§ 16-65 DRUHÁ ČASŤ ŠTÁTNOZAMESTNANECKÝ POMER
DRUHÁ ČASŤ
ŠTÁTNOZAMESTNANECKÝ POMER
PRVÁ HLAVA
DRUHY ŠTÁTNEJ SLUŽBY
§ 16
Stála štátna služba
(1) Stála štátna služba je štátna služba na neurčitý čas. Súčasťou stálej štátnej služby je adaptačné obdobie, ak tento zákon neustanovuje inak. Adaptačné obdobie trvá päť mesiacov a plynie odo dňa vzniku štátnozamestnaneckého pomeru. Počas adaptačného obdobia služobný úrad zabezpečí štátnemu zamestnancovi adaptačné vzdelávanie.
(2) Vedúci zamestnanec a štátny zamestnanec, ktorý bol prijatý do štátnej služby podľa § 24, vykonáva štátnu službu bez adaptačného obdobia.
(3) Štátnemu zamestnancovi, ktorý bol prijatý do stálej štátnej služby a ktorý vykonával štátnu službu nepretržite najmenej jeden rok v tom istom služobnom úrade a v tom istom odbore štátnej služby, možno na jeho písomnú žiadosť odpustiť adaptačné obdobie, ak od skončenia predchádzajúceho štátnozamestnaneckého pomeru neuplynul viac ako jeden rok.
Dočasná štátna služba
§ 17
(1) Dočasná štátna služba je štátna služba na určitú dobu. Dočasná štátna služba sa vykonáva bez adaptačného obdobia.
(2) Štátny zamestnanec vo verejnej funkcii, štatutárny orgán, ktorý je vymenovaný podľa osobitného predpisu, 15) odborník ústavného činiteľa a štátny zamestnanec podľa § 6 ods. 7 vykonáva štátnu službu v dočasnej štátnej službe; to sa nevzťahuje na štátneho zamestnanca v stálej štátnej službe, ktorý uvedenú funkciu vykonáva na základe zmeny štátnozamestnaneckého pomeru podľa § 32 ods. 1 písm. a), k) a l).
(3) Do dočasnej štátnej služby možno prijať občana, ktorý sa uchádza o štátnu službu,
a) bez výberového konania alebo bez výberu na zastupovanie štátneho zamestnanca,
1. ktorý je uznaný za dočasne práceneschopného,
2. ktorý je na materskej dovolenke, na dovolenke, ktorá bezprostredne nadväzuje na materskú dovolenku, alebo na rodičovskej dovolenke,
3. ktorý vykonáva mimoriadnu službu alebo alternatívnu službu, 24)
4. ktorý čerpá služobné voľno,
5. ktorý je zaradený mimo činnej štátnej služby,
6. ktorý je dočasne vyslaný na vykonávanie štátnej služby do cudziny,
7. ktorý je dočasne preložený,
8. u ktorého došlo k zmene štátnozamestnaneckého pomeru podľa § 32 ods. 1 písm. k) a l),
b) bez výberového konania alebo bez výberu na voľné štátnozamestnanecké miesto do obsadenia tohto miesta štátnym zamestnancom v stálej štátnej službe,
c) na základe výberového konania alebo na základe výberu na voľné štátnozamestnanecké miesto odborníka, ktorý je dočasne potrebný na plnenie úloh štátnej služby.
(4) Do dočasnej štátnej služby na štátnozamestnanecké miesto vedúceho zamestnanca možno prijať na základe výberového konania občana, ktorý sa uchádza o štátnu službu,
a) na zastupovanie vedúceho zamestnanca z dôvodov uvedených v odseku 3 písm. a),
b) na voľné štátnozamestnanecké miesto odborníka, ktorý je dočasne potrebný na plnenie úloh štátnej služby.
§ 18
Dočasná štátna služba
a) štátneho zamestnanca vo verejnej funkcii trvá po dobu vykonávania tejto funkcie,
b) štátneho zamestnanca vo funkcii štatutárneho orgánu, ktorý bol vymenovaný do funkcie podľa osobitného predpisu, trvá po dobu vykonávania tejto funkcie,
c) štátneho zamestnanca podľa § 6 ods. 7 trvá po dobu vyslania podľa osobitného predpisu, 16)
d) odborníka ústavného činiteľa trvá počas výkonu funkcie toho, pre koho plní úlohy,
e) štátneho zamestnanca, ktorý zastupuje štátneho zamestnanca podľa § 17 ods. 3 písm. a) alebo podľa § 17 ods. 4 písm. a), trvá, pokiaľ trvá dôvod na zastupovanie,
f) štátneho zamestnanca prijatého podľa § 17 ods. 3 písm. b) trvá najviac šesť mesiacov,
g) odborníka, ktorý je dočasne potrebný na plnenie úloh štátnej služby, trvá po dobu dohodnutú v služobnej zmluve.
DRUHÁ HLAVA
PODMIENKY PRIJATIA DO ŠTÁTNEJ SLUŽBY A OBSADZOVANIE ŠTÁTNOZAMESTNANECKÝCH MIEST
§ 19
Podmienky prijatia do štátnej služby
(1) Do štátnej služby možno prijať občana, ktorý sa uchádza o štátnu službu, ak spĺňa tieto predpoklady:
a) dosiahol vek 18 rokov,
b) má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu,
c) je bezúhonný,
d) spĺňa kvalifikačné predpoklady,
e) ovláda štátny jazyk,
f) úspešne absolvoval výberové konanie alebo výber, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.
(2) Do štátnej služby na príslušné štátnozamestnanecké miesto možno prijať občana, ktorý sa uchádza o štátnu službu, ak okrem splnenia predpokladov podľa odseku 1 spĺňa tieto požiadavky:
a) je zdravotne spôsobilý na vykonávanie štátnej služby, ak zdravotnú spôsobilosť vyžaduje osobitný predpis,
b) ovláda cudzí jazyk, ak túto požiadavku na vykonávanie štátnej služby určí služobný úrad,
c) spĺňa ďalšie požiadavky ustanovené osobitným predpisom 25) alebo určené služobným úradom potrebné na riadne vykonávanie štátnej služby podľa opisu činností štátnozamestnaneckého miesta.
(3) Za bezúhonného na účely tohto zákona sa nepovažuje ten, kto bol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin, ak odsúdenie nebolo zahladené; bezúhonnosť sa preukazuje doloženým výpisom z registra trestov nie starším ako tri mesiace. Ak sa obsadzuje štátnozamestnanecké miesto uvedené v odseku 4, za bezúhonného na účely tohto zákona sa nepovažuje aj ten,
a) kto ako obvinený uzavrel zmier 26) v konaní o úmyselnom trestnom čine, ak od nadobudnutia právoplatnosti zmieru neuplynuli viac ako dva roky,
b) proti komu bolo trestné stíhanie pre úmyselný trestný čin podmienečne zastavené, ak neuplynula skúšobná doba podľa osobitného predpisu, 27)
c) kto bol právoplatne odsúdený za trestný čin prijímania úplatku, trestný čin podplácania a trestný čin nepriamej korupcie aj vtedy, ak bolo odsúdenie zahladené, 28)
d) kto bol právoplatne odsúdený za nedbanlivostný trestný čin na nepodmienečný trest odňatia slobody, ak odsúdenie nebolo zahladené.
(4) Bezúhonnosť sa preukazuje odpisom registra trestov 29) nie starším ako tri mesiace, ak sa obsadzuje štátnozamestnanecké miesto
a) vedúceho zamestnanca, ktorého priamo riadi vedúci úradu,
b) vedúceho zamestnanca, ktorého priamo riadi štatutárny orgán, ktorý nie je vedúcim úradu.
(5) Služobný úrad požiada o odpis registra trestov týkajúci sa len úspešného uchádzača zúčastneného na výberovom konaní. Služobný úrad požiada o odpis registra trestov týkajúci sa aj štátneho zamestnanca, ktorý sa trvale prekladá na štátnozamestnanecké miesto uvedené v odseku 4; to neplatí, ak ide o trvalé preloženie vedúceho zamestnanca zo štátnozamestnaneckého miesta uvedeného v odseku 4.
(6) Odsekmi 3 až 5 nie sú dotknuté ustanovenia o bezúhonnosti podľa osobitných predpisov. 30)
(7) Kvalifikačný predpoklad na účely tohto zákona je
a) vzdelanie, 31)
b) osobitný kvalifikačný predpoklad podľa osobitného predpisu. 32)
(8) Vzdelanie na účely tohto zákona je
a) úplné stredné všeobecné vzdelanie alebo úplné stredné odborné vzdelanie (ďalej len „úplné stredné vzdelanie“),
b) vyššie odborné vzdelanie,
c) vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa,
d) vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa,
e) vysokoškolské vzdelanie tretieho stupňa.
(9) Kvalifikačné predpoklady sú uvedené v prílohe č. 1 alebo v osobitnom predpise.
(10) Osobitný kvalifikačný predpoklad podľa osobitného predpisu získava štátny zamestnanec v lehote ustanovenej osobitným predpisom; ak nie je lehota na získanie osobitného kvalifikačného predpokladu ustanovená osobitným predpisom, štátny zamestnanec získava osobitný kvalifikačný predpoklad v lehote určenej služobným úradom.
(11) Predpoklady podľa odseku 1 písm. b) až d), ako aj predpoklad občianstva podľa § 3 a požiadavku podľa odseku 2 písm. a) musí štátny zamestnanec spĺňať po celý čas vykonávania štátnej služby.
Obsadzovanie štátnozamestnaneckých miest
§ 20
(1) Štátnozamestnanecké miesto možno obsadiť prijatím občana, ktorý sa uchádza o štátnu službu, alebo preložením štátneho zamestnanca.
(2) Na štátnozamestnanecké miesto možno prijať občana, ktorý sa uchádza o štátnu službu,
a) na základe výberového konania, ak sa obsadzuje štátnozamestnanecké miesto vedúceho zamestnanca alebo ak sa obsadzuje štátnozamestnanecké miesto v služobnom úrade, ktorým je ministerstvo zahraničných vecí, alebo v služobnom úrade uvedenom v § 9 ods. 1 písm. e) a § 9 ods. 2 písm. i), alebo ak to ustanovuje osobitný predpis,
b) na základe výberu,
c) bez výberového konania alebo bez výberu.
§ 21
(1) Voľné štátnozamestnanecké miesto obsadzuje služobný úrad preložením štátneho zamestnanca alebo na základe výberového konania alebo na základe výberu. Voľné štátnozamestnanecké miesto vedúceho zamestnanca obsadzuje služobný úrad preložením vedúceho zamestnanca alebo na základe výberového konania.
(2) Štátnozamestnanecké miesto v dočasnej štátnej službe možno obsadiť aj bez výberového konania alebo bez výberu, ak tento zákon neustanovuje inak.
§ 22
Výberové konanie
(1) Štátnozamestnanecké miesto uvedené v § 20 ods. 2 písm. a) obsadzuje služobný úrad z uchádzačov
a) výberovým konaním zo štátnych zamestnancov a z občanov, ktorí sa uchádzajú o štátnu službu (ďalej len „vonkajšie výberové konanie“), alebo
b) výberovým konaním zo štátnych zamestnancov v príslušnom služobnom úrade (ďalej len „vnútorné výberové konanie“).
