembrom 2012 zníži o 36/91 pomernej sumy starobného dôchodku patriacej za obdobie účasti na starobnom dôchodkovom sporení,
b) od 1. septembra 2012 do 31. decembra 2016 zníži o 16/91 pomernej sumy starobného dôchodku patriacej za obdobie účasti na starobnom dôchodkovom sporení,
c) od 1. januára 2017 do 31. decembra 2017 zníži o 17/91 pomernej sumy starobného dôchodku patriacej za obdobie účasti na starobnom dôchodkovom sporení,
d) od 1. januára 2018 do 31. decembra 2018 zníži o 18/91 pomernej sumy starobného dôchodku patriacej za obdobie účasti na starobnom dôchodkovom sporení,
e) od 1. januára 2019 do 31. decembra 2019 zníži o 19/91 pomernej sumy starobného dôchodku patriacej za obdobie účasti na starobnom dôchodkovom sporení,
f) od 1. januára 2020 do 31. decembra 2020 zníži o 20/91 pomernej sumy starobného dôchodku patriacej za obdobie účasti na starobnom dôchodkovom sporení,
g) od 1. januára 2021 do 31. decembra 2021 zníži o 3/13 pomernej sumy starobného dôchodku patriacej za obdobie účasti na starobnom dôchodkovom sporení,
h) od 1. januára 2022 do 31. decembra 2022 zníži o 22/91 pomernej sumy starobného dôchodku patriacej za obdobie účasti na starobnom dôchodkovom sporení,
i) od 1. januára 2023 do 31. decembra 2023 zníži o 23/91 pomernej sumy starobného dôchodku patriacej za obdobie účasti na starobnom dôchodkovom sporení,
j) po 31. decembri 2023 zníži o 24/91 pomernej sumy starobného dôchodku patriacej za obdobie účasti na starobnom dôchodkovom sporení.
(7) Na určenie sumy starobného dôchodku podľa odsekov 2 a 4 sa do obdobia dôchodkového poistenia získaného po vzniku nároku na starobný dôchodok nezapočítavajú obdobia uvedené v § 140 ods. 1 až 4; na určenie sumy starobného dôchodku podľa odsekov 2 až 4 sa na hodnotu osobného mzdového bodu za obdobie dôchodkového poistenia po vzniku nároku na starobný dôchodok prevyšujúcu hodnotu 3 neprihliada.
(8) Všeobecný vymeriavací základ na určenie osobného mzdového bodu za posledný rok dôchodkového poistenia po vzniku nároku na starobný dôchodok je všeobecný vymeriavací základ ustanovený na kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, za ktorý sa zisťuje osobný mzdový bod. Všeobecný vymeriavací základ na určenie osobného mzdového bodu za predposledný rok dôchodkového poistenia po vzniku nároku na starobný dôchodok je všeobecný vymeriavací základ ustanovený na kalendárny rok, ktorý predchádza kalendárnemu roku, za ktorý sa zisťuje osobný mzdový bod.
(9) Sociálna poisťovňa určí sumu starobného dôchodku na žiadosť podľa odsekov 3 a 4 v kalendárnom roku len raz.

§ 66a
(1) Suma starobného dôchodku sa určí ako rozdiel fiktívnej sumy starobného dôchodku podľa odseku 2 a sumy starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku vyplácaného podľa predpisov Českej republiky, ak ide o poistenca, ktorý získal

a) pred 1. januárom 1993 československé obdobie dôchodkového poistenia, za ktoré mu bol priznaný starobný dôchodok podľa predpisov Českej republiky alebo má priznaný invalidný dôchodok podľa predpisov Českej republiky, a
b) po 31. decembri 1992 najmenej jeden rok dôchodkového poistenia podľa predpisov Slovenskej republiky.
(2) Fiktívna suma starobného dôchodku sa určí ako suma starobného dôchodku podľa tohto zákona alebo podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004, ak starobný dôchodok bol priznaný podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004, so zohľadnením obdobia dôchodkového poistenia získaného po 31. decembri 1992 podľa predpisov Slovenskej republiky a československého obdobia dôchodkového poistenia podľa § 60 ods. 9.
(3) Ak starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok priznaný podľa predpisov Českej republiky je upravený z dôvodu súbehu s inou dávkou, z dôvodu súbehu s príjmom zo zárobkovej činnosti alebo z iného dôvodu ustanoveného predpismi Českej republiky, použije sa na určenie sumy starobného dôchodku podľa odseku 1 suma starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku podľa predpisov Českej republiky, ktorá by patrila, ak by k úprave sumy tohto dôchodku z tohto dôvodu nedošlo.
(4) Starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok priznaný podľa predpisov Českej republiky sa na účely určenia sumy starobného dôchodku podľa odseku 1 prepočíta na eurá podľa referenčného výmenného kurzu určeného a vyhláseného Európskou centrálnou bankou,55a) ktorý je platný ku dňu, ku ktorému sa určuje suma starobného dôchodku podľa odseku 1.
(5) Suma starobného dôchodku podľa odseku 1 nesmie byť nižšia ako suma starobného dôchodku, ktorá je v súlade s osobitným predpisom55b) určená podľa tohto zákona alebo podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004, ak starobný dôchodok bol priznaný podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004.

TRETÍ DIEL
PREDČASNÝ STAROBNÝ DÔCHODOK
§ 67
Podmienky nároku na predčasný starobný dôchodok
(1) Poistenec má nárok na predčasný starobný dôchodok, ak ku dňu, od ktorého žiada o jeho priznanie,
a) bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov,
b) chýbajú mu najviac dva roky do dovŕšenia dôchodkového veku a
c) suma predčasného starobného dôchodku je vyššia ako 1,2-násobku sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu podľa osobitného predpisu. 56)

(2) Poistenec, ktorý získal obdobie účasti na starobnom dôchodkovom sporení podľa osobitného predpisu,1) má nárok na predčasný starobný dôchodok aj vtedy, ak ku dňu, od ktorého žiada o jeho priznanie,

a) bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov,
b) chýbajú mu najviac 2 roky do dovŕšenia dôchodkového veku a
c) súčet súm predčasného starobného dôchodku a predčasného starobného dôchodku podľa osobitného predpisu1) je vyšší ako 1,2-násobok sumy životného minima pre 1 plnoletú fyzickú osobu podľa osobitného predpisu.56)
(3) Nárok na predčasný starobný dôchodok podľa odsekov 1 a 2 vzniká najskôr odo dňa podania žiadosti o predčasný starobný dôchodok. Žiadosť o predčasný starobný dôchodok môže poistenec podať v kalendárnom roku najviac dvakrát.
(4) Nárok na výplatu predčasného starobného dôchodku nevzniká, ak poistenec ku dňu vzniku nároku na predčasný starobný dôchodok je povinne dôchodkovo poistený ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba alebo je fyzická osoba uvedená v § 4 ods. 1 písm. d).
(5) Nárok na výplatu predčasného starobného dôchodku zaniká odo dňa jeho splátky splatnej po dni vzniku dôchodkového poistenia zamestnanca alebo povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby alebo odo dňa jeho splátky splatnej po dni, v ktorom sa poberateľ predčasného starobného dôchodku stal fyzickou osobou uvedenou v § 4 ods. 1 písm. d). Nárok na výplatu predčasného starobného dôchodku opätovne vzniká odo dňa nasledujúceho po dni zániku dôchodkového poistenia zamestnanca alebo povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby alebo odo dňa nasledujúceho po dni, v ktorom fyzická osoba prestala byť fyzickou osobou uvedenou v § 4 ods. 1 písm. d); nárok na výplatu predčasného starobného dôchodku nevznikne, ak fyzickej osobe, ktorá prestala byť fyzickou osobou podľa § 4 ods. 1 písm. d), vznikne povinné dôchodkové poistenie podľa § 20 ods. 4.
(6) Nárok na výplatu predčasného starobného dôchodku fyzickej osoby v právnom vzťahu na základe dohody určenej podľa § 227a zaniká odo dňa jeho splátky splatnej v kalendárnom mesiaci nasledujúcom po kalendárnom mesiaci, v ktorom úhrn príjmu z tejto dohody v príslušnom kalendárnom roku presiahol sumu 2 400 eur; na určenie príjmu sa primerane použije § 139c. Nárok na výplatu predčasného starobného dôchodku opätovne vzniká odo dňa jeho splátky splatnej v januári kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, v ktorom zanikol nárok na jeho výplatu podľa prvej vety.
(7) Ak poberateľ predčasného starobného dôchodku bol povinne dôchodkovo poistený počas poberania predčasného starobného dôchodku a nárok na výplatu predčasného starobného dôchodku mu nezanikol podľa odseku 5 z dôvodu, že jeho právny vzťah, ktorý zakladá právo na príjem uvedený v § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3, zanikol pred najbližším výplatným termínom splátky predčasného starobného dôchodku nasledujúcim po vzniku tohto právneho vzťahu, zúčtujú sa sumy vyplatené na predčasnom starobnom dôchodku za obdobie od vzniku povinného dôchodkového poistenia do zániku povinného dôchodkového poistenia so sumami dôchodkovej dávky, na ktorej výplatu vznikne nárok po zániku tohto povinného dôchodkového poistenia. Ak poberateľ predčasného starobného dôchodku bol počas poberania predčasného starobného dôchodku fyzickou osobou uvedenou v § 4 ods. 1 písm. d) a nárok na výplatu predčasného starobného dôchodku mu nezanikol podľa odseku 5 z dôvodu, že jeho právny vzťah, ktorý zakladá právo na príjem uvedený v § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3, zanikol pred najbližším výplatným termínom splátky predčasného starobného dôchodku nasledujúcim po vzniku tohto právneho vzťahu, zúčtujú sa sumy vyplatené na predčasnom starobnom dôchodku za obdobie, počas ktorého bol fyzickou osobou uvedenou v § 4 ods. 1 písm. d), so sumami dôchodkovej dávky, na ktorej výplatu vznikne nárok odo dňa, ktorým prestane byť fyzickou osobou uvedenou v § 4 ods. 1 písm. d). Sumy vyplatené na predčasnom starobnom dôchodku po zániku nároku na výplatu predčasného starobného dôchodku podľa odseku 6 prvej vety sa zúčtujú so sumami predčasného starobného dôchodku, na ktorého výplatu opätovne vznikne nárok alebo so sumami starobného dôchodku podľa § 69a ods. 1.

Určenie sumy predčasného starobného dôchodku
§ 68
Nadpis zrušený od 1.1.2020
(1) Suma predčasného starobného dôchodku sa určí ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na predčasný starobný dôchodok a aktuálnej dôchodkovej hodnoty znížený o 0,5% za každých začatých 30 dní odo dňa vzniku nároku na predčasný starobný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku; § 63 ods. 1 tretia veta a štvrtá veta platia rovnako.
(2) Ak poistenec bol dôchodkovo poistený z dôvodu právneho vzťahu na základe dohody určenej podľa § 227a počas poberania predčasného starobného dôchodku alebo jeho časti, suma predčasného starobného dôchodku sa od 1. januára kalendárneho roka, v ktorom sa určuje suma predčasného starobného dôchodku, určí tak, že k sume predčasného starobného dôchodku vyplácanej k 1. januáru kalendárneho roka sa pripočíta suma určená ako súčin súčtu jednej polovice osobných mzdových bodov získaných za obdobie dôchodkového poistenia poistenca v právnom vzťahu na základe dohody určenej podľa § 227a v predchádzajúcom kalendárnom roku a aktuálnej dôchodkovej hodnoty; o určení sumy predčasného starobného dôchodku sa rozhodne do 31. marca kalendárneho roka, v ktorom sa určuje suma predčasného starobného dôchodku. Ak poistencovi podľa prvej vety zaniklo dôchodkové poistenie v kalendárnom roku, v ktorom sa určila suma predčasného starobného dôchodku podľa prvej vety alebo sa neurčila suma predčasného starobného dôchodku podľa prvej vety z dôvodu, že v predchádzajúcom kalendárnom roku nezískal obdobie dôchodkového poistenia v právnom vzťahu na základe dohody určenej podľa § 227a, suma predčasného starobného dôchodku sa na základe žiadosti o určenie sumy predčasného starobného dôchodku tohto poistenca určí tak, že k sume predčasného starobného dôchodku vyplácanej ku dňu zániku dôchodkového poistenia v právnom vzťahu na základe dohody určenej podľa § 227a sa pripočíta suma určená ako súčin súčtu jednej polovice osobných mzdových bodov získaných za obdobie dôchodkového poistenia v kalendárnom roku, v ktorom zaniklo dôchodkové poistenie, a aktuálnej dôchodkovej hodnoty.
(3) Ak poistenec bol povinne dôchodkovo poistený ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba po priznaní predčasného starobného dôchodku, k sume predčasného starobného dôchodku vyplácaného ku dňu zániku nároku na jeho výplatu sa odo dňa zániku tohto dôchodkového poistenia pripočíta suma určená ako súčin súčtu osobných mzdových bodov získaných za obdobie dôchodkového poistenia a aktuálnej dôchodkovej hodnoty platnej ku dňu nasledujúcemu po zániku tohto dôchodkového poistenia. Na hodnotu osobného mzdového bodu podľa prvej vety prevyšujúcu hodnotu 3 sa neprihliada.
(4) Ak sa predčasný starobný dôchodok ku dňu zániku nároku na jeho výplatu vyplácal v sume jednej polovice z dôvodu jeho súbehu s vdovským dôchodkom alebo vdoveckým dôchodkom, pri určení sumy predčasného starobného dôchodku podľa odsekov 2 a 3 sa prihliada na sumu predčasného starobného dôchodku, ktorá by patrila bez jeho zníženia z tohto dôvodu.
(5) Na určenie sumy predčasného starobného dôchodku poistenca, ktorý je sporiteľ podľa osobitného predpisu, 1) platí § 66 ods. 6 rovnako.
(6) Pre všeobecný vymeriavací základ na určenie osobného mzdového bodu za predposledný rok a posledný rok dôchodkového poistenia po vzniku nároku na predčasný starobný dôchodok platí § 66 ods. 8 rovnako.
(7) Suma predčasného starobného dôchodku podľa odsekov 2 a 3 sa určí v kalendárnom roku len raz.

