§ 30-42 TRETIA HLAVA OCHRANA ZDRAVIA PRI PRÁCI

TRETIA HLAVA
OCHRANA ZDRAVIA PRI PRÁCI
§ 30
Povinnosti pri ochrane zdravia pri práci
(1) Zamestnávateľ je povinný
a) zabezpečiť opatrenia, ktoré znížia expozíciu zamestnancov a obyvateľov fyzikálnym, chemickým, biologickým a iným faktorom práce a pracovného prostredia na najnižšiu dosiahnuteľnú úroveň, najmenej však na úroveň limitov ustanovených osobitnými predpismi,34)
b) zabezpečiť pre svojich zamestnancov zdravotný dohľad podľa § 30a a 30d,
c) zabezpečiť pre zamestnancov posudzovanie zdravotnej spôsobilosti na prácu podľa § 30e,
d) predložiť lekárovi, ktorý vykonáva lekárske preventívne prehliadky vo vzťahu k práci (§ 30e ods. 3, 4 a 6), zoznam zamestnancov, ktorí sa podrobia lekárskej preventívnej prehliadke vo vzťahu k práci podľa § 30e; v zozname zamestnancov sa uvádza meno a priezvisko zamestnanca, dátum narodenia, osobné číslo, ak bolo pridelené, názov pracoviska, profesia, pracovné zaradenie, dĺžka expozície pri práci v rokoch alebo v mesiacoch u aktuálneho zamestnávateľa, faktory práce a pracovného prostredia, ktorým je zamestnanec vystavený, a výsledky hodnotenia zdravotných rizík s uvedením kategórií prác osobitne u jednotlivých faktorov práce a pracovného prostredia,
e) uchovávať lekárske posudky o zdravotnej spôsobilosti na prácu podľa § 30f ods. 1 zamestnancov, ktorí vykonávajú rizikové práce, 20 rokov od skončenia práce alebo ak v písmene n) nie je ustanovené inak,
f) zabezpečiť hodnotenie zdravotného rizika, vypracovanie kategorizácie prác z hľadiska zdravotných rizík a posudku o riziku,
g) vypracovať prevádzkový poriadok z hľadiska ochrany a podpory zdravia zamestnancov pri práci, ak tak ustanovujú osobitné predpisy,34)
h) zabezpečiť pre zamestnancov hodnotenie zdravotného rizika raz za rok a pri každej podstatnej zmene pracovných podmienok, ktorá by mohla mať vplyv na mieru zdravotného rizika a kategóriu práce z hľadiska zdravotných rizík,
i) viesť a uchovávať evidenciu zamestnancov podľa kategórií prác (§ 31),
j) predkladať príslušnému orgánu verejného zdravotníctva návrhy na zaradenie prác do tretej kategórie alebo štvrtej kategórie, návrhy na zmenu alebo vyradenie prác z tretej kategórie alebo štvrtej kategórie (§ 31 ods. 6),
k) oznámiť bezodkladne po prehodnotení zdravotného rizika príslušnému orgánu verejného zdravotníctva každú zmenu podmienok výkonu práce, ktorá by mohla mať vplyv na zvýšenie zdravotného rizika prác zaradených do druhej kategórie a tým na ich zaradenie do tretej kategórie alebo štvrtej kategórie,
l) vypracovať v spolupráci s pracovnou zdravotnou službou a predložiť každoročne k 31. decembru príslušnému orgánu verejného zdravotníctva informáciu o výsledkoch hodnotenia zdravotných rizík a opatreniach vykonaných na ich zníženie alebo odstránenie na pracoviskách, na ktorých zamestnanci vykonávajú rizikové práce, počet zamestnancov, ktorí vykonávajú rizikové práce, a hodnotenie zdravotného stavu zamestnancov vo vzťahu k práci,
m) viesť záznamy, ktoré obsahujú údaje o zamestnancoch podľa odseku 2, pri kvalitatívnom a kvantitatívnom zisťovaní zdraviu škodlivých faktorov pracovného prostredia [§ 52 ods. 1 písm. c)] pri hodnotení zdravotných rizík, a to
1. hluku,
2. vibrácií,
3. ionizujúceho žiarenia,
4. elektromagnetického žiarenia,
5. ultrafialového žiarenia,
6. infračerveného žiarenia,
7. laserového žiarenia,
8. tepelno-vlhkostnej mikroklímy,
9. chemických faktorov,
10. karcinogénnych a mutagénnych faktorov,
11. biologických faktorov,
12. fyzickej záťaže,
13. psychickej pracovnej záťaže,
14. zvýšeného tlaku vzduchu,
n) po zániku živnosti alebo zániku spoločnosti bezodkladne odovzdať dokumentáciu vedenú podľa písmen e), f), i) a m) príslušnému orgánu verejného zdravotníctva.