(2) Vonkajšie výberové konanie vyhlasuje služobný úrad v tlači alebo v iných verejnosti všeobecne prístupných prostriedkoch masovej komunikácie najmenej tri týždne pred jeho uskutočnením. Oznámenie o vonkajšom výberovom konaní obsahuje najmä
a) názov služobného úradu vrátane sídla služobného úradu alebo jeho organizačnej jednotky (ďalej len „sídlo služobného úradu“),
b) druh štátnej služby,
c) obsadzovanú funkciu,
d) odbor štátnej služby,
e) označenie organizačného útvaru,
f) stručný opis činností obsadzovaného štátnozamestnaneckého miesta,
g) predpoklady podľa § 19 ods. 1 písm. a) až e),
h) požiadavky podľa § 19 ods. 2,
i) údaj o tom, či sa na štátnozamestnaneckom mieste vyžaduje oprávnenie na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami podľa osobitného predpisu, 33)
j) zoznam požadovaných dokladov,
k) termín a miesto na podanie žiadosti o zaradenie do vonkajšieho výberového konania.
(3) Žiadosť o zaradenie do vonkajšieho výberového konania možno podať písomne alebo elektronickými prostriedkami. Ak uchádzač podal žiadosť elektronickými prostriedkami, je povinný doručiť ju služobnému úradu aj písomne, najneskôr v deň uskutočnenia vonkajšieho výberového konania.
(4) Služobný úrad vyhlásené vonkajšie výberové konanie zruší, ak do jeho skončenia došlo k zrušeniu obsadzovaného štátnozamestnaneckého miesta. Ak došlo k zrušeniu obsadzovaného štátnozamestnaneckého miesta po skončení vonkajšieho výberového konania, vybraný uchádzač sa neprijme do štátnej služby. Služobný úrad vyhlásené vonkajšie výberové konanie zruší aj vtedy, ak na obsadzované štátnozamestnanecké miesto zaradí štátneho zamestnanca, ktorého funkcia vedúceho zamestnanca sa skončila na základe zákona podľa § 38. Služobný úrad je povinný bezodkladne oznámiť uchádzačovi zrušenie vonkajšieho výberového konania.
(5) Vonkajším výberovým konaním sa overujú schopnosti, osobnostné vlastnosti a odborné znalosti uchádzača, ktoré sú potrebné alebo vhodné vzhľadom na povahu činností, ktoré má štátny zamestnanec vykonávať na príslušnom štátnozamestnaneckom mieste. Výberové konanie uskutočňuje výberová komisia.
(6) Poradie uchádzačov získané na základe výsledkov vonkajšieho výberového konania je záväzné pre vedúceho úradu pri obsadzovaní štátnozamestnaneckého miesta.
(7) Služobný úrad písomne oznámi zúčastneným uchádzačom výsledok vonkajšieho výberového konania do desiatich dní od jeho skončenia; túto povinnosť služobný úrad splní, ak oznámenie v uvedenej lehote odošle.
(8) Vnútorné výberové konanie vyhlasuje služobný úrad vo všeobecne prístupných prostriedkoch komunikácie v služobnom úrade a na mieste, ktoré je prístupné všetkým štátnym zamestnancom služobného úradu. Na vnútorné výberové konanie sa primerane vzťahujú ustanovenia odsekov 2 až 7.
(9) Podrobnosti o výberovom konaní, najmä o prihlásení sa do výberového konania, vykonaní výberového konania, vyhodnotení výsledkov výberového konania, o spôsobe vytvorenia výberovej komisie a o jej zložení upraví služobný predpis, ktorý vydá služobný úrad.
(10) Ustanovenia odsekov 2 a 9 sa nevzťahujú na služobný úrad uvedený v § 9 ods. 2 písm. g) a h). Spôsob vyhlásenia a vykonania výberového konania na obsadzovanie štátnozamestnaneckých miest na súdoch, spôsob vyhodnotenia výsledkov výberového konania, spôsob vytvorenia a rozhodovania výberovej komisie, zoznam dokladov, ktoré má uchádzač predložiť, a ďalšie požiadavky na vykonávanie štátnej služby vzhľadom na povahu činností, ktoré má štátny zamestnanec vykonávať v štátnej službe, ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo spravodlivosti.
(11) Ustanovenia odsekov 1 až 9 sa nevzťahujú na obsadzovanie štátnozamestnaneckých miest v služobnom úrade uvedenom v § 9 ods. 1 písm. e) a § 9 ods. 2 písm. i). Spôsob vyhlásenia a vykonania výberového konania, spôsob vyhodnotenia výsledkov výberového konania, spôsob vytvorenia a rozhodovania výberovej komisie, zoznam dokladov, ktoré má uchádzač predložiť, a ďalšie požiadavky na vykonávanie štátnej služby vzhľadom na povahu činností, ktoré má štátny zamestnanec vykonávať v štátnej službe, upraví služobný predpis, ktorý vydá
a) služobný úrad uvedený v § 9 ods. 1 písm. e), na obsadzovanie štátnozamestnaneckých miest v tomto služobnom úrade,
b) generálna prokuratúra, na obsadzovanie štátnozamestnaneckých miest v služobnom úrade uvedenom v § 9 ods. 2 písm. i).
§ 23
Výber
(1) Voľné štátnozamestnanecké miesto okrem štátnozamestnaneckého miesta uvedeného v § 20 ods. 2 písm. a) obsadzuje služobný úrad z uchádzačov výberom
a) z občanov, ktorí sa uchádzajú o štátnu službu,
b) zo štátnych zamestnancov.
(2) Výber vyhlasuje služobný úrad v tlači alebo v iných verejnosti prístupných prostriedkoch masovej komunikácie najmenej tri týždne pred jeho uskutočnením. Oznámenie o výbere obsahuje najmä údaje podľa § 22 ods. 2.
(3) Žiadosť o zaradenie do výberu možno podať písomne alebo elektronickými prostriedkami. Ak uchádzač podal žiadosť elektronickými prostriedkami, je povinný doručiť ju služobnému úradu aj písomne, najneskôr v deň uskutočnenia výberu.
(4) Výberom sa overujú schopnosti, osobnostné vlastnosti a odborné znalosti uchádzača, ktoré sú potrebné alebo vhodné vzhľadom na povahu činností, ktoré má štátny zamestnanec vykonávať na príslušnom štátnozamestnaneckom mieste.
(5) Služobný úrad písomne oznámi zúčastneným uchádzačom výsledok výberu do desiatich dní od jeho skončenia; túto povinnosť služobný úrad splní, ak oznámenie v uvedenej lehote odošle.
(6) Podrobnosti o výbere, najmä o prihlásení sa do výberu, vykonaní výberu, vyhodnotení výsledkov výberu upraví služobný predpis, ktorý vydá služobný úrad.
(7) Ustanovenia odsekov 2 a 6 sa nevzťahujú na služobný úrad uvedený v § 9 ods. 2 písm. g) a h). V služobnom úrade, ktorým je súd, podrobnosti o spôsobe vyhlásenia výberu, prihlásení sa do výberu, vykonaní výberu, vyhodnotení výsledkov výberu a o postupe pri uskutočňovaní výberu ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo spravodlivosti.
§ 24
Fyzickú osobu, ktorá vykonávala štátnu službu podľa osobitného predpisu, 4) možno prijať do stálej štátnej služby bez výberového konania alebo bez výberu, ak požiadala o prijatie na štátnozamestnanecké miesto, ktoré vzniklo bezprostredne zo služobného miesta v štátnej službe podľa osobitného predpisu, ak táto fyzická osoba
a) vykonávala činnosť v stálej štátnej službe podľa osobitného predpisu na tomto mieste,
b) spĺňa predpoklady podľa § 19 ods. 1 písm. a) až e) a požiadavky podľa § 19 ods. 2.
TRETIA HLAVA
VZNIK ŠTÁTNOZAMESTNANECKÉHO POMERU
§ 25
(1) Štátnozamestnanecký pomer sa zakladá
a) služobnou zmluvou,
b) zvolením alebo vymenovaním na štátnozamestnanecké miesto vo verejnej funkcii podľa tohto zákona alebo podľa osobitného predpisu,
c) vymenovaním do funkcie štatutárneho orgánu podľa osobitného predpisu,
d) poverením výkonom funkcie veľvyslanca.
(2) Ak je štátny zamestnanec v stálej štátnej službe zvolený, vymenovaný alebo poverený podľa odseku 1 písm. b) až d), postupuje sa u neho podľa § 32 ods. 1 písm. k) a l).
§ 26
(1) Štátnozamestnanecký pomer založený služobnou zmluvou vzniká dňom dohodnutým v služobnej zmluve.
(2) Štátnozamestnanecký pomer založený zvolením alebo vymenovaním vzniká dňom uvedeným v oznámení o zvolení alebo o vymenovaní do funkcie podľa tohto zákona alebo podľa osobitného predpisu.
(3) Štátnozamestnanecký pomer založený poverením výkonom funkcie veľvyslanca vzniká dňom uvedeným v poverení.
(4) Štátny zamestnanec v stálej štátnej službe, ktorý je do funkcie zvolený, vymenovaný alebo poverený podľa § 25 ods. 1 písm. b) až d), vykonáva túto funkciu odo dňa uvedeného v oznámení podľa odseku 2 alebo v poverení podľa odseku 3.
§ 27
Služobná zmluva
(1) Služobnú zmluvu so štátnym zamestnancom uzatvára vedúci úradu. S odborníkom ústavného činiteľa uzatvára služobnú zmluvu ten, pre koho plní úlohy; s odborníkom ústavného činiteľa, ktorý plní úlohy pre sudcu najvyššieho súdu, uzatvára služobnú zmluvu predseda najvyššieho súdu. Služobná zmluva musí byť uzatvorená najneskôr v deň vzniku štátnozamestnaneckého pomeru. Služobná zmluva musí byť písomná. Jedno písomné vyhotovenie služobnej zmluvy je služobný úrad povinný vydať štátnemu zamestnancovi.
(2) Služobná zmluva musí obsahovať podstatné náležitosti, ktorými sú:
a) názov služobného úradu vrátane sídla služobného úradu,
b) meno a priezvisko štátneho zamestnanca, dátum a miesto jeho narodenia a miesto trvalého pobytu,
c) funkcia štátneho zamestnanca podľa § 29,
d) funkcia vedúceho zamestnanca, ak ide o štátnozamestnanecké miesto vedúceho zamestnanca,
e) deň vzniku štátnozamestnaneckého pomeru,
f) druh štátnej služby,
g) odbor štátnej služby, ak sa určuje,
h) stručná charakteristika najnáročnejších činností vykonávaných štátnym zamestnancom,
i) označenie pravidelného miesta vykonávania štátnej služby vrátane jeho adresy,
j) čas trvania dočasnej štátnej služby, ak ide o dočasnú štátnu službu,
k) dĺžka kratšieho týždenného služobného času, ak bol dohodnutý.
(3) Služobný úrad v služobnej zmluve uvedie aj údaj o služobnom čase, o dĺžke dovolenky, o dĺžke výpovednej doby a o tom, že ide o štátnozamestnanecké miesto mimoriadnej významnosti.
(4) Opis činností štátnozamestnaneckého miesta sa uvedie v prílohe služobnej zmluvy, ktorá je jej neoddeliteľnou súčasťou. Opis činností štátnozamestnaneckého miesta bližšie určuje najnáročnejšie činnosti vykonávané štátnym zamestnancom podľa služobnej zmluvy a ďalšie činnosti vykonávané štátnym zamestnancom.
(5) Prílohou služobnej zmluvy je tiež písomné oznámenie o výške a zložení funkčného platu.
§ 28
Skúšobná doba
(1) Skúšobná doba plynie odo dňa vzniku štátnozamestnaneckého pomeru založeného služobnou zmluvou a trvá tri mesiace, ak tento zákon neustanovuje inak.
(2) Služobný úrad môže so štátnym zamestnancom dohodnúť skúšobnú dobu v trvaní najviac troch mesiacov, ak ide o prijatie
a) do stálej štátnej služby podľa § 24,
b) do stálej štátnej služby, ktorá bezprostredne nadväzuje na dočasnú štátnu službu podľa § 17 ods. 3 písm. b) na tom istom štátnozamestnaneckom mieste.
