§ 30a Úľava na dani pre príjemcov investičnej pomoci

§ 30a
Úľava na dani pre príjemcov investičnej pomoci
1) Daňovník, ktorému bolo vydané rozhodnutie o schválení investičnej pomoci obsahujúcej úľavu na dani podľa osobitného predpisu 120a) alebo podľa schémy štátnej pomoci de minimis, môže si uplatniť nárok na úľavu na dani do výšky podľa odseku 2, ak súčasne spĺňa podmienky stanovené osobitným predpisom 120a) a osobitné podmienky podľa odseku 3 alebo podmienky podľa schémy štátnej pomoci de minimis.
(2) Daňovník si môže uplatniť nárok na úľavu na dani do výšky dane pripadajúcej na pomernú časť základu dane. Pomerná časť základu dane sa vypočíta tak, že základ dane sa vynásobí koeficientom, ktorý sa vypočíta ako podiel
a) oprávnených nákladov, 120b) na ktoré bola schválená poskytnutá investičná pomoc podľa osobitného predpisu, 120a) najviac však do úhrnnej výšky obstarávacej ceny dlhodobého hmotného a dlhodobého nehmotného majetku tejto investície obstaraného po podaní investičného zámeru podľa osobitného predpisu 120c) do konca príslušného zdaňovacieho obdobia, za ktoré sa uplatňuje nárok na úľavu na dani, a
b) súčtu hodnoty vlastného imania daňovníka vykázaného v účtovnej závierke za zdaňovacie obdobie, v ktorom bol investičný zámer podaný podľa osobitného predpisu, 120c) a oprávnených nákladov uvedených v písmene a).

(3) Osobitnými podmienkami podľa odseku 1 sú:
a) daňovník počas zdaňovacích období, za ktoré si uplatňuje úľavu na dani, využije všetky ustanovenia tohto zákona znižujúce základ dane, na ktoré mu vzniká nárok, a to najmä uplatnením
1. odpisov podľa § 22 až 29; v období uplatňovania úľavy na dani nie je možné prerušiť odpisovanie hmotného majetku podľa § 22 ods. 9,
2. opravných položiek a rezerv podľa § 20,
b) daňovník je povinný počas zdaňovacích období, za ktoré si uplatňuje úľavu na dani, odpočítať od základu dane daňovú stratu alebo časť daňovej straty, o ktorú v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach neznižoval základ dane, a to vo výške základu dane; ak je základ dane vyšší ako výška daňovej straty, o ktorú sa v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach neznižoval základ dane, zníži sa základ dane o výšku tejto straty,
c) daňovník nemôže uplatniť úľavu na dani podľa odseku 4 pri zrušení bez likvidácie, pri vstupe do likvidácie, pri vyhlásení konkurzu alebo pri zrušení alebo pozastavení podnikateľskej činnosti,
d) daňovník je povinný pri vyčíslení základu dane vo vzájomnom obchodnom vzťahu so závislou osobou postupovať podľa § 18 a dodržiavať princíp nezávislého vzťahu.
(4) Nárok na úľavu na dani podľa odseku 1 si daňovník môže uplatniť najviac na desať bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období, pričom prvým zdaňovacím obdobím, za ktoré si možno úľavu na dani uplatniť, je zdaňovacie obdobie, v ktorom bolo daňovníkovi vydané rozhodnutie o schválení investičnej pomoci a daňovník splnil podmienky stanovené osobitným predpisom 120a) a osobitné podmienky podľa odseku 3, najneskôr však zdaňovacie obdobie, v ktorom uplynuli tri roky od vydania rozhodnutia vydaného podľa osobitného predpisu. 120a)
(5) Nárok na úľavu na dani si daňovník môže uplatniť najviac do výšky, ktorá v priebehu zdaňovacích období, za ktoré sa uplatňuje úľava na dani, v úhrne nepresiahne hodnotu uvedenú pre tento druh investičnej pomoci v rozhodnutí o schválení investičnej pomoci vydanom podľa osobitného predpisu. 120a)
(6) Výška úľavy na dani sa nemení, ak je daňovníkovi dodatočne vyrubená alebo ak je daňovníkom v dodatočnom daňovom priznaní uvedená vyššia daňová povinnosť, ako bola uvedená v daňovom priznaní.
(7) Výška nevyčerpanej hodnoty investičnej pomoci formou úľavy na dani sa nemení, ak bola daňovníkovi vyrubená alebo ak je daňovníkom v dodatočnom daňovom priznaní uvedená nižšia daňová povinnosť, ako bola uvedená v daňovom priznaní.
(8) Ak daňovník nedodrží niektorú zo všeobecných podmienok ustanovených osobitným predpisom 120a) alebo niektorú z osobitných podmienok uvedených v odseku 3, okrem podmienky uvedenej v odseku 3 písm. a) a b), nárok na úľavu na dani podľa odseku 1 zaniká a daňovník je povinný podať dodatočné daňové priznanie za všetky zdaňovacie obdobia, v ktorých úľavu na dani uplatnil. Daňovník je povinný podať dodatočné daňové priznanie do konca tretieho kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola zistená povinnosť podať dodatočné daňové priznanie; v rovnakej lehote je daň, na ktorú bola uplatnená úľava na dani a ktorá bola priznaná v dodatočnom daňovom priznaní, splatná. Daň ani rozdiel dane nemožno vyrubiť po uplynutí desiatich rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie za zdaňovacie obdobie, za ktoré sa táto úľava na dani uplatnila.
(9) Ak daňovník nedodrží podmienku uvedenú v odseku 3 písm. a) alebo písm. b), stráca nárok na úľavu na dani v príslušnom zdaňovacom období a je povinný podať dodatočné daňové priznanie za každé zdaňovacie obdobie, v ktorom podmienku nedodržal. Daňovník je povinný podať dodatočné daňové priznanie do konca tretieho kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola zistená povinnosť podať dodatočné daňové priznanie. Daň priznaná v dodatočnom daňovom priznaní je splatná v lehote podľa odseku 8. Daň ani rozdiel dane nemožno vyrubiť po uplynutí desiatich rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie za zdaňovacie obdobie, za ktoré sa táto úľava na dani uplatnila.
(10) zrušený od 1.5.2013.

120a) Zákon č. 561/2007 Z.z. o investičnej pomoci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
120b) § 8 ods. 1 písm. a) a b) zákona č. 561/2007 Z.z. v znení neskorších predpisov.
120c) § 9 ods. 1 a 2, § 10 ods. 9 zákona č. 561/2007 Z.z. v znení neskorších predpisov.