§ 32-50a PIATA ČASŤ VYBERANIE A PLATENIE DANE

PIATA ČASŤ
VYBERANIE A PLATENIE DANE
Prvý oddiel
Daň fyzickej osoby
§ 32
Daňové priznanie
(1) Daňové priznanie za zdaňovacie obdobie je povinný podať daňovník, ak za zdaňovacie obdobie dosiahol zdaniteľné príjmy presahujúce 50% sumy podľa § 11 ods. 2 písm. a), s výnimkou uvedenou v odseku 4. Daňové priznanie je povinný podať aj daňovník, ktorého zdaniteľné príjmy za zdaňovacie obdobie nepresiahli 50% sumy podľa § 11 ods. 2 písm. a), ale vykazuje daňovú stratu. Do sumy zodpovedajúcej 50% sumy podľa § 11 ods. 2 písm. a) sa nezahŕňajú príjmy, z ktorých sa daň vyberá podľa § 43, ak
a) vybraním tejto dane je splnená daňová povinnosť ( § 43 ods. 6) alebo
b) daňovník neuplatní postup podľa § 43 ods. 7.

(2) Daňové priznanie za zdaňovacie obdobie je povinný podať aj daňovník, ktorý za zdaňovacie obdobie dosiahol zdaniteľné príjmy len podľa § 5, presahujúce 50% sumy podľa § 11 ods. 2 písm. a), ak
a) plynú od zamestnávateľa, ktorý nie je platiteľom dane a ani zahraničným platiteľom dane podľa § 48,
b) plynú zo zdrojov v zahraničí okrem prípadov uvedených v odseku 4,
c) nemožno z týchto príjmov zraziť preddavok na daň [ § 35 ods. 3 písm. a)],
d) daňovník nepožiadal zamestnávateľa, ktorý je platiteľom dane, o vykonanie ročného zúčtovania preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti (ďalej len „ročné zúčtovanie“) alebo požiadal o vykonanie ročného zúčtovania, ale nepredložil v ustanovenom termíne potrebné doklady ( § 38 ods. 5) na vykonanie ročného zúčtovania alebo ak je povinný zvýšiť základ dane podľa § 11 ods. 11.

(3) Daňové priznanie za zdaňovacie obdobie je povinný podať aj daňovník, ktorému zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, vykonal ročné zúčtovanie, ak v tomto zdaňovacom období daňovník poberal
a) príjmy podľa § 5 od viacerých zamestnávateľov a zamestnávateľovi, ktorý mu vykonal ročné zúčtovanie, nepredložil požadované doklady od každého zamestnávateľa,
b) iné druhy zdaniteľných príjmov podľa § 6 až 8 vrátane príjmov, z ktorých sa daň vyberá podľa § 43, pri ktorých daňovník uplatní postup podľa § 43 ods. 7 alebo ak je povinný zvýšiť základ dane podľa § 11 ods. 11.

(4) Daňové priznanie nie je povinný podať daňovník, ak má len príjmy
a) podľa § 5 a nie je povinný podať daňové priznanie podľa odseku 2 alebo
b) z ktorých sa daň vyberá podľa § 43 a neuplatní postup podľa § 43 ods. 7 alebo
c) ktoré poberá od zahraničného zastupiteľského úradu na území Slovenskej republiky, a je daňovníkom, ktorý požíva výsady a imunity podľa medzinárodného práva alebo, 122a)
d) zo závislej činnosti plynúce zamestnancom Európskej únie alebo jej orgánov, ktoré boli preukázateľne zdanené v prospech všeobecného rozpočtu Európskej únie alebo
e) ktoré sú od dane oslobodené.

(5) Daňové priznanie môže podať aj daňovník, ktorému nevyplýva povinnosť podať daňové priznanie podľa odsekov 1 a 2.
(6) Daňovník, ktorý podáva daňové priznanie, je povinný uviesť v tomto daňovom priznaní okrem výpočtu daňovej povinnosti alebo zamestnaneckej prémie aj osobné údaje v tomto členení:
a) priezvisko, meno,
b) titul, rodné číslo,
c) adresa trvalého pobytu, adresa bydliska alebo adresa pobytu, ak ide o daňovníka, ktorý sa na území Slovenskej republiky obvykle zdržiava, a to ulica, číslo, poštové smerové číslo, obec, štát,
d) priezvisko, meno a rodné čísla osôb, na ktoré daňovník uplatňuje zníženie základu dane (§ 11 ods. 3) a daňový bonus (§ 33),
e) priezvisko, meno a rodné číslo druhej oprávnenej osoby vyživujúcej dieťa (deti) v domácnosti, ak daňovník postupuje podľa § 33 ods. 9.

(7) Okrem údajov uvedených v odseku 6 môže daňovník v daňovom priznaní uviesť aj číslo telefónu a e-mailovú adresu; správca dane je oprávnený tieto údaje spracovať.
(8) Ak daňové priznanie podáva za daňovníka zákonný zástupca, právny nástupca alebo zástupca, uvedie v daňovom priznaní osobné údaje o daňovníkovi podľa odsekov 6 a 7, za ktorého podáva daňové priznanie, a svoje osobné údaje podľa odsekov 6 a 7. Osoba podľa osobitného predpisu 122aa) a osoba uvedená v § 49 ods. 4 zahrnie do úhrnu zdaniteľných príjmov zo závislej činnosti zomrelého daňovníka, za ktorého podáva daňové priznanie aj tie zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti, ktoré zamestnávateľ zomrelého daňovníka vyplatil osobe, na ktorú prešlo právo na tieto príjmy. Ak budú tejto osobe vyplatené príjmy zo závislej činnosti za zomrelého daňovníka po podaní daňového priznania, táto osoba je povinná podať za zomrelého daňovníka dodatočné daňové priznanie. Správca dane v tomto prípade neuplatní postup podľa osobitného predpisu. 132a)
(9) Ak podá daňové priznanie daňovník, ktorý nebol povinný podať daňové priznanie podľa odsekov 1 a 2, alebo mu nevznikla povinnosť podať daňové priznanie podľa odseku 3, a zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, mu vykonal ročné zúčtovanie podľa § 38, považuje sa toto daňové priznanie za opravné alebo dodatočné daňové priznanie podľa osobitného predpisu, 122a) pričom vykonané ročné zúčtovanie podľa § 38 sa v tomto prípade považuje za podané daňové priznanie.
(10) Daňovník, ktorý podáva daňové priznanie a uplatňuje daňový bonus podľa § 33, okrem zamestnanca, ktorému zamestnávateľ vyplatil daňový bonus podľa § 33 v plnej sume, na ktorú mal nárok, je povinný preukázať nárok na jeho uplatnenie dokladom alebo potvrdením podľa § 37 ods. 2, okrem potvrdenia školy alebo potvrdenia príslušného úradu o poberaní prídavku na vyživované dieťa, ak dieťa žijúce s daňovníkom v domácnosti57) sa sústavne pripravuje na povolanie štúdiom125) na škole so sídlom na území Slovenskej republiky. Doklady podľa prvej vety sú súčasťou daňového priznania, to neplatí vtedy, ak už boli predložené správcovi dane a nedošlo k zmene údajov v nich uvedených. Daňovník, ktorý podáva daňové priznanie a uplatňuje si daňový bonus na zaplatené úroky podľa § 33a, je povinný preukázať nárok na jeho uplatnenie potvrdením vystaveným veriteľom podľa osobitného predpisu,122ab) ktoré je súčasťou daňového priznania.
(11) Daňovník, ktorému bol spätne priznaný dôchodok ( § 11 ods. 6) k začiatku bezprostredne predchádzajúceho zdaňovacieho obdobia alebo k začiatku zdaňovacích období predchádzajúcich tomuto zdaňovaciemu obdobiu, podáva za tieto zdaňovacie obdobia dodatočné daňové priznanie, ak si za tieto zdaňovacie obdobia uplatňoval nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka. Ak daňovník podá dodatočné daňové priznanie len z tohto dôvodu, neuplatní sa postup podľa osobitného predpisu. 132a)
(12) Ak daňovník po skončení podnikania alebo inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo prenájmu ( § 17 ods. 9) dodatočne príjme zdaniteľné príjmy súvisiace s týmito činnosťami alebo v súvislosti s týmito činnosťami dodatočne zaplatí výdavky, ktoré by boli uznané za daňové výdavky vynaložené na tieto činnosti, o tieto prijaté alebo zaplatené sumy, zvýši príjmy alebo daňové výdavky za zdaňovacie obdobie, v ktorom skončil podnikanie alebo inú samostatnú zárobkovú činnosť alebo prenájom ( § 17 ods. 9). Ak daňovník podá daňové priznanie alebo dodatočné daňové priznanie za zdaňovacie obdobie, v ktorom skončil podnikanie alebo inú samostatnú zárobkovú činnosť alebo prenájom, len z tohto dôvodu, neuplatní sa postup podľa osobitného predpisu. 132a) Ak je pre daňovníka výhodnejšie zahrnúť tieto prijaté alebo zaplatené sumy do základu dane za zdaňovacie obdobie, v ktorom takéto sumy prijal alebo zaplatil, uplatní tento výhodnejší postup. Rovnako postupuje aj daňovník, ktorý vráti príjmy, ktoré zahrnul do základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov podľa § 6 až 8 v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach alebo dodatočne zaplatí výdavky, ktoré by boli uznané za daňové výdavky vynaložené v súvislosti s príjmami podľa § 6 až 8.

§ 32a
Zamestnanecká prémia
(1) Nárok na zamestnaneckú prémiu za príslušné zdaňovacie obdobie daňovníkovi
a) vzniká, ak
1. dosiahol zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti uvedené v § 5 ods. 1 písm. a) a f), vykonávanej len na území Slovenskej republiky (ďalej len „posudzované príjmy“), v úhrnnej výške aspoň 6-násobku minimálnej mzdy, 123)
2. poberal posudzované príjmy aspoň šesť kalendárnych mesiacov,
3. neuplatnil postup podľa § 43 ods. 7 pri príjmoch, z ktorých sa daň vyberá zrážkou podľa § 43,
4. nepoberal príjmy uvedené v § 5 ods. 1 písm. b) až e), g) a h) a ods. 3,
5. nepoberal iné zdaniteľné príjmy ( § 6 až 8) okrem príjmov uvedených v treťom bode,
6. nie je na začiatku príslušného zdaňovacieho obdobia poberateľom dôchodku ( § 11 ods. 6) alebo dôchodok nebol tomuto daňovníkovi priznaný spätne k začiatku príslušného zdaňovacieho obdobia a
7. suma vypočítaná podľa odseku 3 je kladné číslo,

b) nevzniká, ak sú splnené všetky podmienky uvedené v písmene a), ale ide o zamestnanca, na ktorého podporu udržania v zamestnaní sa v príslušnom zdaňovacom období poskytol príspevok podľa osobitného predpisu. 122b)

(2) Ak zamestnanec dosiahol posudzované príjmy za kalendárny mesiac len na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, 122c) tento mesiac sa do obdobia uvedeného v odseku 1 písm. a) druhom bode nezapočíta.
(3) Ak zamestnanec za príslušné zdaňovacie obdobie dosiahol posudzované príjmy v úhrnnej sume aspoň 6-násobku minimálnej mzdy a nižšej ako 12-násobok minimálnej mzdy, zamestnaneckou prémiou je suma vypočítaná percentuálnou sadzbou dane podľa § 15 z rozdielu sumy nezdaniteľnej časti základu dane podľa § 11 ods. 2 písm. a) a základom dane vypočítaným podľa § 5 ods. 8 zo sumy 12-násobku minimálnej mzdy. Ak zamestnanec za zdaňovacie obdobie dosiahol posudzované príjmy najmenej vo výške 12-násobku minimálnej mzdy, zamestnaneckou prémiou je suma vypočítaná percentuálnou sadzbou dane podľa § 15 z rozdielu sumy nezdaniteľnej časti základu dane podľa § 11 ods. 2 písm. a) a základom dane vypočítaným podľa § 5 ods. 8 z posudzovaných príjmov tohto zamestnanca. Vypočítaná suma zamestnaneckej prémie sa zaokrúhľuje podľa § 47.
(4) Zamestnancovi, ktorý poberal posudzované príjmy v zdaňovacom období 12 kalendárnych mesiacov a sú splnené všetky podmienky uvedené v odseku 1, vzniká nárok na zamestnaneckú prémiu podľa odseku 3 v plnej výške. Zamestnancovi, ktorý poberal posudzované príjmy v zdaňovacom období menej ako 12 kalendárnych mesiacov a sú splnené všetky podmienky uvedené v odseku 1, vzniká nárok na pomernú časť zamestnaneckej prémie za kalendárne mesiace, za ktoré poberal tieto príjmy. Vypočítaná pomerná časť zamestnaneckej prémie sa zaokrúhľuje podľa § 47.
(5) Zamestnancovi, ktorému vznikol za príslušné zdaňovacie obdobie nárok na zamestnaneckú prémiu a ktorému zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, vykoná ročné zúčtovanie, zamestnaneckú prémiu prizná a vyplatí na jeho žiadosť tento zamestnávateľ. Ak boli tomuto zamestnancovi zrazené preddavky na daň z príjmov zo závislej činnosti ( § 35), zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, pri vykonaní ročného zúčtovania použije postup podľa § 38 ods. 6.
(6) Zamestnancovi, ktorému vznikol za príslušné zdaňovacie obdobie nárok na zamestnaneckú prémiu a podá daňové priznanie, zamestnaneckú prémiu vyplatí na jeho žiadosť správca dane, ktorý pri vyplatení zamestnaneckej prémie postupuje ako pri vrátení daňového preplatku. 126) Rovnako postupuje správca dane aj v prípade, ak boli tomuto zamestnancovi zrazené preddavky na daň z príjmov zo závislej činnosti ( § 35).
(7) Zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, zodpovedá za vyplatenie zamestnaneckej prémie v správnej výške a v lehote podľa tohto zákona.
(8) Ak sa postupuje pri vykonaní ročného zúčtovania alebo pri podaní daňového priznania podľa odsekov 5 alebo 6, na účely uplatnenia zamestnaneckej prémie sa vypočítaná daň rovná nule a postup podľa § 11 sa nepoužije.
(9) zrušený od 1.1.2012.

§ 33
Daňový bonus
(1) Daňovník, ktorý v zdaňovacom období dosiahol zdaniteľné príjmy podľa § 5 alebo § 6 ods. 1 a 2, si môže uplatniť daňový bonus na každé vyživované dieťa žijúce v domácnosti s daňovníkom,57) pričom prechodný pobyt dieťaťa mimo domácnosti57) nemá vplyv na uplatnenie tohto daňového bonusu. Ak § 52zzp ods. 3 až 5 neustanovuje inak, suma daňového bonusu, o ktorú sa znižuje daň, je
a) 50 eur mesačne, ak vyživované dieťa dovŕšilo 15 rokov veku, alebo
b) 100 eur mesačne, ak vyživované dieťa nedovŕšilo 15 rokov veku, a to poslednýkrát za kalendárny mesiac, v ktorom dieťa dovŕši 15 rokov veku.

(2) Za vyživované dieťa daňovníka, a to vlastné, osvojené, dieťa prevzaté do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia príslušného orgánu a dieťa druhého z manželov, sa považuje nezaopatrené dieťa podľa osobitného predpisu.125) Za vyživované dieťa daňovníka sa považuje aj plnoleté nezaopatrené dieťa podľa osobitného predpisu.125a)
(3) Daňovník, ktorý je rodič dieťaťa alebo u ktorého ide vo vzťahu k dieťaťu o starostlivosť nahrádzajúcu starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia príslušného orgánu, ak dieťa s ním žije v domácnosti,57) môže si uplatniť daňový bonus po uplynutí zdaňovacieho obdobia, ak manžel (manželka) tohto dieťaťa nemá za toto zdaňovacie obdobie zdaniteľné príjmy presahujúce sumu podľa § 11 ods. 2 písm. a).
(4) Ak dieťa (deti) uvedené v odseku 2 vyživujú v domácnosti57) viacerí daňovníci, môže si daňový bonus uplatniť len jeden z nich. Pri použití ustanovenia odseku 5 môže uplatniť pomernú časť daňového bonusu po časť zdaňovacieho obdobia jeden z daňovníkov na všetky vyživované deti a po zostávajúcu časť druhý z daňovníkov. Ak podmienky na uplatnenie daňového bonusu spĺňa viac daňovníkov a ak sa nedohodnú inak, daňový bonus na všetky vyživované deti sa uplatňuje alebo sa prizná v poradí matka, otec, iná oprávnená osoba.
(5) Daňovníkovi, ktorý vyživuje dieťa len jeden alebo niekoľko kalendárnych mesiacov v zdaňovacom období, možno znížiť daň alebo preddavky na daň z príjmov podľa § 5 len o sumu daňového bonusu podľa odsekov 1 a 6 za každý kalendárny mesiac, na ktorého začiatku boli splnené podmienky na jeho uplatnenie. Daňový bonus možno uplatniť už v kalendárnom mesiaci, v ktorom sa dieťa narodilo alebo v ktorom sa začína sústavná príprava dieťaťa na budúce povolanie, alebo v ktorom bolo osvojené alebo prevzaté do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia príslušného orgánu.
(6) Nárok na daňový bonus podľa odseku 1 možno uplatniť najviac do výšky ustanoveného percenta základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov podľa § 5 alebo do výšky ustanoveného percenta základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2, alebo ich úhrnu, takto:

I--------------------I---------------------------------I
I Počet vyživovaných I Percentuálny limit základu dane I
I        detí        I   (čiastkového základu dane)    I
I--------------------I---------------------------------I
I          1         I              20%                I 
I--------------------I---------------------------------I
I          2         I              27%                I
I--------------------I---------------------------------I
I          3         I              34%                I 
I--------------------I---------------------------------I
I          4         I              41%                I
I--------------------I---------------------------------I
I          5         I              48%                I
I--------------------I---------------------------------I
I       6 a viac     I              55%                I
I--------------------I---------------------------------I
(7) Daňový bonus možno uplatniť najviac do výšky dane vypočítanej za príslušné
zdaňovacie obdobie podľa tohto zákona. Ak suma dane vypočítaná za príslušné zdaňovacie
obdobie je nižšia ako suma uplatňovaného daňového bonusu, daňovník, ktorý podáva
daňové priznanie, požiada miestne príslušného správcu dane o vyplatenie sumy vo výške
rozdielu medzi sumou daňového bonusu a sumou dane vypočítanou za príslušné zdaňovacie
obdobie, pričom pri vrátení tejto sumy správca dane postupuje ako pri vrátení daňového
preplatku;126) ak ide o daňovníka, ktorý má zdaniteľné príjmy podľa § 5 alebo ktorému
sa vykonalo ročné zúčtovanie, uplatní sa postup podľa § 35 ods. 5 a 7 alebo § 36
ods. 5, alebo § 38.
(8) Ak podmienky na uplatnenie daňového bonusu spĺňa viac daňovníkov a
daňovník uplatňujúci si nárok na daňový bonus nemá základ dane (čiastkový základ
dane) z príjmov podľa § 5 alebo základ dane (čiastkový základu dane) z príjmov podľa
§ 6 ods. 1 a 2 alebo ich úhrn na uplatnenie celého nároku daňového bonusu na vyživované
dieťa (deti) podľa odseku 1, môže si pri podaní daňového priznania navýšiť základ
dane (čiastkový základ dane) z príjmov podľa § 5 alebo základ dane (čiastkový základ
dane) z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 alebo ich úhrn na účely výpočtu výšky nároku
na daňový bonus podľa odsekov 1 a 6 o základ dane z príjmov (čiastkový základ dane)
podľa § 5 alebo základ dane (čiastkový základ dane) z príjmov podľa § 6 ods. 1 a
2 alebo ich úhrn druhej oprávnenej osoby vyživujúcej dieťa (deti) v domácnosti a
z takto navýšeného základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov podľa § 5 alebo
základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 alebo ich
úhrnu si uplatniť nárok na daňový bonus vo výške podľa odsekov 1 a 6. Ak druhá oprávnená
osoba splnila podmienky na uplatnenie daňového bonusu len časť roka, základ dane
(čiastkový základ dane) z príjmov podľa § 5 alebo základ dane (čiastkový základ dane)
z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 alebo ich úhrn daňovníka uplatňujúceho si nárok na
daňový bonus sa na účely výpočtu výšky nároku na daňový bonus podľa odsekov 1a 6
navýši len o pomernú časť základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov podľa
§ 5 alebo pomernú časť základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov podľa §
6 ods. 1 a 2 alebo pomernú časť ich úhrnu druhej oprávnenej osoby vyživujúcej dieťa
(deti) v domácnosti podľa počtu mesiacov, na začiatku ktorých druhá oprávnená osoba
splnila podmienky na uplatnenie daňového bonusu.
(9) Daňový bonus podľa odsekov 1 až 8, 10 a 11 si môže uplatniť aj daňovník
s obmedzenou daňovou povinnosťou, ak úhrn jeho zdaniteľných príjmov zo zdrojov na
území Slovenskej republiky (§ 16) v príslušnom zdaňovacom období tvorí najmenej 90%
zo všetkých príjmov tohto daňovníka, ktoré mu plynú zo zdrojov na území Slovenskej
republiky a zo zdrojov v zahraničí. Ak daňovník podľa prvej vety uplatňuje postup
podľa odseku 8, musí aj druhá oprávnená osoba, ktorá je daňovníkom s obmedzenou daňovou
povinnosťou a s daňovníkom vyživuje dieťa (deti) v domácnosti dosahovať v príslušnom
zdaňovacom období úhrn zdaniteľných príjmov zo zdrojov na území Slovenskej republiky
(§ 16) vo výške najmenej 90% zo všetkých jej príjmov, ktoré jej plynú zo zdrojov
na území Slovenskej republiky a zo zdrojov v zahraničí.
(10) Ak dôjde v priebehu zdaňovacieho obdobia k zmene počtu vyživovaných
detí, na ktoré sa uplatňuje daňový bonus, výška nároku na daňový bonus sa uplatní
ako úhrn nárokov na daňový bonus vypočítaných podľa odseku 6 v pomernej výške zodpovedajúcej
počtu mesiacov, v ktorých daňovník vyživoval príslušný počet detí, na ktoré si uplatňuje
daňový bonus.
(11) Ak bol daňovníkovi v priebehu zdaňovacieho obdobia zamestnávateľom
priznaný vyšší nárok na daňový bonus podľa tohto zákona ako mu vznikne pri prepočítaní
po skončení zdaňovacieho obdobia, nestráca nárok na už priznaný daňový bonus.

§ 33a
Daňový bonus na zaplatené úroky
(1) Daňovníkovi vzniká nárok na daňový bonus na zaplatené úroky v príslušnom
zdaňovacom období vypočítané z výšky poskytnutého úveru na bývanie,57a) na základe
jednej zmluvy o úvere na bývanie,57a) na jednu tuzemskú nehnuteľnosť určenú na bývanie,132b)
ktorou je byt alebo rodinný dom slúžiace výlučne k jeho vlastnému trvalému bývaniu
alebo k jeho vlastnému trvalému bývaniu spolu s blízkymi osobami,2) ak má
a) najmenej 18 rokov a najviac 35 rokov ku dňu podania žiadosti o tento
úver,
b) priemerný mesačný príjem vypočítaný z jeho zdaniteľných príjmov, ktoré
sú súčasťou základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov podľa § 5, 6 a 8 a
osobitného základu dane z príjmov podľa § 7 a 51e za kalendárny rok predchádzajúci
kalendárnemu roku, v ktorom bola uzavretá zmluva o úvere na bývanie,57a) najviac
vo výške 1,6 násobku priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej
republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok predchádzajúci
kalendárnemu roku, v ktorom bola uzavretá zmluva o úvere na bývanie;57a) priemerný
mesačný príjem sa vypočíta ako jedna dvanástina zo súčtu zdaniteľných príjmov, ktoré
sú súčasťou základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov podľa § 5, 6 a 8 a
osobitného základu dane z príjmov podľa § 7 a 51e.

(2) Za tú istú zmluvu o úvere na bývanie57a) sa považuje aj zmena tejto
zmluvy, pričom ustanovenia osobitného predpisu57a) tým nie sú dotknuté.
(3) Daňovým bonusom na zaplatené úroky je suma vo výške 50% zo zaplatených
úrokov v príslušnom zdaňovacom období podľa odseku 1, najviac však do výšky 1 200
eur za rok.
(4) Ak je daňovník dlžníkom zo zmluvy o úvere na bývanie,57a) na ktorú
si uplatňuje nárok na daňový bonus na zaplatené úroky, spolu s iným dlžníkom alebo
spolu s inými viacerými dlžníkmi (ďalej len „spoludlžník“),
a) podmienku podľa odseku 1 písm. a) musí spĺňať aj spoludlžník,
b) priemerný mesačný príjem podľa odseku 1 písm. b) dlžníka spolu so
spoludlžníkom nesmie presiahnuť súčin počtu dlžníka a spoludlžníka a 1,6 násobku
priemernej mesačnej mzdy zamestnanca podľa odseku 1 písm. b),
c) spoludlžníkovi nárok na daňový bonus na zaplatené úroky nevzniká.