(3) Dohoda o skúšobnej dobe podľa odseku 2 musí byť písomná. Ak služobný úrad so štátnym zamestnancom nedohodne skúšobnú dobu v prípadoch uvedených v odseku 2, skúšobná doba neplynie.
(4) Skúšobná doba sa predlžuje o čas prekážok v práci na strane štátneho zamestnanca a o čas služobného voľna podľa § 69 ods. 1 písm. c) a d).
§ 29
Funkcia štátneho zamestnanca
(1) Štátnemu zamestnancovi patrí funkcia v 1. platovej triede až 11. platovej triede podľa najnáročnejšej činnosti, ktorú vykonáva podľa služobnej zmluvy alebo podľa opisu činností štátnozamestnaneckého miesta.
I--------------------------I----------------I I Funkcia I Platová trieda I I--------------------------I----------------I I referent I 1. I I--------------------------I----------------I I samostatný referent I 2. I I--------------------------I----------------I I odborný referent I 3. I I--------------------------I----------------I I hlavný referent I 4. I I--------------------------I----------------I I radca I 5. I I--------------------------I----------------I I samostatný radca I 6. I I--------------------------I----------------I I odborný radca I 7. I I--------------------------I----------------I I hlavný radca I 8. I I--------------------------I----------------I I štátny radca I 9. I I--------------------------I----------------I I hlavný štátny radca I 10. I I--------------------------I----------------I I generálny štátny radca I 11. I I--------------------------I----------------I
(2) Štátnemu zamestnancovi v služobnom úrade uvedenom v § 9 ods. 2 písm. a) až e) patrí funkcia v 1. platovej triede až 9. platovej triede podľa osobitného predpisu podľa najnáročnejšej činnosti, ktorú vykonáva podľa služobnej zmluvy alebo podľa opisu činností štátnozamestnaneckého miesta.
(3) Služobný úrad pri určovaní najnáročnejšej činnosti vychádza z charakteristík platových tried uvedených v prílohe č. 1. Služobný úrad uvedený § 9 ods. 2 písm. a) až e) pri určovaní najnáročnejšej činnosti vychádza z charakteristík platových tried uvedených v osobitnom predpise.
(4) Štátnemu zamestnancovi dočasne vyslanému podľa § 40 patrí funkcia v 1. platovej triede až 11. platovej triede podľa osobitného predpisu2a) podľa najnáročnejšej činnosti, ktorú vykonáva podľa služobnej zmluvy alebo podľa opisu činností štátnozamestnaneckého miesta. Služobný úrad pri určovaní najnáročnejšej činnosti vychádza z charakteristík platových tried uvedených v osobitnom predpise.2a)
§ 30
Zaradenie blízkych osôb
(1) Štátnych zamestnancov, ktorí sú blízkymi osobami, 34) nemožno zaradiť do vzájomnej priamej podriadenosti alebo nadriadenosti alebo tak, aby jeden podliehal kontrole pokladničných operácií alebo kontrole účtovných operácií druhého okrem štátnych zamestnancov zastupiteľských úradov Slovenskej republiky.
(2) Občan, ktorý sa uchádza o štátnu službu, je povinný oznámiť služobnému úradu skutočnosti uvedené v odseku 1 pred prijatím do štátnej služby.
(3) Štátny zamestnanec je povinný bez zbytočného odkladu oznámiť služobnému úradu skutočnosti uvedené v odseku 1, ktoré vznikli počas vykonávania štátnej služby.
ŠTVRTÁ HLAVA
ZMENA ŠTÁTNOZAMESTNANECKÉHO POMERU
§ 31
(1) Zmena štátnozamestnaneckého pomeru založeného služobnou zmluvou je
a) zmena funkcie,
b) zmena odboru štátnej služby,
c) zmena opisu činností štátnozamestnaneckého miesta,
d) zmena najnáročnejšej činnosti uvedenej v služobnej zmluve,
e) zmena služobného úradu,
f) zmena sídla služobného úradu,
g) zmena pravidelného miesta vykonávania štátnej služby,
h) zmena dĺžky týždenného služobného času dohodou,
i) zaradenie štátneho zamestnanca mimo činnej štátnej služby.
(2) K zmene štátnozamestnaneckého pomeru podľa odseku 1 písm. a) až h) môže dôjsť dohodou medzi štátnym zamestnancom a služobným úradom vo forme písomného dodatku k služobnej zmluve.
(3) K zmene štátnozamestnaneckého pomeru podľa odseku 1 môže dôjsť jednostranne služobným úradom, len ak to ustanovuje tento zákon. Služobný úrad je povinný zmenu štátnozamestnaneckého pomeru oznámiť štátnemu zamestnancovi písomne. Písomné oznámenie o zmene štátnozamestnaneckého pomeru je dodatkom k služobnej zmluve.
§ 32
(1) K zmene štátnozamestnaneckého pomeru môže dôjsť
a) dočasným preložením,
b) trvalým preložením,
c) vymenovaním do funkcie vedúceho zamestnanca,
d) preložením vedúceho zamestnanca na iné miesto vedúceho zamestnanca,
e) vymenovaním na zastupovanie vedúceho zamestnanca,
f) skončením zastupovania vedúceho zamestnanca,
g) odvolaním z funkcie vedúceho zamestnanca,
h) dočasným vyslaním na vykonávanie štátnej služby do cudziny (ďalej len „dočasné vyslanie“),
i) zaradením mimo činnej štátnej služby,
j) opätovným zaradením štátneho zamestnanca do štátnej služby po skončení zaradenia mimo činnej štátnej služby,
k) na základe zvolenia alebo vymenovania do funkcie podľa § 25 ods. 1 písm. b) a c) alebo na základe odvolania z tejto funkcie, vzdania sa tejto funkcie alebo uplynutím doby vykonávania tejto funkcie,
l) na základe poverenia podľa § 25 ods. 1 písm. d) alebo odvolania z tejto funkcie.
(2) K zmene štátnozamestnaneckého pomeru vedúceho zamestnanca môže dôjsť aj na základe zákona.
Dočasné preloženie a trvalé preloženie
§ 33
(1) Štátneho zamestnanca možno preložiť na vykonávanie štátnej služby
a) v tom istom služobnom úrade do iného odboru štátnej služby,
b) v tom istom služobnom úrade a v tom istom odbore štátnej služby, ak sa zmenia najnáročnejšie činnosti uvedené v služobnej zmluve,
c) v tom istom služobnom úrade a v tom istom odbore štátnej služby na iné ako pravidelné miesto vykonávania štátnej služby,
d) do iného služobného úradu do toho istého odboru štátnej služby alebo
e) do iného služobného úradu do iného odboru štátnej služby.
(2) Štátneho zamestnanca možno preložiť z jedného odboru štátnej služby do iného odboru štátnej služby len vtedy, ak štátny zamestnanec môže štátnu službu vykonávať so zreteľom na splnenie predpokladu občianstva Slovenskej republiky ( § 3 ods. 2 a 3), kvalifikačného predpokladu a vzhľadom na doterajšie ním vykonávané činnosti.
(3) Štátneho zamestnanca možno podľa odseku 1 preložiť dočasne alebo trvale.
(4) Na preloženie štátneho zamestnanca je príslušný vedúci úradu v služobnom úrade, v ktorom štátny zamestnanec vykonáva štátnu službu.
(5) Preloženie podľa odseku 1 písm. d) a e) je možné len po dohode vedúcich úradov príslušných služobných úradov.
(6) Na dočasné preloženie štátneho zamestnanca v stálej štátnej službe na štátnozamestnanecké miesto odborníka ústavného činiteľa je príslušný ten, pre koho bude štátny zamestnanec plniť úlohy. Na dočasné preloženie štátneho zamestnanca v stálej štátnej službe na štátnozamestnanecké miesto odborníka ústavného činiteľa, ktorý plní úlohy pre sudcu najvyššieho súdu, je príslušný predseda najvyššieho súdu. Dočasné preloženie podľa prvej vety a druhej vety je možné len so súhlasom vedúceho úradu v služobnom úrade, v ktorom štátny zamestnanec vykonáva štátnu službu, a trvá najdlhšie počas výkonu funkcie toho, pre koho plní úlohy.
(7) Preloženie štátneho zamestnanca podľa § 6 ods. 7 je možné len po dohode príslušných služobných úradov.
(8) Osobný úrad odovzdá osobný spis štátneho zamestnanca, ktorý bol preložený podľa odseku 1 písm. d) a e), služobnému úradu, v ktorom bude štátny zamestnanec vykonávať štátnu službu, najneskôr do siedmich dní odo dňa preloženia.
§ 34
(1) Štátneho zamestnanca možno bez jeho súhlasu dočasne preložiť na vykonávanie štátnej služby na určený čas, najdlhšie na šesť mesiacov, ak je to nevyhnutné na plnenie úloh služobného úradu alebo na ochranu záujmov tohto štátneho zamestnanca. Štátneho zamestnanca možno s jeho predchádzajúcim písomným súhlasom dočasne preložiť aj na čas dlhší ako šesť mesiacov, najdlhšie však na päť rokov.
(2) Štátneho zamestnanca možno opätovne bez jeho súhlasu dočasne preložiť až po uplynutí 12 mesiacov odo dňa skončenia predchádzajúceho dočasného preloženia.
(3) Štátnu zamestnankyňu, ktorá je tehotná alebo ktorá je dojčiaca, štátnu zamestnankyňu alebo štátneho zamestnanca so zdravotným postihnutím alebo s ťažkým zdravotným postihnutím, štátnu zamestnankyňu alebo štátneho zamestnanca, ktorí sa starajú o dieťa mladšie ako pätnásť rokov, alebo štátnu zamestnankyňu alebo štátneho zamestnanca, ktorí sa osobne starajú o blízku osobu, ktorá je osobou s ťažkým zdravotným postihnutím, možno dočasne preložiť podľa odsekov 1 a 2 len s ich predchádzajúcim písomným súhlasom.
(4) Počas dočasného preloženia bez súhlasu štátneho zamestnanca patrí štátnemu zamestnancovi funkčný plat najmenej v sume, ktorá by mu patrila, ak by nebol dočasne preložený. Ak z dôvodu dočasného preloženia bez súhlasu štátneho zamestnanca na funkciu s nižšou náročnosťou činností služobný úrad určí štátnemu zamestnancovi nižší funkčný plat, ako mu patril pred dočasným preložením, patrí štátnemu zamestnancovi doplatok do výšky funkčného platu, ktorý by mu patril, ak by nebol dočasne preložený. Ak je štátny zamestnanec dočasne preložený do iného služobného úradu, funkčný plat mu určí tento služobný úrad.
(5) Štátnemu zamestnancovi, ktorý je dočasne preložený mimo obce pravidelného miesta vykonávania štátnej služby, patria počas dočasného preloženia náhrady podľa osobitného predpisu 35) ako pri služobnej ceste. Ak je štátny zamestnanec počas dočasného preloženia vyslaný na služobnú cestu, patrí mu stravné v sume, ktorá je pre neho výhodnejšia.
(6) Po uplynutí dočasného preloženia sa štátny zamestnanec zaradí na to isté štátnozamestnanecké miesto, na ktorom vykonával štátnu službu pred dočasným preložením, ak toto štátnozamestnanecké miesto nebolo zrušené a ak sa štátny zamestnanec nedohodne so služobným úradom inak.
§ 35
(1) Štátneho zamestnanca možno trvale preložiť na vykonávanie štátnej služby len s jeho predchádzajúcim písomným súhlasom.