§ 68a
Suma predčasného starobného dôchodku sa určí ako rozdiel fiktívnej sumy predčasného starobného dôchodku a sumy starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku vyplácaného podľa predpisov Českej republiky, ak ide o poistenca podľa § 66a ods. 1; § 66a ods. 2 až 5 platí rovnako.

§ 69
Vylúčenie nároku na starobný dôchodok
Poistenec, ktorému bol priznaný predčasný starobný dôchodok, nemá nárok na starobný dôchodok.

§ 69a
(1) Predčasný starobný dôchodok po dovŕšení dôchodkového veku je starobný dôchodok.
(2) Ak poistencovi, ktorému bol priznaný predčasný starobný dôchodok, nebol predčasný starobný dôchodok vyplácaný nepretržite od vzniku nároku na tento dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku, suma starobného dôchodku podľa odseku 1, na ktorú mal poistenec nárok v deň dovŕšenia dôchodkového veku, sa určí na žiadosť poistenca znovu. Suma starobného dôchodku podľa odseku 1 určená podľa § 68 ods. 2 a 3 a zvýšená podľa § 82 sa zvýši o 0,5% za každých začatých 30 dní, počas ktorých netrval nárok na výplatu predčasného starobného dôchodku; § 82 ods. 5 sa v tomto prípade neuplatní.
(3) Nárok na výplatu starobného dôchodku, ktorého suma bola určená podľa odseku 2, vznikne odo dňa podania žiadosti poistencom, najskôr dňom dovŕšenia dôchodkového veku.

§ 69b
Zrušený od 1.1.2020

§ 69c
Zrušený od 1.1.2020

§ 69d
Zrušený od 1.1.2020

ŠTVRTÝ DIEL
INVALIDNÝ DÔCHODOK
§ 70
Podmienky nároku na invalidný dôchodok
(1) Poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.
(2) Fyzická osoba má nárok na invalidný dôchodok aj vtedy, ak sa stala invalidnou v období, v ktorom je nezaopatreným dieťaťom a má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt. Nárok na invalidný dôchodok tejto fyzickej osobe vzniká najskôr odo dňa dovŕšenia 18 rokov veku. Nárok na invalidný dôchodok má aj fyzická osoba, ktorá sa stala invalidnou počas doktorandského štúdia v dennej forme, nedovŕšila 26 rokov veku a má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt.

§ 71
Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
(1) Poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
(2) Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok.
(3) Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu. 2)
(4) Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe

a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a
b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.
(5) Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4.
(6) Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.
(7) Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú.
(8) Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10%, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.
(9) Ak v prílohe č. 4 nie je uvedené zdravotné postihnutie, ktoré je príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, určí sa miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách podľa takého zdravotného postihnutia uvedeného v tejto prílohe, ktoré je s jeho funkčným dopadom najviac porovnateľné.
(10) Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav na účely invalidity sa posúdi opätovne, ak sa predpokladá zmena vo vývoji zdravotného stavu a zmena schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.

§ 72
(1) Počet rokov dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok poistenca vo veku

a) do 20 rokov je menej ako jeden rok,
b) nad 20 rokov do 24 rokov je najmenej jeden rok,
c) nad 24 rokov do 28 rokov je najmenej dva roky,
d) nad 28 rokov do 34 rokov je najmenej päť rokov,
e) nad 34 rokov do 40 rokov je najmenej osem rokov,
f) nad 40 rokov do 45 rokov je najmenej 10 rokov,
g) nad 45 rokov je najmenej 15 rokov.
(2) Počet rokov dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok sa zisťuje z obdobia pred vznikom invalidity.
(3) Poistencovi, ktorý sa stal invalidný v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania, a fyzickej osobe, ktorá sa stala invalidná v období, v ktorom je nezaopatrené dieťa alebo doktorand v dennej forme štúdia a nedovŕšila 26 rokov veku, sa podmienka počtu rokov dôchodkového poistenia uvedená v odseku 1 považuje za splnenú.

Určenie sumy invalidného dôchodku
§ 73
Nadpis zrušený od 1.1.2020
(1) Suma invalidného dôchodku poistenca, ktorý má percentuálny pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70%, sa určí ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok, ku ktorému sa pripočíta obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku a aktuálnej dôchodkovej hodnoty; § 63 ods. 1 tretia veta a štvrtá veta platia rovnako.
(2) Suma invalidného dôchodku poistenca, ktorý má percentuálny pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť najviac o 70%, sa určí ako súčin percentuálneho poklesu schopnosti poistenca vykonávať zárobkovú činnosť, priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok, ku ktorému sa pripočíta obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku, a aktuálnej dôchodkovej hodnoty; § 63 ods. 1 tretia veta a štvrtá veta platia rovnako.
(3) Suma invalidného dôchodku fyzickej osoby uvedenej v § 70 ods. 2, ktorá má percentuálny pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70%, sa určí ako súčin osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok, ku ktorému sa pripočíta obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku a aktuálnej dôchodkovej hodnoty; § 63 ods. 1 tretia veta a štvrtá veta platia rovnako. Osobný mzdový bod sa určuje na hodnotu 0,67.
(4) Suma invalidného dôchodku fyzickej osoby uvedenej v § 70 ods. 2, ktorá má percentuálny pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť najviac o 70%, sa určí ako súčin percentuálneho poklesu schopnosti tejto fyzickej osoby vykonávať zárobkovú činnosť, osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok, ku ktorému sa pripočíta obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku a aktuálnej dôchodkovej hodnoty; § 63 ods. 1 tretia veta a štvrtá veta platia rovnako. Na určenie osobného mzdového bodu platí odsek 3 druhá veta rovnako.
(5) Suma invalidného dôchodku poistenca vo veku do 20 rokov, ktorý nezískal obdobie povinného dôchodkového poistenia a bol len dobrovoľne dôchodkovo poistený menej ako jeden rok, získal obdobie dôchodkového poistenia len dodatočným zaplatením poistného podľa § 142 ods. 3 za obdobie kratšie ako jeden rok alebo získal obdobie dobrovoľného dôchodkového poistenia a obdobie dôchodkového poistenia dodatočným zaplatením poistného podľa § 142 ods. 3, ktorých celková dĺžka je kratšia ako jeden rok, a má percentuálny pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70%, sa určí ako súčin osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok, ku ktorému sa pripočíta obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku, a aktuálnej dôchodkovej hodnoty; § 63 ods. 1 tretia veta a štvrtá veta platia rovnako. Na určenie osobného mzdového bodu platí odsek 3 druhá veta rovnako.
(6) Suma invalidného dôchodku poistenca vo veku do 20 rokov, ktorý nezískal obdobie povinného dôchodkového poistenia a bol len dobrovoľne dôchodkovo poistený menej ako jeden rok, získal obdobie dôchodkového poistenia len dodatočným zaplatením poistného podľa § 142 ods. 3 za obdobie kratšie ako jeden rok alebo získal obdobie dobrovoľného dôchodkového poistenia a obdobie dôchodkového poistenia dodatočným zaplatením poistného podľa § 142 ods. 3, ktorých celková dĺžka je kratšia ako jeden rok, a má percentuálny pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť najviac o 70%, sa určí ako súčin percentuálneho poklesu schopnosti tohto poistenca vykonávať zárobkovú činnosť, osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok, ku ktorému sa pripočíta obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku, a aktuálnej dôchodkovej hodnoty; § 63 ods. 1 tretia veta a štvrtá veta platia rovnako. Na určenie osobného mzdového bodu platí odsek 3 druhá veta rovnako.
(7) Na určenie obdobia od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku sa pri určení dôchodkového veku výchova dieťaťa nezohľadňuje.