(5) Podmienky uvedené v odseku 1 písm. b) a odseku 4 písm. b) musia byť
splnené ku dňu uzavretia zmluvy o úvere na bývanie.57a)
(6) Nárok na daňový bonus na zaplatené úroky nevzniká daňovníkovi, ktorý
je dlžníkom zo zmluvy o úvere na bývanie,57a) ak je súčasne spoludlžníkom z inej
zmluvy o úvere na bývanie,57a) na ktorú sa uplatňuje nárok na daňový bonus na zaplatené
úroky.
(7) Nárok na daňový bonus na zaplatené úroky vzniká počas piatich bezprostredne
po sebe nasledujúcich rokoch, počnúc mesiacom, v ktorom sa začalo úročenie úveru
na bývanie poskytnutého na základe jednej a tej istej zmluvy o úvere na bývanie.57a)
V roku začatia úročenia úveru na bývanie má daňovník nárok na pomernú časť daňového
bonusu na zaplatené úroky z maximálnej sumy uvedenej v odseku 3 pripadajúcu na počet
kalendárnych mesiacov v zdaňovacom období, a to od mesiaca, v ktorom začalo úročenie
úveru na bývanie. Rovnako postupuje daňovník aj v roku, keď uplynie päťročná lehota
na uplatnenie nároku na daňový bonus na zaplatené úroky, pričom uplatní len pomernú
časť tohto daňového bonusu pripadajúcu na počet kalendárnych mesiacov v zdaňovacom
období, a to končiac mesiacom, v ktorom päťročná lehota skončila.
(8) O sumu daňového bonusu na zaplatené úroky sa znižuje daň daňovníka,
ktorý je dlžníkom zo zmluvy o úvere na bývanie,57a) ktorá sa najskôr zníži o sumu
daňového bonusu podľa § 33, ak daňový bonus podľa § 33 uplatňuje.
(9) Daňový bonus na zaplatené úroky možno uplatniť najviac do výšky dane
vypočítanej za príslušné zdaňovacie obdobie podľa tohto zákona zníženej o daňový
bonus podľa § 33. Ak suma dane zníženej o daňový bonus podľa § 33 vypočítaná za príslušné
zdaňovacie obdobie je nižšia ako suma uplatňovaného daňového bonusu na zaplatené
úroky, daňovník, ktorý podáva daňové priznanie, požiada správcu dane o vyplatenie
sumy vo výške rozdielu medzi sumou daňového bonusu na zaplatené úroky a sumou dane
vypočítanou za príslušné zdaňovacie obdobie zníženej o daňový bonus podľa § 33, pričom
pri vrátení tejto sumy správca dane postupuje ako pri vrátení daňového preplatku;126)
ak ide o daňovníka, ktorý má zdaniteľné príjmy podľa § 5 a ktorému sa vykonalo ročné
zúčtovanie, uplatní sa postup podľa § 38. Daňovníkovi, ktorému vznikol nárok na daňový
bonus na zaplatené úroky a ktorému zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, vykoná
ročné zúčtovanie, daňový bonus na zaplatené úroky prizná a vyplatí na jeho žiadosť
tento zamestnávateľ.
(10) Daňový bonus na zaplatené úroky podľa odsekov 1 až 9 si môže uplatniť
aj daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou, ak úhrn jeho zdaniteľných príjmov zo
zdrojov na území Slovenskej republiky (§ 16) v príslušnom zdaňovacom období tvorí
najmenej 90% zo všetkých príjmov tohto daňovníka, ktoré mu plynú zo zdrojov na území
Slovenskej republiky a zo zdrojov v zahraničí.
(11) Ak zomrie daňovník, ktorému vznikol nárok na daňový bonus na zaplatené
úroky, nárok na daňový bonus na zaplatené úroky si môže uplatniť daňovník, na ktorého
prešli nesplatené záväzky z úveru na bývanie57a) po zomrelom daňovníkovi; podmienky
podľa odseku 1 písm. a) a b) a odseku 4 písm. b) a c) sa neuplatnia, pričom ustanovenia
odseku 1 úvodnej vety a odsekov 2 a 6 tým nie sú dotknuté. Nárok na daňový bonus
na zaplatené úroky sa uplatní u zomrelého daňovníka za mesiace žitia vrátane mesiaca,
v ktorom daňovník zomrel, a u daňovníka, na ktorého prešli nesplatené záväzky z úveru
na bývanie,57a) počnúc mesiacom nasledujúcim po mesiaci úmrtia daňovníka až do uplynutia
päťročnej lehoty na uplatnenie nároku na daňový bonus na zaplatené úroky, ktorá sa
počíta od vzniku nároku na daňový bonus na zaplatené úroky u zomrelého daňovníka.
(12) Finančné riaditeľstvo poskytuje Ministerstvu dopravy a výstavby Slovenskej
republiky na účely plnenia úloh v oblasti štátnej bytovej politiky súhrnné údaje
o počte daňových subjektov, ktoré si uplatnili daňový bonus na zaplatené úroky podľa
§ 33a vrátane celkovej výšky uplatneného daňového bonusu na zaplatené úroky za predchádzajúce
zdaňovacie obdobie.

§ 34
Platenie preddavkov na daň
(1) Preddavky na daň v priebehu preddavkového obdobia platí daňovník, ktorého
posledná známa daňová povinnosť presiahla 5 000 eur, pričom preddavkové obdobie je
obdobie od prvého dňa nasledujúceho po uplynutí lehoty na podanie daňového priznania
za predchádzajúce zdaňovacie obdobie do posledného dňa lehoty na podanie daňového
priznania v nasledujúcom zdaňovacom období.
(2) Daňovník, ktorého posledná známa daňová povinnosť presiahla 5 000 eur
a nepresiahla 16 600 eur, platí štvrťročné preddavky na daň na bežné zdaňovacie obdobie,
a to vo výške 1/4 poslednej známej daňovej povinnosti, ak tento zákon neustanovuje
inak. Štvrťročné preddavky na daň sú splatné do konca každého kalendárneho štvrťroka.
(3) Daňovník, ktorého posledná známa daňová povinnosť presiahla 16 600
eur, platí mesačné preddavky na daň na bežné zdaňovacie obdobie, a to vo výške 1/12
poslednej známej daňovej povinnosti, ak tento zákon neustanovuje inak. Mesačné preddavky
na daň sú splatné do konca každého kalendárneho mesiaca.
(4) V odôvodnených prípadoch môže správca dane na žiadosť daňovníka určiť
platenie preddavkov na daň inak.
(5) Poslednou známou daňovou povinnosťou na výpočet preddavkov v preddavkovom
období podľa odseku 1 je daň vypočítaná zo základu dane (čiastkového základu dane)
zisteného z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 zníženého o odpočet daňovej straty uvedeného
v poslednom daňovom priznaní, pri použití sadzby dane vo výške 19%. Pri zmene poslednej
známej daňovej povinnosti z podaného daňového priznania v bežnom zdaňovacom období
k začiatku preddavkového obdobia podľa odseku 1 sa preddavky na daň splatné do začiatku
tohto preddavkového obdobia nemenia, pričom ak preddavky na daň zaplatené do tejto
zmeny sú vyššie ako preddavky vypočítané z podaného daňového priznania, suma preddavkov
z poslednej známej daňovej povinnosti prevyšujúca sumu preddavkov vypočítanú z podaného
daňového priznania sa započíta na úhradu ďalších preddavkov na daň platených po tejto
zmene alebo sa na základe žiadosti daňovníkovi vrátia. Na postup správcu dane pri
vrátení preddavkov na daň na základe žiadosti daňovníka sa použijú ustanovenia osobitného
predpisu. 126)
(6) Ak daňovník skončil podnikanie a inú samostatnú zárobkovú činnosť (§
17 ods. 9), nie je povinný platiť preddavky na daň, a to od platby preddavku, ktorá
je splatná po dni, v ktorom došlo k zmene rozhodujúcich skutočností.
(7) Správca dane vráti do 30 dní odo dňa podania žiadosti daňovníka zaplatené
preddavky na daň, ak daňovníkovi nevznikla povinnosť platiť preddavky na daň podľa
tohto zákona, alebo rozdiel zaplatených preddavkov na daň, ak daňovník zaplatil preddavky
na daň v sume vyššej, akú bol povinný zaplatiť podľa tohto zákona. Na postup správcu
dane sa pri vrátení takto zaplatených preddavkov alebo rozdielu zaplatených preddavkov
na daň použijú ustanovenia osobitného predpisu. 126)
(8) Výšku preddavkov na daň splatných po lehote na podanie daňového priznania
oznámi správca dane daňovníkovi najneskôr päť dní pred splatnosťou preddavku na daň,
ak správca dane neuplatní postup podľa odseku 4.

Vyberanie a platenie preddavkov na daň a dane z príjmov zo závislej činnosti
§ 35
(1) Zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, vyberie preddavok na daň
zo zdaniteľnej mzdy s výnimkou uvedenou v odseku 8. Zdaniteľnou mzdou je úhrn zdaniteľných
príjmov zo závislej činnosti zúčtovaných a vyplatených zamestnancovi za kalendárny
mesiac alebo zdaňovacie obdobie, znížený o
a) sumy zrazené na poistné a príspevky, ktoré je povinný platiť zamestnanec,
b) nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka [ § 11 ods. 2 písm.
a)]; základ dane na výpočet preddavku na daň za kalendárny mesiac sa zníži o sumu
zodpovedajúcu 1/12 nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka [ § 11 ods. 2 písm.
a)]; na nezdaniteľné časti základu dane podľa § 11 ods. 2 písm. b), 3, 6 a 8 zamestnávateľ,
ktorý je platiteľom dane, prihliadne až pri ročnom zúčtovaní za zdaňovacie obdobie.

(2) Preddavok na daň zo zdaniteľnej mzdy zaokrúhlenej podľa § 47, zúčtovanej
a vyplatenej za kalendárny mesiac alebo zdaňovacie obdobie je 19% z tej časti zdaniteľnej
mzdy, ktorá nepresiahne 1/12 sumy 176,8-násobku platného životného minima vrátane
a 25% z tej časti zdaniteľnej mzdy, ktorá presiahne 1/12 sumy 176,8-násobku platného
životného minima. Tento preddavok na daň sa zníži o sumu zodpovedajúcu sume daňového
bonusu podľa § 33 ods. 1.
(3) Preddavok na daň sa zrazí pri výplate alebo pri poukázaní, alebo
pri pripísaní zdaniteľnej mzdy zamestnancovi k dobru bez ohľadu na to, za ktoré obdobie
sa táto zdaniteľná mzda vypláca. Ak zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, vykonáva
vyúčtovanie príjmov zo závislej činnosti mesačne, zrazí preddavok na daň pri vyúčtovaní
zdaniteľnej mzdy za uplynulý kalendárny mesiac. Ak pri príjmoch oslobodených od dane
neboli splnené podmienky na oslobodenie, zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane,
zrazí preddavok na daň dodatočne pri najbližšom peňažnom plnení alebo postupuje podľa
písmena a). Zamestnancovi,
a) ktorého zdaniteľná mzda spočíva len v nepeňažnom plnení, pri ktorom
sa neuplatňuje postup podľa § 5 ods. 3 písm. d) alebo toto nepeňažné plnenie tvorí
väčšiu časť zdaniteľnej mzdy, keď nemožno zrážku vykonať, preddavok na daň sa zrazí
dodatočne pri najbližšom peňažnom plnení alebo sa daň vyrovná pri ročnom zúčtovaní
( § 38) alebo pri podaní daňového priznania ( § 32), alebo ak zamestnancovi nevznikne
povinnosť podať daňové priznanie podľa § 32, daň sa v termíne na podanie daňového
priznania ( § 49) považuje za vysporiadanú,
b) ktorého príjem zo závislej činnosti a náhrada tohto príjmu za dovolenku
je zložený z eurovej časti a z časti v cudzej mene, preddavok na daň sa zrazí zo
zdaniteľnej mzdy vypočítanej zo súčtu eurovej časti a časti v cudzej mene prepočítanej
na eurá; ustanovenia osobitného predpisu 130) o zrážkach preddavku na daň sa nepoužijú,
c) ktorému zamestnávateľ poskytuje k príjmu zo závislej činnosti zahraničný
príspevok podľa osobitného predpisu, 131) preddavok na daň sa zrazí zo zdaniteľnej
mzdy vypočítanej zo súčtu eurovej časti a zahraničného príspevku prepočítaného na
eurá.

(4) U zamestnanca, ktorý nepodal vyhlásenie podľa § 36 ods. 6, je zdaniteľnou
mzdou úhrn zdaniteľných príjmov zo závislej činnosti, ktoré mu zamestnávateľ, ktorý
je platiteľom dane, vyplatil, znížený o sumy zrazené na poistné a príspevky, ktoré
je povinný platiť zamestnanec.
(5) Zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, zníži zamestnancovi, ktorý
u neho podal vyhlásenie podľa § 36 ods. 6, preddavok na daň o sumu priznaného daňového
bonusu v ustanovenej výške, ktorá nesmie presiahnuť percentuálny limit základu dane
(čiastkového základu dane) z príjmov zo závislej činnosti podľa § 33 ods. 6 za príslušný
kalendárny mesiac. O túto sumu zníži zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, odvod
preddavkov na daň za príslušný kalendárny mesiac.
(6) Zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, odvedie preddavky na daň
znížené o úhrn daňového bonusu podľa odseku 5 najneskôr do piatich dní po dni výplaty,
poukázania alebo pripísania zdaniteľnej mzdy zamestnancovi k dobru, ak správca dane
na žiadosť zamestnávateľa, ktorý je platiteľom dane, neurčí inak. Ak zdaniteľnú mzdu
vypláca zamestnancovi osoba so sídlom alebo s bydliskom v zahraničí, ktorá na území
Slovenskej republiky nemá organizačnú zložku, zamestnávateľ, ktorý je platiteľom
dane, odvedie preddavky na daň najneskôr do 15. dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho
po mesiaci, v ktorom prijal doklad preukazujúci príjem zamestnanca podľa § 5 ods.
4. Zo sumy navýšeného nepeňažného plnenia podľa § 5 ods. 3 písm. d) zamestnávateľ,
ktorý je platiteľom dane, je povinný zraziť a odviesť za zamestnanca preddavky na
daň.
(7) Zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, zodpovedá za vyplatenie
daňového bonusu. Ak je suma preddavku na daň zamestnanca, ktorý poberal za kalendárny
mesiac zdaniteľný príjem zo závislej činnosti od zamestnávateľa, ktorý je platiteľom
dane, u ktorého podal vyhlásenie podľa § 36 ods. 6, nižšia ako suma daňového bonusu
alebo ak zdaniteľná mzda tohto zamestnanca spočíva len v nepeňažnom plnení, alebo
nepeňažné plnenie tvorí väčšiu časť zdaniteľnej mzdy, keď nemožno zrážku preddavku
na daň vykonať, vyplatí zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, tomuto zamestnancovi
sumu daňového bonusu alebo jeho časť z úhrnnej sumy preddavkov na daň a dane vrátane
dane vybranej podľa § 43 zrazenej všetkým zamestnancom. Ak je úhrnná suma preddavkov
na daň a dane zrazená všetkým zamestnancom nižšia ako úhrnná suma daňového bonusu
pre oprávnených zamestnancov, zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, pri výplate,
pripísaní alebo poukázaní mzdy zamestnancovi k dobru vyplatí zamestnancovi daňový
bonus alebo jeho časť do výšky ustanovenej týmto zákonom za príslušný kalendárny
mesiac zo svojich prostriedkov. V tomto prípade zamestnávateľ, ktorý je platiteľom
dane, požiada na tlačive podľa § 39 ods. 9 písm. a), po skončení kalendárneho štvrťroka
za príslušné kalendárne mesiace tohto štvrťroka miestne príslušného správcu dane
o poukázanie sumy vo výške rozdielu medzi sumou daňového bonusu pre oprávnených zamestnancov
a úhrnnou sumou preddavkov na daň a dane vrátane dane vybranej podľa § 43, ktoré
zrazil všetkým zamestnancom. Správca dane je povinný sumu rozdielu uvedenú v žiadosti
poukázať zamestnávateľovi, ktorý je platiteľom dane, najneskôr do 15 pracovných dní
od doručenia žiadosti; na tieto účely správca dane nevydáva rozhodnutie podľa osobitného
predpisu. 128)
(8) Preddavok na daň podľa odsekov 1 až 7 nevyberie zamestnávateľ, ktorý
je platiteľom dane, ak ide o príjmy zamestnanca, ktoré sú zdaňované v zahraničí.
(9) Zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, ktorý vypláca zdaniteľnú
mzdu naraz za viac kalendárnych mesiacov príslušného zdaňovacieho obdobia, vypočíta
preddavok na daň a prizná a vyplatí daňový bonus tak, ako by bola zdaniteľná mzda
vyplatená v jednotlivých mesiacoch, ak je tento spôsob zdanenia pre zamestnanca výhodnejší.
(10) Daňovník s neobmedzenou daňovou povinnosťou podľa § 2 písm. d) prvého
bodu s príjmami podľa § 5, ktorý vykonáva závislú činnosť u zamestnávateľa, ktorý
nie je platiteľom dane ani zahraničným platiteľom dane podľa § 48, platí preddavky
na daň z týchto príjmov zo závislej činnosti miestne príslušnému správcovi dane128)
vo výške vypočítanej z príjmu vyplateného, poukázaného alebo pripísaného na účet
daňovníka v príslušnom kalendárnom mesiaci spôsobom podľa tohto ustanovenia. Tieto
preddavky sú splatné do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom
daňovníkovi bol takýto príjem vyplatený, poukázaný alebo pripísaný na účet. Začatie
poberania tohto príjmu je povinný daňovník oznámiť miestne príslušnému správcovi
dane128) do konca kalendárneho mesiaca, v ktorom mu po prvýkrát bol takýto príjem
vyplatený, poukázaný alebo pripísaný.
(11) Daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou s príjmami podľa § 16
ods. 1 písm. b), ktorý vykonáva závislú činnosť u zamestnávateľa, ktorý nie je platiteľom
dane ani zahraničným platiteľom dane podľa § 48, platí preddavky na daň z týchto
príjmov zo závislej činnosti miestne príslušnému správcovi dane128) vypočítané z
príjmu vyplateného, poukázaného alebo pripísaného na účet daňovníka v príslušnom
kalendárnom mesiaci, zníženého o pomernú časť nezdaniteľnej časti základu dane na
daňovníka podľa § 11 ods. 2 písm. a), pri použití sadzby dane podľa § 15, platnej
v zdaňovacom období, za ktoré boli príjmy vyplatené, poukázané alebo pripísané. Tieto
preddavky sú splatné do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom
bol daňovníkovi takýto príjem vyplatený, poukázaný alebo pripísaný na účet. Začatie
poberania tohto príjmu je povinný daňovník oznámiť miestne príslušnému správcovi
dane128) do konca kalendárneho mesiaca, v ktorom mu po prvýkrát bol takýto príjem
vyplatený, poukázaný alebo pripísaný. Ak zo zmluvy, na základe ktorej tento daňovník
poberá príjmy,

a) vyplýva, že na území Slovenskej republiky sa bude zdržiavať viac
ako 183 dní, platí preddavky na daň od začiatku svojho pobytu na území Slovenskej
republiky,
b) nevyplýva, že na území Slovenskej republiky sa bude zdržiavať viac ako 183 dní,
platí preddavky na daň až za kalendárny mesiac nasledujúci po uplynutí 183 dní pobytu
na území Slovenskej republiky.
(12) V odôvodnených prípadoch môže správca dane na žiadosť daňovníka
určiť platenie preddavkov na daň podľa odsekov 10 a 11 inak.

§ 36
Uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka, zamestnaneckej
prémie a daňového bonusu
(1) Zamestnanec, ktorý si uplatňuje daňový bonus u zamestnávateľa, ktorý
je platiteľom dane, je povinný preukázať tomuto zamestnávateľovi splnenie podmienok
na priznanie daňového bonusu najneskôr do konca kalendárneho mesiaca, v ktorom tieto
podmienky spĺňa. Na predložené doklady zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, prihliadne,
začínajúc kalendárnym mesiacom nasledujúcim po mesiaci, v ktorom sa zamestnávateľovi,
ktorý je platiteľom dane, preukážu; ak zamestnanec nastúpi do zamestnania, na predložené
doklady zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, prihliadne už v kalendárnom mesiaci,
v ktorom zamestnanec nastúpil do zamestnania, ak ich preukáže do konca tohto kalendárneho
mesiaca a neuplatnil si ich v tomto kalendárnom mesiaci u iného zamestnávateľa, ktorý
je platiteľom dane. Ak sa zamestnancovi skončilo zamestnanie, na daňový bonus a nezdaniteľnú
časť základu dane na daňovníka prihliadne zamestnávateľ poslednýkrát za kalendárny
mesiac, v ktorom sa zamestnancovi skončilo zamestnanie, ak vo vyhlásení podľa odseku
6 zamestnanec neuvedie inak.
(2) Ak sa zamestnancovi narodí dieťa, dieťa si osvojí alebo dieťa prevezme
do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia príslušného
orgánu, zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, naň prihliadne už v kalendárnom
mesiaci, v ktorom táto skutočnosť nastala, ak zamestnanec predloží doklad o preukázaní
splnenia podmienok na uplatnenie daňového bonusu do 30 dní odo dňa, keď táto skutočnosť
nastala. Rovnaký postup sa uplatní aj pri začatí sústavnej prípravy dieťaťa na povolanie.
(3) Ak zamestnanec poberá v kalendárnom mesiaci zdaniteľnú mzdu súčasne
alebo postupne od viacerých zamestnávateľov, ktorí sú platiteľmi dane, prihliadne
na nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka [ § 11 ods. 2 písm. a)] a na daňový
bonus iba jeden zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, u ktorého zamestnanec uplatní
nároky podľa odsekov 1 a 2.
(4) Ak zamestnanec neuplatňuje nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka
a nepreukáže splnenie podmienok na uplatnenie daňového bonusu v priebehu zdaňovacieho
obdobia, zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, uplatní nezdaniteľnú časť základu
dane na daňovníka a prihliadne na preukázané podmienky na priznanie daňového bonusu
dodatočne pri ročnom zúčtovaní, ak ich zamestnanec preukáže najneskôr do 15. februára
roka nasledujúceho po uplynutí zdaňovacieho obdobia, za ktoré si uplatňuje nezdaniteľnú
časť základu dane na daňovníka a daňový bonus, alebo si ich zamestnanec uplatní pri
podaní daňového priznania.
(5) Ak zamestnanec nedosiahol v kalendárnom mesiaci zdaniteľný príjem zo
závislej činnosti v peňažnej forme alebo v nepeňažnej forme u zamestnávateľa, ktorý
je platiteľom dane, u ktorého si uplatňuje daňový bonus za splnenia ustanovených
podmienok, zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, prizná túto časť daňového bonusu
pri ročnom zúčtovaní alebo zamestnanec si túto časť uplatní pri podaní daňového priznania.
(6) Zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, prihliadne na nezdaniteľnú
časť základu dane na daňovníka [§ 11 ods. 2 písm. a)] a na daňový bonus, ak zamestnanec
podá vyhlásenie, ktoré doručí zamestnávateľovi v listinnej podobe, ak sa nedohodnú
na jeho doručení elektronickými prostriedkami, ktorého vzor určí finančné riaditeľstvo
a uverejní ho na svojom webovom sídle, o tom
a) že uplatňuje daňový bonus a že spĺňa podmienky na jeho priznanie,
prípadne kedy a ako sa zmenili,
b) že súčasne za rovnaké zdaňovacie obdobie neuplatňuje nárok na nezdaniteľnú
časť základu dane na daňovníka [ § 11 ods. 2 písm. a)] a daňový bonus u iného zamestnávateľa
a že právo na daňový bonus na tie isté osoby súčasne za rovnaké zdaňovacie obdobie
neuplatňuje iný daňovník,
c) či je poberateľom dôchodku uvedeného v § 11 ods. 6.

(7) Ak dôjde v priebehu zdaňovacieho obdobia k zmene podmienok rozhodujúcich
na priznanie daňového bonusu a nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka [§ 11
ods. 2 písm. a)], zamestnanec je povinný oznámiť tieto skutočnosti zamestnávateľovi,
ktorý je platiteľom dane, u ktorého si daňový bonus a nezdaniteľnú časť základu dane
na daňovníka [§ 11 ods. 2 písm. a)] uplatňuje, v listinnej podobe, napríklad zmenou
vo vyhlásení podľa odseku 6, ak sa so zamestnávateľom, ktorý je platiteľom dane,
nedohodnú na ich oznamovaní elektronickými prostriedkami, najneskôr posledný deň
kalendárneho mesiaca, v ktorom zmena nastala. Zamestnávateľ, ktorý je platiteľom
dane, poznamená zmenu na mzdovom liste zamestnanca.
(8) Ak dôjde v priebehu zdaňovacieho obdobia k zmene zamestnávateľa, u
ktorého zamestnanec uplatňuje nárok na nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka
[ § 11 ods. 2 písm. a)] alebo na daňový bonus, zamestnanec je povinný túto skutočnosť
potvrdiť podpisom vo vyhlásení podľa odseku 6 u toho zamestnávateľa, u ktorého uplatňoval
nárok na nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka [ § 11 ods. 2 písm. a)] a daňový
bonus ku dňu, keď táto skutočnosť nastala.
(9) Ak zamestnanec preukáže nárok na zamestnaneckú prémiu zamestnávateľovi,
ktorý je platiteľom dane, najneskôr do 15. februára roka nasledujúceho po uplynutí
zdaňovacieho obdobia, za ktoré si zamestnaneckú prémiu uplatňuje, zamestnávateľ,
ktorý je platiteľom dane, postupuje podľa § 32a ods. 5.