(2) Štátnemu zamestnancovi, ktorý je trvale preložený mimo obce pravidelného miesta vykonávania štátnej služby, patrí jednorazová náhrada preukázaných cestovných výdavkov a jednorazová náhrada preukázaných sťahovacích výdavkov.
§ 36
Vymenovanie do funkcie vedúceho zamestnanca a vymenovanie na zastupovanie vedúceho zamestnanca
(1) Štátneho zamestnanca možno trvale preložiť vymenovaním do funkcie vedúceho zamestnanca na základe výberového konania. Vedúceho zamestnanca možno trvale preložiť vymenovaním do funkcie iného vedúceho zamestnanca aj bez výberového konania.
(2) Štátneho zamestnanca možno na základe výberového konania dočasne preložiť na čas dlhší ako šesť mesiacov na dlhodobo uvoľnené miesto vedúceho zamestnanca. Vedúceho zamestnanca možno dočasne preložiť podľa prvej vety na čas dlhší ako šesť mesiacov aj bez výberového konania.
(3) Vedúci úradu môže štátneho zamestnanca s jeho predchádzajúcim písomným súhlasom vymenovať na zastupovanie vedúceho zamestnanca v služobnom úrade
a) počas neprítomnosti vedúceho zamestnanca presahujúcej dva týždne,
b) ak sa dočasne uvoľní miesto vedúceho zamestnanca.
(4) Vedúci úradu môže štátneho zamestnanca s jeho predchádzajúcim písomným súhlasom dočasne preložiť na voľné miesto vedúceho zamestnanca do obsadenia tohto miesta výberovým konaním.
(5) Doba zastupovania podľa odseku 3 a doba dočasného preloženia podľa odseku 4 nesmie presiahnuť šesť po sebe nasledujúcich mesiacov.
§ 37
Odvolanie z funkcie vedúceho zamestnanca
(1) Vedúci úradu odvolá štátneho zamestnanca z funkcie vedúceho zamestnanca, ak uplynula doba, na ktorú bol štátny zamestnanec vyslaný na vykonávanie štátnej služby do cudziny.
(2) Vedúci úradu odvolá z funkcie vedúceho zamestnanca na štátnozamestnaneckom mieste uvedenom v § 19 ods. 4, ktorý stratil predpoklad bezúhonnosti, ak nedošlo k skončeniu štátnozamestnaneckého pomeru na základe zákona podľa § 52 ods. 1 písm. a).
(3) Vedúci úradu môže odvolať vedúceho zamestnanca z funkcie, ak vedúci zamestnanec
a) nevykazuje dlhšie ako šesť po sebe nasledujúcich mesiacov požadované výsledky pri vykonávaní štátnej služby,
b) nemôže dlhšie ako šesť po sebe nasledujúcich mesiacov plniť povinnosti vedúceho zamestnanca zo zdravotných dôvodov,
c) bol dočasne vyslaný na vykonávanie štátnej služby do cudziny na čas dlhší ako šesť mesiacov,
d) požiadal o odvolanie z funkcie vedúceho zamestnanca.
(4) Vedúci úradu môže so súhlasom štatutárneho orgánu odvolať z funkcie vedúceho zamestnanca, ktorého priamo riadi, aj bez uvedenia dôvodu, ak osobitný predpis neustanovuje inak. 36)
(5) Vedúci úradu na návrh štatutárneho orgánu alebo na návrh štátneho zamestnanca vo verejnej funkcii odvolá aj bez uvedenia dôvodu vedúceho zamestnanca, ktorého priamo riadi štatutárny orgán alebo štátny zamestnanec vo verejnej funkcii, ak osobitný predpis neustanovuje inak. 36)
(6) Vykonávanie funkcie vedúceho zamestnanca sa skončí dňom určeným v odvolaní z funkcie vedúceho zamestnanca.
§ 38
Skončenie vykonávania funkcie vedúceho zamestnanca na základe zákona
(1) Vykonávanie funkcie vedúceho zamestnanca sa skončí dňom
a) zrušenia organizačného útvaru, ktorý riadi vedúci zamestnanec v služobnom úrade,
b) zrušenia služobného úradu.
(2) Písomné potvrdenie o skončení vykonávania funkcie podľa odseku 1, ktoré vydá vedúci úradu, obsahuje údaj o dni, ku ktorému sa vykonávanie funkcie skončilo, a o dôvode skončenia; v prípade skončenia vykonávania funkcie podľa odseku 1 písm. b) písomné potvrdenie vydá vedúci úradu v služobnom úrade, na ktorý prejdú práva a povinnosti zrušeného služobného úradu.
§ 39
(1) Štátneho zamestnanca v stálej štátnej službe, ktorý bol odvolaný z funkcie vedúceho zamestnanca podľa § 37 alebo ktorého funkcia vedúceho zamestnanca sa skončila na základe zákona podľa § 38, zaradí služobný úrad s jeho súhlasom na vykonávanie štátnej služby na štátnozamestnanecké miesto v tom istom odbore štátnej služby a na tú istú funkciu ( § 29), ak sa štátny zamestnanec nedohodne so služobným úradom inak.
(2) Po odvolaní z funkcie, vzdaní sa funkcie alebo uplynutím doby vykonávania funkcie podľa § 32 ods. 1 písm. k) a l) sa štátny zamestnanec v stálej štátnej službe zaradí na to isté štátnozamestnanecké miesto, na ktorom vykonával štátnu službu pred zvolením alebo vymenovaním do funkcie podľa § 32 ods. 1 písm. k) alebo pred poverením výkonom funkcie podľa § 32 ods. 1 písm. l), ak toto štátnozamestnanecké miesto nebolo zrušené a ak sa štátny zamestnanec nedohodne so služobným úradom inak.
§ 40
Dočasné vyslanie
(1) Štátneho zamestnanca možno s jeho predchádzajúcim písomným súhlasom dočasne vyslať na vykonávanie štátnej služby do cudziny. Doba dočasného vyslania je spravidla tri roky.
(2) Skončiť dočasné vyslanie alebo skrátiť dobu dočasného vyslania môže vedúci úradu v služobnom úrade, v ktorom štátny zamestnanec vykonáva štátnu službu. Dočasné vyslanie sa skončí dňom určeným vedúcim úradu v písomnom oznámení. Predĺžiť dobu dočasného vyslania štátneho zamestnanca možno len s jeho predchádzajúcim písomným súhlasom.
(3) Dočasne vyslať na vykonávanie štátnej služby do cudziny štátneho zamestnanca podľa § 6 ods. 7, skončiť dočasné vyslanie, skrátiť alebo predĺžiť dobu jeho dočasného vyslania je možné len po dohode príslušných služobných úradov.
(4) Štátnemu zamestnancovi patria počas dočasného vyslania náhrady podľa osobitného predpisu. 35)
(5) Po uplynutí doby dočasného vyslania sa štátny zamestnanec zaradí na to isté štátnozamestnanecké miesto, na ktorom vykonával štátnu službu pred dočasným vyslaním, ak toto štátnozamestnanecké miesto nebolo zrušené a ak sa štátny zamestnanec nedohodne so služobným úradom inak.
(6) Dočasným vyslaním je aj vyslanie štátneho zamestnanca na výkon práce v aktivite krízového manažmentu mimo územia Slovenskej republiky podľa osobitného predpisu. 12a) Na dočasné vyslanie podľa prvej vety sa nevzťahujú ustanovenia odsekov 1 až 3.
Zaradenie štátneho zamestnanca mimo činnej štátnej služby
§ 41
(1) Ak štátna zamestnankyňa, ktorá je tehotná, ktorá je matkou do konca deviateho mesiaca po pôrode alebo ktorá je dojčiaca, vykonáva štátnu službu, ktorá jej je zakázaná podľa osobitného predpisu, 37) alebo ktorá podľa lekárskeho posudku zo zdravotných príčin spočívajúcich v jej osobe ohrozuje jej tehotenstvo, jej zdravie krátko po pôrode alebo jej zdravie počas dojčenia, a nemožno vykonať dočasnú úpravu jej služobných podmienok, alebo ju nemožno preložiť na iné vhodné štátnozamestnanecké miesto, služobný úrad ju zaradí mimo činnej štátnej služby. Zaradenie mimo činnej štátnej služby skončí nástupom štátnej zamestnankyne na materskú dovolenku alebo na rodičovskú dovolenku.
(2) Štátnej zamestnankyni patrí počas zaradenia mimo činnej štátnej služby funkčný plat, ktorý by jej patril, ak by nedošlo k zaradeniu mimo činnej štátnej služby.
§ 42
(1) Služobný úrad zaradí štátneho zamestnanca mimo činnej štátnej služby, ak bol obvinený zo spáchania úmyselného trestného činu a jeho ďalšie vykonávanie štátnej služby by ohrozovalo dôležitý záujem štátnej služby.
(2) Vedúci úradu zaradí štátneho zamestnanca mimo činnej štátnej služby bezodkladne po tom, ako sa o dôvodoch na zaradenie mimo činnej štátnej služby dozvedel.
(3) Zaradenie štátneho zamestnanca mimo činnej štátnej služby podľa odseku 1 trvá
a) v dočasnej štátnej službe najdlhšie počas jej trvania, najviac však dva roky,
b) do nadobudnutia právoplatnosti odsudzujúceho rozsudku za úmyselný trestný čin vydaný v trestnom konaní alebo do nadobudnutia právoplatnosti uznesenia o podmienečnom zastavení trestného stíhania alebo do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o schválení zmieru, 26) najviac však dva roky.
(4) Počas zaradenia mimo činnej štátnej služby patrí štátnemu zamestnancovi suma 40% z funkčného platu, ktorý mu patril pred zaradením mimo činnej štátnej služby. Suma podľa prvej vety sa zvyšuje o 10% za každú vyživovanú osobu, najviac do výšky 60% funkčného platu, ktorý štátnemu zamestnancovi patril pred zaradením mimo činnej štátnej služby.
(5) Suma podľa odseku 4 nesmie byť nižšia ako suma životného minima podľa osobitného predpisu. 38)
§ 43
(1) Služobný úrad zaradí mimo činnej štátnej služby štátneho zamestnanca, ktorý je s jeho súhlasom vyslaný na vykonávanie funkcie národného experta Slovenskej republiky do inštitúcie Európskej únie alebo do orgánu Európskej únie. Počas vyslania podľa prvej vety patrí štátnemu zamestnancovi funkčný plat, ktorý by mu patril, ak by nebol vyslaný; to neplatí, ak mu plat poskytuje inštitúcia Európskej únie alebo orgán Európskej únie, do ktorých je vyslaný.
(2) Služobný úrad zaradí mimo činnej štátnej služby štátneho zamestnanca, ktorý s jeho súhlasom vykonáva štrukturálnu stáž v inštitúcii Európskej únie. Počas vykonávania štrukturálnej stáže patrí štátnemu zamestnancovi funkčný plat, ktorý mu patril pred jej začatím, a náhrada výdavkov ako pri zahraničnej služobnej ceste.
§ 43a
V čase zaradenia mimo činnej štátnej služby je štátny zamestnanec povinný dodržiavať povinnosti a obmedzenia štátneho zamestnanca okrem povinností podľa § 60 ods. 1 písm. b) a e) až k) a okrem povinnosti vykonávať štátnu službu.
§ 44
Opätovné zaradenie štátneho zamestnanca na vykonávanie štátnej služby
(1) Služobný úrad bezodkladne zaradí štátneho zamestnanca na vykonávanie štátnej služby, ak
a) zanikne dôvod zaradenia mimo činnej štátnej služby alebo
b) uplynie doba podľa § 42 ods. 3.