(2) Záznamy podľa odseku 1 písm. m) obsahujú tieto údaje o zamestnancovi:
a) meno, priezvisko a dátum narodenia,
b) pracovisko, profesiu a pracovné zaradenie,
c) dátum začatia a skončenia výkonu práce, vykonávanie jej jednotlivých etáp a
d) výsledky kvalitatívneho a kvantitatívneho zisťovania zdraviu škodlivého faktora v pracovnom prostredí, ktorému bol zamestnanec vystavený, a kategóriu práce za každé sledované obdobie.
(3) Povinnosti podľa odseku 1 písm. a) a písm. f) až n) sa nevzťahujú na
a) Slovenskú informačnú službu vo vzťahu k výkonu štátnej služby príslušníkmi Slovenskej informačnej služby mimo územia Slovenskej republiky a vo vzťahu k príslušníkom Slovenskej informačnej služby zaradených do činnej zálohy,
b) Zbor väzenskej a justičnej stráže vo vzťahu k príslušníkom Zboru väzenskej a justičnej stráže zaradeným do činnej zálohy,
c) Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky vo vzťahu k výkonu štátnej služby príslušníkmi Policajného zboru mimo územia Slovenskej republiky a vo vzťahu k príslušníkom Policajného zboru zaradeným do činnej zálohy a príslušníkom Hasičského a záchranného zboru a príslušníkom Horskej záchrannej služby zaradeným mimo činnej štátnej služby,
d) Ministerstvo obrany Slovenskej republiky vo vzťahu k výkonu štátnej služby profesionálnych vojakov ozbrojených síl Slovenskej republiky vyslaných na plnenie úloh mimo územia Slovenskej republiky,
e) Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky vo vzťahu k výkonu štátnej služby colníkov mimo územia Slovenskej republiky a vo vzťahu k colníkom zaradeným do činnej zálohy.
(4) Povinnosti podľa odseku 1 písm. b) až e) sa nevzťahujú na Slovenskú informačnú službu, Národný bezpečnostný úrad, Zbor väzenskej a justičnej stráže, Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Horskú záchrannú službu, Ministerstvo obrany Slovenskej republiky a Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, ak je plnenie týchto povinností Slovenskou informačnou službou, Národným bezpečnostným úradom, Zborom väzenskej a justičnej stráže, Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky, Horskou záchrannou službou, Ministerstvom obrany Slovenskej republiky a Finančným riaditeľstvom Slovenskej republiky zabezpečené podľa osobitných predpisov.34a)
(5) Zamestnávateľ je povinný poskytnúť dostatočný čas na plnenie odborných činností pri zabezpečovaní ochrany a podpory zdravia pri práci, ktorý je nevyhnutný na zabezpečenie potrebných preventívnych a ochranných opatrení
a) vlastným zamestnancom, ktorí vykonávajú pracovnú zdravotnú službu,
b) fyzickej osobe – podnikateľovi alebo právnickej osobe, ktorá vykonáva pracovnú zdravotnú službu dodávateľským spôsobom,
c) fyzickej osobe – podnikateľovi alebo právnickej osobe, ktorá samostatne vykonáva niektoré činnosti pracovnej zdravotnej služby podľa § 30a ods. 4 písm. b) až d).