§ 37
Spôsob preukazovania nároku na zníženie základu dane, zamestnaneckú prémiu,
daňový bonus a daňový bonus na zaplatené úroky
(1) Nárok na zníženie základu dane preukazuje zamestnanec zamestnávateľovi,
ktorý je platiteľom dane,
a) predložením dokladu preukazujúceho oprávnenosť nároku na uplatnenie
nezdaniteľnej časti základu dane podľa § 11 ods. 3 vystaveného oprávneným subjektom
a čestným vyhlásením o výške vlastného príjmu manželky (manžela),
b) posledným rozhodnutím o priznaní dôchodku alebo dokladom o ročnom
úhrne vyplateného dôchodku ( § 11 ods. 6), ak suma takéhoto dôchodku v úhrne nepresahuje
sumu ustanovenú v § 11 ods. 2,
c) predložením dokladu preukazujúceho oprávnenosť nároku na uplatnenie
nezdaniteľnej časti základu dane podľa § 11 ods. 8 vystaveného oprávneným subjektom,
ak za zamestnanca neodvádza príspevok na celoeurópsky osobný dôchodkový produkt podľa
osobitného predpisu 34a) alebo na doplnkové dôchodkové sporenie zamestnávateľ,
d) zrušené od 1.1.2021.

(2) Nárok na priznanie daňového bonusu preukazuje zamestnanec zamestnávateľovi,
ktorý je platiteľom dane,
a) predložením dokladu o oprávnenosti nároku na priznanie daňového bonusu
na vyživované dieťa a potvrdením školy, že dieťa žijúce so zamestnancom v domácnosti
57) sa sústavne pripravuje na povolanie štúdiom, 125) alebo potvrdením príslušného
úradu o poberaní prídavku na vyživované dieťa,
b) potvrdením príslušného úradu o tom, že dieťa žijúce so zamestnancom
v domácnosti 57) sa považuje za vyživované a nemôže sa sústavne pripravovať na povolanie
štúdiom alebo vykonávať zárobkovú činnosť pre chorobu alebo úraz, alebo potvrdením
príslušného úradu o poberaní prídavku na vyživované dieťa,
c) zrušené od 1.1.2010.

(3) Doklady uvedené v odseku 1 písm. a) a b) platia dovtedy, kým nedôjde
k zmene údajov v nich uvedených. Potvrdenie školy o tom, že dieťa žijúce so zamestnancom
v domácnosti 57) sa sústavne pripravuje na povolanie štúdiom, platí vždy na školský
rok, na ktorý bolo vydané. Potvrdenie podľa druhej vety a potvrdenie príslušného
úradu o poberaní prídavku na vyživované dieťa sa nepredkladá zamestnávateľovi podľa
osobitného predpisu,131aa) ak dieťa žijúce so zamestnancom v domácnosti 57) sa sústavne
pripravuje na povolanie štúdiom na škole so sídlom na území Slovenskej republiky;
zamestnanec predloží údaje v rozsahu meno, priezvisko a rodné číslo alebo dátum narodenia
dieťaťa potrebné na účel overenia statusu žiaka alebo študenta. Rozhodnutie o priznaní
dôchodku alebo doklad o ročnom úhrne vyplateného dôchodku podľa odseku 1 písm. b)
sa nepredkladá zamestnávateľovi podľa osobitného predpisu.131aa) Doklady platia za
predpokladu, že u zamestnanca a ním vyživovaných osôb sa nezmenili skutočnosti rozhodujúce
na priznanie nezdaniteľnej časti základu dane [ § 11 ods. 3] a daňového bonusu.
(4) Nárok na zamestnaneckú prémiu preukazuje zamestnanec zamestnávateľovi,
ktorý je platiteľom dane, čestným vyhlásením o tom, že spĺňa podmienky uvedené v
§ 32a ods. 1.
(5) Nárok na daňový bonus na zaplatené úroky podľa § 33a preukazuje zamestnanec
zamestnávateľovi, ktorý je platiteľom dane, predložením potvrdenia vystaveného veriteľom
podľa osobitného predpisu122ab) a čestným vyhlásením o tom, že mu nebol poskytnutý
hypotekárny úver na základe zmluvy o hypotekárnom úvere uzatvorenej pred 1. januárom
2018, na ktorý sa uplatňuje štátny príspevok alebo štátny príspevok pre mladých podľa
osobitného predpisu.131a)
(6) Na účely preukazovania nároku podľa odsekov 1 až 5, zisťovania, preverovania
a kontroly správneho postupu preukazovania nároku na zníženie základu dane, na zamestnaneckú
prémiu, na daňový bonus a na daňový bonus na zaplatené úroky podľa § 33a, na účely
ochrany a domáhania sa práv daňovníka, zamestnávateľa a správcu dane sú zamestnávateľ,
správca dane a ministerstvo oprávnení spracúvať osobné údaje dotknutých osôb. Zamestnávateľ,
správca dane a ministerstvo sú na tieto účely oprávnení aj bez súhlasu dotknutej
osoby získavať jej osobné údaje kopírovaním, skenovaním alebo iným zaznamenávaním
úradných dokladov v rozsahu nevyhnutnom na dosiahnutie účelu spracúvania.

§ 38
Ročné zúčtovanie
(1) Zamestnanec, ktorý poberal zdaniteľné príjmy len zo závislej činnosti
uvedené v § 5 a nepoberal príjmy, z ktorých sa daň vyberá zrážkou podľa § 43, pri
ktorých uplatnil postup podľa § 43 ods. 7, alebo ktorý nie je povinný zvýšiť základ
dane podľa § 11 ods. 11 môže najneskôr do 15. februára roka nasledujúceho po uplynutí
zdaňovacieho obdobia požiadať o vykonanie ročného zúčtovania z úhrnnej sumy zdaniteľnej
mzdy od všetkých zamestnávateľov, ktorí sú platiteľmi dane, ktoréhokoľvek z týchto
zamestnávateľov. Žiadosť o vykonanie ročného zúčtovania doručí zamestnanec zamestnávateľovi
v listinnej podobe, ak sa nedohodnú na jej doručení elektronickými prostriedkami.
(2) Ročné zúčtovanie vykonáva zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane,
na žiadosť zamestnanca uvedeného v odseku 1. Ak zamestnanec v zdaňovacom období neuplatňoval
nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka a daňový bonus u žiadneho zamestnávateľa,
ktorý je platiteľom dane, zamestnávateľ podľa prvej vety na ne prihliadne dodatočne
pri ročnom zúčtovaní, ak zamestnanec preukáže, že na uplatnenie nezdaniteľnej časti
základu dane na daňovníka a na daňový bonus mal nárok.
(3) Zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, vykoná ročné zúčtovanie podľa
odsekov 1 a 2 len u zamestnanca, ktorý nie je povinný podať daňové priznanie podľa
§ 32.
(4) Zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, vykoná výpočet dane a súčasne
prihliadne na príjmy oslobodené od dane, pri ktorých neboli splnené podmienky na
oslobodenie, na zrazené preddavky na daň, na nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka
podľa § 11 ods. 2 písm. a) alebo písm. b), na nezdaniteľnú časť základu dane na manželku
(manžela) podľa § 11 ods. 3, na nezdaniteľnú časť základu dane podľa § 11 ods. 6
a 8, na zamestnaneckú prémiu, na daňový bonus a na daňový bonus na zaplatené úroky
podľa § 33a, ak zamestnanec do 15. februára po uplynutí zdaňovacieho obdobia žiada
o vykonanie ročného zúčtovania a podpíše žiadosť, ktorej vzor určí finančné riaditeľstvo,
pričom tlačivo obsahuje osobné údaje uvedené v § 32 ods. 6.
(5) Zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, vykoná ročné zúčtovanie podľa
odsekov 1 a 2 na základe údajov o zdaniteľnej mzde ( § 35 ods. 1), ktoré je povinný
viesť podľa tohto zákona ( § 39), dokladov preukazujúcich nárok na zníženie základu
dane, na daňový bonus (§ 33) a daňový bonus na zaplatené úroky (§ 33a) a potvrdení
o úhrne zúčtovaných a vyplatených príjmov zo závislej činnosti a o zrazených preddavkoch
na daň z týchto príjmov, o nedoplatku dane z nepeňažných zdaniteľných príjmov a o
priznanom a vyplatenom daňovom bonuse od všetkých zamestnávateľov, ktorí sú platiteľmi
dane. Zamestnanec je povinný doklady za uplynulé zdaňovacie obdobie predložiť zamestnávateľovi,
ktorý je platiteľom dane, najneskôr do 15. februára roka nasledujúceho po uplynutí
zdaňovacieho obdobia. Ak zamestnanec požiada zamestnávateľa, ktorý je platiteľom
dane, o vykonanie ročného zúčtovania a nepredloží požadované doklady v ustanovenom
termíne, je povinný podať daňové priznanie ( § 32).
(6) Ročné zúčtovanie a výpočet dane vykoná zamestnávateľ, ktorý je platiteľom
dane, najneskôr do 31. marca roka nasledujúceho po uplynutí zdaňovacieho obdobia.
Zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, zamestnancovi po vykonaní ročného zúčtovania,
najneskôr však pri zúčtovaní mzdy za apríl v roku, v ktorom sa ročné zúčtovanie vykonáva,
vráti rozdiel medzi vypočítanou daňou a úhrnom zrazených preddavkov na daň v prospech
zamestnanca a vyplatí zamestnaneckú prémiu ( § 32a), daňový bonus alebo jeho časť
(§ 33) a daňový bonus na zaplatené úroky alebo jeho časť (§ 33a) do výšky ustanovenej
týmto zákonom. O vrátený rozdiel z ročného zúčtovania zníži zamestnávateľ, ktorý
je platiteľom dane, odvod preddavkov na daň (dane) najneskôr do konca kalendárneho
roka, v ktorom sa ročné zúčtovanie vykonalo, alebo sa uplatní postup podľa § 40 ods.
8. O vyplatený daňový bonus alebo jeho časť a daňový bonus na zaplatené úroky alebo
jeho časť zníži zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, odvod preddavkov na daň
(dane) najneskôr do konca kalendárneho roka, v ktorom sa ročné zúčtovanie vykonalo,
alebo sa uplatní postup podľa § 35 ods. 7. Zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane
a ktorý postupoval podľa § 32a ods. 5, zníži odvod preddavkov na daň (dane) aj o
sumu zamestnaneckej prémie najneskôr do konca kalendárneho roka, v ktorom sa ročné
zúčtovanie vykonalo, alebo uplatní postup podľa § 35 ods. 7.
(7) Daňový nedoplatok vyplývajúci z ročného zúčtovania presahujúci sumu
5 eur zráža zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, zamestnancovi zo zdaniteľnej
mzdy najneskôr do konca zdaňovacieho obdobia, v ktorom sa vykonalo ročné zúčtovanie.
Zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, odvedie zrazený daňový nedoplatok alebo
zrazenú časť daňového nedoplatku správcovi dane v najbližšom termíne na odvod preddavkov
na daň. Daňový nedoplatok vyplývajúci z ročného zúčtovania zamestnávateľ zníži o
sumu daňového bonusu a daňového bonusu na zaplatené úroky a zohľadní daňový nedoplatok
aj v sume 5 eur alebo nižšej ako 5 eur. Ak zamestnanec uplatní postup podľa § 50,
zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, zamestnancovi, v prípade, ak nebol daňový
nedoplatok zaplatený v správnej výške znížením sumy daňového bonusu a daňového bonusu
na zaplatené úroky, zrazí aj daňový nedoplatok v sume 5 eur alebo nižšej ako 5 eur
najneskôr do 30. apríla po skončení zdaňovacieho obdobia, za ktoré sa vykonalo ročné
zúčtovanie.
(8) Ak zamestnanec uvedený v odseku 1 nemôže požiadať o vykonanie ročného
zúčtovania z dôvodu zániku zamestnávateľa, ktorý je platiteľom dane, bez právneho
nástupcu, je povinný podať daňové priznanie podľa § 32.
(9) Ak správca dane zistí, že zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane,
nevykonal ročné zúčtovanie zamestnancovi, ktorý požiadal platiteľa dane o vykonanie
ročného zúčtovania a zamestnanec splnil na jeho vykonanie všetky podmienky podľa
tohto zákona, uloží mu pokutu najmenej 15 eur za každého takéhoto zamestnanca. Výška
celkovej pokuty za príslušné zdaňovacie obdobie nemôže presiahnuť 30 000 eur za všetkých
zamestnancov, ktorí požiadali o vykonanie ročného zúčtovania, splnili na jeho vykonanie
všetky podmienky podľa tohto zákona, ale zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane,
týmto zamestnancom ročné zúčtovanie nevykonal. Rovnaký postup sa použije, ak správca
dane zistí, že zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, nevystavil a nedoručil v
lehote ustanovenej v tomto zákone doklad uvedený v § 39 ods. 5 a 6.
(10) Ročné zúčtovanie sa vykoná na tlačive, ktorého vzor určí ministerstvo,
pričom tlačivo obsahuje osobné údaje uvedené v § 32 ods. 6. Tieto osobné údaje sa
neuvádzajú u osôb, na ktoré sa vzťahujú osobitné spôsoby vykazovania údajov podľa
osobitného predpisu. 132)
(11) Ak je to nevyhnutné na utajenie činnosti alebo totožnosti príslušníka
Vojenského spravodajstva alebo plnenia úloh Vojenského spravodajstva, môže byť ročné
zúčtovanie alebo daňové priznanie k dani z príjmu plynúceho zo služobného pomeru
príslušníka Vojenského spravodajstva vykonané oddelene od ročného zúčtovania alebo
daňového priznania príslušníka Vojenského spravodajstva z príjmov z činnosti podľa
osobitného predpisu132c) alebo z výkonu činnosti, ktorá zakladá nárok na príjem zdaňovaný
podľa § 5 až 8. Súhrnné vyúčtovanie príjmov príslušníka Vojenského spravodajstva
vykoná Vojenské spravodajstvo tak, aby sa vo vzťahu k príslušníkovi Vojenského spravodajstva
zachovalo utajenie jeho služobného pomeru. Podrobnosti o vykonaní tohto súhrnného
vyúčtovania upraví riaditeľ Vojenského spravodajstva interným predpisom.

Povinnosti zamestnávateľa, ktorý je platiteľom dane
§ 39
(1) Zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, je povinný viesť pre zamestnancov
mzdové listy s výnimkou uvedenou v odseku 4 a výplatné listiny vrátane ich rekapitulácie
za každý kalendárny mesiac aj za celé zdaňovacie obdobie.
(2) Mzdový list musí na daňové účely obsahovať

a) meno a priezvisko
zamestnanca, a to aj predchádzajúce,
b) rodné číslo zamestnanca a u daňovníka s trvalým pobytom v členskom štáte Európskej
únie identifikačné číslo na daňové účely, ak mu bolo pridelené,
c) adresu trvalého pobytu zamestnanca,
d) mená, priezviská a rodné čísla osôb, na ktoré zamestnanec uplatňuje nezdaniteľnú
časť základu dane [ § 11 ods. 3] a daňový bonus,
e) výšku jednotlivých nezdaniteľných častí základu dane s uvedením dôvodu ich priznania,
f) za každý kalendárny mesiac

1. počet dní výkonu práce,
2. úhrn vyplatených zdaniteľných miezd bez ohľadu na to,
či ide o peňažné plnenie alebo o nepeňažné plnenie podľa § 5 ods. 3 písm. d),
3. sumy oslobodené od dane okrem sumy uvedenej v deviatom bode,
4. sumy poistného
a príspevku, ktoré je povinný platiť zamestnanec,
5. základ dane, nezdaniteľné časti
základu dane, zdaniteľnú mzdu, preddavok na daň,
6. sumu daňového bonusu,
7. sumu
dobrovoľného príspevku na starobné dôchodkové sporenie, ktoré odvádza zamestnávateľ.
8.
suma príspevkov na doplnkové dôchodkové sporenie, ktoré za zamestnanca odvádza zamestnávateľ,
9.
nepeňažné plnenie podľa § 5 ods. 7 písm. q),
10. zrušené od 1.1.2021
g) za zdaňovacie obdobie súčet jednotlivých údajov uvedených v písmene f),
h) sumu vyplatenej zamestnaneckej prémie ( § 32a),
i) zrušené od 1.1.2014.
(3) Údaje uvedené v odseku 2 písm. a) až d) sa neuvádzajú u osôb, na
ktoré sa vzťahujú osobitné spôsoby vykazovania údajov podľa osobitného predpisu.
132)
(4) Ak zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, nevedie pre zamestnancov,
ktorí poberajú len nepeňažné príjmy uvedené v § 5 ods. 3, mzdové listy, je povinný
viesť evidenciu (zoznam) obsahujúcu meno a priezvisko zamestnanca, a to aj predchádzajúce,
jeho rodné číslo, adresu trvalého pobytu, údaj o trvaní pracovnej činnosti a úhrn
nepeňažných príjmov uvedených v § 5 ods. 3.
(5) Zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, je povinný za obdobie,
za ktoré zamestnancovi vyplácal zdaniteľný príjem, vystaviť potvrdenie o zdaniteľných
príjmoch fyzickej osoby zo závislej činnosti z údajov uvedených na mzdovom liste,
prípadne v evidencii podľa odseku 4, ktoré sú rozhodujúce na výpočet základu dane,
preddavkov na daň, dane, na priznanie zamestnaneckej prémie a na priznanie daňového
bonusu za príslušné zdaňovacie obdobie, ktorého vzor určí finančné riaditeľstvo a
uverejní ho na svojom webovom sídle a doručiť zamestnancovi najneskôr do
a) 10. marca zdaňovacieho obdobia, v ktorom sa podáva daňové priznanie,
alebo
b) do 10. februára po skončení zdaňovacieho obdobia, v ktorom alebo
za ktoré zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, vyplatil príjem zo závislej činnosti
zamestnancovi, ktorý žiada o vykonanie ročného zúčtovania iného zamestnávateľa, ktorý
je platiteľom dane, ak o vystavenie dokladu požiada najneskôr do 5. februára po skončení
zdaňovacieho obdobia.

(6) Zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, je povinný doručiť zamestnancovi
doklad o vykonanom ročnom zúčtovaní (§ 38 ods. 10) najneskôr do konca apríla roku,
v ktorom zamestnancovi vykonal ročné zúčtovanie. Na žiadosť zamestnanca je zamestnávateľ,
ktorý je platiteľom dane, povinný do desiatich dní od doručenia žiadosti vystaviť
doplnený doklad o vykonanom ročnom zúčtovaní, a to o údaj o vysporiadaní daňového
nedoplatku, preplatku, zamestnaneckej prémie, daňového bonusu (§ 33) alebo daňového
bonusu na zaplatené úroky (§ 33a) vyplývajúceho z tohto ročného zúčtovania. Zamestnávateľ,
ktorý je platiteľom dane, za zdaňovacie obdobie, za ktoré vystavil doplnený doklad
o vykonanom ročnom zúčtovaní nebude po dátume vyplnenia tohto dokladu zrážať alebo
vyplácať sumy daňového nedoplatku, preplatku, zamestnaneckej prémie, daňového bonusu
(§ 33) alebo daňového bonusu na zaplatené úroky (§ 33a) uvedené v tomto doklade.
(7) Zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, je povinný na žiadosť zamestnanca
vystaviť potvrdenie o zaplatení dane na účely § 50 najneskôr do 15. apríla roku,
v ktorom zamestnancovi vykonal ročné zúčtovanie, na tlačive, ktorého vzor určí a
na svojom webovom sídle uverejní finančné riaditeľstvo.
(8) Zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, je povinný kópie dokladov
uvedených v odsekoch 1 a 4 až 6 uchovávať po dobu ustanovenú osobitným predpisom.
1)
(9) Zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, je povinný predkladať
správcovi dane v lehote podľa § 49
a) prehľad o zrazených a odvedených preddavkoch na daň z príjmov zo
závislej činnosti, ktoré zamestnancom vyplatil, o zamestnaneckej prémii, o daňovom
bonuse a o daňovom bonuse na zaplatené úroky za uplynulý kalendárny mesiac (ďalej
len „prehľad“),
b) hlásenie o vyúčtovaní dane a o úhrne príjmov zo závislej činnosti
poskytnutých jednotlivým zamestnancom bez ohľadu na to, či ide o peňažné plnenie
alebo nepeňažné plnenie za uplynulé zdaňovacie obdobie o vybraných príjmoch oslobodených
od dane ustanovených týmto zákonom, o zrazených preddavkoch na daň, o zamestnaneckej
prémii, o daňovom bonuse a o daňovom bonuse na zaplatené úroky (ďalej len „hlásenie“);
hlásenie obsahuje aj meno a priezvisko osoby, ktorej bol príjem poskytnutý, jej rodné
číslo, u daňovníka s trvalým pobytom v členskom štáte Európskej únie identifikačné
číslo na daňové účely, ak mu bolo pridelené, nezdaniteľné časti základu dane, poistné
a príspevky, ktoré platí zamestnanec, preddavky na daň, daňový bonus, meno, priezvisko
a rodné číslo osoby, na ktorú zamestnanec uplatňuje daňový bonus, zamestnaneckú prémiu
a daň, ak nejde o osoby, na ktoré sa vzťahujú osobitné spôsoby vykazovania údajov
podľa osobitného predpisu. 132)

(10) Prehľad a hlásenie podľa odseku 9 sa predkladá na tlačive, ktorého
vzor určí ministerstvo.
(11) Na hlásenie sa vzťahujú ustanovenia tohto zákona a ustanovenia osobitného
predpisu vzťahujúce sa na daňové priznanie, 128) pričom hlásenie sa považuje za daňové
priznanie, opravné hlásenie sa považuje za opravné daňové priznanie a dodatočné hlásenie
sa považuje za dodatočné daňové priznanie podľa osobitného predpisu. 128) Ak bol
zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, povinný podať prehľad a tento nepodal do
piatich dní po uplynutí lehoty uvedenej v § 49 ods. 2 na podanie prehľadu, správca
dane použije postup podľa osobitného predpisu, 132a) ak zamestnávateľovi, ktorý je
platiteľom dane, za tento kalendárny mesiac vznikla povinnosť odviesť preddavky na
daň z príjmov zo závislej činnosti alebo žiadal správcu dane o vyplatenie daňového
bonusu, daňového bonusu na zaplatené úroky alebo zamestnaneckej prémie.
(12) Prehľad a hlásenie podľa odseku 9 nie je povinný podať len ten zamestnávateľ,
ktorý je platiteľom dane alebo zahraničným platiteľom dane podľa § 48, ktorý v príslušnom
období nevyplácal príjmy zo závislej činnosti.
(13) Zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, podá opravný prehľad v
lehote do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom zistil, že
podaný prehľad neobsahuje správne údaje za príslušné obdobie. Na podaný prehľad alebo
na podané predchádzajúce opravné prehľady sa v tomto prípade neprihliada.
(14) Ak vzniknú pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti
podaného prehľadu alebo o pravdivosti údajov v ňom uvedených, oznámi správca dane
tieto pochybnosti zamestnávateľovi, ktorý je platiteľom dane a vyzve ho, aby sa k
nim vyjadril, najmä aby neúplné údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a nepravdivé
údaje opravil alebo pravdivosť údajov riadne preukázal. Vo výzve správca dane určí
zamestnávateľovi, ktorý je platiteľom dane, primeranú lehotu na vyjadrenie a poučí
ho o následkoch spojených s neodstránením pochybností alebo nedodržaním určenej lehoty,
ktoré vyplývajú z osobitného predpisu. 128) Ak je v lehote na poukázanie sumy rozdielu
daňového bonusu, daňového bonusu na zaplatené úroky alebo zamestnaneckej prémie podľa
§ 35 ods. 7 zaslaná výzva na odstránenie nedostatkov v podanom prehľade, lehota na
vrátenie rozdielu daňového bonusu, daňového bonusu na zaplatené úroky alebo zamestnaneckej
prémie neplynie odo dňa odovzdania výzvy na poštovú prepravu prostredníctvom pošty
alebo poskytovateľa poštových služieb alebo odo dňa odoslania výzvy elektronickými
prostriedkami až do dňa odstránenia nedostatkov prehľadu.
(15) Ak zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, zistí po lehote na podanie
hlásenia, že podané hlásenie je nesprávne alebo neúplné alebo jeho oprava má za následok
zmenu sumy daňového bonusu, daňového bonusu na zaplatené úroky alebo zamestnaneckej
prémie, je povinný za príslušné zdaňovacie obdobie podať správcovi dane dodatočné
hlásenie v lehote do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom
túto skutočnosť zistil. Zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, môže zvýšiť alebo
znížiť nárok na daňový bonus, zvýšiť alebo znížiť nárok na daňový bonus na zaplatené
úroky alebo zvýšiť alebo znížiť nárok na zamestnaneckú prémiu na základe dodatočného
hlásenia, len ak uplatní skutočnosti, ktoré neboli predmetom daňovej kontroly.
(16) Doklady podľa odsekov 5 až 7 vystaví a doručí zamestnávateľ, ktorý
je platiteľom dane, zamestnancovi v listinnej podobe, ak sa nedohodnú na ich doručení
elektronickými prostriedkami. Doklad doručený elektronickými prostriedkami obsahuje
predtlačený odtlačok pečiatky zamestnávateľa a faksimile podpisu zamestnávateľa a
nie je možné ho dodatočne meniť ani upravovať. Pri elektronickej komunikácii zamestnávateľa
so zamestnancom sa vyžaduje potvrdenie doručenia elektronickej správy, ktoré obsahuje
informáciu o dátume a čase elektronického doručenia, vrátane označenia elektronickej
poštovej schránky príjemcu dohodnutej medzi zamestnancom a zamestnávateľom.