(2) Služobný úrad štátneho zamestnanca zaradí na to isté štátnozamestnanecké miesto, na ktorom vykonával štátnu službu pred zaradením mimo činnej štátnej služby, ak toto štátnozamestnanecké miesto nebolo zrušené a ak sa štátny zamestnanec nedohodne so služobným úradom inak.
(3) Štátnemu zamestnancovi, ktorý bol zaradený mimo činnej štátnej služby z dôvodov uvedených v § 42 ods. 1, sa po opätovnom zaradení na vykonávanie štátnej služby doplatí rozdiel medzi funkčným platom a sumou vyplácanou podľa § 42 ods. 4 a 5 najneskôr do 30 dní odo dňa, keď štátny zamestnanec preukázal, že zanikli dôvody zaradenia mimo činnej štátnej služby.
(4) Suma podľa odseku 3 patrí štátnemu zamestnancovi aj vtedy, ak nedôjde k jeho opätovnému zaradeniu na vykonávanie štátnej služby podľa odseku 2.
§ 45
Služobná cesta a zahraničná služobná cesta
(1) Služobná cesta na účely tohto zákona je čas od nástupu štátneho zamestnanca na cestu na vykonávanie štátnej služby do iného miesta, ako je jeho pravidelné miesto vykonávania štátnej služby, vrátane času vykonávania štátnej služby až do skončenia tejto cesty.
(2) Zahraničná služobná cesta na účely tohto zákona je čas služobnej cesty v cudzine vrátane času vykonávania štátnej služby v cudzine do skončenia tejto cesty.
(3) Zahraničná služobná cesta na účely tohto zákona je aj čas vyslania štátneho zamestnanca do cudziny na účely plnenia úloh krátkodobého alebo strednodobého experta na projekte rozvojovej pomoci Európskej únie iným štátom realizovanom služobným úradom v mene Európskej únie a financovanom Európskou úniou.
(4) Služobný úrad vyšle štátneho zamestnanca na služobnú cestu alebo zahraničnú služobnú cestu na návrh vedúceho zamestnanca, o ktorom to ustanovuje služobný predpis, na nevyhnutný čas. Služobný úrad zároveň určí miesto nástupu, miesto vykonávania štátnej služby, účel, čas trvania, spôsob dopravy a miesto skončenia služobnej cesty alebo zahraničnej služobnej cesty; služobný úrad môže určiť aj ďalšie podmienky služobnej cesty alebo zahraničnej služobnej cesty. Služobný úrad pritom prihliada na oprávnené záujmy štátneho zamestnanca.
(5) Pravidelné miesto vykonávania štátnej služby na účely poskytovania náhrad výdavkov súvisiacich so služobnou cestou alebo zahraničnou služobnou cestou je miesto uvedené v služobnej zmluve.
(6) Štátnemu zamestnancovi vyslanému na služobnú cestu alebo na zahraničnú služobnú cestu patria náhrady súvisiace so služobnou cestou alebo so zahraničnou služobnou cestou podľa osobitného predpisu. 35) Štátnemu zamestnancovi vyslanému na zahraničnú služobnú cestu podľa odseku 3 patrí v súlade so zmluvou, ktorá upravuje jeho účasť na projekte, aj odmena znížená o náklady na jeho funkčný plat.
PIATA HLAVA
SKONČENIE ŠTÁTNOZAMESTNANECKÉHO POMERU
§ 46
(1) Štátnozamestnanecký pomer možno skončiť
a) dohodou o skončení štátnozamestnaneckého pomeru,
b) výpoveďou,
c) okamžitým skončením,
d) skončením v skúšobnej dobe.
(2) Štátnozamestnanecký pomer sa skončí aj na základe zákona.
(3) Štátnozamestnanecký pomer zaniká smrťou štátneho zamestnanca alebo právoplatným rozhodnutím o vyhlásení štátneho zamestnanca za mŕtveho.
§ 47
Výpovedné dôvody služobného úradu
Služobný úrad môže dať štátnemu zamestnancovi výpoveď, ak
a) štátny zamestnanec vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo stratil spôsobilosť na vykonávanie štátnej služby na konkrétnom štátnozamestnaneckom mieste, služobný úrad nemá pre neho iné vhodné štátnozamestnanecké miesto alebo štátny zamestnanec nesúhlasí s trvalým preložením v služobnom úrade a nedohodne sa so služobným úradom inak,
b) sa zrušuje alebo zrušilo štátnozamestnanecké miesto, služobný úrad nemá pre štátneho zamestnanca iné vhodné štátnozamestnanecké miesto alebo štátny zamestnanec nesúhlasí s trvalým preložením v služobnom úrade a nedohodne sa so služobným úradom inak,
c) štátneho zamestnanca, ktorý bol odvolaný z funkcie vedúceho zamestnanca podľa § 37 ods. 1 alebo ods. 3 písm. a) alebo ktorého funkcia vedúceho zamestnanca sa skončila na základe zákona podľa § 38, nemožno zaradiť na vykonávanie štátnej služby na štátnozamestnanecké miesto v tom istom odbore štátnej služby a na tú istú funkciu ( § 29), pretože služobný úrad takéto štátnozamestnanecké miesto nemá, a štátny zamestnanec sa nedohodne so služobným úradom inak,
d) štátny zamestnanec, ktorý bol odvolaný z funkcie vedúceho zamestnanca podľa § 37 ods. 3 písm. b) a c) alebo podľa § 37 ods. 4 a 5, nesúhlasí so zaradením na vykonávanie štátnej služby na štátnozamestnanecké miesto v tom istom odbore štátnej služby a na tú istú funkciu ( § 29) a nedohodne sa so služobným úradom inak,
e) štátneho zamestnanca, ktorý bol odvolaný z funkcie vedúceho zamestnanca podľa § 37 ods. 3 písm. d), nemožno zaradiť na vykonávanie štátnej služby na štátnozamestnanecké miesto v tom istom odbore štátnej služby a na tú istú funkciu ( § 29) a nedohodne sa so služobným úradom inak,
f) štátneho zamestnanca, ktorý bol odvolaný z funkcie vedúceho zamestnanca podľa § 37 ods. 2, nemožno zaradiť na vykonávanie štátnej služby na štátnozamestnanecké miesto v tom istom odbore štátnej služby a na tú istú funkciu ( § 29), pretože služobný úrad takéto štátnozamestnanecké miesto nemá, a štátny zamestnanec sa nedohodne so služobným úradom inak,
g) štátny zamestnanec neuspokojivo plní služobné úlohy a služobný úrad ho v posledných šiestich mesiacoch písomne vyzval na odstránenie nedostatkov a štátny zamestnanec ich v primerane určenej lehote neodstránil,
h) štátny zamestnanec opakovane porušil služobnú disciplínu menej závažným spôsobom a bol v posledných šiestich mesiacoch v súvislosti s porušením služobnej disciplíny písomne upozornený na možnosť skončenia štátnozamestnaneckého pomeru výpoveďou,
i) je u štátneho zamestnanca dôvod na okamžité skončenie štátnozamestnaneckého pomeru.
§ 48
Výpovedná doba
(1) Ak je daná výpoveď, štátnozamestnanecký pomer sa skončí uplynutím výpovednej doby. Výpovedná doba je rovnaká pre služobný úrad aj pre štátneho zamestnanca a je dva mesiace.
(2) Výpovedná doba začína plynúť od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede a skončí sa uplynutím posledného dňa príslušného kalendárneho mesiaca.
(3) Počas plynutia výpovednej doby možno štátneho zamestnanca, ktorému služobný úrad dal výpoveď podľa § 47 písm. a) až f), trvale preložiť v služobnom úrade alebo do iného služobného úradu. Ak dôjde k trvalému preloženiu štátneho zamestnanca podľa prvej vety, plynutie výpovednej doby sa zastaví a štátnozamestnanecký pomer trvá naďalej.
§ 49
Zákaz výpovede
(1) Služobný úrad nesmie dať štátnemu zamestnancovi výpoveď v ochrannej dobe, ktorou je na účely tohto zákona aj
a) doba, keď je štátny zamestnanec zaradený mimo činnej štátnej služby; to neplatí v prípade zaradenia mimo činnej štátnej služby podľa § 42,
b) doba čerpania služobného voľna podľa § 69 ods. 1 písm. a), b) a d).
(2) Zákaz výpovede sa nevzťahuje na výpoveď danú štátnemu zamestnancovi z dôvodu
a) pre ktorý môže služobný úrad okamžite skončiť štátnozamestnanecký pomer, ak nejde o štátnu zamestnankyňu na materskej dovolenke a o štátneho zamestnanca na rodičovskej dovolenke ( § 166 ods. 1 Zákonníka práce); ak je daná štátnej zamestnankyni alebo štátnemu zamestnancovi výpoveď z tohto dôvodu pred nástupom na materskú dovolenku a rodičovskú dovolenku tak, že by výpovedná doba uplynula v čase tejto materskej dovolenky a rodičovskej dovolenky, skončí sa výpovedná doba súčasne s materskou dovolenkou a rodičovskou dovolenkou,
b) uvedeného v v § 47 písm. h), ak nejde o tehotnú štátnu zamestnankyňu alebo ak nejde o štátnu zamestnankyňu na materskej dovolenke alebo štátnu zamestnankyňu a štátneho zamestnanca na rodičovskej dovolenke.
§ 50
Štátnemu zamestnancovi, ktorý je občanom so zdravotným postihnutím, môže dať služobný úrad výpoveď len na základe právoplatného rozhodnutia príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, ktorým bol udelený predchádzajúci súhlas podľa osobitného predpisu, 39) inak je výpoveď neplatná. Tento súhlas sa nevyžaduje, ak ide o výpoveď z dôvodu uvedeného v § 47 písm. h) a i).
§ 51
Okamžité skončenie štátnozamestnaneckého pomeru
(1) Služobný úrad môže okamžite skončiť štátnozamestnanecký pomer štátneho zamestnanca, ak štátny zamestnanec porušil závažne služobnú disciplínu. Štátnozamestnanecký pomer odborníka ústavného činiteľa, ktorý vykonáva štátnu službu v dočasnej štátnej službe, môže ten, pre koho plní úlohy, skončiť okamžite aj bez uvedenia dôvodu. Štátnozamestnanecký pomer odborníka ústavného činiteľa, ktorý vykonáva štátnu službu v dočasnej štátnej službe a ktorý plní úlohy pre sudcu najvyššieho súdu, môže skončiť okamžite aj bez uvedenia dôvodu predseda najvyššieho súdu, na návrh sudcu najvyššieho súdu, pre ktorého odborník ústavného činiteľa plní úlohy. Ustanovenie § 74 Zákonníka práce sa na okamžité skončenie štátnozamestnaneckého pomeru podľa druhej vety a tretej vety nepoužije.
(2) Služobný úrad môže okamžite skončiť štátnozamestnanecký pomer podľa odseku 1 iba v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie dozvedel, a v prípade závažného porušenia služobnej disciplíny v cudzine aj do dvoch mesiacov po návrate štátneho zamestnanca z cudziny, najneskôr vždy do jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol.
(3) Služobný úrad nemôže okamžite skončiť štátnozamestnanecký pomer s tehotnou štátnou zamestnankyňou, so štátnou zamestnankyňou na materskej dovolenke alebo so štátnou zamestnankyňou a štátnym zamestnancom na rodičovskej dovolenke, s osamelou štátnou zamestnankyňou alebo s osamelým štátnym zamestnancom, ak sa stará o dieťa mladšie ako tri roky, alebo so štátnym zamestnancom, ktorý sa osobne stará o blízku osobu, ktorá je osobou s ťažkým zdravotným postihnutím. Môže však s nimi s výnimkou štátnej zamestnankyne na materskej dovolenke a štátneho zamestnanca na rodičovskej dovolenke ( § 166 ods. 1 Zákonníka práce) z dôvodu uvedeného v odseku 1 skončiť štátnozamestnanecký pomer výpoveďou.