§ 73a
(1) Suma invalidného dôchodku sa určí ako rozdiel fiktívnej sumy invalidného dôchodku podľa odseku 2 a sumy invalidného dôchodku alebo starobného dôchodku vyplácaného podľa predpisov Českej republiky, ak ide o poistenca podľa § 66a ods. 1.
(2) Fiktívna suma invalidného dôchodku sa určí ako suma invalidného dôchodku podľa tohto zákona alebo podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004, ak invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok je priznaný podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004, so zohľadnením obdobia dôchodkového poistenia získaného po 31. decembri 1992 podľa predpisov Slovenskej republiky a československého obdobia dôchodkového poistenia podľa § 60 ods. 9. Podmienka poklesu zárobku na nárok na výplatu čiastočného invalidného dôchodku podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004 sa považuje za splnenú.
(3) Na určenie sumy invalidného dôchodku podľa odseku 1 sa na

a) starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok upravený podľa predpisov Českej republiky vzťahuje § 66a ods. 3 rovnako,
b) prepočítanie starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku podľa predpisov Českej republiky vzťahuje § 66a ods. 4 rovnako.
(4) Suma invalidného dôchodku podľa odseku 1 nesmie byť nižšia ako suma invalidného dôchodku, ktorá je v súlade s osobitným predpisom55c) určená podľa tohto zákona alebo podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004, ak invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok je priznaný podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004.

PIATY DIEL
VDOVSKÝ DÔCHODOK A VDOVECKÝ DÔCHODOK
§ 74
Podmienky nároku na vdovský dôchodok a nároku na vdovecký dôchodok
(1) Vdova má nárok na vdovský dôchodok po manželovi, ktorý
a) ku dňu smrti bol poberateľom starobného dôchodku, invalidného dôchodku alebo mal nárok na predčasný starobný dôchodok,
b) ku dňu smrti splnil podmienky nároku na starobný dôchodok alebo získal počet rokov dôchodkového poistenia na nárok na invalidný dôchodok, alebo
c) zomrel v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania.

(2) Vdova má nárok na výplatu vdovského dôchodku počas jedného roka od smrti manžela.
(3) Po uplynutí obdobia uvedeného v odseku 2 má vdova nárok na výplatu vdovského dôchodku, ak
a) sa stará o nezaopatrené dieťa,
b) je invalidná z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70% alebo
c) vychovala aspoň tri deti,
d) dovŕšila vek 52 rokov a vychovala dve deti,
e) dovŕšila dôchodkový vek.

(4) Nezaopatrené dieťa podľa odseku 3 písm. a) je dieťa, ktoré má po zomretom rodičovi nárok na sirotský dôchodok, a dieťa, ktoré bolo v rodine zomretého vychovávané, ak ide o vlastné dieťa alebo osvojené dieťa vdovy alebo ak bolo dieťa vdove alebo zomretému manželovi zverené do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia príslušného orgánu počas trvania manželstva.
(5) Nárok na vdovský dôchodok zaniká

a) uzatvorením manželstva,
b) dňom právoplatnosti rozhodnutia súdu, podľa ktorého vdova úmyselným trestným činom spôsobila smrť manžela.
(6) Na nárok vdovca na vdovecký dôchodok po manželke platia odseky 1 až 5 rovnako.

§ 75
Suma vdovského dôchodku a vdoveckého dôchodku
(1) Suma vdovského dôchodku je 60% starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku, na ktorý mal alebo by mal nárok zomretý manžel ku dňu smrti. Ak sú splnené podmienky nároku na dva dôchodky, vdovský dôchodok sa určí z vyššieho dôchodku.
(2) Suma vdovského dôchodku po poistencovi, ktorému bol priznaný predčasný starobný dôchodok, je 60% predčasného starobného dôchodku, na ktorý mal nárok zomretý manžel ku dňu smrti, ak tento zákon neustanovuje inak.
(3) Suma vdovského dôchodku po poistencovi, ktorému bol priznaný predčasný starobný dôchodok, ktorý nebol vyplácaný nepretržite od vzniku nároku na tento dôchodok do dňa smrti poistenca, ak zomrel pred dovŕšením dôchodkového veku, je 60% predčasného starobného dôchodku, na ktorý mal nárok v deň smrti, určeného podľa § 68 ods. 2 a 3 a zvýšeného podľa § 82, ktorý sa zvýši o 0,5% za každých začatých 30 dní, počas ktorých netrval nárok na výplatu predčasného starobného dôchodku. Suma vdovského dôchodku po poistencovi, ktorému bol priznaný predčasný starobný dôchodok, ktorý nebol vyplácaný nepretržite od vzniku nároku na tento dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku poistenca, ak zomrel v deň dovŕšenia dôchodkového veku alebo neskôr, je 60% starobného dôchodku podľa § 69a ods. 2.
(4) Na určenie sumy vdovského dôchodku sa zohľadňuje suma starobného dôchodku a suma invalidného dôchodku bez jej zvýšenia na sumu minimálneho dôchodku.
(5) Na určenie sumy vdoveckého dôchodku platia odseky 1 až 4 rovnako.

ŠIESTY DIEL
SIROTSKÝ DÔCHODOK
§ 76
Podmienky nároku na sirotský dôchodok
(1) Nárok na sirotský dôchodok má nezaopatrené dieťa, ktorému zomrel rodič alebo osvojiteľ dieťaťa, ak rodič alebo osvojiteľ ku dňu smrti bol poberateľom starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku, mal nárok na predčasný starobný dôchodok alebo ku dňu smrti získal počet rokov dôchodkového poistenia na nárok na invalidný dôchodok, alebo splnil podmienky nároku na starobný dôchodok, alebo zomrel v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania.
(2) Nárok na sirotský dôchodok nevzniká nezaopatrenému dieťaťu v pestúnskej starostlivosti po pestúnovi alebo po jeho manželovi.
(3) Nárok na výplatu sirotského dôchodku zaniká osvojením nezaopatreného dieťaťa. Zrušením osvojenia nárok na výplatu sirotského dôchodku vznikne znovu. Nárok na výplatu sirotského dôchodku zaniká aj dňom, ktorým dieťa prestalo byť nezaopatreným dieťaťom. Nárok na výplatu sirotského dôchodku sa obnoví odo dňa, ktorým dieťa znovu začalo byť nezaopatreným dieťaťom.
(4) Nárok na sirotský dôchodok zaniká dňom právoplatnosti rozhodnutia súdu, podľa ktorého nezaopatrené dieťa úmyselne spôsobilo smrť fyzickej osoby, po ktorej vznikol nárok na sirotský dôchodok.
(5) Nárok na sirotský dôchodok zaniká vždy dovŕšením 26. roku veku dieťaťa.