§ 40
(1) Zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, ktorý zrazil zamestnancovi
vyššiu daň, ako bol povinný zraziť podľa tohto zákona, vráti tomuto zamestnancovi
rozdiel na dani, ak neuplynula lehota podľa osobitného predpisu.34) Ak tento zamestnávateľ
zrazil zamestnancovi v bežnom zdaňovacom období preddavky na daň vyššie, ako bol
povinný podľa tohto zákona, vráti tomuto zamestnancovi vzniknutý preplatok na preddavkoch
na daň v nasledujúcom kalendárnom mesiaci, najneskôr do 31. marca nasledujúceho roku,
ak mu do tohto termínu nebolo vykonané ročné zúčtovanie alebo ak nepodal daňové priznanie.
O vrátený preplatok dane alebo preplatok na preddavkoch na daň zníži zamestnávateľ,
ktorý je platiteľom dane, ďalší nasledujúci odvod preddavkov na daň správcovi dane.
(2) Zamestnancovi, ktorému zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, priznal
alebo vyplatil za zdaňovacie obdobie daňový bonus v nižšej sume, ako bol povinný
podľa tohto zákona, vráti zamestnávateľ zamestnancovi sumu rozdielu daňového bonusu,
ak neuplynula lehota podľa osobitného predpisu,34) ak za toto zdaňovacie obdobie
nebola zamestnancovi suma rozdielu daňového bonusu vyplatená na základe vykonaného
ročného zúčtovania ( § 38) alebo podaného daňového priznania ( § 33 ods. 6). Ak zamestnávateľ,
ktorý je platiteľom dane, zamestnancovi v bežnom zdaňovacom období priznal alebo
vyplatil daňový bonus v nižšej sume, ako bol povinný podľa tohto zákona, vráti tomuto
zamestnancovi sumu rozdielu daňového bonusu v nasledujúcom kalendárnom mesiaci, najneskôr
do 31. marca nasledujúceho roka, ak mu do tohto termínu nebolo vykonané ročné zúčtovanie
alebo ak nepodal daňové priznanie. O vrátenú sumu rozdielu daňového bonusu zníži
zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, ďalší nasledujúci odvod preddavkov na daň
správcovi dane alebo uplatní postup podľa § 35 ods. 7.
(3) Ak zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane,
a) nezrazil zamestnancovi daň, ktorú mal zraziť vo výške ustanovenej
týmto zákonom, môže ju dodatočne zraziť iba vtedy, ak neuplynula lehota podľa osobitného
predpisu,34)
b) nezrazil zamestnancovi preddavok na daň vo výške, v ktorej ho mal
zraziť podľa tohto zákona, môže tento nedoplatok na preddavku dodatočne zraziť najneskôr
do 31. marca nasledujúceho roka,
c) priznal alebo vyplatil vyššiu sumu daňového bonusu, ako bol povinný
podľa tohto zákona, môže ju dodatočne vybrať od zamestnanca iba vtedy, ak od doby,
keď nesprávne priznal alebo vyplatil vyššiu sumu daňového bonusu, neuplynula lehota
podľa osobitného predpisu.34)

(4) Ak zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, zavinením zamestnanca
a) daň nezrazil alebo zrazil v nesprávnej výške, zrazí ju vrátane príslušenstva
ak neuplynula lehota podľa osobitného predpisu,34)
b) daňový bonus priznal a vyplatil vo vyššej sume, ako je ustanovené
týmto zákonom, vyberie ho vrátane príslušenstva od zamestnanca, ak neuplynula lehota
podľa osobitného predpisu.34)

(5) Ak nemôže zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, zraziť zo zdaniteľnej
mzdy zamestnanca nedoplatok dane z dôvodu podľa odseku 4 písm. a) a nedoplatok dane,
ktorý vyplýva z ročného zúčtovania, alebo ak nemôže vybrať od zamestnanca daňový
bonus podľa odseku 4 písm. b) a vyššiu sumu daňového bonusu, ako je ustanovená týmto
zákonom, ktorá vyplýva z ročného zúčtovania, z dôvodu, že mu už nevypláca mzdu, alebo
z dôvodu, že nemožno zamestnancovi podľa osobitných predpisov zrážku vykonať, vyberie
nedoplatok dane alebo sumu rozdielu daňového bonusu správca dane príslušný podľa
trvalého pobytu zamestnanca. Na tento účel zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane,
zašle všetky potrebné doklady do 30 dní odo dňa, keď táto skutočnosť nastala alebo
keď ju tento zamestnávateľ zistil. Zamestnanec je povinný daňový nedoplatok vzniknutý
jeho zavinením vrátane úroku z omeškania alebo sumu rozdielu daňového bonusu vrátane
príslušenstva uhradiť miestne príslušnému správcovi dane najneskôr do konca zdaňovacieho
obdobia, v ktorom správca dane úkon vykonal alebo v ktorom bolo rozhodnutie o tomto
daňovom nedoplatku alebo sume rozdielu daňového bonusu zamestnancovi doručené. Zamestnávateľ,
ktorý je platiteľom dane, a správca dane tento postup nepoužijú, ak sa daňový nedoplatok
alebo suma rozdielu daňového bonusu rovná 5 eur alebo je nižšia ako 5 eur, ale len
ak daňovník nevyužije možnosť podať vyhlásenie podľa § 50.
(6) Dodatočne zrazenú alebo vybratú daň alebo preddavok na daň podľa
odsekov 3 a 4 zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, odvedie správcovi dane v najbližšom
termíne na odvod preddavkov na daň, ak neuplatní postup podľa § 35 ods. 7 alebo ak
dodatočne vybratú sumu rozdielu daňového bonusu podľa odsekov 3 a 4 nepoužije na
priznanie daňového bonusu inému zamestnancovi.
(7) Ak zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, za zdaňovacie obdobie
neuviedol zamestnancovi, ktorý za toto zdaňovacie obdobie podal daňové priznanie
alebo dodatočné daňové priznanie alebo ktorému vykonal iný zamestnávateľ podľa tohto
zákona ročné zúčtovanie ( § 38), správne údaje podľa tohto zákona v doklade podľa
§ 39 ods. 5, je povinný vystaviť tomuto zamestnancovi opravný doklad v lehote do
jedného mesiaca odo dňa, keď dodatočný platobný výmer, ktorým sa tomuto zamestnávateľovi,
ktorý je platiteľom dane, vyrubila daň alebo rozdiel dane, nadobudol právoplatnosť.
Ak nesprávne údaje v doklade podľa § 39 ods. 5 zistil zamestnanec alebo zamestnávateľ,
ktorý je platiteľom dane, opravný doklad vystaví zamestnávateľ, ktorý je platiteľom
dane, do konca mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom túto skutočnosť zistil
alebo v ktorom zamestnávateľa, ktorý je platiteľom dane, na túto chybu zamestnanec
upozornil. V tomto prípade sa neuplatní v súvislosti s príjmami podľa § 5 postup
podľa osobitného predpisu 132a) u zamestnanca, ktorý za toto zdaňovacie obdobie podal
daňové priznanie alebo dodatočné daňové priznanie.
(8) Ak zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, odviedol preddavky na
daň vyššou sumou, ako bol povinný odviesť, a nemôže o túto sumu znížiť odvod preddavkov
na daň, požiada správcu dane o vrátenie tejto sumy. Správca dane vráti sumu naviac
zaplatených preddavkov na daň vtedy, ak zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane,
nemohol o túto sumu znížiť odvod preddavkov na daň a odviedol všetky preddavky na
daň a daň v správnej sume. Rovnaký postup sa môže uplatniť aj v prípade rozdielu
vyplývajúceho z ročného zúčtovania. Správca dane vráti požadovanú sumu zamestnávateľovi,
ktorý je platiteľom dane, do jedného mesiaca od doručenia žiadosti.
(9) Ak zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, priznal a vyplatil nižšiu
alebo vyššiu sumu zamestnaneckej prémie alebo daňového bonusu na zaplatené úroky,
ako je ustanovená týmto zákonom, alebo ak zavinením zamestnanca priznal a vyplatil
vyššiu sumu zamestnaneckej prémie alebo daňového bonusu na zaplatené úroky, ako je
ustanovená týmto zákonom, postupuje podľa odsekov 1 až 8.
(10) Na kontrolu daňového bonusu, daňového bonusu na zaplatené úroky
alebo zamestnaneckej prémie sa primerane vzťahujú ustanovenia osobitného predpisu
o daňovej kontrole. 128) Kontrola na zistenie oprávnenosti poukázania daňového bonusu,
daňového bonusu na zaplatené úroky alebo zamestnaneckej prémie alebo ich časti je
začatá v deň spísania zápisnice o začatí kontroly alebo v deň uvedený v oznámení
o kontrole.
(11) Pri určení daňového bonusu, daňového bonusu na zaplatené úroky alebo
zamestnaneckej prémie podľa pomôcok správca dane uplatní rovnaký postup ako pri určení
dane podľa pomôcok podľa osobitného predpisu. 128)
(12) Správca dane určí daňový bonus, daňový bonus na zaplatené úroky
alebo zamestnaneckú prémiu podľa pomôcok, ak

a) zamestnávateľ, ktorý je platiteľom
dane,

1. nepodá hlásenie ani na výzvu správcu dane,
2. nesplní pri preukazovaní ním
uvádzaných skutočností niektorú zo svojich zákonných povinností, v dôsledku čoho
nemožno daňový bonus, daňový bonus na zaplatené úroky alebo zamestnaneckú prémiu
správne zistiť, alebo
3. neumožní vykonať kontrolu podľa odseku 10,
b) daňovník, ktorý v podanom daňovom priznaní uplatňuje nárok na daňový bonus, daňový
bonus na zaplatené úroky alebo na zamestnaneckú prémiu

1. nesplní pri preukazovaní
ním uvádzaných skutočností niektorú zo svojich zákonných povinností, v dôsledku čoho
nemožno daňový bonus, daňový bonus na zaplatené úroky alebo zamestnaneckú prémiu
správne zistiť, alebo
2. neumožní vykonať kontrolu podľa odseku 10.

Druhý oddiel
Daň právnickej osoby
§ 41
Daňové priznanie a zdaňovacie obdobie
(1) Daňové priznanie za predchádzajúce zdaňovacie obdobie je povinný podať
daňovník v lehote podľa § 49. Daňovník, ktorý nie je založený alebo zriadený na podnikanie
a Národná banka Slovenska nemusia podať daňové priznanie, ak majú iba príjmy, ktoré
nie sú predmetom dane, a príjmy, z ktorých sa daň vyberá podľa § 43. Občianske združenia
nemusia podať daňové priznanie, ak majú iba príjmy, ktoré nie sú predmetom dane,
príjmy, z ktorých sa daň vyberá podľa § 43, a príjmy oslobodené od dane podľa § 13
ods. 2 písm. b). Rozpočtové organizácie a príspevkové organizácie nemusia podať daňové
priznanie, ak majú okrem príjmov, z ktorých sa daň vyberá podľa § 43, len príjmy
oslobodené od dane. Rovnako nemusí podať daňové priznanie daňovník, ak má príjmy
len podľa § 13 ods. 2 písm. a) a príjmy, z ktorých sa daň vyberá podľa § 43.
(2) Zo zdaniteľných príjmov daňovníka, ktorý zanikol bez likvidácie, podáva
daňové priznanie jeho právny nástupca. Ak ide o daňovníka, na ktorého bol vyhlásený
konkurz, daňové priznanie podáva správca konkurznej podstaty. Ak ide o daňovníka,
na ktorého bol vyhlásený malý konkurz, 80aaa) daňové priznanie podáva osoba oprávnená
podľa osobitného predpisu. 132d) Za zdaňovacie obdobie podľa odseku 6, počas ktorého
dochádza k zrušeniu malého konkurzu a vyhláseniu konkurzu podľa osobitného predpisu,
132e) daňové priznanie podáva správca.
(3) Ak sa daňovník zrušuje s likvidáciou, zdaňovacie obdobie, ktoré sa
začalo pred vstupom daňovníka do likvidácie, končí sa dňom predchádzajúcim dňu jeho
vstupu do likvidácie.
(4) Zdaňovacie obdobie daňovníka, ktorý vstúpil do likvidácie, sa začína
dňom jeho vstupu do likvidácie a končí sa dňom skončenia likvidácie. 133) Ak sa likvidácia
neskončí do 31. decembra druhého roka nasledujúceho po roku, v ktorom daňovník vstúpil
do likvidácie, končí sa toto zdaňovacie obdobie 31. decembra druhého roka nasledujúceho
po roku, v ktorom daňovník vstúpil do likvidácie. Ak daňovník neskončil likvidáciu
do 31. decembra druhého roka nasledujúceho po roku, v ktorom daňovník vstúpil do
likvidácie, je až do skončenia likvidácie zdaňovacím obdobím kalendárny rok. Ak sa
likvidácia skončí v priebehu kalendárneho roka, končí sa toto zdaňovacie obdobie
dňom skončenia likvidácie. Ak sa na daňovníka v likvidácii vyhlási konkurz, zdaňovacie
obdobie sa končí dňom predchádzajúcim dňu vyhlásenia konkurzu.
(5) Ak je na daňovníka vyhlásený konkurz, končí sa zdaňovacie obdobie dňom
predchádzajúcim dňu vyhlásenia konkurzu.
(6) Zdaňovacie obdobie daňovníka, na ktorého bol vyhlásený konkurz, sa
začína dňom vyhlásenia konkurzu a končí sa dňom zrušenia konkurzu. Ak konkurz nebol
zrušený do 31. decembra druhého roka nasledujúceho po roku, v ktorom bol na daňovníka
vyhlásený konkurz, končí sa toto zdaňovacie obdobie 31. decembra druhého roka nasledujúceho
po roku, v ktorom bol na daňovníka vyhlásený konkurz. Ak konkurz nebol zrušený do
31. decembra druhého roka nasledujúceho po roku, v ktorom bol na daňovníka vyhlásený
konkurz, je až do zrušenia konkurzu zdaňovacím obdobím kalendárny rok. Ak sa konkurz
zruší v priebehu kalendárneho roka, končí sa zdaňovacie obdobie dňom zrušenia konkurzu.
Po zrušení konkurzu sa zdaňovacie obdobie začína dňom nasledujúcim po zrušení konkurzu
a končí sa 31. decembra kalendárneho roka, v ktorom bol zrušený konkurz. Ak sa u
daňovníka ruší malý konkurz a vyhlasuje konkurz podľa osobitného predpisu, 132e)
nedochádza z tohto dôvodu k zmene zdaňovacieho obdobia ku dňu vyhlásenia konkurzu
podľa osobitného predpisu. 132e)
(7) Pri zmene právnej formy daňovníka sa končí zdaňovacie obdobie dňom
predchádzajúcim dňu zápisu zmeny do obchodného registra. Nové zdaňovacie obdobie
sa začína dňom zápisu zmeny do obchodného registra a trvá do dňa, keď by sa skončilo
zdaňovacie obdobie daňovníka, ak by k zmene právnej formy nedošlo. V týchto prípadoch
sa ku dňu predchádzajúcemu dňu zápisu zmeny do obchodného registra zostavuje účtovná
závierka podľa osobitného predpisu. 133a) Toto ustanovenie sa nevzťahuje na zmenu
právnej formy spoločnosti s ručením obmedzeným na akciovú spoločnosť alebo na družstvo,
akciovej spoločnosti na spoločnosť s ručením obmedzeným alebo na družstvo, jednoduchej
spoločnosti na akcie na akciovú spoločnosť, alebo družstva na spoločnosť s ručením
obmedzeným alebo na akciovú spoločnosť.
(8) Pri zrušení daňovníka zamietnutím návrhu na vyhlásenie konkurzu pre
nedostatok majetku sa zdaňovacie obdobie končí dňom zamietnutia návrhu na vyhlásenie
konkurzu pre nedostatok majetku daňovníka. Pri zrušení daňovníka zastavením konkurzného
konania pre nedostatok majetku sa zdaňovacie obdobie končí dňom zverejnenia oznamu
o nadobudnutí právoplatnosti uznesenia o zastavení konkurzného konania pre nedostatok
majetku v Obchodnom vestníku.133b)
(9) Ak daňovník mení zdaňovacie obdobie z kalendárneho roka na hospodársky
rok alebo naopak, je povinný podať daňové priznanie za zdaňovacie obdobie ukončené
dňom predchádzajúcim dňu zmeny v lehote podľa § 49 ods. 2.
(10) Ak v súlade s osobitným predpisom 134) došlo k zmene účtovného obdobia
na hospodársky rok, je súčasne hospodársky rok aj zdaňovacím obdobím. Na termín predloženia
daňového priznania sa v tomto prípade primerane použijú ustanovenia tohto zákona
o termínoch predkladania daňového priznania. Pri zmene zdaňovacieho obdobia, ktorým
je kalendárny rok, na hospodársky rok sa obdobie od začiatku kalendárneho roka do
dňa predchádzajúceho zmene zdaňovacieho obdobia na hospodársky rok považuje za samostatné
zdaňovacie obdobie.
(11) Ak pri zmene sídla alebo miesta skutočného vedenia obchodnej spoločnosti
alebo družstva daňovník prestáva byť daňovníkom podľa § 2 písm. d) druhého bodu a
súčasne mu nevzniká na území Slovenskej republiky stála prevádzkareň, zdaňovacie
obdobie sa končí dňom predchádzajúcim dňu, ku ktorému došlo k zmene sídla alebo miesta
skutočného vedenia obchodnej spoločnosti alebo družstva. Základ dane sa vypočíta
podľa § 17 až 29, pričom sa uplatní aj postup podľa § 17f a 17g.
(12) Ak pri zmene sídla alebo miesta skutočného vedenia obchodnej spoločnosti
alebo družstva daňovník prestáva byť daňovníkom podľa § 2 písm. d) druhého bodu a
súčasne mu vzniká na území Slovenskej republiky stála prevádzkareň, zdaňovacie obdobie
sa končí posledným dňom pôvodného zdaňovacieho obdobia daňovníka, ktoré mal pred
touto zmenou. Základ dane sa vypočíta podľa § 17 až 29, pričom sa uplatní aj postup
podľa § 17f a 17g na presun toho majetku a záväzkov, ktoré sa nevzťahujú k majetku
a záväzkom tejto stálej prevádzkarne.
(13) Ak bolo vydané rozhodnutie o zrušení daňovníka a zverejnené oznámenie
o predpoklade úpadku spoločnosti alebo družstva a nebol podaný návrh na ustanovenie
likvidátora spolu so zloženým preddavkom a nebol ani podaný návrh na vyhlásenie konkurzu
na majetok daňovníka,134aa) zdaňovacie obdobie sa končí dňom výmazu daňovníka z obchodného
registra.134aa)
(14) Ak bola nariadená dodatočná likvidácia,134ab) zdaňovacie obdobie sa
začína dňom obnovenia zápisu spoločnosti alebo družstva v obchodnom registri134ab)
a končí sa dňom výmazu daňovníka z obchodného registra z dôvodu skončenia dodatočnej
likvidácie.

§ 42
Platenie preddavkov na daň
(1) Daňovník, ktorého daň za predchádzajúce zdaňovacie obdobie vypočítaná
podľa odseku 6 presiahla 16 600 eur, je povinný platiť, počnúc prvým mesiacom nasledujúceho
zdaňovacieho obdobia, mesačné preddavky na daň vo výške 1/12 dane za predchádzajúce
zdaňovacie obdobie, a to vždy do konca príslušného mesiaca. Daňovník vyrovná celoročnú
daň v lehote na podanie daňového priznania.
(2) Daňovník, ktorého daň v predchádzajúcom zdaňovacom období vypočítaná
podľa odseku 6 presiahla 5 000 eur a nepresiahla 16 600 eur, platí štvrťročné preddavky
na daň na bežné zdaňovacie obdobie, a to vo výške 1/4 dane za predchádzajúce zdaňovacie
obdobie. Štvrťročné preddavky na daň sú splatné do konca príslušného kalendárneho
štvrťroka a ak ide o daňovníka, ktorého zdaňovacím obdobím je hospodársky rok, do
konca príslušného štvrťroka hospodárskeho roka. Daňovník vyrovná celoročnú daň v
lehote na podanie daňového priznania.
(3) Ak správca dane neurčí platenie preddavkov na daň podľa odseku 10,
preddavky na daň neplatí
a) daňovník, ktorého daň za predchádzajúce zdaňovacie obdobie vypočítaná
podľa odseku 6 nepresiahla 5 000 eur,
b) daňovník v likvidácii alebo v konkurze v zdaňovacom období podľa §
41 ods. 4 a 6,
c) daňovník podľa odseku 8.

(4) Daňovník, ktorý vznikol počas kalendárneho roka iným spôsobom ako
zlúčením, splynutím alebo rozštiepením, neplatí preddavky na daň za zdaňovacie obdobie,
v ktorom vznikol. Daňovník, ktorý počas roka
a) zmenil právnu formu, pokračuje v platení preddavkov na daň vo výške
vypočítanej z dane za predchádzajúce zdaňovacie obdobie predchádzajúce zdaňovaciemu
obdobiu, v ktorom došlo k zmene právnej formy,
b) vznikol splynutím, platí preddavky na daň vo výške vypočítanej zo
súčtu dane daňovníkov zaniknutých splynutím za zdaňovacie obdobie predchádzajúce
zdaňovaciemu obdobiu, v ktorom došlo k zániku daňovníkov,
c) sa zlúčil s iným daňovníkom, platí preddavky na daň vo výške vypočítanej
zo súčtu dane

1. daňovníka zaniknutého zlúčením za zdaňovacie obdobie predchádzajúce
zdaňovaciemu obdobiu, v ktorom došlo k zániku daňovníka,
2. daňovníka, s ktorým sa
zlúčil zaniknutý daňovník, za zdaňovacie obdobie predchádzajúce zdaňovaciemu obdobiu,
v ktorom došlo k zlúčeniu,
d) vznikol rozštiepením, platí preddavky na daň v pomernej výške vypočítanej
z dane daňovníka zaniknutého rozdelením za zdaňovacie obdobie predchádzajúce zdaňovaciemu
obdobiu, v ktorom došlo k zániku daňovníka, zodpovedajúcej pomeru vlastného imania
zaniknutého daňovníka prevzatého daňovníkom vzniknutým rozdelením.

(5) Ak sa daň za predchádzajúce zdaňovacie obdobie týkala len časti zdaňovacieho
obdobia, daňovník v nasledujúcom zdaňovacom období platí preddavky na daň na toto
zdaňovacie obdobie podľa odsekov 1 a 2.
(6) Daňou za predchádzajúce zdaňovacie obdobie sa rozumie daň vypočítaná
zo základu dane zníženého o daňovú stratu uvedeného v daňovom priznaní podanom za
zdaňovacie obdobie bezprostredne predchádzajúce zdaňovaciemu obdobiu, na ktoré sú
platené preddavky na daň, pri použití sadzby dane podľa § 15 uvedenej v daňovom priznaní
podanom za zdaňovacie obdobie, ktoré bezprostredne predchádzalo zdaňovaciemu obdobiu,
na ktoré sú platené preddavky na daň, znížená o úľavy vyplývajúce z tohto zákona.
(7) Do lehoty na podanie daňového priznania, v ktorom je uvedená daň za
predchádzajúce zdaňovacie obdobie, platí daňovník preddavky na daň vypočítané z dane
na základe poslednej známej daňovej povinnosti uvedenej v daňovom priznaní podanom
za zdaňovacie obdobie pred bezprostredne predchádzajúcim zdaňovacím obdobím. Pri
výpočte poslednej známej daňovej povinnosti sa postupuje rovnako ako pri výpočte
dane za predchádzajúce zdaňovacie obdobie vrátane použitia sadzby dane podľa § 15
uvedenej v daňovom priznaní podanom za zdaňovacie obdobie pred bezprostredne predchádzajúcim
zdaňovacím obdobím. Daňovník, ktorý v predchádzajúcom zdaňovacom období vznikol splynutím
alebo rozštiepením a pri zlúčení, platí preddavky na daň do lehoty na podanie daňového
priznania spôsobom a vo výške podľa odseku 4 písm. b) až d).
(8) Daňovník, ktorý podáva daňové priznanie prvýkrát, v zdaňovacom období,
v ktorom má byť podané daňové priznanie, do lehoty na jeho podanie neplatí preddavky
na daň. Sumu preddavkov na daň splatných do lehoty na podanie daňového priznania
vyrovná do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po uplynutí lehoty na podanie
daňového priznania vo výške vypočítanej z dane uvedenej v daňovom priznaní.
(9) Ak sú zaplatené preddavky na daň vyššie, použijú sa na budúce preddavky
alebo sa na základe žiadosti daňovníkovi vrátia. Na postup správcu dane pri vrátení
preddavkov na daň na základe žiadosti daňovníka sa použijú ustanovenia osobitného
predpisu. 126)
(10) Správca dane môže určiť platenie preddavkov na daň inak, ak ide o
ich platenie na základe výšky predpokladanej dane, výšky určenej podľa odsekov 3
a 4 a ak daň uvedená v daňovom priznaní, na ktorej základe sú platené preddavky na
daň, bola zmenená rozhodnutím správcu dane alebo dodatočným daňovým priznaním. V
odôvodnených prípadoch môže správca dane na žiadosť daňovníka určiť platenie preddavkov
na daň inak.
(11) Ak daň vypočítaná v daňovom priznaní je vyššia ako zaplatené preddavky
na daň, daňovník je povinný zaplatiť rozdiel v lehote na podanie daňového priznania.
(12) Správca dane vráti do 30 dní odo dňa podania žiadosti daňovníka zaplatené
preddavky na daň, ak daňovníkovi nevznikla povinnosť platiť preddavky na daň podľa
tohto zákona, alebo rozdiel zaplatených preddavkov na daň, ak daňovník zaplatil preddavky
na daň v sume vyššej, akú bol povinný zaplatiť podľa tohto zákona. Na postup správcu
dane sa pri vrátení takto zaplatených preddavkov alebo rozdielu zaplatených preddavkov
na daň použijú ustanovenia osobitného predpisu. 126)
(13) Výšku preddavkov na daň splatných po lehote na podanie daňového priznania
oznámi správca dane daňovníkovi najneskôr päť dní pred splatnosťou preddavku na daň,
ak správca dane neuplatní postup podľa odseku 10.