§ 52
Skončenie štátnozamestnaneckého pomeru na základe zákona
(1) Štátnozamestnanecký pomer sa skončí dňom
a) nadobudnutia právoplatnosti schváleného zmieru alebo dňom nadobudnutia právoplatnosti uznesenia o podmienečnom zastavení trestného stíhania, ak bol štátny zamestnanec zaradený mimo činnej štátnej služby podľa § 42 ods. 1,
b) nadobudnutia právoplatnosti rozsudku, ktorým bol štátny zamestnanec odsúdený za úmyselný trestný čin,
c) nadobudnutia právoplatnosti rozsudku, ktorým bol štátny zamestnanec odsúdený za nedbanlivostný trestný čin, ak výkon trestu odňatia slobody nebol podmienečne odložený,
d) nadobudnutia právoplatnosti rozsudku ukladajúceho štátnemu zamestnancovi, ktorý nie je občanom Slovenskej republiky, trest vyhostenia z územia Slovenskej republiky,
e) nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bol štátny zamestnanec pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ktorým bola jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená,
f) keď štátny zamestnanec neúspešne vykonal alebo z vlastnej viny nevykonal skúšku na získanie osobitného kvalifikačného predpokladu podľa osobitného predpisu v lehote určenej osobitným predpisom alebo služobným úradom,
g) nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa zrušuje platnosť osvedčenia na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami podľa osobitného predpisu, 33) alebo dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o nesplnení predpokladov na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami, ak sa takéto osvedčenie na vykonávanie štátnej služby vyžaduje podľa osobitného predpisu 33) a ak štátny zamestnanec nebol trvale preložený alebo sa nedohodol so služobným úradom inak,
h) straty občianstva ( § 3),
i) uplynutia dočasnej štátnej služby.
(2) Štátnozamestnanecký pomer štátneho zamestnanca vo verejnej funkcii a štátneho zamestnanca, ktorý je štatutárny orgán vymenovaný podľa osobitného predpisu, 15) ktorí vykonávajú štátnu službu v dočasnej štátnej službe, sa skončí dňom uvedeným v odvolaní z tejto funkcie, dňom vzdania sa tejto funkcie alebo dňom uplynutia doby vykonávania tejto funkcie. Štátnozamestnanecký pomer štátneho zamestnanca podľa § 6 ods. 7 sa skončí dňom skončenia vyslania podľa osobitného predpisu. 16)
(3) Písomné potvrdenie o skončení štátnozamestnaneckého pomeru na základe zákona, ktoré vydá vedúci úradu, obsahuje údaj o dni a dôvode skončenia štátnozamestnaneckého pomeru.
§ 53
Odstupné
(1) Štátnemu zamestnancovi v stálej štátnej službe pri skončení štátnozamestnaneckého pomeru výpoveďou z dôvodu uvedeného v § 47 písm. a) a b) alebo dohodou o skončení štátnozamestnaneckého pomeru z toho istého dôvodu patrí odstupné v sume dvojnásobku funkčného platu, ktorý mu patril v čase, keď vznikol dôvod, na základe ktorého došlo k skončeniu štátnozamestnaneckého pomeru, a ak jeho štátnozamestnanecký pomer trval dlhšie ako dva roky, patrí mu odstupné v sume trojnásobku funkčného platu, ktorý mu patril v čase, keď vznikol dôvod, na základe ktorého došlo k skončeniu štátnozamestnaneckého pomeru. Ak funkčný plat podľa prvej vety je nižší ako posledne priznaný funkčný plat, patrí štátnemu zamestnancovi podľa prvej vety odstupné v sume dvojnásobku jeho posledne priznaného funkčného platu, a ak jeho štátnozamestnanecký pomer trval dlhšie ako dva roky, patrí mu odstupné v sume trojnásobku jeho posledne priznaného funkčného platu.
(2) Štátnemu zamestnancovi v stálej štátnej službe, ktorý bol odvolaný z funkcie vedúceho zamestnanca podľa § 37 ods. 1 alebo ods. 3 a ktorého štátnozamestnanecký pomer sa skončil výpoveďou z dôvodu uvedeného v § 47 písm. c) a d) alebo dohodou o skončení štátnozamestnaneckého pomeru z toho istého dôvodu, patrí odstupné v sume dvojnásobku funkčného platu, ktorý mu patril pred odvolaním z funkcie vedúceho zamestnanca, a ak jeho štátnozamestnanecký pomer trval dlhšie ako dva roky, patrí mu odstupné v sume trojnásobku funkčného platu, ktorý mu patril pred odvolaním z funkcie vedúceho zamestnanca. Ak funkčný plat podľa prvej vety je nižší ako posledne priznaný funkčný plat, patrí štátnemu zamestnancovi podľa prvej vety odstupné v sume dvojnásobku jeho posledne priznaného funkčného platu, a ak jeho štátnozamestnanecký pomer trval dlhšie ako dva roky, patrí mu odstupné v sume trojnásobku jeho posledne priznaného funkčného platu.
(3) Štátnemu zamestnancovi, ktorý bol odvolaný z funkcie vedúceho zamestnanca podľa § 37 ods. 4 alebo ods. 5 alebo ktorého vykonávanie funkcie vedúceho zamestnanca sa skončilo na základe zákona podľa § 38 a ktorého štátnozamestnanecký pomer sa skončil výpoveďou z dôvodu uvedeného v § 47 písm. c) a d) alebo dohodou o skončení štátnozamestnaneckého pomeru z toho istého dôvodu, patrí odstupné v sume trojnásobku funkčného platu, ktorý mu patril pred odvolaním z funkcie vedúceho zamestnanca alebo pred skončením vykonávania funkcie vedúceho zamestnanca na základe zákona. Ak funkčný plat podľa prvej vety je nižší ako posledne priznaný funkčný plat, patrí štátnemu zamestnancovi podľa prvej vety odstupné v sume trojnásobku jeho posledne priznaného funkčného platu.
(4) Ak osobitný predpis neustanovuje inak, štátnemu zamestnancovi vo verejnej funkcii, ktorý je v dočasnej štátnej službe, patrí pri skončení štátnozamestnaneckého pomeru odvolaním z funkcie alebo uplynutím funkčného obdobia podľa osobitného predpisu odstupné v sume dvojnásobku jeho posledne priznaného funkčného platu, a ak jeho štátnozamestnanecký pomer trval dlhšie ako dva roky, patrí mu odstupné v sume trojnásobku jeho posledne priznaného funkčného platu.
(5) Ustanovenie odseku 4 sa vzťahuje aj na štátneho zamestnanca v dočasnej štátnej službe, ktorý je štatutárny orgán vymenovaný podľa osobitného predpisu.
§ 54
Odchodné
(1) Pri prvom skončení štátnozamestnaneckého pomeru po preukázaní nároku na predčasný starobný dôchodok, starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok patrí štátnemu zamestnancovi odchodné v sume jeho posledne priznaného funkčného platu, ak požiada o poskytnutie uvedeného dôchodku pred skončením štátnozamestnaneckého pomeru alebo do jedného mesiaca po jeho skončení.
(2) Ak štátnemu zamestnancovi bolo poskytnuté odchodné podľa osobitného predpisu 40) v nižšej sume, ako by mu patrilo podľa odseku 1, poskytne sa mu odchodné vo výške rozdielu sumy zistenej podľa odseku 1 a sumy vyplatenej podľa osobitného predpisu. 40) Ak štátnemu zamestnancovi bolo poskytnuté odchodné podľa osobitného predpisu 40) v rovnakej sume alebo vo vyššej sume, ako by mu patrilo podľa odseku 1, odchodné mu nepatrí.
Nároky z neplatného skončenia štátnozamestnaneckého pomeru a nároky v osobitných prípadoch
§ 55
Ak štátny zamestnanec vykonával štátnu službu podľa tohto zákona alebo podľa osobitného predpisu, 4) vykonával prácu vo verejnom záujme 41) alebo vykonával inú závislú prácu pre zamestnávateľa, ktorý je služobným úradom podľa tohto zákona, počas doby, za ktorú je služobný úrad povinný poskytnúť mu funkčný plat z dôvodu neplatného skončenia štátnozamestnaneckého pomeru, povinnosť služobného úradu poskytnúť štátnemu zamestnancovi tento funkčný plat sa znižuje o funkčný plat alebo mzdu za uvedenú činnosť.
§ 56
Ak sa štátny zamestnanec domnieva, že k skončeniu štátnozamestnaneckého pomeru na základe zákona nedošlo, môže sa obrátiť na súd najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa doručenia písomného potvrdenia podľa § 52 ods. 3. Ak podľa právoplatného rozhodnutia súdu k skončeniu štátnozamestnaneckého pomeru na základe zákona nedošlo, nároky štátneho zamestnanca sa posudzujú ako pri neplatnom okamžitom skončení štátnozamestnaneckého pomeru; na tohto štátneho zamestnanca sa primerane použije aj ustanovenie § 55.
§ 57
Služobný posudok
(1) Služobný úrad vydá štátnemu zamestnancovi, ak o to písomne požiada, služobný posudok do 15 dní odo dňa doručenia žiadosti. Služobný úrad však nie je povinný vydať štátnemu zamestnancovi služobný posudok skôr ako dva mesiace pred skončením štátnozamestnaneckého pomeru. Služobný posudok môže obsahovať iba skutočnosti týkajúce sa vykonávania štátnej služby.
(2) Služobný úrad vydá štátnemu zamestnancovi služobný posudok písomne. Podkladom pre vydanie služobného posudku je osobný spis štátneho zamestnanca.
§ 58
Potvrdenie o štátnej službe
(1) Služobný úrad vydá štátnemu zamestnancovi v deň skončenia štátnozamestnaneckého pomeru písomné potvrdenie o štátnej službe. Podkladom pre vydanie potvrdenia o štátnej službe je osobný spis štátneho zamestnanca.
(2) Potvrdenie o štátnej službe obsahuje najmä údaj o
a) dobe trvania štátnozamestnaneckého pomeru,
b) dĺžke započítanej služobnej praxe,
c) činnostiach, ktoré štátny zamestnanec vykonával podľa opisu činností štátnozamestnaneckého miesta,
d) záväzkoch štátneho zamestnanca súvisiacich so štátnozamestnaneckým pomerom,
e) poradí zrážok vykonávaných z platu štátneho zamestnanca a o tom, v prospech koho sú zrážky vykonávané,
f) funkcii a funkčnom plate štátneho zamestnanca, ak o to štátny zamestnanec písomne požiada,
g) skutočnostiach rozhodujúcich na posúdenie nároku na dovolenku,
h) poskytnutí odchodného podľa § 54.
ŠIESTA HLAVA
PRÁVA, POVINNOSTI A OBMEDZENIA ŠTÁTNEHO ZAMESTNANCA
§ 59
Práva štátneho zamestnanca
(1) Štátny zamestnanec má právo
a) na vytvorenie podmienok nevyhnutných na riadne vykonávanie štátnej služby,
b) na plat podľa tohto zákona,
c) na prehlbovanie kvalifikácie,
d) odmietnuť služobnú úlohu, ktorá je v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi,
e) odmietnuť služobnú úlohu, ktorej vykonanie je nad rozsah opisu činností jeho štátnozamestnaneckého miesta,
f) odmietnuť vykonanie služobnej úlohy, ktorá podľa všeobecne záväzných právnych predpisov alebo podľa služobných predpisov patrí do výlučnej pôsobnosti vedúceho zamestnanca,
g) nazerať do svojho osobného spisu a robiť si z neho výpisy, odpisy a fotokópie,
h) podávať sťažnosti vo veciach vykonávania štátnej služby služobnému úradu vrátane sťažností v súvislosti s porušením zásady rovnakého zaobchádzania podľa § 4.