§ 77
Suma sirotského dôchodku
(1) Suma sirotského dôchodku je 40% starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku, na ktorý mal alebo by mal nárok rodič alebo osvojiteľ dieťaťa, ktorého smrťou vznikol nezaopatrenému dieťaťu nárok na sirotský dôchodok.
(2) Suma sirotského dôchodku po poistencovi, ktorému bol priznaný predčasný starobný dôchodok, je 40% predčasného starobného dôchodku, na ktorý mal nárok zomretý rodič alebo osvojiteľ dieťaťa ku dňu smrti, ak tento zákon neustanovuje inak.
(3) Suma sirotského dôchodku po poistencovi, ktorému bol priznaný predčasný starobný dôchodok, ktorý nebol vyplácaný nepretržite od vzniku nároku na tento dôchodok do dňa smrti poistenca, ak zomrel pred dovŕšením dôchodkového veku, je 40% predčasného starobného dôchodku, na ktorý mal nárok v deň smrti, určeného podľa § 68 ods. 2 a 3 a zvýšeného podľa § 82, ktorý sa zvýši o 0,5% za každých začatých 30 dní, počas ktorých netrval nárok na výplatu predčasného starobného dôchodku. Suma sirotského dôchodku po poistencovi, ktorému bol priznaný predčasný starobný dôchodok, ktorý nebol vyplácaný nepretržite od vzniku nároku na tento dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku poistenca, ak zomrel v deň dovŕšenia dôchodkového veku alebo neskôr, je 40% starobného dôchodku podľa § 69a ods. 2.
(4) Ak zomretý rodič alebo osvojiteľ dieťaťa splnil podmienky nároku na dva dôchodky, sirotský dôchodok sa určí z vyššieho dôchodku.
(5) Na určenie sumy sirotského dôchodku sa zohľadňuje suma starobného dôchodku a suma invalidného dôchodku bez jej zvýšenia na sumu minimálneho dôchodku.

SIEDMY DIEL
13. DÔCHODOK
§ 77a
Podmienky nároku na 13. dôchodok
Nárok na 13. dôchodok a nárok na jeho výplatu má poistenec, ktorý má v novembri kalendárneho roka nárok na výplatu starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku, invalidného dôchodku, vdovského dôchodku, vdoveckého dôchodku, sirotského dôchodku alebo sociálneho dôchodku.

§ 77b
Určenie sumy 13. dôchodku
(1) Suma 13. dôchodku je vo výške priemernej mesačnej sumy príslušnej dôchodkovej dávky vykázanej Sociálnou poisťovňou k 31. decembru kalendárneho roka, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa určuje suma 13. dôchodku.
Príslušnou dôchodkovou dávkou podľa prvej vety pre

a) invalidný dôchodok priznaný z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70%, invalidný dôchodok podľa § 266 a sociálny dôchodok je invalidný dôchodok priznaný z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70%,
b) invalidný dôchodok priznaný z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť najviac o 70% je invalidný dôchodok priznaný z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť najviac o 70%.
(2) Suma 13. dôchodku poistenca, ktorého suma dôchodkovej dávky bola určená s prihliadnutím na obdobie

a) poistenia získané v cudzine podľa osobitného predpisu4) alebo podľa medzinárodnej zmluvy, je pomerná časť priemernej mesačnej sumy príslušnej dôchodkovej dávky podľa odseku 1, ktorá zodpovedá pomernej časti, v akej sa priznal čiastkový dôchodok podľa predpisov Slovenskej republiky,
b) výkonu služby policajta a profesionálneho vojaka, ktoré zakladá nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu,2) sa určí ako súčin priemernej mesačnej sumy príslušnej dôchodkovej dávky podľa odseku 1 a koeficientu určeného ako podiel počtu rokov dôchodkového poistenia podľa tohto zákona, bez zohľadnenia obdobia výkonu služby policajta a profesionálneho vojaka, ktorý nebol získaný v rozsahu zakladajúcom nárok na starobný dôchodok, a počtu rokov dôchodkového poistenia podľa tohto zákona so zohľadnením obdobia výkonu služby policajta a profesionálneho vojaka.
(3) Pri súbehu nárokov na dva alebo viaceré 13. dôchodky podľa tohto zákona alebo pri súbehu nárokov na dva alebo viaceré 13. dôchodky podľa tohto zákona a podľa osobitného predpisu,56aa) sa vyplatí len jeden 13. dôchodok, a to ten, ktorého suma je najvyššia. Ak je suma 13. dôchodku podľa tohto zákona a podľa osobitného predpisu56aa) rovnaká, vyplatí sa 13. dôchodok podľa tohto zákona.
(4) 13. dôchodok sa vyplatí v deň splatnosti dôchodkovej dávky v novembri kalendárneho roka, ak § 116 ods. 3 neustanovuje inak.

ÔSMY DIEL
SPOLOČNÉ USTANOVENIA O DÔCHODKOVÝCH DÁVKACH
§ 78
(1) Povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osobe a dobrovoľne dôchodkovo poistenej osobe, ktoré nezaplatili včas a v správnej sume poistné na dôchodkové poistenie za obdobie, za ktoré boli povinné platiť poistné na dôchodkové poistenie, sa toto obdobie započíta na nárok na starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok a invalidný dôchodok a na určenie ich sumy ako obdobie dôchodkového poistenia odo dňa, v ktorom bola zaplatená celá suma dlžného poistného na dôchodkové poistenie. To platí aj na nárok na vdovský dôchodok, vdovecký dôchodok a sirotský dôchodok po fyzickej osobe uvedenej v prvej vete a na určenie ich sumy, ak vdova, vdovec alebo sirota zaplatili dlžnú sumu poistného na dôchodkové poistenie po fyzickej osobe uvedenej v prvej vete. Na účely určenia sumy starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku zomretého poistenca sa poistné zaplatené podľa druhej vety považuje za zaplatené ku dňu jeho smrti.
(2) Ak sa na základe dodatočného daňového priznania alebo na základe dodatočného platobného výmeru vydaného správcom dane zmení vymeriavací základ samostatne zárobkovo činnej osoby, z ktorého už bola určená tejto osobe dôchodková dávka, zmena sumy dôchodkovej dávky sa vykoná od splátky dôchodkovej dávky splatnej po kalendárnom mesiaci, v ktorom poberateľ tejto dávky

a) bol povinný predložiť výpis z dodatočného daňového priznania Sociálnej poisťovni alebo v ktorom nadobudol právoplatnosť dodatočný platobný výmer,
b) doplatil poistné na dôchodkové poistenie, ak vymeriavací základ samostatne zárobkovo činnej osoby zistený na základe dodatočného daňového priznania alebo na základe dodatočného platobného výmeru je vyšší ako vymeriavací základ samostatne zárobkovo činnej osoby, z ktorého bola povinná platiť poistné na dôchodkové poistenie.

§ 78a
Na účely určenia sumy starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku zomretého poistenca sa poistné zaplatené dodatočne podľa § 142 ods. 3 považuje za zaplatené ku dňu jeho smrti.

§ 79
Zrušený od 1.8.2006

§ 79a
Suma starobného dôchodku a predčasného starobného dôchodku poistenca, ktorý poberá alebo poberal invalidný dôchodok, sa nesmie určiť z nižšieho priemerného osobného mzdového bodu, než z ktorého sa určila suma invalidného dôchodku.