Tretí oddiel
Spoločné ustanovenia na vyberanie a platenie dane
§ 43
Daň vyberaná zrážkou
(1) Daň sa vyberá zrážkou vo výške
a) 10% z príjmov podľa odseku 3 písm. r) a s) okrem príjmov zdaňovaných
podľa písmena c),
b) 19% z príjmov podľa odsekov 2 a 3 okrem príjmov zdaňovaných podľa
písmen a) a c),
c) 35% z príjmov podľa odsekov 2 a 3, ak sú tieto príjmy vyplatené, poukázané
alebo pripísané daňovníkovi nespolupracujúceho štátu podľa § 2 písm. x).

(2) Daň z príjmov plynúcich zo zdrojov na území Slovenskej republiky daňovníkom
s obmedzenou daňovou povinnosťou okrem príjmov plynúcich stálej prevádzkarni týchto
daňovníkov (§ 16 ods. 2), ktorá je zaregistrovaná podľa tohto zákona, sa vyberá zrážkou,
ak ide o príjmy podľa § 16 ods. 1 písm. c) až e) prvého, druhého, štvrtého, desiateho
a dvanásteho bodu, § 16 ods. 1 písm. e) deviateho bodu, ak plynú daňovníkovi nespolupracujúceho
štátu podľa § 2 písm. x), a o príjmy podľa § 16 ods. 1 písm. k), úroky a iné výnosy
z poskytnutých úverov a pôžičiek a z derivátov podľa osobitného predpisu. 76)
(3) Daň z príjmov plynúcich zo zdrojov na území Slovenskej republiky
daňovníkom s obmedzenou daňovou povinnosťou a neobmedzenou daňovou povinnosťou sa
vyberá zrážkou, ak ide o
a) úrok, výhru alebo iný výnos plynúci z vkladov na vkladných knižkách,
z peňažných prostriedkov bežných účtov, z účtov stavebných sporiteľov a z vkladových
účtov s výnimkou, ak je príjemcom úroku alebo výnosu podielový fond, 66) doplnkový
dôchodkový fond, 35) dôchodkový fond, 134a) banka alebo pobočka zahraničnej banky
94) alebo Exportno-importná banka Slovenskej republiky, 95)
b) výnos z majetku v podielovom fonde, 74b) príjmy z podielových listov
dosiahnuté z ich vyplatenia (vrátenia), výnos z vkladových certifikátov, depozitných
certifikátov a z vkladových listov s výnimkou, ak je príjemcom výnosu alebo príjmu
podielový fond, 66) doplnkový dôchodkový fond 35) a dôchodkový fond, 134a)
c) peňažnú výhru v lotériách a iných podobných hrách a peňažnú výhru
z reklamných súťaží a žrebovaní [ § 8 ods. 1 písm. i)] okrem výhier oslobodených
od dane podľa § 9,
d) peňažnú cenu z verejných súťaží, zo súťaží, v ktorých je okruh súťažiacich
obmedzený podmienkami súťaže, alebo ak ide o súťažiacich vybraných usporiadateľom
súťaže, a zo športových súťaží [ § 8 ods. 1 písm. j)] s výnimkou cien oslobodených
od dane podľa § 9,
e) dávku z celoeurópskeho osobného dôchodkového produktu podľa osobitného
predpisu34a) a dávku z doplnkového dôchodkového sporenia podľa osobitného predpisu35)
[§ 7 ods. 1 písm. d)],
f) plnenia z poistenia pre prípad dožitia určitého veku [ § 7 ods. 1
písm. e)],
g) príjmy fondu prevádzky, údržby a opráv, 135) ktorými sú
1. príjmy za prenájom spoločných častí domu, spoločných zariadení
domu, spoločných nebytových priestorov, príslušenstva a priľahlého pozemku vrátane
prijatých úrokov z omeškania a pokút súvisiacich s týmto prenájmom,
2. zmluvné pokuty a úroky z omeškania vzniknuté použitím prostriedkov
tohto fondu,
3. príjmy z predaja spoločných nebytových priestorov, spoločných
častí domu alebo spoločných zariadení domu, ak sa vlastníci bytov a nebytových priestorov
v dome nedohodli inak,

h) príjmy z vytvorenia diela a z podania umeleckého výkonu27) podľa §
6 ods. 2 písm. a) a príjmy podľa § 6 ods. 4, ak daňovník neuplatní postup podľa odseku
14,
i) výnos (príjem) z dlhopisov a pokladničných poukážok, ak plynie daňovníkovi
nezaloženému alebo nezriadenému na podnikanie ( § 12 ods. 2) a Národnej banke Slovenska,
j) poistné zo zaplateného poistného na verejné zdravotné poistenie, o
ktoré si daňovník znížil v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach príjem podľa §
5 alebo § 6, vrátené zdravotnou poisťovňou tomuto daňovníkovi z ročného zúčtovania
poistného, 136aa)
k) náhradu za stratu na zárobku vyplatenú zamestnancovi podľa osobitného
predpisu, 23aa) ak sa na účely jej výpočtu nevychádza z priemerného mesačného čistého
zárobku zamestnanca podľa osobitného predpisu, 23ab)
l) výnos (príjem) z predaja dlhopisov a pokladničných poukážok, ak plynú
daňovníkovi nezaloženému alebo nezriadenému na podnikanie (§ 12 ods. 2) a Národnej
banke Slovenska,
m) kompenzačné platby podľa osobitného predpisu, 37ad)
n) výnos (príjem) z dlhopisov a pokladničných poukážok, ak plynie fyzickej
osobe, okrem výnosov zo štátnych dlhopisov a štátnych pokladničných poukážok plynúcich
tejto fyzickej osobe,
o) peňažné plnenie a nepeňažné plnenie, ktoré bolo poskytnuté poskytovateľovi
zdravotnej starostlivosti od držiteľa [§ 8 ods. 1 písm. l)] okrem týchto plnení,
ak sú vyplácané za klinické skúšanie,37ab)
p) poistné zo zaplateného poistného na verejné zdravotné poistenie vrátené
zdravotnou poisťovňou z ročného zúčtovania poistného z dôvodu uplatnenia odpočítateľnej
položky podľa osobitného predpisu, 136aaa)
q) príjmy za výkup odpadu vyplatené podľa osobitného predpisu 37af)
8 ods. 1 písm. o)],
r) príjmy podľa § 3 ods. 1 písm. e) a g), okrem príjmov zdaňovaných podľa
odseku 2, plynúce fyzickej osobe a príjmov podľa § 3 ods. 1 písm. g) oslobodených
od dane podľa § 9; daň vyberaná zrážkou sa nevyberá z príjmov, ktoré sú predmetom
dane podľa § 12 ods. 7 písm. c) prvého bodu, ak je ich príjemcom podielový fond,66)
doplnkový dôchodkový fond35) a dôchodkový fond,134a)
s) príjmy podľa § 12 ods. 7 písm. c) druhého bodu, ak sú vyplácané daňovníkovi
z nespolupracujúceho štátu, a príjmy podľa § 3 ods. 1 písm. f) vyplácané verejnou
obchodnou spoločnosťou alebo komanditnou spoločnosťou, ktorej uvedený príjem plynul
z dôvodu, že sa podieľa na základnom imaní obchodnej spoločnosti alebo družstva,
t) vyplatené oceňovacie rozdiely z precenenia pri zlúčení, splynutí alebo
rozštiepení obchodných spoločností alebo družstiev v sume prevyšujúcej podiel podľa
§ 17e ods. 14 alebo z precenenia pri rozdelení odštiepením obchodných spoločností
alebo družstiev v sume prevyšujúcej podiel podľa § 17ea ods. 13,
u) príjmy z činnosti športového odborníka podľa osobitného predpisu,29aa)
ak daňovník neuplatní postup podľa odseku 14.

(4) Základom dane pre daň vyberanú zrážkou pri príjmoch uvedených v odsekoch
2 a 3 je iba príjem, ak sa nepostupuje podľa odseku 5, 9 alebo odseku 10. Základ
dane a daň sa zaokrúhľujú podľa § 47; v prípade účtov znejúcich na cudziu menu sa
základ dane určí v cudzej mene, a to bez zaokrúhlenia.
(5) Základom dane pre daň vyberanú zrážkou z príjmov uvedených

a) v odseku 3 písm. e) a f) je plnenie znížené o zaplatené vklady alebo poistné;
v prípade preddavkovo uskutočňovaných výplat z poistenia pre prípad dožitia určitého
veku podlieha dani vyberanej zrážkou rozdiel medzi zaplateným poistným a vyšším plnením
z poistenia pre prípad dožitia určitého veku, a to v tom zdaňovacom období, v ktorom
pri výplate z poistenia celkový úhrn súm plnenia z poistenia pre prípad dožitia určitého
veku presiahne celkový úhrn súm zaplateného poistenia, pričom vybraná daň z predchádzajúcich
výplat sa započíta na úhradu celkovej dane; ak ide o dôchodok, rozdelia sa zaplatené
vklady alebo poistné na obdobie poberania dôchodku; ak nie je obdobie poberania dôchodku
dohodnuté, určí sa ako rozdiel medzi strednou dĺžkou života podľa údajov vyhlasovaných
Štatistickým úradom Slovenskej republiky a vekom daňovníka v čase, keď dôchodok začne
po prvý raz poberať,
b) v odseku 3 písm. h) je príjem znížený o zrazený príspevok podľa osobitného predpisu,
136ad)
c) v odseku 3 písm. i) a l) je úhrn týchto výnosov (príjmov) v zdaňovacom období,
v ktorom dôjde k ich vyplateniu, poukázaniu alebo pripísaniu v prospech daňovníka
znížených o obstarávaciu cenu dlhopisov vyradených z majetku podľa osobitného predpisu
1) v príslušnom zdaňovacom období a poplatky súvisiace s ich obstaraním,
d) v odseku 2 a odseku 3 písm. r) a s) je vyrovnací podiel alebo podiel na likvidačnom
zostatku znížený o hodnotu splateného vkladu zistenú podľa § 25a písm. c) až f) a
v ostatných prípadoch o nadobúdaciu cenu zistenú spôsobom podľa § 25a za každý podiel
jednotlivo, pričom ak je hodnota jednotlivého splateného vkladu vyššia ako vyrovnací
podiel alebo podiel na likvidačnom zostatku, na rozdiel sa neprihliada,
e) v odseku 2 je príjem z prerozdelenia kapitálového fondu z príspevkov znížený o
hodnotu príspevku do kapitálového fondu z príspevkov splateného daňovníkom [§ 2 písm.
ac)].
(6) Daňová povinnosť daňovníka, ak ide o príjmy, z ktorých sa daň vyberá
zrážkou, sa považuje za splnenú riadnym vykonaním zrážky dane. Daň vyberanú zrážkou
je možné považovať za preddavok na daň, ak bola vybraná z
a) príjmov podľa § 16 ods. 1 písm. d) u daňovníka s obmedzenou daňovou
povinnosťou,
b) príjmov podľa § 16 ods. 1 písm. c) a e) prvého, druhého, štvrtého,
desiateho a dvanásteho bodu, úrokov a iných výnosov z poskytnutých úverov, pôžičiek
a derivátov podľa osobitného predpisu 76) a príjmov z podielových listov dosiahnutých
z ich vyplatenia (vrátenia) u daňovníka z členského štátu Európskej únie a daňovníka
s obmedzenou daňovou povinnosťou v ďalších štátoch, ktoré sú zmluvnou stranou Dohody
o Európskom hospodárskom priestore,
c) príjmov z podielových listov dosiahnutých z ich vyplatenia (vrátenia)
u daňovníka s neobmedzenou daňovou povinnosťou podľa § 2 písm. d) okrem daňovníka
nezaloženého alebo nezriadeného na podnikanie ( § 12 ods. 2) a Národnej banke Slovenska,
d) zrušené od 18.4.2023

(7) Ak sa daňovník podľa odseku 6 písm. a) až c) rozhodne daň vyberanú
zrážkou z príjmov podľa odseku 6 písm. a) až c považovať za preddavok na daň, môže
tento preddavok odpočítať od dane v daňovom priznaní, pričom, ak suma dane vyberanej
zrážkou prevyšuje vypočítanú výšku dane daňovníka v daňovom priznaní, má nárok na
vrátenie daňového preplatku; 126) rovnako aj spoločník verejnej obchodnej spoločnosti
alebo komplementár komanditnej spoločnosti si môže odpočítať pomernú časť dane, ktorá
bola zrazená verejnej obchodnej spoločnosti alebo komanditnej spoločnosti, a to v
rovnakom pomere, v akom sa rozdeľuje časť zisku pripadajúca na spoločníka alebo komplementára
podľa spoločenskej zmluvy, inak rovným dielom; manželia, ktorým plynú príjmy z ich
bezpodielového spoluvlastníctva, pri ktorých možno odpočítať daň vyberanú zrážkou
ako preddavok, si môžu odpočítať pomernú časť zrazenej dane, a to v rovnakom pomere,
v akom sa zdaňujú tieto príjmy.
(8) Daňovník, ktorý si môže podľa odseku 7 odpočítať daň vybranú zrážkou
a ktorý pri zisťovaní základu dane postupuje podľa § 17 až 29, zahrnie príjmy, z
ktorých sa daň vyberá zrážkou, do základu dane za to zdaňovacie obdobie, v ktorom
došlo k vybraniu dane.
(9) Ak plynú výnosy z cenných papierov príjemcovi od správcovskej spoločnosti,
66) je základom dane pre daň vyberanú zrážkou vyplácaný výnos z majetku v podielovom
fonde 74b) znížený o príjmy prijaté správcovskou spoločnosťou, z ktorých sa daň vyberá
zrážkou.
(10) Zrážku dane je povinný vykonať platiteľ dane pri výplate, poukázaní
alebo pri pripísaní úhrady v prospech daňovníka. Za pripísanie úhrady v prospech
daňovníka sa považuje aj príjem dosiahnutý v dôsledku zápočtu vzájomných pohľadávok
a záväzkov alebo priradenie nákladov stálej prevádzkarni jej zriaďovateľom, ktorý
uskutočnil úhrady vzťahujúce sa k týmto nákladom v inom štáte. Za pripísanie úhrady
v prospech daňovníka pri výnosoch z cenných papierov plynúcich príjemcovi od správcovských
spoločností sa nepovažuje zahrnutie výnosu do aktuálnej ceny už vydaného podielového
listu, ktorým je splnená povinnosť každoročného vyplácania výnosu z majetku podielového
fondu. Pri vyplatení (vrátení) podielového listu sa vykoná zrážka dane z kladného
rozdielu medzi vyplatenou nezdanenou sumou a vkladom podielnika, ktorým je úhrn predajných
cien podielových listov pri ich vydaní; ak ide o príjemcu, ktorým je obchodník s
cennými papiermi alebo zahraničný obchodník s cennými papiermi držiaci podielové
listy vo svojom mene pre svojich klientov v rámci poskytovania investičnej služby
na území Slovenskej republiky prostredníctvom svojej pobočky alebo bez zriadenia
pobočky, zrážka dane sa nevykoná a platiteľom dane vyberanej zrážkou z vyplatenia
(vrátenia) podielového listu je obchodník s cennými papiermi alebo zahraničný obchodník
s cennými papiermi. Rovnaký postup sa použije aj v prípade, ak vypláca podielové
listy alebo obdobné cenné papiere zahraničný subjekt kolektívneho investovania alebo
zahraničná správcovská spoločnosť. 136a)
(11) Platiteľ dane je povinný zrazenú daň odviesť správcovi dane najneskôr
do pätnásteho dňa každého mesiaca za predchádzajúci kalendárny mesiac, ak správca
dane na žiadosť platiteľa dane neurčí inak. Zrážka dane sa vykoná zo sumy úhrady
alebo pripísania dlžnej sumy v prospech daňovníka. Za úhradu sa považuje aj nepeňažné
plnenie. Súčasne je platiteľ dane v rovnakej lehote povinný predložiť správcovi dane
oznámenie o zrazení a odvedení dane na tlačive, ktorého vzor určí finančné riaditeľstvo
a uverejní ho na svojom webovom sídle. Toto tlačivo obsahuje súhrnné údaje o zrazenej
a odvedenej dani vyberanej zrážkou v členení na daňovníkov podľa

a) § 2 písm. d),
okrem daňovníka podľa § 2 písm. x),
b) § 2 písm. e), okrem daňovníka podľa § 2 písm. x); ak tento daňovník požiada správcu
dane o vydanie potvrdenia o zaplatení dane z príjmu, tlačivo obsahuje aj údaje v
členení podľa písmena c),
c) § 2 písm. x); pre tohto daňovníka tlačivo obsahuje aj údaje o zrazenej dani v
členení na jednotlivé druhy príjmov podľa § 16 ods. 1, sumu zdaniteľného príjmu,
sadzbu dane, sumu zrazenej dane, dátum úhrady zdaniteľného príjmu a dátum odvedenia
zrazenej dane, pričom, ak ide o

1. fyzickú osobu, tlačivo obsahuje tiež meno, priezvisko,
adresu trvalého pobytu a dátum jej narodenia,
2. právnickú osobu, tlačivo obsahuje
tiež názov, adresu sídla a jej identifikačné číslo.
(12) Ak platiteľ dane nevykoná zrážku dane alebo zrazenú daň včas neodvedie,
bude sa od neho vymáhať rovnako ako ním nezaplatená daň. Podobne sa postupuje, ak
platiteľ dane nezrazí daň v správnej výške.
(13) Platiteľom dane z príjmov uvedených v odseku 3 písm. g) je spoločenstvo
vlastníkov bytov a nebytových priestorov 135) alebo fyzická osoba alebo právnická
osoba, s ktorou vlastníci bytov a nebytových priestorov domu uzatvorili zmluvu o
výkone správy. 135) Tento platiteľ dane je povinný daň odviesť správcovi dane najneskôr
do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po uplynutí kalendárneho roka, v ktorom
boli tieto príjmy poukázané alebo pripísané v prospech účtu fondu prevádzky, údržby
a opráv. 135) Súčasne je platiteľ dane povinný v rovnakej lehote predložiť správcovi
dane oznámenie o zrazení a odvedení dane na tlačive, ktorého vzor určí finančné riaditeľstvo
a uverejní ho na svojom webovom sídle.
(14) Z príjmov podľa odseku 3 písm. h) a u) sa daň nevyberie, len ak sa
daňovník vopred písomne dohodne s platiteľom dane. Takúto dohodu je povinný platiteľ
dane oznámiť správcovi dane najneskôr do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho
po uplynutí kalendárneho roka, v ktorom bola uzavretá, a to na tlačive, ktorého vzor
určí finančné riaditeľstvo a uverejní ho na svojom webovom sídle. Toto tlačivo obsahuje
identifikačné údaje o daňovníkovi, ktorým je fyzická osoba, a to meno, priezvisko,
adresa trvalého pobytu a rodné číslo alebo dátum narodenia, ak ide o daňovníka, ktorý
nemá pridelené rodné číslo v Slovenskej republike.
(15) Platiteľom dane z príjmov uvedených v odseku 3 písm. i) a l) je daňovník
nezaložený alebo nezriadený na podnikanie (§ 12 ods. 2) a Národnej banke Slovenska.
Títo platitelia sú povinní daň odviesť správcovi dane najneskôr do konca kalendárneho
mesiaca nasledujúceho po uplynutí zdaňovacieho obdobia, v ktorom im boli tieto príjmy
vyplatené, poukázané alebo pripísané v prospech. Súčasne je platiteľ dane povinný
v rovnakej lehote predložiť správcovi dane oznámenie o zrazení a odvedení dane na
tlačive, ktorého vzor určí finančné riaditeľstvo a uverejní ho na svojom webovom
sídle.
(16) Platiteľom dane z príjmov uvedených v odseku 3 písm. n) je obchodník
s cennými papiermi, ktorý drží finančné nástroje a peňažné prostriedky klientov,
z ktorých tieto príjmy plynú.
(17) Platiteľom dane z nepeňažných plnení uvedených v odseku 3 písm.
o) je príjemca nepeňažného plnenia. Tento platiteľ dane je povinný daň odviesť správcovi
dane do troch kalendárnych mesiacov po uplynutí kalendárneho roka, v ktorom bolo
nepeňažné plnenie prijaté. Na tlačive, ktorého vzor určí finančné riaditeľstvo a
uverejní ho na svojom webovom sídle, je správcovi dane povinný predložiť

a) platiteľ
dane do troch kalendárnych mesiacov po uplynutí kalendárneho roka oznámenie o zrazení
a odvedení dane; toto tlačivo obsahuje údaje o výške nepeňažného plnenia od jednotlivých
držiteľov a o zrazenej a odvedenej dani vyberanej zrážkou, meno, priezvisko, adresu
trvalého pobytu, adresu zdravotníckeho zariadenia, v ktorom platiteľ poskytuje zdravotnú
starostlivosť alebo vykonáva závislú činnosť zamestnanca, dátum narodenia, daňové
identifikačné číslo, ak mu bolo pridelené,
b) držiteľ do konca kalendárneho mesiaca po uplynutí kalendárneho roka, v ktorom
bolo nepeňažné plnenie poskytnuté, oznámenie o výške nepeňažného plnenia, dátume
jeho poskytnutia, a tiež údaje o fyzickej osobe, ktorej bolo poskytnuté, a to meno,
priezvisko, adresu zdravotníckeho zariadenia, v ktorom fyzická osoba poskytuje zdravotnú
starostlivosť alebo vykonáva závislú činnosť zamestnanca, dátum narodenia, daňové
identifikačné číslo tejto fyzickej osoby, ak jej bolo pridelené.
(18) Ak platiteľ dane podľa odseku 17 nemá pridelené číslo účtu správcu
dane vedeného pre daňovníka, je povinný oznámiť správcovi dane začatie poberania
týchto nepeňažných plnení do pätnástich dní po uplynutí kalendárneho mesiaca, v ktorom
nepeňažné plnenie prijal. Platiteľ dane, ktorému do lehoty na podanie oznámenia o
zrazení a odvedení dane správca dane neoznámil číslo účtu správcu dane vedeného pre
daňovníka, je povinný odviesť daň správcovi dane v lehote do ôsmich dní od doručenia
tohto oznámenia, ak mu toto oznámenie bolo doručené po lehote na podanie oznámenia
o zrazení a odvedení dane. V rovnakej lehote je tento platiteľ dane povinný predložiť
správcovi dane aj oznámenie o zrazení a odvedení dane. Vzor oznámenia podľa prvej
vety určí finančné riaditeľstvo a uverejní ho na svojom webovom sídle, pričom toto
tlačivo obsahuje aj meno, priezvisko, adresu trvalého pobytu a rodné číslo fyzickej
osoby alebo dátum narodenia, ak ide o zahraničnú fyzickú osobu.
(19) Výšku nepeňažného plnenia uvedenú v odseku 3 písm. o) je povinný držiteľ
oznámiť príjemcovi tohto plnenia v lehote do konca kalendárneho mesiaca po uplynutí
kalendárneho roka, v ktorom nepeňažné plnenie poskytol. Ak nepeňažné plnenie poskytol
držiteľ prostredníctvom iného držiteľa, ktorý je treťou osobou, ktorá sprostredkuje
poskytnutie tohto plnenia, výšku nepeňažného plnenia prijímateľovi tohto plnenia
a správcovi dane podľa odseku 17 písm. b) oznamuje tento iný držiteľ, ak sa držitelia
písomne nedohodnú inak; to neplatí, ak je týmto držiteľom, ktorý je treťou osobou,
ktorá sprostredkuje poskytnutie plnenia od držiteľa, zahraničná osoba.
(20) Príjmy uvedené v odseku 3 písm. o) plynúce daňovníkovi s neobmedzenou
daňovou povinnosťou sa zdania daňou vyberanou zrážkou, a to aj ak plynú zo zdrojov
v zahraničí. Pri peňažnom plnení a nepeňažnom plnení uvedenom v odseku 3 písm. o)
plynúcom zo zdrojov v zahraničí postupuje prijímateľ týchto plnení spôsobom uvedeným
v odsekoch 17 a 18. Ak je toto peňažné plnenie a nepeňažné plnenie vyplatené alebo
poskytnuté držiteľom, ktorým je fyzická osoba s bydliskom v zahraničí alebo právnická
osoba so sídlom v zahraničí, ktorá má na území Slovenskej republiky organizačnú zložku
alebo stálu prevádzkareň, postupuje sa pri peňažnom plnení podľa odsekov 10 až 12
a pri nepeňažnom plnení podľa odsekov 17 až 19. Ak plynú daňovníkovi s neobmedzenou
daňovou povinnosťou príjmy uvedené v odseku 3 písm. o) zo štátu, s ktorým Slovenská
republika má uzavretú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia, postupuje sa pri zamedzení
dvojitého zdanenia podľa tejto zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia.
(21) Ak podmienka priameho podielu na základnom imaní počas najmenej 24
bezprostredne po sebe nasledujúcich mesiacov pre oslobodenie príjmov podľa § 13 ods.
2 písm. f) a h) je splnená po dni, v ktorom platiteľ dane vyplatil príjem daňovníkovi,
správca dane na základe žiadosti vráti daň zrazenú platiteľom dane daňovníkovi. Daňovník
môže požiadať o vrátenie tejto zrazenej dane najskôr v prvý deň po uplynutí 24 bezprostredne
po sebe nasledujúcich mesiacov. Pri vrátení dane sa postupuje ako pri vrátení daňového
preplatku.126) Žiadosť o vrátenie dane podáva daňovník na tlačive, ktorého vzor určí
finančné riaditeľstvo a uverejní ho na svojom webovom sídle, pričom žiadosť musí
obsahovať identifikačné údaje daňovníka, a to názov, sídlo, identifikačné číslo organizácie
a daňové identifikačné číslo, ak mu bolo pridelené, a ďalšie údaje potrebné na vrátenie
zrazenej dane.
(22) Príjmy uvedené v odseku 3 písm. i) a l) plynúce daňovníkovi s neobmedzenou
daňovou povinnosťou, okrem Národnej banky Slovenska, sa zdania daňou vyberanou zrážkou,
a to aj ak plynú zo zdrojov v zahraničí. Pri príjmoch uvedených v odseku 3 písm.
i) a l) plynúcich zo zdrojov v zahraničí postupuje prijímateľ, okrem Národnej banky
Slovenska, spôsobom uvedeným v odseku 15. Ak plynú daňovníkovi s neobmedzenou daňovou
povinnosťou, okrem Národnej banky Slovenska, príjmy uvedené v odseku 3 písm. i) a
l) zo štátu, s ktorým Slovenská republika má uzavretú zmluvu o zamedzení dvojitého
zdanenia, postupuje sa pri zamedzení dvojitého zdanenia podľa tejto zmluvy o zamedzení
dvojitého zdanenia.
(23) Daňovník s neobmedzenou daňovou povinnosťou môže zamedziť dvojitému
zdaneniu podľa odsekov 20 a 22 v oznámení platiteľa dane o zrazení a odvedení dane
podľa odseku 15 a odseku 17 písm. a). Držiteľ, ktorým je fyzická osoba s bydliskom
v zahraničí alebo právnická osoba so sídlom v zahraničí, ktorá má na území Slovenskej
republiky organizačnú zložku alebo stálu prevádzkareň, vystaví na účely zamedzenia
dvojitého zdanenia prijímateľovi peňažného plnenia uvedeného v odseku 3 písm. o)
potvrdenie o výške tohto plnenia a zrazenej dani podľa odseku 10 v lehote do konca
kalendárneho mesiaca po uplynutí kalendárneho roka, v ktorom bolo peňažné plnenie
vyplatené, poukázané alebo pripísané v prospech prijímateľa. Ak prijímateľ v takom
prípade zamedzuje dvojitému zdaneniu podľa odseku 20, toto potvrdenie je prílohou
oznámenia podľa odseku 17 písm. a). Ak výsledkom zamedzenia dvojitého zdanenia je
suma na vrátenie, na postup správcu dane sa pri jej vrátení použijú ustanovenia osobitného
predpisu.126)
(24) Platiteľom dane z príjmov podľa odseku 3 písm. s) je