(2) Štátny zamestnanec má okrem práv podľa odseku 1 aj práva vyplývajúce z iných všeobecne záväzných právnych predpisov a z kolektívnych zmlúv.
Povinnosti a obmedzenia štátneho zamestnanca
§ 60
(1) Štátny zamestnanec je povinný
a) dodržiavať Ústavu Slovenskej republiky, ústavné zákony, zákony, iné všeobecne záväzné právne predpisy a právne záväzné akty Európskej únie a služobné predpisy pri vykonávaní štátnej služby a uplatňovať ich podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia, rešpektovať a chrániť ľudskú dôstojnosť a ľudské práva,
b) vykonávať štátnu službu politicky neutrálne a nestranne a zdržať sa pri vykonávaní štátnej služby všetkého, čo by mohlo ohroziť dôveru v nestrannosť a objektívnosť konania a rozhodovania,
c) zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel v súvislosti s vykonávaním štátnej služby a ktoré v záujme služobného úradu nemožno oznamovať iným osobám; povinnosť mlčanlivosti sa nevzťahuje na oznámenie kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti, 6a)
d) zdržať sa konania, ktoré by mohlo viesť ku konfliktu záujmu služobného úradu s osobnými záujmami, najmä nezneužívať informácie získané v súvislosti s vykonávaním štátnej služby na vlastný prospech alebo na prospech iného,
e) plniť služobné úlohy osobne, riadne a včas,
f) zastupovať vedúceho zamestnanca v rozsahu určenom služobným úradom,
g) zastupovať nadriadeného vedúceho zamestnanca na základe jeho poverenia podľa § 62 ods. 1 písm. f),
h) vykonávať služobné úlohy, ktoré sú v súlade s opisom činností jeho štátnozamestnaneckého miesta,
i) riadiť sa pri vykonávaní štátnej služby pokynmi vedúceho zamestnanca, ak sú v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi a služobnými predpismi,
j) dodržiavať určený týždenný služobný čas alebo kratší týždenný služobný čas,
k) prehlbovať si kvalifikáciu,
l) poskytnúť služobnému úradu osobné údaje, ktoré sú nevyhnutné na realizáciu práv a povinností vyplývajúcich zo štátnozamestnaneckého pomeru,
m) ochraňovať majetok štátu, ktorý mu bol zverený, pred poškodením, stratou, zničením a zneužitím, nakladať s ním účelne a hospodárne a využívať ho iba na oprávnené účely,
n) plniť ďalšie povinnosti podľa tohto zákona.
(2) Štátny zamestnanec je ďalej povinný oznámiť
a) služobnému úradu sám alebo prostredníctvom súdom ustanoveného opatrovníka, že bol právoplatne pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo že jeho spôsobilosť na právne úkony bola obmedzená,
b) bezodkladne priamo nadriadenému vedúcemu zamestnancovi vzťah podľa § 30, ktorý vznikol počas trvania štátnozamestnaneckého pomeru,
c) služobnému úradu dôvody pre zaradenie štátneho zamestnanca mimo činnej štátnej služby uvedené v § 42 ods. 1,
d) služobnému úradu výsledok trestného konania, v súvislosti s ktorým bol štátny zamestnanec zaradený mimo činnej štátnej služby podľa § 42 ods. 1,
e) služobnému úradu, že bol právoplatne odsúdený za trestný čin,
f) vedúcemu zamestnancovi stratu bezúhonnosti a predložiť mu rozhodnutie zakladajúce stratu bezúhonnosti,
g) vedúcemu zamestnancovi alebo orgánu činnému v trestnom konaní stratu, poškodenie, zničenie a zneužitie majetku vo vlastníctve alebo v správe služobného úradu.
(3) Ak sa štátny zamestnanec domnieva, že pokyn, ktorý mu bol uložený, je v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi alebo so služobnými predpismi, je povinný písomne upozorniť na túto skutočnosť vedúceho zamestnanca skôr, ako tento pokyn začne plniť. Ak vedúci zamestnanec trvá na splnení pokynu, je povinný oznámiť to štátnemu zamestnancovi písomne.
§ 61
(1) Štátny zamestnanec nesmie
a) vykonávať činnosť, ktorá je nedôstojná z hľadiska vykonávania štátnej služby,
b) prijímať dary alebo iné výhody od fyzickej osoby alebo právnickej osoby v súvislosti s vykonávaním štátnej služby okrem darov alebo iných výhod poskytovaných služobným úradom a darov poskytovaných pri oficiálnych rokovaniach alebo stretnutiach,
c) požadovať dary alebo iné výhody, alebo navádzať iného na poskytovanie darov alebo iných výhod v súvislosti s vykonávaním štátnej služby,
d) sprostredkúvať pre seba, inú fyzickú osobu alebo právnickú osobu obchodný kontakt
1. so štátom,
2. s obcou,
3. s vyšším územným celkom,
4. so štátnym podnikom, štátnym fondom a s inou právnickou osobou zriadenou štátom,
5. s rozpočtovou organizáciou alebo príspevkovou organizáciou, inou právnickou osobou alebo zariadením obce,
6. s rozpočtovou organizáciou alebo príspevkovou organizáciou, inou právnickou osobou vyššieho územného celku alebo
7. s inou právnickou osobou s majetkovou účasťou štátu, obce alebo vyššieho územného celku,
e) nadobúdať majetok od štátu, obce alebo vyššieho územného celku inak ako vo verejnej súťaži alebo vo verejnej dražbe, ak osobitný predpis 42) neustanovuje inak, s výnimkou, ak obec alebo vyšší územný celok zverejní podmienky nadobudnutia majetku,
f) používať symboly spojené s vykonávaním štátnej služby na osobný prospech,
g) zvýhodňovať blízke osoby pri vykonávaní štátnej služby,
h) vyhotovovať falzifikáty a nepravdivé dokumenty súvisiace s vykonávaním štátnej služby,
i) vedome šíriť a sprostredkúvať nepravdivé, pravdu skresľujúce alebo zavádzajúce informácie, ktoré by mohli poškodiť povesť služobného úradu alebo ostatných štátnych zamestnancov.
(2) Štátny zamestnanec ďalej nesmie
a) podnikať,
b) vykonávať inú zárobkovú činnosť, ktorá je zhodná alebo obdobná s opisom činností jeho štátnozamestnaneckého miesta; inou zárobkovou činnosťou na účely tohto zákona sa rozumie činnosť, ktorá zakladá nárok na príjem zdaňovaný podľa osobitného predpisu, 43)
c) byť členom riadiacich, kontrolných alebo dozorných orgánov právnických osôb.
(3) Obmedzenie podľa odseku 2 písm. b) sa nevzťahuje na poskytovanie zdravotnej starostlivosti v štátnych zdravotníckych zariadeniach alebo v neštátnych zdravotníckych zariadeniach, na lekársku posudkovú činnosť, na vedeckú činnosť, pedagogickú činnosť, lektorskú činnosť, prednášateľskú činnosť, publikačnú činnosť, literárnu činnosť alebo umeleckú činnosť, znaleckú, tlmočnícku alebo prekladateľskú činnosť, 44) športovú činnosť, činnosti vedúcich táborov pre deti a mládež, ich zástupcov pre hospodárske a zdravotné veci, oddielových vedúcich, vychovávateľov, inštruktorov, stredných zdravotníckych zamestnancov v táboroch pre deti a mládež, činnosti sprostredkovateľa a rozhodcu pri kolektívnom vyjednávaní, na správu vlastného majetku, na správu majetku maloletých detí, 45) na správu majetku osoby, ktorej spôsobilosť na právne úkony bola obmedzená, alebo na správu majetku osoby, ktorá bola pozbavená spôsobilosti na právne úkony, na činnosť v orgánoch spoločenstva vlastníkov bytov a nebytových priestorov, na činnosť v poradnom orgáne vlády a vykonávanie funkcie člena volebnej komisie alebo funkcie člena komisie na vyhlásenie referenda alebo člena komisie na ľudové hlasovanie o odvolaní prezidenta, na činnosť zapisovateľa volebnej komisie, na činnosť poslanca obecného zastupiteľstva, ktorý nie je dlhodobo uvoľnený na výkon funkcie, na činnosť poslanca zastupiteľstva vyššieho územného celku, ktorý nie je dlhodobo uvoľnený na výkon funkcie, na činnosť hlavného kontrolóra obce, na činnosť hlavného kontrolóra samosprávneho kraja, na činnosť člena v rozkladovej komisii, na činnosť osôb prizvaných na výkon dohľadu, kontroly alebo vládneho auditu podľa osobitného predpisu 46) a na činnosť člena komisie pre vyšetrovanie leteckých nehôd alebo na posudzovanie zdravotnej spôsobilosti civilného leteckého personálu.
(4) Obmedzenie podľa odseku 2 písm. b) sa tiež nevzťahuje na
a) účasť štátneho zamestnanca na projekte rozvojovej pomoci Európskej únie iným štátom realizovanom služobným úradom v mene Európskej únie a financovanom Európskou úniou,
b) účasť štátneho zamestnanca na projekte financovanom zo štátneho rozpočtu Slovenskej republiky alebo z iných verejných prostriedkov,
c) činnosti, ktorých predmetom je uskutočňovanie programu supervízie. 47)
(5) Ak je predmetom činností uvedených v odseku 3 a činností vyplývajúcich z funkcií uvedených v odseku 6 plnenie úloh štátnej správy alebo vykonávanie štátnych záležitostí, môže služobný úrad umožniť ich vykonávanie štátnemu zamestnancovi aj v služobnom čase. Ak sa majú tieto činnosti vykonávať mimo pravidelného miesta vykonávania štátnej služby, môže služobný úrad vyslať štátneho zamestnanca na služobnú cestu.
(6) Obmedzenie podľa odseku 2 písm. c) sa nevzťahuje na štátneho zamestnanca, ktorý vykonáva funkciu člena orgánu Fondu ochrany vkladov alebo Garančného fondu investícií, a na štátneho zamestnanca, ktorý je vyslaný do riadiaceho, kontrolného alebo dozorného orgánu právnickej osoby vládou alebo služobným úradom alebo s ktorého členstvom v riadiacom, kontrolnom alebo dozornom orgáne právnickej osoby vysloví služobný úrad predchádzajúci písomný súhlas; služobný úrad môže svoj súhlas odvolať, ak by členstvo v riadiacom, kontrolnom alebo dozornom orgáne právnickej osoby bolo prekážkou riadneho plnenia služobných povinností štátneho zamestnanca.
(7) Štátny zamestnanec, ktorý je členom riadiaceho, kontrolného alebo dozorného orgánu právnickej osoby v prípadoch uvedených v odseku 6, nemôže od tejto právnickej osoby poberať odmenu, iný príjem alebo ďalšiu výhodu.
(8) Štátny zamestnanec je povinný do 30 dní odo dňa vzniku štátnozamestnaneckého pomeru skončiť podnikanie spôsobom vyplývajúcim z osobitných predpisov. Štátny zamestnanec je povinný do 30 dní odo dňa vzniku štátnozamestnaneckého pomeru skončiť inú zárobkovú činnosť, ktorá je zhodná alebo obdobná s opisom činností jeho štátnozamestnaneckého miesta, a členstvo v riadiacom, kontrolnom alebo dozornom orgáne právnickej osoby spôsobom vyplývajúcim z osobitných predpisov, ak vykonávanie týchto činností je v rozpore s odsekmi 3 až 6.