§ 80
Starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok a invalidný dôchodok sa nevypláca počas obdobia, v ktorom z dôvodu dočasnej pracovnej neschopnosti má poistenec nárok na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca podľa osobitného predpisu 51) alebo nemocenské, ak dočasná pracovná neschopnosť vznikla pred priznaním starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku.

§ 81
Súbeh nárokov na výplatu dôchodkových dávok
(1) Ak poberateľ invalidného dôchodku splní podmienky nároku na výplatu starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku, vypláca sa dôchodková dávka, ktorej suma je vyššia. Pri rovnakej sume týchto dôchodkových dávok vypláca sa dôchodková dávka, ktorú si poistenec zvolil. Dňom úpravy výplaty dôchodkových dávok pre súbeh ich nárokov zaniká nárok na dôchodkovú dávku, ktorá sa nevypláca. Ak poistenec splnil podmienky nároku na invalidný dôchodok podľa § 70 ods. 1 a 2 alebo podľa § 70 ods. 1 a poberá invalidný dôchodok podľa § 266, vypláca sa invalidný dôchodok, ktorého suma je vyššia; druhá veta a tretia veta platia rovnako.
(2) Ak sú súčasne splnené podmienky nároku na výplatu starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku a podmienky nároku na výplatu vdovského dôchodku alebo vdoveckého dôchodku, alebo sirotského dôchodku alebo ak sú súčasne splnené podmienky nároku na výplatu vdovského dôchodku a sirotského dôchodku alebo vdoveckého dôchodku a sirotského dôchodku, vypláca sa v plnej sume z týchto dôchodkových dávok tá dávka, ktorá je vyššia, a z dôchodkovej dávky, ktorej suma je nižšia, sa vypláca jedna polovica. Pri rovnakej sume dôchodkových dávok sa vypláca v sume jednej polovice vdovský dôchodok, vdovecký dôchodok alebo sirotský dôchodok. Pri rovnakej sume vdovského dôchodku a sirotského dôchodku alebo vdoveckého dôchodku a sirotského dôchodku sa vypláca v sume jednej polovice dôchodok, ktorý si poistenec zvolil.
(3) Ak sú súčasne splnené podmienky nároku na výplatu invalidného dôchodku a podmienky nároku na výplatu vdovského dôchodku alebo vdoveckého dôchodku a podmienky nároku na výplatu sirotského dôchodku alebo sirotských dôchodkov obojstranne osiroteného dieťaťa, vypláca sa v plnej sume dôchodková dávka, ktorá je vyššia alebo najvyššia, a zostávajúce dôchodkové dávky sa vyplácajú v sume jednej polovice. Pri rovnakej sume dôchodkových dávok sa vyplácajú v sume jednej polovice vdovský dôchodok alebo vdovecký dôchodok a sirotský dôchodok alebo sirotské dôchodky.
(4) Ak sú súčasne splnené podmienky nároku na výplatu vdovského dôchodku alebo vdoveckého dôchodku a podmienky nároku na výplatu sirotských dôchodkov obojstranne osiroteného dieťaťa, vypláca sa v plnej sume dôchodková dávka, ktorá je vyššia alebo najvyššia, a zostávajúce dôchodkové dávky v sume jednej polovice. Pri rovnakej sume dôchodkových dávok sa vypláca v plnej sume dôchodková dávka, ktorú si poistenec zvolil.
(5) Ak priznaním alebo vznikom nároku na výplatu starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku, invalidného dôchodku, vdovského dôchodku, vdoveckého dôchodku alebo sirotského dôchodku dôjde k súbehu nárokov na výplatu dôchodkov, o súbehu nárokov na výplatu dôchodkov sa rozhodne po zvýšení dôchodku, prípadne dôchodkov podľa § 82.
(6) Pri vzniku nárokov na výplatu vdovského dôchodku a sirotského dôchodku alebo sirotských dôchodkov a pri vzniku nárokov na výplatu vdoveckého dôchodku a sirotského dôchodku alebo sirotských dôchodkov po tom istom poistencovi nesmie úhrn sumy týchto dôchodkových dávok presiahnuť 100% dôchodkovej dávky zomretého poistenca, na ktorú mal alebo by bol mal nárok ku dňu smrti; to neplatí, ak k prekročeniu tejto sumy došlo z dôvodu zaokrúhľovania dôchodkových dávok podľa § 116 ods. 8. Ak úhrn dôchodkových dávok presiahne túto sumu, suma každej z uvedených dôchodkových dávok sa zníži pomerne tak, aby suma uvedená v prvej vete nebola prekročená. To platí rovnako aj pre úhrn súm sirotských dôchodkov po tom istom zomretom poistencovi. Ak niektorému z poberateľov uvedených dôchodkových dávok zanikne nárok na túto dôchodkovú dávku alebo vznikne nárok na túto dôchodkovú dávku aj ďalšiemu poberateľovi, sumy dôchodkových dávok ostatných poberateľov po tom istom poistencovi sa úmerne upravia tak, aby dosiahli sumu uvedenú v prvej vete vrátane zvýšenia, ktoré by k nej patrili podľa § 82 ku dňu, v ktorom sa sumy dôchodkových dávok úmerne upravujú.
(7) Na účely odsekov 1 až 3, 5 a 6 sa zohľadňuje suma starobného dôchodku a suma invalidného dôchodku bez jej zvýšenia na sumu minimálneho dôchodku.

§ 82
Zvyšovanie dôchodkových dávok
(1) Dôchodková dávka vyplácaná k 1. januáru príslušného kalendárneho roka a dôchodková dávka priznaná od 1. januára do 31. decembra príslušného kalendárneho roka sa zvyšuje o percento medziročného rastu spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov vykázaného štatistickým úradom za prvý polrok kalendárneho roka, ktorý predchádza príslušnému kalendárnemu roku.
(2) Príslušný kalendárny rok je rok, v ktorom sa zvýšenie dôchodkových dávok vykonáva. Dôchodková dávka vyplácaná k 1. januáru príslušného kalendárneho roka sa zvyšuje od 1. januára príslušného kalendárneho roka a dôchodková dávka priznaná od 1. januára do 31. decembra príslušného kalendárneho roka sa zvyšuje odo dňa jej priznania.
(3) Na zvýšenie dôchodkovej dávky je rozhodujúca mesačná suma dôchodkovej dávky bez jej zvýšenia na sumu minimálneho dôchodku vyplácaná ku dňu, od ktorého sa zvyšuje.
(4) Starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok a invalidný dôchodok, ktoré sa v príslušnom kalendárnom roku nevyplácajú z dôvodu poskytovania náhrady príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca podľa osobitného predpisu51) alebo nemocenského, na ktoré vznikol nárok pred priznaním starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku, sa zvýšia za príslušný kalendárny rok, v ktorom sa z uvedeného dôvodu nevyplácali. Toto zvýšenie patrí od vzniku nároku na výplatu týchto dôchodkov.
(5) Dôchodková dávka, ktorá sa v príslušnom kalendárnom roku nevyplácala z dôvodu zániku nároku na jej výplatu, sa zvýši pri opätovnom vzniku nároku na jej výplatu za každý príslušný kalendárny rok, v ktorom sa dôchodková dávka nevyplácala. Tieto zvýšenia patria od opätovného vzniku nároku na výplatu dôchodkovej dávky.
(6) Ak je dôchodková dávka upravená z dôvodu súbehu s inou dôchodkovou dávkou, pri prvej zmene sumy vyplácanej dôchodkovej dávky, ktorá súvisí s dôvodom zníženia dôchodkovej dávky, sa určí zvýšenie odo dňa zmeny.
(7) Pri súbehu nárokov na viac dôchodkových dávok sa zvyšuje každá z týchto dôchodkových dávok.
(8) Vdovský dôchodok, vdovecký dôchodok a sirotský dôchodok sa v príslušnom kalendárnom roku nezvyšujú, ak ich suma bola určená zo starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku zvýšeného v príslušnom kalendárnom roku.
(9) Zvýšenie dôchodkových dávok sa zlučuje s dôchodkovou dávkou.
(10) Na 13. dôchodok sa odseky 1 až 9 nevzťahujú.