a) vyplácajúca
verejná obchodná spoločnosť alebo vyplácajúca komanditná spoločnosť, ak má sídlo
na území Slovenskej republiky, prostredníctvom ktorej sa vyplácajú uvedené príjmy
spoločníkom verejných obchodných spoločností alebo komplementárom komanditných spoločností,
b) vyplácajúca obchodná spoločnosť alebo vyplácajúce družstvo so sídlom na území
Slovenskej republiky, ak vypláca tieto príjmy daňovníkovi s obmedzenou daňovou povinnosťou,
ktorým je zahraničná osoba, ktorá nepodlieha zdaneniu obdobne ako spoločnosť s ručením
obmedzeným alebo akciová spoločnosť, zriadená a umiestnená na území Slovenskej republiky,
pričom ak takáto zahraničná osoba nepreukáže vyplácajúcej obchodnej spoločnosti alebo
vyplácajúcemu družstvu konečných príjemcov vyplácaných príjmov, vyberie daň zrážkou
z celej vyplatenej sumy príjmov.
(25) Ak platiteľ dane nevie preukázať konečného príjemcu vyplácaného
príjmu podľa § 16 ods. 1, zrazí daň vo výške podľa odseku 1 písm. c) z tohto príjmu
a v oznámení o zrazení a odvedení dane podávanom podľa odseku 11 neuvádza identifikačné
údaje o prijímateľovi, ak ide o

a) fyzickú osobu v členení meno, priezvisko, adresu
trvalého pobytu a dátum jej narodenia,
b) právnickú osobu v členení názov, adresa sídla a jej identifikačné číslo.

§ 43a
(1) Ak má daňovník pochybnosti o správnosti zrazenej dane alebo preddavku
na daň, môže požiadať o vysvetlenie platiteľa dane v lehote do 12 kalendárnych mesiacov
odo dňa, keď k zrážke dane alebo preddavku na daň došlo. V žiadosti uvedie dôvody
preukazujúce jeho pochybnosti. Platiteľ dane je povinný písomne oznámiť daňovníkovi
požadované údaje v lehote do 30 dní odo dňa doručenia žiadosti a v tej istej lehote
prípadnú chybu opraviť. Ak platiteľ dane nesplní túto povinnosť, daňovník je oprávnený
podať sťažnosť správcovi dane v lehote do 60 dní odo dňa, keď mal platiteľ dane doručiť
daňovníkovi písomné vysvetlenie a prípadnú chybu opraviť.
(2) Ak po doručení písomného vysvetlenia platiteľa dane podľa odseku 1
daňovník nesúhlasí s postupom platiteľa dane, môže podať sťažnosť na postup platiteľa
dane správcovi dane, a to v lehote do 30 dní odo dňa doručenia písomného vysvetlenia
platiteľa dane daňovníkovi.
(3) Správca dane, ktorý je miestne príslušný platiteľovi dane podľa tohto
zákona alebo podľa osobitného predpisu, 136ab) o sťažnosti uvedenej v odseku 1 alebo
odseku 2 rozhodne tak, že sťažnosti vyhovie v plnom rozsahu alebo vyhovie čiastočne
a súčasne uloží platiteľovi dane povinnosť vykonať nápravu v určenej lehote, alebo
sťažnosť zamietne. Rozhodnutie o sťažnosti sa doručí daňovníkovi aj platiteľovi dane,
pričom daňovník a platiteľ dane sa môžu proti nemu odvolať v lehote do 30 dní odo
dňa jeho doručenia. Odvolanie má odkladný účinok. Ak platiteľ dane nevykoná nápravu
v lehote určenej v rozhodnutí, správca dane uloží platiteľovi dane pokutu podľa osobitného
predpisu. 136ac)

§ 44
Zabezpečenie dane
(1) Správca dane môže rozhodnutím uložiť fyzickým osobám a právnickým osobám,
aby pri peňažnom plnení poskytnutom inému daňovníkovi zrážali na zabezpečenie dane
sumu vo výške 9,5% z peňažného plnenia. Suma zabezpečenia dane sa považuje za preddavok
na daň.
(2) Na zabezpečenie dane zo zdaniteľných príjmov okrem príjmov, z ktorých
sa daň vyberá zrážkou a príjmov zo závislej činnosti, z ktorých sa zráža preddavok
na daň podľa § 35, je platiteľ dane, ktorý vypláca, poukazuje alebo pripisuje úhrady
v prospech daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou, okrem daňovníka podľa § 2
písm. t) alebo daňovníka štátu, ktorý je zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom
priestore, povinný zrážať sumu vo výške 19% z peňažného plnenia a v prospech daňovníka
nespolupracujúceho štátu podľa § 2 písm. x) povinný zrážať sumu vo výške 35% z peňažného
plnenia. Ak ide o podiel daňovníka, ktorý je spoločníkom verejnej obchodnej spoločnosti,
komplementárom komanditnej spoločnosti alebo členom európskeho zoskupenia hospodárskych
záujmov, suma na zabezpečenie dane sa zráža bez ohľadu na vyplatenie podielu na zisku
najneskôr do troch mesiacov nasledujúcich po uplynutí zdaňovacieho obdobia. Postup
podľa druhej vety sa neuplatní u spoločníka verejnej obchodnej spoločnosti a komplementára
komanditnej spoločnosti, ktorých podiel je zdaňovaný na úrovni reverzného hybridného
subjektu.
(3) Sumy na zabezpečenie dane podľa odsekov 1 a 2 sa odvádzajú do pätnásteho
dňa každého kalendárneho mesiaca za predchádzajúci kalendárny mesiac príslušnému
správcovi dane. Túto skutočnosť je platiteľ dane v rovnakej lehote povinný oznámiť
správcovi dane, ak správca dane na žiadosť platiteľa dane neurčí inak, a to na tlačive,
ktorého vzor určí finančné riaditeľstvo a uverejní ho na svojom webovom sídle. Toto
tlačivo obsahuje súhrnné údaje o zabezpečenej a odvedenej dani v členení na daňovníkov
podľa

a) § 2 písm. d), okrem daňovníka podľa § 2 písm. x),
b) § 2 písm. e), okrem daňovníka podľa § 2 písm. x); ak tento daňovník požiada správcu
dane o vydanie potvrdenia o zaplatení dane z príjmu, tlačivo obsahuje aj údaje v
členení podľa písmena c),
c) § 2 písm. x); pre tohto daňovníka tlačivo obsahuje aj údaje o zabezpečenej dani
v členení na jednotlivé druhy príjmov podľa § 16 ods. 1, sumu zdaniteľného príjmu,
sadzbu dane, zrazenú sumu na zabezpečenie dane, dátum úhrady zdaniteľného príjmu
a dátum odvedenia zabezpečenej dane, pričom, ak ide o

1. fyzickú osobu, tlačivo obsahuje
tiež meno, priezvisko, adresu trvalého pobytu a dátum jej narodenia,
2. právnickú
osobu, tlačivo obsahuje tiež názov, adresu sídla a jej identifikačné číslo.
(4) Platiteľ dane nezrazí sumu na zabezpečenie dane podľa odseku 2, ak
daňovník predloží potvrdenie od správcu dane, že platí preddavky na daň podľa § 34
alebo § 42, ak správca dane nerozhodne inak.
(5) Ak daňovník nepodá daňové priznanie, zrazením sumy na zabezpečenie
dane podľa odsekov 1 a 2 môže správca dane rozhodnúť, že daňová povinnosť daňovníka
je splnená.
(6) Platiteľ dane, ktorý nevykoná zrážku sumy na zabezpečenie dane alebo
ju zrazí v nesprávnej výške, alebo zrazenú sumu na zabezpečenie dane včas neodvedie,
zodpovedá za daň, ktorá sa mala zabezpečiť rovnako, ako za daň nezaplatenú platiteľom
dane.
(7) Ak platiteľ dane nevie preukázať konečného príjemcu vyplácaného príjmu
podľa § 16 ods. 1, zrazí na zabezpečenie dane sumu vo výške 35% z tohto príjmu a
v oznámení o zrazení a odvedení dane podávanom podľa odseku 3 písm. c) neuvádza identifikačné
údaje o prijímateľovi, ak ide o

a) fyzickú osobu v členení meno, priezvisko, adresu
trvalého pobytu a dátum jej narodenia,
b) právnickú osobu v členení názov, adresa sídla a jej identifikačné číslo.

§ 45
Zamedzenie dvojitého zdanenia
(1) Ak plynú daňovníkovi s neobmedzenou daňovou povinnosťou príjmy zo štátu,
s ktorým Slovenská republika má uzavretú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia, postupuje
sa pri zamedzení dvojitého zdanenia podľa tejto zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia
s výnimkou uvedenou v odseku 3 písm. c). Ak sa podľa zmluvy o zamedzení dvojitého
zdanenia uplatňuje metóda zápočtu dane, daň zaplatená v druhom zmluvnom štáte sa
započíta na úhradu dane podľa tohto zákona najviac sumou, ktorá môže byť v druhom
zmluvnom štáte vyberaná v súlade s touto zmluvou o zamedzení dvojitého zdanenia,
pričom zápočet dane sa vykoná najviac v sume dane pripadajúcej na príjmy plynúce
zo zdrojov v zahraničí. Úhrn príjmov (základov dane) podliehajúcich zdaneniu v zahraničí,
pri ktorých je uplatňovaný zápočet dane podľa zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia,
sa zaokrúhľuje podľa § 47. Základom dane z príjmov podliehajúcich zdaneniu v zahraničí
sa na účely zápočtu dane rozumie základ dane vyčíslený z príjmov podľa § 5, § 6 ods.
3 a 4, § 8 a základ dane vyčíslený podľa § 17 ods. 14 a osobitný základ dane podľa
§ 7 a 51e. Percentuálny podiel príjmov zo zdrojov v zahraničí k celkovému základu
dane v zdaňovacom období sa zaokrúhľuje podľa § 47, pričom u daňovníka, ktorý je
fyzickou osobou, sa rozumie celkovým základom dane (na účely zápočtu dane) základ
dane neznížený o nezdaniteľné časti základu dane podľa § 11. Maximálna výška dane
zaplatenej v zahraničí, ktorú je možné započítať, sa zaokrúhli podľa § 47. Započítať
možno iba daň vzťahujúcu sa na príjmy zahrnuté do základu dane za príslušné zdaňovacie
obdobie. Ak sa podľa zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia uplatňuje metóda vyňatia
príjmov, základom dane alebo daňovou stratou z príjmov podliehajúcich zdaneniu v
zahraničí na účely vyňatia príjmov je základ dane vyčíslený z príjmov podľa § 5,
§ 6 ods. 3 a 4, § 8, základ dane alebo daňová strata vyčíslená podľa § 17 ods. 14
a osobitný základ dane podľa § 7 a 51e.
(2) Ak plynú daňovníkovi príjmy zo zdrojov v zahraničí, ktorého zdaňovacie
obdobie je iné ako v Slovenskej republike, a v lehote na podanie daňového priznania
podľa § 49 nemá doklad o zaplatení dane od správcu dane v zahraničí, uvedie v daňovom
priznaní predpokladanú výšku príjmov plynúcich zo zdrojov v zahraničí a daň pripadajúcu
na tieto príjmy za zdaňovacie obdobie, za ktoré podáva daňové priznanie.
(3) Metóda vyňatia príjmov podľa odseku 1 sa uplatní, ak daňovníkovi
s neobmedzenou daňovou povinnosťou plynú príjmy zo závislej činnosti
a) za prácu vykonávanú pre Európsku úniu a jej orgány, ktoré boli preukázateľne
zdanené v prospech všeobecného rozpočtu Európskej únie, alebo
b) zo zdrojov v zahraničí, zo štátu, s ktorým Slovenská republika nemá
uzavretú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia, a tieto príjmy boli v zahraničí preukázateľne
zdanené,
c) zo zdrojov v zahraničí zo štátu, s ktorým Slovenská republika má uzavretú
zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia a tieto príjmy boli v zahraničí preukázateľné
zdanené, ak je tento postup pre daňovníka výhodnejší.

(4) Podrobnejšie postupy uplatňovania zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia
vo vzťahu k daňovníkovi podľa § 2 písm. d) a e) určí ministerstvo.
(5) Ak sa podľa zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia uplatňuje metóda
zápočtu dane, daň zaplatená v druhom zmluvnom štáte sa pri vzniku hybridného prevodu
započíta na úhradu dane podľa tohto zákona najviac sumou, ktorá môže byť v druhom
zmluvnom štáte vyberaná v súlade s touto zmluvou o zamedzení dvojitého zdanenia,
pričom zápočet dane sa vykoná najviac v sume dane pripadajúcej na čistý príjem (výnos)
zahrnutý do základu dane plynúci zo zdrojov v zahraničí a postup podľa odseku 1 sa
neuplatní.

§ 46
Nadpis zrušený od 1.1.2014
Daň na úhradu vypočítaná v daňovom priznaní sa neplatí, ak nepresiahne
5 eur. Daň vyberaná zrážkou podľa § 43 ods. 17 sa neplatí, ak nepeňažné plnenie podľa
§ 43 ods. 17 v úhrnnej sume za príslušný kalendárny rok nepresiahne 40 eur.

§ 46a
Minimálna výška dane fyzickej osoby
Daň fyzickej osoby sa nevyrubí a neplatí, ak za zdaňovacie obdobie nepresiahne
17 eur alebo celkové zdaniteľné príjmy tohto daňovníka za zdaňovacie obdobie nepresiahnu
50% sumy podľa § 11 ods. 2 písm. a). To neplatí, ak daňovník uplatňuje daňový bonus
podľa § 33 alebo ak daňovník uplatňuje daňový bonus na zaplatené úroky podľa § 33a
alebo ak sa daň vyberá podľa § 43, alebo ak sa zrážajú preddavky na daň podľa § 35,
alebo preddavky na zabezpečenie dane podľa § 44. Daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou
uvedený v § 11 ods. 6, postup podľa prvej a druhej vety použije, ak úhrn jeho zdaniteľných
príjmov zo zdrojov na území Slovenskej republiky (§ 16) v príslušnom zdaňovacom období
tvorí najmenej 90% zo všetkých príjmov tohto daňovníka, ktoré mu plynú zo zdrojov
na území Slovenskej republiky a zo zdrojov v zahraničí.

§ 46b
Minimálna daň právnickej osoby
(1) Minimálnou daňou právnickej osoby je daň po odpočítaní úľav na dani
podľa § 30a alebo § 30b alebo § 52 ods. 3 a 4 a po zápočte dane zaplatenej v zahraničí
podľa § 45, ktorú platí daňovník za každé zdaňovacie obdobie, za ktoré daňová povinnosť
vypočítaná v daňovom priznaní je nižšia ako výška minimálnej dane ustanovenej pre
jednotlivého daňovníka podľa odseku 2, alebo daňovník, ktorý vykázal daňovú stratu.
(2) Minimálnu daň platí daňovník, ktorý dosiahol za zdaňovacie obdobie
zdaniteľné príjmy (výnosy)

I-----------------------------------------------------------I------------I
I a) neprevyšujúce sumu 50 000 eur, a to vo výške           I   340 eur, I
I-----------------------------------------------------------I------------I
I b) prevyšujúce sumu 50 000 eur a neprevyšujúce sumu       I            I
I    250 000 eur, a to vo výške                             I   960 eur, I
I-----------------------------------------------------------I------------I
I c) prevyšujúce sumu 250 000 eur a neprevyšujúce sumu      I            I
I    500 000 eur, a to vo výške                             I 1 920 eur, I
I-----------------------------------------------------------I------------I
I d) prevyšujúce sumu 500 000 eur, a to vo výške            I 3 840 eur. I
I-----------------------------------------------------------I------------I
(3) U daňovníka, ktorého priemerný evidenčný počet zamestnancov, ktorými sú fyzické osoby so zdravotným postihnutím, za zdaňovacie obdobie je najmenej 20% z celkového priemerného evidenčného počtu zamestnancov vo fyzických osobách podľa osobitného predpisu,136b) sa minimálna daň podľa odseku 2 znižuje na polovicu.
(4) Minimálna daň právnickej osoby je splatná za príslušné zdaňovacie obdobie v lehote na podanie daňového priznania podľa § 49.
(5) Kladný rozdiel medzi minimálnou daňou a daňou vypočítanou v daňovom priznaní je možné započítať na daňovú povinnosť pred uplatnením preddavkov na daň (§ 42) najviac v troch bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích obdobiach nasledujúcich po zdaňovacom období, za ktoré bola táto minimálna daň zaplatená, a to len na tú časť daňovej povinnosti, ktorá prevyšuje sumu minimálnej dane právnickej osoby.
(6) Za zdaňovacie obdobie kratšie ako 12 bezprostredne po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov sa minimálna daň právnickej osoby vypočíta vo výške súčinu 1/12 minimálnej dane podľa odseku 1 a počtu kalendárnych mesiacov zdaňovacieho obdobia.
(7) Minimálnu daň právnickej osoby neplatí

a) daňovník, ktorému vznikla prvýkrát povinnosť podať daňové priznanie za zdaňovacie obdobie, v ktorom vznikol, okrem daňovníka, ktorý je právnym nástupcom daňovníka zrušeného bez likvidácie,
b) daňovník podľa § 12 ods. 3 a 4,
c) daňovník, ktorý prevádzkuje aj chránenú dielňu alebo chránené pracovisko podľa osobitného predpisu,136ba)
d) daňovník za zdaňovacie obdobia podľa § 41 ods. 4, 6, 8, 12 až 14,
e) daňovník, ktorým je pozemkové spoločenstvo, ak dosahuje len príjmy z činností podľa osobitného predpisu136bb) so zdaniteľnými príjmami (výnosmi) neprevyšujúcimi sumu 10 000 eur,
f) daňovník počnúc zdaňovacím obdobím, v ktorom bolo daňovníkovi doručené oznámenie o začatí konania o zrušení spoločnosti;136bc) ak bol daňovník po zverejnení oznámenia o zrušení spoločnosti upovedomený o ukončení konania o zrušení spoločnosti a súčasne nevstúpil do likvidácie pred rozhodnutím súdu o zrušení spoločnosti, je povinný podať dodatočné daňové priznanie za zdaňovacie obdobia, za ktoré neplatil minimálnu daň, počnúc zdaňovacím obdobím, v ktorom bolo daňovníkovi doručené oznámenie o začatí konania o zrušení spoločnosti136bc) do konca tretieho kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bol daňovník upovedomený o ukončení konania o zrušení spoločnosti a súčasne nevstúpil do likvidácie, pričom v tejto lehote je priznaná minimálna daň splatná.
(8) Nárok na zápočet minimálnej dane právnickej osoby alebo kladného rozdielu medzi daňou vypočítanou v daňovom priznaní a minimálnou daňou právnickej osoby

a) zaniká, ak daňovníkovi nevznikne možnosť odpočítať minimálnu daň alebo rozdiel medzi daňou vypočítanou v daňovom priznaní za predchádzajúce zdaňovacie obdobia podľa odseku 5,
b) zaniká ku dňu zrušenia daňovníka bez likvidácie, ku dňu vstupu daňovníka do konkurzu alebo ku dňu vstupu daňovníka do likvidácie.
(9) Ak sú zaplatené preddavky na daň za príslušné zdaňovacie obdobie podľa § 42 vyššie ako daň vypočítaná v podanom daňovom priznaní za príslušné zdaňovacie obdobie a súčasne táto daň je

a) vyššia ako minimálna daň podľa odseku 2, kladný rozdiel medzi zaplatenými preddavkami a daňou po zápočte minimálnej dane podľa odseku 5 sa použije na budúce preddavky alebo sa na základe žiadosti daňovníkovi vráti,
b) nižšia ako minimálna daň podľa odseku 2, kladný rozdiel medzi zaplatenými preddavkami a minimálnou výškou dane sa použije na budúce preddavky alebo sa na základe žiadosti daňovníkovi vráti a súčasne kladný rozdiel medzi minimálnou daňou a daňou sa započíta podľa odseku 5.
(10) Daňovník, ktorý bol povinný zaplatiť minimálnu daň právnickej osoby, je oprávnený vyhlásiť v lehote na podanie daňového priznania, že podiel zaplatenej dane sa má poukázať ním určeným prijímateľom podľa § 50 ods. 4.

§ 47
Zaokrúhľovanie
Všetky prepočty podľa tohto zákona sa vykonajú s presnosťou na dve desatinné miesta, pričom druhá číslica za desatinnou čiarkou sa upraví podľa číslic, ktoré nasledujú po nej, tak, že

a) zaokrúhľovaná číslica, po ktorej nasleduje číslica menšia ako päť, zostáva bez zmeny,
b) zaokrúhľovaná číslica, po ktorej nasleduje číslica päť alebo číslica väčšia ako päť, sa zväčšuje o jednu.