§ 62
(1) Vedúci zamestnanec je okrem povinností uvedených v § 60 ďalej povinný
a) organizovať, riadiť a kontrolovať vykonávanie štátnej služby podriadenými štátnymi zamestnancami,
b) ukladať podriadeným štátnym zamestnancom služobné úlohy a dávať im na tento účel pokyny v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi a so služobnými predpismi,
c) utvárať podmienky na riadne vykonávanie štátnej služby štátnymi zamestnancami,
d) viesť štátnych zamestnancov k dodržiavaniu služobnej disciplíny,
e) plniť voči podriadenému štátnemu zamestnancovi úlohy služobného úradu v rozsahu určenom týmto zákonom a služobnými predpismi,
f) písomne poveriť podriadeného štátneho zamestnanca alebo podriadeného profesionálneho vojaka na zastupovanie v určenom rozsahu v čase svojej neprítomnosti nepresahujúcej dva týždne,
g) slušne sa správať voči podriadeným štátnym zamestnancom,
h) plniť ďalšie povinnosti podľa tohto zákona.
(2) Vedúci zamestnanec nie je oprávnený ukladať podriadenému štátnemu zamestnancovi služobné úlohy, ktoré má podľa všeobecne záväzných právnych predpisov alebo služobných predpisov vykonať osobne.
§ 63
Majetkové priznanie
(1) Štátny zamestnanec je počas trvania štátnozamestnaneckého pomeru povinný podať majetkové priznanie na tlačive, ktorého vzor je uvedený v prílohe č. 2.
(2) Majetkové priznanie obsahuje údaje o
a) nehnuteľnom majetku,
b) hnuteľných veciach,
c) majetkových právach a iných majetkových hodnotách.
(3) Majetok uvedený v odseku 2 písm. a) sa neoceňuje. Majetok uvedený v odseku 2 písm. b) a c) sa na účely majetkového priznania ocení cenou obvyklou; za majetok sa považujú peňažné prostriedky v mene euro a v cudzej mene, vklady v bankách a v pobočkách zahraničných bánk v mene euro a v cudzej mene a vklady v zahraničných bankách. Tento majetok sa v majetkovom priznaní uvedie len vtedy, ak jeho súhrnná hodnota je vyššia ako 35 000 eur. Majetok v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov sa na účely majetkového priznania delí rovnakým dielom.
(4) Súčasťou majetkového priznania štátneho zamestnanca na štátnozamestnaneckom mieste mimoriadnej významnosti je aj čestné vyhlásenie o tom, že štátny zamestnanec nemá vedomosť o takých príjmoch osôb žijúcich s ním v domácnosti, 48) ktoré možno považovať za nezdanené príjmy alebo za príjmy z nestatočných zdrojov.
(5) Štátny zamestnanec je povinný podať majetkové priznanie
a) do 30 dní odo dňa vzniku štátnozamestnaneckého pomeru podľa stavu ku dňu vzniku štátnozamestnaneckého pomeru,
b) do 31. marca každého kalendárneho roka podľa stavu k 31. decembru predchádzajúceho kalendárneho roka.
(6) Majetkové priznanie sa podáva vedúcemu úradu. Vedúci úradu, ktorého vymenúva a odvoláva do funkcie vláda, podáva majetkové priznanie vedúcemu úradu úradu vlády. Vedúci úradu v služobnom úrade uvedenom v § 9 ods. 2 písm. a) až d), f) a g) podáva majetkové priznanie tomu, kto ho vymenoval. Vedúci úradu, ktorý nie je štátnym zamestnancom vo verejnej funkcii, podáva majetkové priznanie vedúcemu úradu v služobnom úrade, v ktorom má osobný úrad.
(7) Ustanovenia odsekov 1 až 6 sa nevzťahujú na štátneho zamestnanca, ktorý je povinný deklarovať svoj majetok podľa osobitného predpisu. 49)
§ 64
Vyhodnotenie majetkového priznania
(1) Vedúci úradu preskúma úplnosť majetkového priznania a v prípade potreby písomne vyzve štátneho zamestnanca, aby majetkové priznanie v lehote 30 dní spresnil alebo doplnil. Vedúci úradu na účely zistenia prírastku majetku zabezpečí vyhodnotenie a uchovanie majetkového priznania.
(2) Ak sú odôvodnené pochybnosti o pravdivosti deklarovaných údajov, štátny zamestnanec je povinný predložiť, ak ide o nehnuteľný majetok, aj doklad o spôsobe a dátume jeho nadobudnutia, o cene jeho obstarania, pri vlastnej výstavbe výdavky na jeho obstaranie.
(3) Ak sú odôvodnené pochybnosti o pravdivosti deklarovaných údajov, štátny zamestnanec je povinný predložiť aj údaje o hnuteľných veciach, majetkových právach a iných majetkových hodnotách aj vtedy, ak ich súhrnná hodnota je nižšia ako 35 000 eur.
(4) Ak sa na základe vyhodnotenia majetkového priznania zistia u štátneho zamestnanca majetkové prírastky, ktoré presahujú súhrn jeho platových pomerov a iných vyčíslených príjmov, štátny zamestnanec je povinný vyčísliť ich hodnotu alebo preukázať ich pôvod. Na splnenie tejto povinnosti mu vedúci úradu určí primeranú lehotu, najmenej 60 dní.
§ 65
Sťažnosť štátneho zamestnanca vo veciach vykonávania štátnej služby
(1) Štátny zamestnanec môže podať vo veciach vykonávania štátnej služby sťažnosť, ak sa domnieva, že jeho práva podľa tohto zákona, ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov a služobných predpisov boli porušené.
(2) Štátny zamestnanec podáva sťažnosť písomne a doručí ju služobnému úradu.
(3) Na vybavenie sťažnosti je príslušný vedúci úradu. Ak sťažnosť smeruje proti vedúcemu úradu, na jej vybavenie je príslušný vedúci úradu v služobnom úrade, ktorým je orgán štátnej správy, ktorý vykonáva vo vzťahu k služobnému úradu zriaďovateľskú funkciu podľa osobitného predpisu. 18) Na vybavenie sťažnosti proti štátnemu zamestnancovi vo verejnej funkcii v služobnom úrade, ktorým je ministerstvo alebo ostatný ústredný orgán štátnej správy, je príslušný minister alebo vedúci ostatného ústredného orgánu štátnej správy; na vybavenie sťažnosti proti vedúcemu ostatného ústredného orgánu štátnej správy je príslušný predseda vlády. Na vybavenie sťažnosti proti vedúcemu úradu v služobnom úrade uvedenom v § 9 ods. 2 písm. a) až g) je príslušný ten, kto ho vymenoval alebo zvolil.
(4) Na vybavenie sťažnosti vedúceho úradu je príslušný vedúci úradu v služobnom úrade, ktorým je orgán štátnej správy, ktorý vykonáva vo vzťahu k služobnému úradu zriaďovateľskú funkciu podľa osobitného predpisu. 18) Na vybavenie sťažnosti vedúceho úradu v služobnom úrade, ktorým je ministerstvo alebo ostatný ústredný orgán štátnej správy, je príslušný minister alebo vedúci ostatného ústredného orgánu štátnej správy. Na vybavenie sťažnosti vedúceho úradu v služobnom úrade uvedenom v § 9 ods. 2 písm. a) až g) je príslušný ten, kto ho vymenoval alebo zvolil.
(5) Na podávanie, prijímanie, evidovanie, lehoty, prešetrovanie, vybavovanie a kontrolu vybavovania sťažností sa použijú ustanovenia osobitného predpisu. 50)
2a) Zákon č. 151/2010 Z.z. o zahraničnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
4) Napríklad zákon č. 73/1998 Z.z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov, zákon č. 200/1998 Z.z. o štátnej službe colníkov a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 315/2001 Z.z. o Hasičskom a záchrannom zbore v znení neskorších predpisov, zákon č. 346/2005 Z.z. o štátnej službe profesionálnych vojakov ozbrojených síl Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
6a) § 3 písm. b) a c) zákona č. 583/2008 Z.z. o prevencii kriminality a inej protispoločenskej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
12a) Zákon č. 503/2011 Z.z. o vysielaní civilných expertov na výkon práce v aktivitách krízového manažmentu mimo územia Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
15) Napríklad zákon Slovenskej národnej rady č. 51/1988 Zb. o banskej činnosti, výbušninách a o štátnej banskej správe v znení neskorších predpisov, zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov, zákon č. 150/2001 Z.z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 125/2006 Z.z. v znení neskorších predpisov.
16) § 41 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z.
18) § 21 ods. 7 zákona č. 523/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 584/2005 Z.z.
24) Zákon č. 569/2005 Z.z. o alternatívnej službe v čase vojny a vojnového stavu v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 570/2005 Z.z. o brannej povinnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
25) Napríklad § 93 zákona č. 305/2005 Z.z. v znení neskorších predpisov.
26) § 220 Trestného poriadku.
27) § 216 a 217 Trestného poriadku.
28) § 92 a 93 Trestného zákona.
29) Zákon č. 330/2007 Z.z. o registri trestov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
30) Napríklad § 2 ods. 4 zákona č. 549/2003 Z.z., § 79 ods. 4 zákona č. 305/2005 Z.z. v znení zákona č. 330/2007 Z.z.
31) Napríklad zákon č. 245/2008 Z.z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 131/2002 Z.z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
32) Napríklad zákon č. 25/2006 Z.z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 125/2006 Z.z. v znení neskorších predpisov.
33) Zákon č. 215/2004 Z.z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
34) § 116 Občianskeho zákonníka.
35) Zákon č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov.
36) Napríklad § 6 ods. 2 zákona č. 525/2003 Z.z. o štátnej správe starostlivosti o životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 205/2004 Z.z., § 4 ods. 6 zákona č. 534/2003 Z.z. o organizácii štátnej správy na úseku cestnej dopravy a pozemných komunikácií a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 57 ods. 5 zákona č. 326/2005 Z.z.
37) Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 272/2004 Z.z., ktorým sa ustanovuje zoznam prác a pracovísk, ktoré sú zakázané tehotným ženám, matkám do konca deviateho mesiaca po pôrode a dojčiacim ženám, zoznam prác a pracovísk spojených so špecifickým rizikom pre tehotné ženy, matky do konca deviateho mesiaca po pôrode a pre dojčiace ženy a ktorým sa ustanovujú niektoré povinnosti zamestnávateľom pri zamestnávaní týchto žien.
38) Zákon č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
39) § 13 ods. 1 písm. e) tretí bod zákona č. 5/2004 Z.z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 139/2008 Z.z.
40) Napríklad § 76 ods. 6 Zákonníka práce, zákon č. 315/2001 Z.z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
41) Zákon č. 552/2003 Z.z. o výkone práce vo verejnom záujme v znení neskorších predpisov.
42) Napríklad zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov, zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 278/1993 Z.z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov.
43) § 5 a 6 zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.
44) Zákon č. 382/2004 Z.z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
45) § 32 a 33 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
46) Zákon č. 747/2004 Z.z. o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
§ 6 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 39/1993 Z.z. v znení zákona č. 385/2004 Z.z. x) § 35f zákona č. 502/2001 Z.z. o finančnej kontrole a vnútornom audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 165/2008 Z.z.
47) Napríklad § 47 ods. 7 zákona č. 305/2005 Z.z. v znení zákona č. 466/2008 Z.z.
48) § 115 Občianskeho zákonníka.
49) Ústavný zákon č. 357/2004 Z.z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení ústavného zákona č. 545/2005 Z.z.
§ 4 ods. 4 zákona č. 402/2013 Z.z. o Úrade pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb a Dopravnom úrade a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
50) Zákon č. 152/1998 Z.z. o sťažnostiach v znení zákona č. 164/2008 Z.z.