§ 82a
Prevod dôchodkových práv vo vzťahu k dôchodkovému systému Európskej únie
(1) Poistenec, ktorý sa stal úradníkom alebo iným zamestnancom inštitúcie alebo orgánu Európskej únie 56a) (ďalej len „úradník“), po skončení vykonávania zárobkovej činnosti v Slovenskej republike môže požiadať o prevod svojich dôchodkových práv získaných v dôchodkovom systéme Slovenskej republiky do dôchodkového systému Európskej únie alebo jej inštitúcie (ďalej len „dôchodkový systém Európskej únie“), ak nemá priznaný starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok z dôchodkového systému Slovenskej republiky. Dôchodkové práva podľa prvej vety sú finančná suma určená ako poistno-matematický ekvivalent v závislosti na získanom období dôchodkového poistenia a vymeriavacom základe. Prevodom dôchodkových práv zaniká nárok na zhodnotenie toho obdobia dôchodkového poistenia a vymeriavacieho základu v dôchodkovom systéme Slovenskej republiky, ktoré boli použité na určenie finančnej sumy podľa druhej vety.
(2) Ak sa úradník po skončení služby alebo zamestnania v Európskej únii alebo v jej inštitúcii, ktorý bol počas tejto služby alebo zamestnania zúčastnený v dôchodkovom systéme Európskej únie, stane poistencom v dôchodkovom systéme Slovenskej republiky a požiada o prevod dôchodkových práv získaných v dôchodkovom systéme Európskej únie do dôchodkového systému Slovenskej republiky, prevedú sa tieto dôchodkové práva, ktoré sú finančnou sumou určenou ako poistno-matematický ekvivalent v závislosti na získanom období služby alebo zamestnania v Európskej únii alebo v jej inštitúcii, ktoré založili účasť v dôchodkom systéme Európskej únie, a na vymeriavacom základe za toto obdobie.
(3) Prevod dôchodkových práv podľa odseku 1 sa vykoná na základe žiadosti a súhlasu úradníka s prevodom dôchodkových práv podľa odseku 1.
(4) Obdobie služby alebo zamestnania v Európskej únii alebo v jej inštitúcii a obdobie získané v dôchodkovom systéme členského štátu Európskej únie, ktoré bolo zohľadnené na určenie sumy poistno-matematického ekvivalentu nároku na starobný dôchodok v dôchodkovom systéme Európskej únie, sa v dôchodkovom systéme Slovenskej republiky považuje za obdobie dôchodkového poistenia na vznik nároku na dôchodok. Obdobie dôchodkového poistenia podľa prvej vety nie je obdobie dôchodkového poistenia na určenie sumy dôchodku.
(5) Obdobie dôchodkového poistenia a vymeriavacie základy použité na určenie predpokladanej sumy starobného dôchodku a zohľadnené na určenie poistno-matematického ekvivalentu na prevod dôchodkových práv získaných v dôchodkovom systéme Slovenskej republiky do dôchodkového systému Európskej únie sa považujú za nárok na dôchodok a na určenie jeho sumy v dôchodkovom systéme Slovenskej republiky za obdobie dôchodkového poistenia a vymeriavacie základy v rovnakom časovom období a v rovnakom rozsahu. Ak boli obdobia dôchodkového poistenia a vymeriavacie základy podľa prvej vety zohľadnené pri určení poistno-matematického ekvivalentu získaného v dôchodkovom systéme Európskej únie, tento poistno-matematický ekvivalent sa zníži o sumu, ktorá bola prevedená ako dôchodkové právo získané v dôchodkovom systéme Slovenskej republiky do dôchodkového systému Európskej únie.
(6) Suma starobného dôchodku s prihliadnutím na dôchodkové práva získané v dôchodkovom systéme Európskej únie sa určí ako súčet sumy starobného dôchodku určenej podľa tohto zákona a sumy určenej ako podiel poistno-matematického ekvivalentu získaného v dôchodkovom systéme Európskej únie a jednotkovej hodnoty odloženého starobného dôchodku určenej podľa osobitného predpisu56b) k rozhodujúcemu dňu a zaokrúhlenej na desať eurocentov nahor.
(7) Suma predčasného starobného dôchodku s prihliadnutím na dôchodkové práva získané v dôchodkovom systéme Európskej únie sa určí ako súčet sumy predčasného starobného dôchodku určenej podľa tohto zákona a sumy určenej ako podiel poistno-matematického ekvivalentu získaného v dôchodkovom systéme Európskej únie a jednotkovej hodnoty odloženého starobného dôchodku určenej podľa osobitného predpisu56b) k rozhodujúcemu dňu a zaokrúhlenej na desať eurocentov nahor.
(8) Ak nárok na starobný dôchodok nevznikol z dôvodu smrti, suma invalidného dôchodku na účely určenia sumy vdovského dôchodku, vdoveckého dôchodku a sirotského dôchodku podľa osobitného predpisu sa určí ako súčet sumy invalidného dôchodku určenej podľa tohto zákona a sumy, o ktorú by sa zvýšila suma starobného dôchodku podľa odseku 6.
(9) Rozhodujúci deň na účely odsekov 6 a 7 je deň doručenia žiadosti o prevod dôchodkových práv získaných v dôchodkovom systéme Európskej únie inštitúcii alebo orgánu Európskej únie alebo deň, v ktorom podľa osobitného predpisu56a) vzniklo právo na prevod dôchodkových práv získaných v dôchodkovom systéme Európskej únie, ak žiadosť bola doručená pred týmto dňom.