§ 48
Zahraničný platiteľ dane
(1) Platiteľom dane podľa § 35, 43 a 44 je aj fyzická osoba s bydliskom v zahraničí alebo právnická osoba so sídlom v zahraničí, ktorá

a) má na území Slovenskej republiky stálu prevádzkareň,
b) vypláca, poukazuje alebo pripisuje príjem podľa § 16 ods. 1 písm. d) alebo
c) zamestnáva na území Slovenskej republiky zamestnancov dlhšie ako 183 dní, a to súvisle alebo v niekoľkých obdobiach v akomkoľvek období 12 po sebe nasledujúcich mesiacov; to neplatí, ak ide o poskytovanie služieb uvedených v § 16 ods. 1 písm. c) alebo zahraničný zastupiteľský úrad na území Slovenskej republiky, pričom zahraničný zastupiteľský úrad na území Slovenskej republiky alebo jeho podriadená organizácia môže byť platiteľom dane za zamestnancov, ktorí nepožívajú výsady a imunity podľa medzinárodného práva, ak týmto zamestnancom vypláca, poukazuje alebo pripisuje príjem podľa § 5 a zahraničný zastupiteľský úrad sa rozhodne požiadať o registráciu ako platiteľ dane.
(2) V prípade uvedenom v § 5 ods. 4 nie je platiteľom dane fyzická osoba s bydliskom v zahraničí alebo právnická osoba so sídlom v zahraničí. To neplatí, ak ide o osobu so sídlom alebo s bydliskom v zahraničí, ktorá má na území Slovenskej republiky organizačnú zložku, keď je platiteľom dane táto osoba v rozsahu poskytnutej mzdy. 136bg)

§ 49
Lehoty na podávanie daňového priznania, prehľadu a hlásenia
(1) Daňové priznanie ( § 32 a 41), prehľad [ § 39 ods. 9 písm. a)] alebo hlásenie [ § 39 ods. 9 písm. b)] podáva daňovník správcovi dane. Prílohou daňového priznania sú aj doklady uvedené v príslušnom tlačive daňového priznania.
(2) Daňové priznanie sa podáva do troch kalendárnych mesiacov po uplynutí zdaňovacieho obdobia a hlásenie sa podáva do konca apríla po uplynutí zdaňovacieho obdobia, ak tento zákon neustanovuje inak; prehľad sa podáva do konca kalendárneho mesiaca, za predchádzajúci kalendárny mesiac. V lehote na podanie daňového priznania je povinný daňovník, dedič alebo osoba podľa osobitného predpisu 122aa) daň aj zaplatiť. Daňovník, ktorému do lehoty na podanie daňového priznania podľa tohto odseku alebo do lehoty podľa odseku 3 správca dane neoznámil číslo účtu správcu dane vedeného pre daňovníka, je povinný daň zaplatiť v lehote do ôsmich dní od doručenia tohto oznámenia, ak mu toto oznámenie bolo doručené po lehote na podanie daňového priznania. Rovnaký postup sa použije, ak za osobu, ktorá nemá do termínu na podanie daňového priznania správcom dane oznámené číslo účtu správcu dane vedeného pre daňovníka, podáva daňové priznanie dedič alebo osoba podľa osobitného predpisu. 122aa)
(3) Daňovníkovi, ktorý je povinný podať daňové priznanie po uplynutí zdaňovacieho obdobia v lehote podľa odseku 2, sa na základe
a) oznámenia podaného príslušnému správcovi dane 128) do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania podľa odseku 2, predlžuje táto lehota najviac o tri celé kalendárne mesiace s výnimkou daňovníka v konkurze alebo v likvidácii; daňovník v oznámení, podanom na tlačive, ktorého vzor určí a na svojom webovom sídle uverejní finančné riaditeľstvo, uvedie novú lehotu, ktorou je koniec kalendárneho mesiaca, v ktorej podá daňové priznanie, a v tejto novej lehote je aj daň splatná,
b) oznámenia podaného príslušnému správcovi dane 128) do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania podľa odseku 2, predlžuje táto lehota najviac o šesť celých kalendárnych mesiacov, ak súčasťou jeho príjmov sú zdaniteľné príjmy plynúce zo zdrojov v zahraničí s výnimkou daňovníka v konkurze alebo v likvidácii; daňovník v oznámení, podanom na tlačive, ktorého vzor určí a na svojom webovom sídle uverejní finančné riaditeľstvo, uvedie túto skutočnosť a novú lehotu, ktorou je koniec kalendárneho mesiaca, v ktorej podá daňové priznanie a v tejto novej lehote je aj daň splatná, pričom ak v podanom daňovom priznaní daňovník neuvedie príjmy plynúce zo zdrojov v zahraničí, správca dane uplatní postup podľa osobitného predpisu, 132a)
c) žiadosti daňovníka v konkurze alebo v likvidácii podanej najneskôr 15 dní pred uplynutím lehoty na podanie daňového priznania podľa odseku 2 o predĺženie tejto lehoty môže správcom dane rozhodnutím predĺžiť lehota na podanie daňového priznania podľa odseku 2, najviac o tri kalendárne mesiace, pričom proti rozhodnutiu o predĺžení lehoty na podanie daňového priznania sa nemožno odvolať.

(4) Ak daňovník zomrie, daňové priznanie za príslušnú časť roka je povinný podať dedič. Ak je dedičov viac, podáva daňové priznanie ten, ktorému to vyplynie z dohody dedičov. Ak sa nedohodnú, ktorý z nich priznanie podá, určí ho správca dane. Ak je dedičom Slovenská republika, daňové priznanie sa nepodáva. Daňové priznanie sa podáva do troch mesiacov po smrti daňovníka, pričom správca dane môže túto lehotu na žiadosť dediča predĺžiť, ak žiadosť dedič podá najneskôr 15 dní pred uplynutím lehoty na podanie daňového priznania podľa tohto odseku. V rovnakej lehote podáva daňové priznanie za zomrelého daňovníka osoba podľa osobitného predpisu. 122aa) Ak bol tento daňovník zároveň zamestnávateľom, ktorý je platiteľom dane, rovnaký postup sa použije aj na podanie hlásenia a prehľadu.
(5) Ak daňovník pred svojím úmrtím mal povinnosť podať daňové priznanie za predchádzajúce zdaňovacie obdobie a daň nebola vyrubená, je dedič, s výnimkou Slovenskej republiky, povinný podať priznanie namiesto zomretého daňovníka do troch mesiacov po úmrtí daňovníka. Správca dane môže túto lehotu zo závažných dôvodov na žiadosť dediča predĺžiť, ak žiadosť dedič podá najneskôr 15 dní pred uplynutím lehoty na podanie daňového priznania podľa tohto odseku. V rovnakej lehote podáva daňové priznanie za zomrelého daňovníka osoba podľa osobitného predpisu. 122aa) Ak bol tento daňovník zároveň zamestnávateľom, ktorý je platiteľom dane, rovnaký postup sa použije aj na podanie hlásenia a prehľadu.
(6) Ak daňovník zaniká v dôsledku premeny alebo cezhraničnej premeny, je tento daňovník alebo jeho právny nástupca povinný podať daňové priznanie v lehote uvedenej v odseku 2 za zdaňovacie obdobie ukončené ku dňu podľa osobitného predpisu. 77c) Majetok a záväzky vzniknuté počnúc rozhodným dňom podľa osobitného predpisu 77c) do dňa zániku daňovníka sú súčasťou majetku a záväzkov jeho právneho nástupcu. Ak právny nástupca ešte nevznikol, daňové priznanie podáva daňovník zrušený bez likvidácie za zdaňovacie obdobie začínajúce rozhodným dňom podľa osobitného predpisu 77c) a končiace 31. decembra kalendárneho roka nasledujúceho po roku, v ktorom nastal rozhodný deň podľa osobitného predpisu, 77c) a to v lehote podľa odseku 2.
(7) Ak daňovník zrušuje stálu prevádzkareň umiestnenú na území Slovenskej republiky a nemá iné zdaniteľné príjmy, okrem príjmov, z ktorých vybraním dane zrážkou je splnená daňová povinnosť alebo nemá iné stále prevádzkarne umiestnené na území Slovenskej republiky, alebo nemá na území Slovenskej republiky organizačnú zložku, 136ae) je povinný podať daňové priznanie alebo hlásenie najneskôr do troch kalendárnych mesiacov nasledujúcich po mesiaci, v ktorom zrušil stálu prevádzkareň. Ak daňovník, ktorý zrušuje stálu prevádzkareň umiestnenú na území Slovenskej republiky, má aj iné zdaniteľné príjmy, okrem príjmov, z ktorých vybraním dane zrážkou je splnená daňová povinnosť alebo má aj iné stále prevádzkarne umiestnené na území Slovenskej republiky, alebo má na území Slovenskej republiky organizačnú zložku, 136ae) je povinný podať daňové priznanie v lehote podľa odseku 2.
(8) Ak z dôvodu zmeny skutočností ovplyvňujúcich vznik stálej prevádzkarne daňovník zistí vznik stálej prevádzkarne až v zdaňovacom období, ktoré nasleduje po zdaňovacom období, v ktorom mu vznikla stála prevádzkareň, je povinný za toto zdaňovacie obdobie podať daňové priznanie do konca tretieho kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom zistil vznik stálej prevádzkarne, a v rovnakej lehote si splniť povinnosti, okrem povinnosti uvedenej v § 39 ods. 9 písm. a), vzťahujúce sa na zamestnávateľa, ktorý je platiteľom dane [§ 48 ods. 1 písm. a)], ak na území Slovenskej republiky v tomto zdaňovacom období vyplácal príjem zo závislej činnosti daňovníkovi s obmedzenou daňovou povinnosťou podľa § 2 písm. e) prvého bodu. V lehote podľa prvej vety je daňovník povinný daň aj zaplatiť. V lehote do 30 dní po uplynutí lehoty podľa prvej vety je povinný podať daňové priznanie alebo dodatočné daňové priznanie a daň aj zaplatiť aj daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou podľa § 2 písm. e) prvého bodu, ktorému daňovník podľa prvej vety vyplácal príjmy zo závislej činnosti a tento daňovník nepožiadal o vykonanie ročného zúčtovania, pričom, ak tento daňovník podá dodatočné daňové priznanie, neuplatní sa postup podľa osobitného predpisu 132a) na príjem zo závislej činnosti prisúditeľnej k stálej prevádzkarni. Postup podľa prvej vety až tretej vety sa neuplatní, ak daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou [§ 2 písm. e) prvý bod a tretí bod] má na území Slovenskej republiky organizačnú zložku.136ae) Za zdaňovacie obdobie, v ktorom daňovník pokračuje v činnosti, postupuje pri podávaní daňového priznania podľa odseku 2.
(9) Daňovník, dedič alebo osoba podľa osobitného predpisu 122aa) je povinný v daňovom priznaní si daň vypočítať sám a uviesť tiež prípadné výnimky, oslobodenia, zvýhodnenia, úľavy a vyčísliť ich výšku.
(10) Skutočnosti rozhodujúce pre vyrubenie dane sa posudzujú pre každé zdaňovacie obdobie samostatne.
(11) Na účely podania daňového priznania je daňovník povinný zostaviť účtovnú závierku 1) ku koncu zdaňovacieho obdobia podľa tohto zákona a v termíne na podanie daňového priznania ju uložiť podľa osobitného predpisu, 1) ak osobitný predpis neustanovuje inak. 136af)
(12) Na podávanie opravného daňového priznania alebo hlásenia alebo dodatočného daňového priznania alebo hlásenia sa použije osobitný predpis. 128)
(13) Za zdaňovacie obdobie podľa § 41 ods. 8, 13 a 14 podáva daňové priznanie v lehote podľa odseku 2 posledný štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu zapísaný v obchodnom registri pred výmazom daňovníka z obchodného registra, oprávnený konať za daňovníka v rozsahu zapísanom v obchodnom registri pred výmazom daňovníka z obchodného registra a v lehote na podanie daňového priznania je povinný daň aj zaplatiť.

§ 49a
Registračná povinnosť a oznamovacia povinnosť
(1) Fyzickú osobu alebo právnickú osobu, ktorá je zapísaná do registra právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci,136ag) na základe údajov z tohto registra, ktoré boli prevzaté do tohto registra z obchodného registra, zo živnostenského registra a z iných registrov podľa oznámenia finančného riaditeľstva uverejneného na jeho webovom sídle, zaregistruje správca dane v lehote a spôsobom ustanoveným osobitným predpisom.128)
(2) Fyzická osoba, ktorá nie je registrovaná podľa odseku 1, je povinná v lehote do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po uplynutí mesiaca, v ktorom na území Slovenskej republiky začala vykonávať inú samostatnú zárobkovú činnosť alebo v ktorom na území Slovenskej republiky prenajala nehnuteľnosť okrem pozemku, požiadať správcu dane o registráciu.
(3) Fyzická osoba a právnická osoba, ktorá nie je registrovaná podľa odseku 1 alebo odseku 2, je povinná v lehote do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po uplynutí mesiaca, v ktorom vznikla povinnosť zrážať daň alebo preddavky na daň alebo daň vyberať, požiadať správcu dane o registráciu ako platiteľ dane. Registračná povinnosť podľa prvej vety sa nevzťahuje na platiteľa dane uvedeného v § 43 ods. 17.
(4) Ak fyzickej osobe alebo právnickej osobe, ktorá nie je registrovaná podľa odsekov 1 až 3, vznikla na území Slovenskej republiky stála prevádzkareň, je povinná požiadať správcu dane o registráciu do konca kalendárneho mesiaca po uplynutí mesiaca, v ktorom vznikla stála prevádzkareň. Ak táto fyzická osoba alebo právnická osoba už je registrovaná podľa odsekov 1 až 3, je povinná správcovi dane oznámiť vznik stálej prevádzkarne v lehote do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po uplynutí mesiaca, v ktorom tejto fyzickej osobe alebo právnickej osobe vznikla stála prevádzkareň. Oznámenie o vzniku stálej prevádzkarne sa podáva na tlačive, ktorého vzor určí finančné riaditeľstvo a uverejní ho na svojom webovom sídle. Toto oznámenie obsahuje

a) označenie daňovníka, ktorý podáva oznámenie, v rozsahu:

1. daňové identifikačné číslo,
2. meno, priezvisko, dátum narodenia, adresa trvalého pobytu v zahraničí, telefónne číslo a e-mailová adresa,
3. obchodné meno alebo názov, adresa sídla v zahraničí, právna forma, identifikačné číslo organizácie, ak bolo pridelené, telefónne číslo a e-mailová adresa,
4. ďalšie údaje identifikujúce daňovníka, ktorý podáva oznámenie,
b) údaje o stálej prevádzkarni daňovníka v rozsahu:

1. druh stálej prevádzkarne,
2. názov,
3. meno a priezvisko alebo názov zástupcu,
4. adresa umiestnenia na území Slovenskej republiky,
5. dátum vzniku stálej prevádzkarne,
6. ďalšie údaje o stálej prevádzkarni daňovníka.
(5) Daňovník s neobmedzenou daňovou povinnosťou a daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou, ktorý má na území Slovenskej republiky stálu prevádzkareň, je povinný oznámiť miestne príslušnému správcovi dane uzatvorenie zmluvy s daňovníkom so sídlom alebo s bydliskom v zahraničí, na základe ktorej môže daňovníkovi so sídlom alebo s bydliskom v zahraničí vzniknúť na území Slovenskej republiky stála prevádzkareň alebo daňová povinnosť zamestnancov alebo osôb pre neho pracujúcich na území Slovenskej republiky, a to do 30 dní po uzatvorení takejto zmluvy. Oznámenie sa podáva na tlačive, ktorého vzor určí finančné riaditeľstvo a uverejní ho na svojom webovom sídle. Toto oznámenie obsahuje

a) označenie daňovníka, ktorý podáva oznámenie, v rozsahu:

1. daňové identifikačné číslo,
2. meno, priezvisko, adresa trvalého pobytu, telefónne číslo a e-mailová adresa,
3. obchodné meno alebo názov, adresa sídla, telefónne číslo a e-mailová adresa,
4. adresa umiestnenia stálej prevádzkarne na území Slovenskej republiky,
5. ďalšie údaje identifikujúce daňovníka, ktorý podáva oznámenie,
b) označenie daňovníka, s ktorým uzatvoril zmluvu, v rozsahu:

1. meno, priezvisko, dátum narodenia, adresa trvalého pobytu v zahraničí,
2. obchodné meno alebo názov, adresa sídla v zahraničí, právna forma,
3. ďalšie údaje identifikujúce daňovníka, s ktorým uzatvoril zmluvu,
c) údaje o uzatvorenej zmluve v rozsahu:

1. druh zmluvy,
2. dátum uzatvorenia zmluvy,
3. ďalšie údaje o uzatvorenej zmluve,
d) miesto na osobitné záznamy daňovníka.
(6) Držiteľ je povinný predložiť správcovi dane oznámenie o výške nepeňažného plnenia nad rozsah určený osobitným predpisom37ab) a dátume jeho poskytnutia do konca mesiaca po uplynutí kalendárneho roka, v ktorom bolo toto nepeňažné plnenie poskytnuté poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti okrem nepeňažných plnení oznamovaných podľa § 43 ods. 17, pričom ak ho poskytol

a) fyzickej osobe, tlačivo obsahuje aj jej meno, priezvisko, adresu zdravotníckeho zariadenia, v ktorom fyzická osoba poskytuje zdravotnú starostlivosť alebo vykonáva závislú činnosť zamestnanca, dátum narodenia, daňové identifikačné číslo tejto fyzickej osoby, ak jej bolo pridelené,
b) právnickej osobe, tlačivo obsahuje aj jej obchodné meno alebo názov, adresu sídla a jej daňové identifikačné číslo.
(7) Výšku zdaniteľného nepeňažného plnenia, okrem nepeňažných plnení oznamovaných podľa § 43 ods. 17, je povinný oznámiť držiteľ príjemcovi v lehote do konca kalendárneho mesiaca po uplynutí kalendárneho roka, v ktorom nepeňažné plnenie poskytol. Ak nepeňažné plnenie poskytol držiteľ prostredníctvom iného držiteľa, ktorý je treťou osobou, ktorá sprostredkuje poskytnutie tohto plnenia, výšku nepeňažného plnenia prijímateľovi tohto plnenia oznamuje tento iný držiteľ, ak sa držitelia písomne nedohodnú inak; to neplatí, ak je týmto držiteľom, ktorý je treťou osobou, ktorá sprostredkuje poskytnutie plnenia od držiteľa, zahraničná osoba.
(8) Právnická osoba je povinná požiadať správcu dane o registráciu do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom jej vzniklo miesto skutočného vedenia na území Slovenskej republiky, ak táto právnická osoba nie je registrovaná podľa odsekov 1 až 4.
(9) Spoločník verejnej obchodnej spoločnosti, komplementár komanditnej spoločnosti, príjemca príjmu (výnosu) plynúceho od subjektu s právnou subjektivitou alebo príjemca príjmu (výnosu) plynúceho od subjektu bez právnej subjektivity, ktorý spĺňa podmienky podľa § 17j ods. 3 písm. a) a b), je povinný oznámiť správcovi dane na tlačive, ktorého vzor určí finančné riaditeľstvo a uverejní ho na svojom webovom sídle, do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom sa stal spoločníkom verejnej obchodnej spoločnosti, komplementárom komanditnej spoločnosti, príjemcom príjmu (výnosu) plynúceho od subjektu s právnou subjektivitou alebo príjemcom príjmu (výnosu) plynúceho od subjektu bez právnej subjektivity, či sa podľa daňových predpisov štátu, v ktorom je daňovníkom s neobmedzenou daňovou povinnosťou, považuje táto spoločnosť alebo subjekt za reverzný hybridný subjekt, ktorého príjmy (výnosy)

a) sú zdaňované podľa tohto zákona alebo daňových predpisov platných v zahraničí alebo
b) nie sú zdaňované podľa tohto zákona alebo daňových predpisov platných v zahraničí.
(10) Ak správca dane následne zistí, že príjmy (výnosy) reverzného hybridného subjektu neboli zdanené podľa tohto zákona alebo podľa daňových predpisov platných v zahraničí, uloží reverznému hybridnému subjektu pokutu vo výške rozdielu dane vyrubeného reverznému hybridnému subjektu.
(11) Ak spoločník verejnej obchodnej spoločnosti, komplementár komanditnej spoločnosti, príjemca príjmu (výnosu) plynúceho od subjektu s právnou subjektivitou alebo príjemca príjmu (výnosu) plynúceho od subjektu bez právnej subjektivity prestane spĺňať podmienky podľa § 17j ods. 3, alebo dôjde k zmene skutočností uvedených v oznámení podľa odseku 9, je povinný oznámiť tieto skutočnosti správcovi dane do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom tieto skutočnosti nastali.
(12) Ak dôjde k zmenám skutočností zakladajúcich povinnosť registrácie podľa tohto zákona, najmä ak daňovníkovi zanikne daňová povinnosť, je povinný tieto skutočnosti oznámiť správcovi dane do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po uplynutí mesiaca, v ktorom tieto zmeny nastali. Ak nastali skutočnosti, ktoré majú za následok zrušenie registrácie, daňovník je povinný požiadať o zrušenie registrácie podľa osobitného predpisu.128)
(13) Registračná povinnosť sa nevzťahuje na daňovníka, ktorý má príjmy len podľa § 5, § 7 alebo § 8 alebo len príjmy, z ktorých sa daň vyberá zrážkou (§ 43), alebo kombináciu týchto príjmov.

§ 50
Použitie podielu zaplatenej dane na osobitné účely
(1) Daňovník, ktorý je
a) fyzickou osobou, je oprávnený vyhlásiť v daňovom priznaní v lehote na podanie daňového priznania alebo na tlačive, ktorého vzor určí finančné riaditeľstvo a uverejní ho na svojom webovom sídle predloženom správcovi dane do 30. apríla po skončení zdaňovacieho obdobia, ak ide o daňovníka, ktorému zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, vykonal ročné zúčtovanie, že podiel zaplatenej dane do výšky 2% sa má poukázať ním určenej právnickej osobe podľa odseku 4 (ďalej len „prijímateľ“) alebo že sa má prijímateľovi poukázať podiel zaplatenej dane do výšky 3%, ak ide o daňovníka, ktorý v zdaňovacom období, ktorého sa vyhlásenie týka, vykonával dobrovoľnícku činnosť podľa osobitného predpisu 136f) počas najmenej 40 hodín v zdaňovacom období a predloží o tom písomné potvrdenie podľa osobitného predpisu; 59k) ak tento daňovník uplatňuje postup podľa § 33 alebo § 33a, alebo § 33 a 33a, za zaplatenú daň sa považuje zaplatená daň znížená o daňový bonus podľa § 33, alebo zaplatená daň znížená o daňový bonus na zaplatené úroky podľa § 33a alebo zaplatená daň znížená o daňový bonus podľa § 33 a o daňový bonus na zaplatené úroky podľa § 33a,
b) právnickou osobou, je oprávnený vyhlásiť v daňovom priznaní v lehote na podanie daňového priznania, že podiel zaplatenej dane do výšky 2% sa má poukázať ním určeným prijímateľom podľa odseku 4, ak v zdaňovacom období, ktorého sa vyhlásenie týka alebo najneskôr v lehote na podanie tohto daňového priznania daroval finančné prostriedky najmenej vo výške zodpovedajúcej 0,5% zaplatenej dane ním určeným daňovníkom, ktorí nie sú založení alebo zriadení na podnikanie, 67) na účely vymedzené v odseku 5; ak daňovník neposkytol tieto finančné prostriedky ako dar najmenej vo výške 0,5% zaplatenej dane, je oprávnený vyhlásiť v daňovom priznaní v lehote na podanie daňového priznania, že podiel zaplatenej dane sa má poukázať ním určeným prijímateľom podľa odseku 4 len do výšky 1% zaplatenej dane.

(2) Podiel zaplatenej dane podľa odseku 1 sa zaokrúhľuje podľa § 47 a je najmenej
a) 3 eurá, ak je daňovníkom fyzická osoba,
b) 8 eur pre jedného prijímateľa, ak je daňovníkom právnická osoba.

(3) Vyhlásenie o poukázaní podielu zaplatenej dane z príjmov za zdaňovacie obdobie, za ktoré sa platí daň, ktoré je súčasťou daňového priznania alebo uvedené na tlačive podľa odseku 1 písm. a) (ďalej len „vyhlásenie“) obsahuje
a) označenie daňovníka, ktorý podáva vyhlásenie v rozsahu

1. meno, priezvisko, rodné číslo, adresu trvalého pobytu, telefónne číslo, ak ho daňovník uvedie, ak ide o vyhlásenie predkladané daňovníkom fyzickou osobou,
2. názov, adresu sídla, právnu formu, identifikačné číslo daňovníka, ak ide o vyhlásenie predkladané daňovníkom právnickou osobou,
b) sumu zodpovedajúcu podielu zaplatenej dane,
c) zdaňovacie obdobie, ktorého sa vyhlásenie týka,
d) identifikačné údaje prijímateľa alebo prijímateľov podľa odseku 4 v rozsahu názov a identifikačné číslo organizácie, pričom názov má iba informatívny charakter,
e) sumu pripadajúcu na každého prijímateľa.

(4) Podiel zaplatenej dane možno poskytnúť prijímateľovi, ktorým je

a) občianske združenie137) alebo organizačná jednotka združenia,136ah)
b) nadácia, 138)
c) neinvestičný fond, 139)
d) nezisková organizácia poskytujúca všeobecne prospešné služby, 140)
e) účelové zariadenie cirkvi a náboženskej spoločnosti, 141)
f) organizácia s medzinárodným prvkom, 142)
g) Slovenský Červený kríž,
h) subjekty výskumu a vývoja, 142a)
i) zrušené od 1.1.2020
(5) Podiel zaplatenej dane možno poskytnúť prijímateľovi a použiť len na účely, ktoré sú predmetom jeho činnosti, ak predmetom jeho činnosti sú
a) ochrana a podpora zdravia; prevencia, liečba, resocializácia drogovo závislých v oblasti zdravotníctva a sociálnych služieb,
b) podpora a rozvoj športu,
c) poskytovanie sociálnej pomoci,
d) zachovanie kultúrnych hodnôt,
e) podpora vzdelávania,
f) ochrana ľudských práv,
g) ochrana a tvorba životného prostredia,
h) veda a výskum,
i) organizovanie a sprostredkovanie dobrovoľníckej činnosti.