§ 82b
Zvýšenie sumy starobného dôchodku a sumy invalidného dôchodku vyplácaného po dovŕšení dôchodkového veku na sumu minimálneho dôchodku
(1) Suma minimálneho dôchodku, ak odsek 2 neustanovuje inak, je

a) 33% priemernej mesačnej nominálnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zverejnenej štatistickým úradom za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa určuje suma starobného dôchodku alebo suma invalidného dôchodku vyplácaného po dovŕšení dôchodkového veku, ak poistenec získal obdobie dôchodkového poistenia podľa odseku 4 v rozsahu 30 rokov, alebo
b) percentuálna výmera podľa písmena a) zvýšená o

1. 2% sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu podľa osobitného predpisu 56) platnej k 1. januáru kalendárneho roka, v ktorom sa určuje suma starobného dôchodku alebo suma invalidného dôchodku vyplácaného po dovŕšení dôchodkového veku za každý ďalší rok obdobia dôchodkového poistenia podľa odseku 4 po získaní obdobia dôchodkového poistenia podľa odseku 4 v rozsahu 30 rokov,
2. 3% sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu podľa osobitného predpisu 56) platnej k 1. januáru kalendárneho roka, v ktorom sa určuje suma starobného dôchodku alebo suma invalidného dôchodku vyplácaného po dovŕšení dôchodkového veku za každý ďalší rok obdobia dôchodkového poistenia podľa odseku 4 po získaní obdobia dôchodkového poistenia podľa odseku 4 v rozsahu 39 rokov.
(2) Suma minimálneho dôchodku poberateľa starobného dôchodku, ktorý je sporiteľ alebo bol sporiteľ podľa osobitného predpisu, 1) sa znižuje rovnako ako sa znižuje suma starobného dôchodku podľa § 66 ods. 6; do obdobia účasti na starobnom dôchodkovom sporení sa započítava len obdobie podľa odseku 4.
(3) Suma starobného dôchodku alebo suma invalidného dôchodku vyplácaného po dovŕšení dôchodkového veku sa zvýši tak, aby suma tohto dôchodku alebo úhrn súm podľa písmena c) sa rovnal sume minimálneho dôchodku, ak
a) poistenec získal obdobie dôchodkového poistenia podľa odseku 4 v rozsahu najmenej 30 rokov,
b) poistenec uzatvoril zmluvu o poistení dôchodku zo starobného dôchodkového sporenia,1) dohodu o vyplácaní starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku programovým výberom1) a nemá na osobnom dôchodkovom účte evidované dôchodkové jednotky tvorené z povinných príspevkov, ktoré nie sú predmetom dohody o vyplácaní starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku programovým výberom,1) alebo mu bola vyplatená suma podľa osobitného predpisu,56c) ak poistenec je poberateľ invalidného dôchodku vyplácaného po dovŕšení dôchodkového veku a je sporiteľ alebo bol sporiteľ podľa osobitného predpisu,1)
c) suma minimálneho dôchodku je vyššia ako suma starobného dôchodku alebo suma invalidného dôchodku vyplácaného po dovŕšení dôchodkového veku alebo ako úhrn súm starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku vyplácaného po dovŕšení dôchodkového veku a vyplácaného

1. vdovského dôchodku alebo vdoveckého dôchodku,
2. výsluhového dôchodku, invalidného výsluhového dôchodku, vdovského výsluhového dôchodku, vdoveckého výsluhového dôchodku, čiastočného invalidného dôchodku alebo invalidného dôchodku podľa osobitného predpisu,2)
3. starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku na základe zmluvy o poistení dôchodku zo starobného dôchodkového sporenia1) alebo dohody o vyplácaní starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku programovým výberom,1) ak poistenec je poberateľ invalidného dôchodku vyplácaného po dovŕšení dôchodkového veku,
4. pozostalostného dôchodku na základe zmluvy o poistení dôchodku zo starobného dôchodkového sporenia1) a
5. dôchodku z cudziny, ktorý je obdobný starobnému dôchodku, invalidnému dôchodku alebo dôchodkovej dávke podľa prvého bodu až štvrtého bodu, a
d) poistenec si uplatnil nárok na dôchodok podľa písmena c) prvého bodu, druhého bodu a štvrtého bodu.

(4) Obdobie dôchodkového poistenia na účely minimálneho dôchodku je

a) obdobie dôchodkového poistenia,
b) obdobie, ktoré sa pripočítalo k obdobiu dôchodkového poistenia na určenie sumy invalidného dôchodku,
c) obdobie podľa písmen a) a b) získané v cudzine.
(5) Ak obdobie, ktoré sa pripočítalo k obdobiu dôchodkového poistenia na určenie sumy invalidného dôchodku, je dlhšie ako obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku poistenca, započítava sa do obdobia dôchodkového poistenia podľa odseku 4 postupne aj po dovŕšení dôchodkového veku poistenca.
(6) Na účely zvýšenia sumy starobného dôchodku a sumy invalidného dôchodku vyplácaného po dovŕšení dôchodkového veku na sumu minimálneho dôchodku cudzina je iný členský štát Európskej únie, štát, ktorý je zmluvnou stranou dohody o Európskom hospodárskom priestore a Švajčiarskou konfederáciou, a štát príslušný podľa medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná.

1) Zákon č. 43/2004 Z.z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
2) Zákon č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
4) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 883/2004 z 29. apríla 2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, kap. 5/zv. 5; Ú.v. ES L 166, 30.4.2004) v znení nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 988/2009 zo 16. septembra 2009 (Ú.v. EÚ L 284, 30.10.2009).
51) Zákon č. 462/2003 Z.z. o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
55) § 40 až 45 a § 101 zákona č. 328/2002 Z.z. v znení neskorších predpisov.
55a) Čl. 219 ods. 1 až 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (Ú.v. EÚ C 202, 7.6.2016) v platnom znení.

Čl. 12 ods. 12.1 Protokolu o Štatúte Európskeho systému centrálnych bánk a Európskej centrálnej banky (Ú.v. EÚ C 202, 7.6.2016).
55aa) Napríklad zákon č. 448/2008 Z.z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov, zákon č. 417/2013 Z.z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
55b) Čl. 52 ods. 1 písm. a) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 883/2004 z 29. apríla 2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, kap. 5/zv. 5; Ú.v. EÚ L 200, 7.6.2004) v platnom znení.
55c) Čl. 46 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 883/2004 z 29. apríla 2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, kap. 5/zv. 5; Ú.v. EÚ L 200, 7.6.2004) v platnom znení.
56) § 2 písm. a) zákona č. 125/1998 Z.z. o životnom minime a o ustanovení súm na účely štátnych sociálnych dávok.
56a) Napríklad čl. 1 nariadenia Rady (EHS Euroatom, ESUO) č. 259/1968 z 29. februára 1968, ktorým sa ustanovuje Služobný poriadok a podmienky zamestnávania ostatných zamestnancov Európskych spoločenstiev a osobitné pravidlá, ktoré sa dočasne uplatňujú na úradníkov Komisie (Ú.v. ES L 56, 4.3.1968) v platnom znení, čl. 36 ods. 36.1 Protokolu o Štatúte Európskeho systému centrálnych bánk a Európskej centrálnej banky v platnom znení (Ú.v. EÚ C 326, 26.10.2012), čl. 1 rozhodnutia Európskej centrálnej banky ECB/1998/4 (1999/330/ES) z 9. júna 1998 o prijatí podmienok zamestnávania zamestnancov Európskej centrálnej banky (Ú.v. ES L 125, 19.5.1999) v platnom znení.
56aa) § 143al zákona č. 328/2002 Z.z. v znení zákona č. 45/2020 Z.z.
56b) Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 200/2012 Z.z., ktorým sa ustanovuje spôsob určenia poistno-matematického ekvivalentu nároku na starobný dôchodok vo vzťahu k dôchodkovému systému Európskej únie alebo jej inštitúcie.
56c) § 45 ods. 6 zákona č. 43/2004 Z.z. v znení zákona č. 183/2014 Z.z.