(6) Správca dane poukáže podiel zaplatenej dane prijímateľovi uvedenému vo vyhlásení, ak sú splnené tieto podmienky:
a) daňovník nemá do pätnástich dní po uplynutí lehoty na podanie daňového priznania nedoplatok na dani, pričom za daňový nedoplatok pre účely tohto ustanovenia sa nepovažuje suma nedoplatku na dani nepresahujúca 5 eur; daňovník, ktorému zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, vykonal ročné zúčtovanie, preukáže potvrdením od tohto zamestnávateľa, že daň za zdaňovacie obdobie, za ktoré sa ročné zúčtovanie vykonalo, bola daňovníkovi zrazená alebo daňovník nedoplatok na dani za zdaňovacie obdobie, za ktoré sa ročné zúčtovanie vykonalo, vysporiada v správnej výške do lehoty na podanie vyhlásenia podľa odseku 1, pričom takéto potvrdenie vystaví zamestnávateľ na žiadosť zamestnanca (§ 39 ods. 7) a toto potvrdenie je prílohou vyhlásenia,
b) daňovník vo vyhlásení určil ako prijímateľa

1. len jednu právnickú osobu podľa odseku 4 s uvedením príslušnej sumy, ak ide o daňovníka fyzickú osobu, alebo
2. jednu alebo viac právnických osôb podľa odseku 4 s uvedením príslušných súm, ak ide o daňovníka právnickú osobu,
c) prijímateľ je uvedený k 31. decembru predchádzajúceho kalendárneho roka v centrálnom registri prijímateľov vedenom Notárskou komorou Slovenskej republiky podľa osobitného predpisu 143) (ďalej len „komora“),
d) prijímateľ je osobou uvedenou v odseku 4, ktorej predmetom činnosti sú činnosti uvedené v odseku 5,
e) prijímateľ vznikol najneskôr v priebehu kalendárneho roka, ktorý predchádza roku, v ktorom sa preukazuje splnenie podmienok podľa písmen d), g) a h),
f) prijímateľ nemá do pätnástich dní po uplynutí lehoty na podanie daňového priznania nedoplatok na dani, pričom za daňový nedoplatok pre účely tohto ustanovenia sa nepovažuje suma nepresahujúca 5 eur,
g) prijímateľ nemá evidované nedoplatky na poistnom na sociálne poistenie alebo nie je evidovaný v informačnom systéme Sociálnej poisťovne v časti týkajúcej sa evidencie nedoplatkov na poistnom na sociálne poistenie a zdravotná poisťovňa neeviduje voči nemu pohľadávky po splatnosti podľa osobitných predpisov,143a)
h) prijímateľ preukáže, že má zriadený účet v banke alebo pobočke zahraničnej banky, potvrdením banky alebo pobočky zahraničnej banky, nie starším ako 30 dní a oznámi číslo tohto účtu; to neplatí, ak prijímateľ požiada notára o osvedčenie splnenia podmienok podľa odseku 6 písm. d), e), g), h) a j) do 30. novembra bežného roka, a tiež ak prijímateľ od 1. septembra 2021 do 15. decembra preukázal, že má zriadený účet v banke alebo pobočke zahraničnej banky a nedošlo k zmene jeho čísla účtu v banke alebo pobočke zahraničnej banky,
i) notár osvedčil prijímateľovi a bez zbytočného odkladu oznámil komore identifikačné údaje prijímateľa, názov banky alebo pobočky zahraničnej banky, v ktorej má zriadený účet a číslo tohto účtu,
j) prijímateľ je zapísaný do registra právnických osôb. 136ag)

(7) Notár 144) osvedčuje každoročne prijímateľovi do 15. decembra bežného roka splnenie podmienok podľa odseku 6 písm. d), e), g), h) a j), počnúc 1. septembrom bežného roka. Notár, ktorý toto osvedčenie vykonal, je povinný bez zbytočného odkladu oznámiť identifikačné údaje prijímateľa v rozsahu podľa odseku 3 písm. d), názov banky alebo názov pobočky zahraničnej banky, v ktorej má prijímateľ zriadený účet a číslo tohto účtu komore na účely jeho zápisu do zoznamu prijímateľov na nasledujúci rok. Zoznam prijímateľov obsahuje obchodné meno alebo názov prijímateľa a jeho sídlo, právnu formu prijímateľa, identifikačné číslo organizácie, číslo účtu a názov banky alebo pobočky zahraničnej banky, v ktorej má prijímateľ tento účet zriadený. Zoznam prijímateľov je verejný zoznam, ktorý komora každoročne zverejňuje podľa osobitného predpisu, 145) a to do 15. januára kalendárneho roka, v ktorom možno prijímateľovi poskytnúť podiel zaplatenej dane. Tento zoznam v rovnakej lehote komora doručí finančnému riaditeľstvu.
(8) Správca dane je povinný po splnení podmienok podľa odseku 6 previesť podiely zaplatenej dane na účet prijímateľa do troch mesiacov po lehote na podanie vyhlásenia podľa odseku 1. Po súhlase daňovníka oznámi správca dane prijímateľovi označenie daňovníka, ktorý poukazuje podiel zaplatenej dane, a to meno, priezvisko a trvalý pobyt, ak je daňovníkom fyzická osoba a obchodné meno alebo názov, sídlo, právnu formu, ak je daňovníkom právnická osoba. Ak nebolo preukázané splnenie podmienok podľa odseku 6 alebo ak predložené vyhlásenie obsahuje nesprávne údaje o prijímateľovi, nárok na poukázanie sumy zodpovedajúcej podielu zaplatenej dane podľa odseku 1 zanikne. Ak predložené vyhlásenie obsahuje aj iné nesprávne údaje, správca dane vyzve daňovníka na ich opravu, okrem údajov, ktoré je správca dane povinný a oprávnený pri svojej úradnej činnosti získavať a používať z úradnej povinnosti podľa osobitných predpisov, 145a) a ak nebudú nedostatky vo vyhlásení v lehote určenej vo výzve odstránené, nárok na poukázanie podielu zaplatenej dane podľa odseku 1 zanikne. O týchto skutočnostiach upovedomuje správca dane bez zbytočného odkladu daňovníka. Pri skúmaní podmienok podľa odseku 6 písm. a), b), c) a f) a pri poukazovaní sumy zodpovedajúcej podielu zaplatenej dane na účet prijímateľa správca dane nevydáva rozhodnutie podľa osobitného predpisu. 128)
(9) Ak sa zruší prijímateľ po osvedčení splnenia podmienok podľa odseku 6 do poukázania podielu zaplatenej dane správcom dane, nárok na podiel zaplatenej dane zaniká. Ak sa zruší prijímateľ do 12 mesiacov po poukázaní podielu zaplatenej dane správcom dane, je povinný najneskôr ku dňu zrušenia vrátiť podiel zaplatenej dane správcovi dane miestne príslušnému podľa sídla prijímateľa. Na nedodržanie tejto povinnosti sa vzťahujú ustanovenia o porušení finančnej disciplíny podľa osobitného predpisu. 74)
(10) Podiel zaplatenej dane poukázaný správcom dane prijímateľovi nemožno upravovať, ak sa dodatočne zistí, že daňová povinnosť daňovníka bola iná. Ak daňovníkovi vznikne preplatok na dani, o rozdiel medzi sumou poukázanou prijímateľovi a sumou zodpovedajúcou podielu zaplatenej dane z upravenej daňovej povinnosti sa daňovníkovi zníži preplatok na dani. Ak prijímateľ nepoužije prijatý podiel zaplatenej dane, ale ho poskytne inej právnickej osobe, za použitie podielu zaplatenej dane na účely vymedzené v odseku 5 zodpovedá prijímateľ, ktorý je povinný preukázať použitie podielu zaplatenej dane dokladmi tejto inej právnickej osoby. Iná právnická osoba je povinná použiť takto prijatý podiel zaplatenej dane len na účely vymedzené v odseku 5, a to v lehote, v ktorej mal prijímateľ použiť prijatý podiel zaplatenej dane podľa odseku 11.
(11) Ak prijímateľ nepoužije poskytnutý podiel zaplatenej dane na činnosti podľa odseku 5 najneskôr do konca roka nasledujúceho po roku, v ktorom mu bol podiel zaplatenej dane poukázaný, vzťahujú sa na prijímateľa ustanovenia o porušení finančnej disciplíny podľa osobitného predpisu, 74) pričom je povinný podiel zaplatenej dane vrátiť správcovi dane miestne príslušnému podľa sídla prijímateľa do 90 dní odo dňa vzniku skutočnosti, ktorou je spojená povinnosť vrátiť poskytnutý podiel zaplatenej dane. Ak prijímateľ použije poskytnutý podiel zaplatenej dane v rozpore s účelom podľa odseku 5, poruší finančnú disciplínu podľa osobitného predpisu. 146) Použitie podielu zaplatenej dane na obstaranie hnuteľnej veci a nehnuteľnosti, ktoré sa využívajú na účely podľa odseku 5 sa nepovažuje za porušenie finančnej disciplíny podľa osobitného predpisu. 146) Rovnako sa posudzuje aj použitie podielu zaplatenej dane na reklamu, 146aa) ktorá bola vynaložená na účely podľa odseku 5. Za použitie podielu zaplatenej dane sa považuje aj vklad do výšky 25% z prijatého podielu zaplatenej dane do nadačného imania 146aaa) nadácie.
(12) Z údajov správcov dane o poskytnutí podielu zaplatenej dane zostavuje finančné riaditeľstvo ročný prehľad prijímateľov podľa stavu 31. decembru predchádzajúceho kalendárneho roka. Ročnom prehľade prijímateľov sa uvádza názov prijímateľa jeho sídlo, identifikačné číslo organizácie a súhrn podielov zaplatenej dane, ktoré boli prijímateľovi poskytnuté. Ročný prehľad prijímateľov a predchádzajúci rok zverejňuje finančné riaditeľstvo vždy do 31. januára bežného roka a zároveň tento prehľad zasiela komore.
(13) Prijímateľ, ktorého súhrn podielov zaplatenej dane z príjmov fyzických osôb a právnických osôb v ročnom prehľade prijímateľov podľa odseku 12 je vyšší ako 3 320 eur, je povinný do 16 mesiacov odo dňa zverejnenia ročného prehľadu prijímateľov podľa odseku 12 zverejniť špecifikáciu použitia prijatého podielu v Obchodnom vestníku, ktorá obsahuje najmä výšku a účel použitia podielu zaplatenej dane podľa odseku 5, spôsob použitia podielu zaplatenej dane v členení na výšku a druh výdavkov priamo súvisiacich s účelom použitia podľa odseku 5 a výšku a druh výdavkov priamo súvisiacich s prevádzkou prijímateľa a výrok audítora, ak podľa osobitného predpisu 1) prijímateľ musí mať účtovnú závierku overenú audítorom. Prijímateľ je povinný nahlásiť notárovi číslo a ročník vydania Obchodného vestníka, v ktorom si splnil povinnosť podľa predchádzajúcej vety, a to bezodkladne po splnení tejto povinnosti. Prijímateľ, ktorého súhrn podielov zaplatenej dane z príjmov fyzických osôb a právnických osôb v príslušnom kalendárnom roku je vyšší ako 33 000 eur, je povinný najneskôr do 30 dní od prijatia tejto sumy zriadiť osobitný účet v banke alebo pobočke zahraničnej banky, na ktorom vedie len prijatie a čerpanie podielu zaplatenej dane, pričom finančné prostriedky zodpovedajúce podielu zaplatenej dane prijaté v príslušnom kalendárnom roku pred uvedeným obdobím znížené o použité sumy prijímateľ prevedie na tento účet do 30 dní od povinnosti jeho zriadenia. Číslo osobitného účtu a číslo a ročník vydania Obchodného vestníka, v ktorom si splnil povinnosť podľa prvej vety, je prijímateľ povinný nahlásiť notárovi každoročne na účely osvedčenia pri preukazovaní splnenia podmienky podľa odseku 6 písm. h). Úroky z peňažných prostriedkov na osobitnom účte znížené o daň vybranú zrážkou podľa § 43 a o uhradené náklady spojené s vedením tohto účtu prijímateľ použije len na účely vymedzené v odseku 5, ktoré sú predmetom jeho činnosti.
(14) Ak si prijímateľ nesplní povinnosť podľa odseku 13, komora nezaradí prijímateľa do zoznamu prijímateľov na obdobie jedného roka nasledujúceho po roku, v ktorom došlo k nesplneniu povinnosti podľa odseku 13.
(15) Ak pri vykonávaní daňovej kontroly podľa osobitného predpisu 82) alebo pri miestnom zisťovaní podľa osobitného predpisu 146ab) zistí miestne príslušný správca dane u daňovníka podľa odseku 1 písm. b) porušenie podmienok podľa odseku 1 písm. b) a § 52i ods. 2 a 3, uloží rozhodnutím tomuto daňovníkovi zaplatiť sumu vo výške rozdielu medzi sumou podielu zaplatenej dane uvedenou vo vyhlásení podľa odseku 3 a sumou podielu zaplatenej dane, ktorú bol oprávnený uviesť vo vyhlásení (ďalej len „rozdiel“). Proti tomuto rozhodnutiu sa možno odvolať. Odo dňa nasledujúceho po dni poukázania podielu zaplatenej dane prijímateľovi až do dňa zaplatenia rozdielu správca dane vyrubí daňovníkovi z rozdielu úrok z omeškania vo výške štvornásobku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platnej v deň poukázania podielu zaplatenej dane; ak štvornásobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky nedosiahne 15%, pri výpočte úroku z omeškania sa namiesto štvornásobku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky použije ročná úroková sadzba 15%. Ak daňovník podľa odseku 1 písm. b) zistí, že vo vyhlásení uviedol vyššiu sumu podielu zaplatenej dane ako bol oprávnený podľa odseku 1 písm. b) a § 52i ods. 2 a 3, oznámi túto skutočnosť správcovi dane v lehote do konca mesiaca nasledujúceho po tomto zistení s uvedením obdobia, ktorého sa toto zistenie týka a v rovnakej lehote tento rozdiel aj zaplatí, pričom odo dňa nasledujúceho po dni poukázania podielu zaplatenej dane prijímateľovi až do dňa zaplatenia rozdielu správca dane vyrubí daňovníkovi z rozdielu úrok z omeškania vo výške dvojnásobku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platnej v deň poukázania podielu zaplatenej dane; ak dvojnásobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky nedosiahne 7,5%, pri výpočte úroku z omeškania sa namiesto dvojnásobku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky použije ročná úroková sadzba 7,5%. Úrok z omeškania sa počíta najdlhšie za štyri roky omeškania s platbou rozdielu. Úrok z omeškania nemožno vyrubiť, ak uplynulo päť rokov od konca roka, v ktorom mal daňovník rozdiel zaplatiť. Rovnaký postup sa použije, ak sa preukáže, že daňovník uvedený v odseku 1 písm. a) nesplnil podmienky určené podľa osobitného predpisu. 59l)
(16) Ministerstvo a Úrad vládneho auditu vykonávajú vládny audit 146ac) dodržiavania ustanovení tohto zákona o použití podielu zaplatenej dane na osobitné účely.

Pravidlá proti zneužívaniu
§ 50a
(1) Ak daňovník získa podiel na zisku na základe opatrenia alebo viacerých opatrení, ktoré so zreteľom na všetky súvisiace skutočnosti a okolnosti nemožno považovať na účely tohto zákona za skutočné a ich hlavným účelom alebo jedným z hlavných účelov je získanie výhody pre daňovníka, ktorá je v rozpore s predmetom alebo účelom tohto zákona, je tento podiel na zisku predmetom dane. Opatrenie podľa prvej vety môže pozostávať z viacerých opatrení alebo z ich častí.
(2) Na účely tohto zákona sa opatrenie podľa odseku 1 nepovažuje za skutočné v rozsahu, v akom nie je uskutočnené na základe riadnych podnikateľských dôvodov zodpovedajúcich ekonomickej realite.

1) Zákon č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve.
2) § 116 a 117 Občianskeho zákonníka.
23aa) § 72 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 543/2005 Z.z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy v znení neskorších predpisov.
23ab) § 134 ods. 9 Zákonníka práce v znení zákona č. 348/2007 Z.z.
25) Zákon č. 455/1991 Zb. v znení neskorších predpisov.
27) Napríklad zákon č. 185/2015 Z.z. Autorský zákon v znení zákona č. 125/2016 Z.z.

29aa) § 4 ods. 3 písm. c), ods. 4 písm. a), b) a d) a § 6 ods. 1 písm. a) až d) a § 45 zákona č. 440/2015 Z.z.
34) § 69 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 331/2011 Z.z.

34a) Zákon č. 129/2022 Z.z. o celoeurópskom osobnom dôchodkovom produkte a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
35) Zákon č. 650/2004 Z.z. o doplnkovom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

37ab) Zákon č. 362/2011 Z.z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
37ad) § 22 ods. 5 zákona č. 250/2012 Z.z. o regulácii v sieťových odvetviach.
37af) Zákon č. 79/2015 Z.z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

57) § 115 Občianskeho zákonníka.
57a) § 1 ods. 6 a 7 zákona č. 90/2016 Z.z. o úveroch na bývanie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 279/2017 Z.z.
59j) Oznámenie Federálneho ministerstva palív a energetiky č. 59/1990 Zb. o vydaní výnosu o deputátnom uhlí a dreve.

59k) § 4 ods. 9 a § 5 ods. 6 zákona č. 406/2011 Z.z.
59l) Zákon č. 406/2011 Z.z.
66) Zákon č. 594/2003 Z.z. o kolektívnom investovaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
67) § 2 ods. 1 Obchodného zákonníka.
74) Zákon č. 523/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

74b) Zákon č. 203/2011 Z.z. o kolektívnom investovaní.

76) § 7 ods. 25 zákona č. 566/2001 Z.z. v znení zákona č. 237/2018 Z.z.

77c) § 4 ods. 3 zákona č. 431/2002 Z.z. v znení neskorších predpisov.
80aaa) § 23 a 106c zákona č. 7/2005 Z.z. v znení zákona č. 421/2020 Z.z.

82) § 44 až 47 zákona č. 563/2009 Z.z. v znení zákona č. 331/2011 Z.z.

94) Zákon č. 483/2001 Z.z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
95) Zákon č. 80/1997 Z.z. o Exportno-importnej banke Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
122a) Napríklad Viedenský dohovor o diplomatických stykoch (vyhláška ministra zahraničných vecí č. 157/1964 Zb.), Viedenský dohovor o konzulárnych stykoch (vyhláška ministra zahraničných vecí č. 32/1969 Zb.).

122aa) § 35 Zákonníka práce.
122ab) § 26a zákona č. 90/2016 Z.z. v znení zákona č. 279/2017 Z.z.
122b) § 50a zákona č. 5/2004 Z.z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 139/2008 Z.z.
122c) § 223 Zákonníka práce v znení neskorších predpisov.
123) Zákon č. 663/2007 Z.z. o minimálnej mzde v znení neskorších predpisov.

125) Zákon č. 600/2003 Z.z.
125a) § 2 ods. 1 písm. d) tretí bod zákona č. 600/2003 Z.z.

125a) § 1 ods. 2 zákona č. 552/2003 Z.z. o výkone práce vo verejnom záujme v znení neskorších predpisov.

Zákon č. 55/2017 Z.z. v znení neskorších predpisov.
126) § 79 zákona č. 563/2009 Z.z. v znení zákona č. 331/2011 Z.z.

126a) § 4 ods. 3 písm. c) zákona č. 544/2010 Z.z. o dotáciách v pôsobnosti Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
127) § 155 zákona č. 563/2009 Z.z. v znení zákona č. 331/2011 Z.z.

128) Zákon č. 563/2009 Z.z. v znení zákona č. 331/2011 Z.z.

130) § 37 zákona č. 380/1997 Z.z. v znení zákona č. 563/2001 Z.z.
131) Napríklad § 70 zákona č. 380/1997 Z.z. v znení neskorších predpisov, nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 336/2002 Z.z., ktorým sa ustanovujú podrobnosti na poskytovanie zahraničného príspevku.
131a) § 122ya ods. 12 zákona č. 483/2001 Z.z. v znení zákona č. 279/2017 Z.z.

131aa) § 1 ods. 2 zákona č. 552/2003 Z.z. o výkone práce vo verejnom záujme v znení neskorších predpisov.

Zákon č. 55/2017 Z.z. v znení neskorších predpisov.
132) § 267 zákona č. 73/1998 Z.z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície.
132a) § 155 a 156 zákona č. 563/2009 Z.z. v znení zákona č. 331/2011 Z.z.

132b) § 1 ods. 7 zákona č. 90/2016 Z.z. v znení zákona č. 279/2017 Z.z.
132c) § 13 zákona č. 281/2015 Z.z. o štátnej službe profesionálnych vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
132d) § 106f ods. 1 a 3 zákona č. 7/2005 Z.z. v znení zákona č. 421/2020 Z.z.
132e) § 106j zákona č. 7/2005 Z.z. v znení zákona č. 421/2020 Z.z.
133) § 75j ods. 1 a § 768s Obchodného zákonníka.

133a) § 16 ods. 4 a § 17 ods. 6 zákona č. 431/2002 Z.z.
133b) § 20 zákona č. 7/2005 Z.z. v znení neskorších predpisov.
§ 68 ods. 4 písm. c) Obchodného zákonníka.

134) § 3 ods. 6 a 7 zákona č. 431/2002 Z.z.
134a) § 47 ods. 1 zákona č. 43/2004 Z.z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 747/2004 Z.z.
134aa) § 68 a 68b Obchodného zákonníka.

§ 309d až 309h Civilného mimosporového poriadku.
134ab) § 75k Obchodného zákonníka.
135) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 182/1993 Z.z. v znení neskorších predpisov.
135a) § 2 ods. 1 a § 8 zákona č. 212/1997 Z.z. o povinných výtlačkoch periodických publikácií, neperiodických publikácií a rozmnoženín audiovizuálnych diel v znení neskorších predpisov.
136) § 45 zákona č. 383/1997 Z.z.
136a) § 4 ods. 9 a 12 zákona č. 203/2011 Z.z. v znení neskorších predpisov.

136aa) § 19 zákona č. 580/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov.
136aaa) § 13a zákona č. 580/2004 Z.z. v znení zákona č. 364/2014 Z.z.
136ab) § 7 zákona č. 563/2009 Z.z. v znení zákona č. 331/2011 Z.z.
136ac) § 154 ods. 1 písm. d) a § 155 ods. 1 písm. e) zákona č. 563/2009 Z.z. v znení zákona č. 331/2011 Z.z.
136ad) § 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 13/1993 Z.z. o umeleckých fondoch.
136ae) § 7 Obchodného zákonníka v znení zákona č. 500/2001 Z.z.
136af) § 34 ods. 1 zákona č. 429/2002 Z.z. o burze cenných papierov v znení neskorších predpisov.
136ag) Zákon č. 272/2015 Z.z. o registri právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 52/2018 Z.z.
136b) Vyhláška Štatistického úradu Slovenskej republiky č. 425/2023 Z.z., ktorou sa vydáva Program štátnych štatistických zisťovaní na roky 2024 až 2026.

136ba) § 55 zákona č. 5/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov.
136bb) § 19 ods. 1 a 2 zákona č. 97/2013 Z.z. o pozemkových spoločenstvách.

136bc) § 68 a § 68b Obchodného zákonníka.
§ 309 až 309h Civilného mimosporového poriadku.

136bf) § 68 ods. 6 Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov.
136bg) § 58 ods. 10 Zákonníka práce v znení neskorších predpisov.
136f) § 3 ods. 1 zákona č. 406/2011 Z.z.
137) Zákon č. 83/1990 Zb. v znení neskorších predpisov.
138) Zákon č. 34/2002 Z.z.
139) Zákon č. 147/1997 Z.z.
140) Zákon č. 213/1997 Z.z. v znení zákona č. 35/2002 Z.z.
141) § 6 ods. 1 písm. h) a k) zákona č. 308/1991 Zb. o slobode náboženskej viery a postavení cirkví a náboženských spoločností.
142) Zákon č. 116/1985 Zb. o podmienkach činnosti organizácií s medzinárodným prvkom v Československej socialistickej republike v znení zákona č. 157/1989 Zb.
142a) § 7 písm. a) a c) zákona č. 172/2005 Z.z. o organizácii štátnej podpory výskumu a vývoja a o doplnení zákona č. 575/2001 Z.z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov.

143) Zákon Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.
143a) § 170 ods. 21 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 221/2019 Z.z.

§ 25 ods. 5 zákona č. 580/2004 Z.z. v znení zákona č. 221/2019 Z.z.
144) § 10 zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.
145) Zákon č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií).
145a) Napríklad § 10 ods. 2 zákona č. 305/2013 Z.z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení zákona č. 273/2015 Z.z., zákon č. 177/2018 Z.z. o niektorých opatreniach na znižovanie administratívnej záťaže využívaním informačných systémov verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon proti byrokracii) v znení neskorších predpisov.
146) § 31 zákona č. 523/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov.

146a) § 35 a 35b zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.
146aa) Zákon č. 147/2001 Z.z. v znení neskorších predpisov.
146aaa) § 3 ods. 2 zákona č. 34/2002 Z.z. v znení zákona č. 445/2008 Z.z.
146ab) § 37 a 38 zákona č. 563/2009 Z.z. v znení zákona č. 331/2011 Z.z.

146ac) Zákon č. 357/2015 Z.z. o finančnej kontrole a audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.