(6) Pri určovaní dostatočného času podľa odseku 5 zamestnávateľ zohľadňuje veľkosť organizácie, počet zamestnancov, pracovné podmienky a zdravotné riziká súvisiace s expozíciou zamestnancov.
(7) Fyzická osoba – podnikateľ, ktorá nezamestnáva iné fyzické osoby a vykonáva prácu zaradenú do tretej kategórie alebo štvrtej kategórie, je povinná
a) zabezpečiť opatrenia, ktoré znížia jej expozíciu a expozíciu obyvateľov fyzikálnym, chemickým, biologickým a iným faktorom práce a pracovného prostredia na najnižšiu dosiahnuteľnú úroveň, najmenej však na úroveň limitov ustanovených osobitnými predpismi,34)
b) zabezpečiť posudzovanie svojej zdravotnej spôsobilosti na prácu podľa § 30e,
c) predkladať príslušnému orgánu verejného zdravotníctva návrh na zaradenie svojej práce do tretej kategórie alebo štvrtej kategórie, návrh na zmenu alebo vyradenie svojej práce z tretej kategórie alebo štvrtej kategórie (§ 31 ods. 6),
d) uchovávať 20 rokov od skončenia rizikovej práce lekárske posudky o svojej zdravotnej spôsobilosti na prácu podľa § 30f ods. 1.
(8) Fyzická osoba – podnikateľ, ktorá nezamestnáva iné fyzické osoby, môže pre seba zabezpečiť primeraný zdravotný dohľad podľa § 30a a 30d s ohľadom na špecifické riziká pri práci.
(9) Povinnosti zamestnávateľa uvedené v odsekoch 1, 2, 5 a 6 sa počas dočasného pridelenia vzťahujú aj na užívateľského zamestnávateľa vo vzťahu k dočasne prideleným zamestnancom.34b)

§ 30a
Pracovná zdravotná služba
(1) Pracovná zdravotná služba poskytuje zamestnávateľovi odborné a poradenské služby v oblasti ochrany a podpory zdravia pri práci výkonom zdravotného dohľadu, ktorý tvorí dohľad nad pracovnými podmienkami a posudzovanie zdravotnej spôsobilosti na prácu výkonom lekárskych preventívnych prehliadok vo vzťahu k práci.
(2) Na vykonávanie pracovnej zdravotnej služby zamestnávateľ určí dostatočný počet vlastných zamestnancov, ktorí sú s ním v pracovnoprávnom vzťahu alebo v obdobnom pracovnom vzťahu. Ak zamestnávateľ zabezpečuje vykonávanie pracovnej zdravotnej služby pre svojich zamestnancov vlastnými zamestnancami, je povinný túto skutočnosť bezodkladne písomne oznámiť príslušnému orgánu verejného zdravotníctva.
(3) Na vykonávanie pracovnej zdravotnej služby podľa odseku 2 je zamestnávateľ povinný
a) mať na vykonávanie pracovnej zdravotnej služby, ak odsek 4 neustanovuje inak,
1. dostatočný počet vlastných zamestnancov pre zamestnancov, ktorí vykonávajú práce zaradené do prvej kategórie alebo druhej kategórie, a to lekára so špecializáciou v špecializačnom odbore uvedenom v odseku 4 písm. b), verejného zdravotníka, bezpečnostného technika alebo autorizovaného bezpečnostného technika, alebo
2. minimálny tím pracovnej zdravotnej služby podľa odseku 6 pre zamestnancov, ktorí vykonávajú práce zaradené do prvej kategórie až štvrtej kategórie,
b) zabezpečiť, ak je to potrebné, ambulanciu na výkon lekárskych preventívnych prehliadok vo vzťahu k práci,
c) zabezpečiť vedenie dokumentácie o vykonávaní jednotlivých odborných činností (§ 30d).
(4) Ak zamestnávateľ nemá vlastných zamestnancov na vykonávanie pracovnej zdravotnej služby podľa odseku 2, je povinný zmluvne zabezpečiť vykonávanie pracovnej zdravotnej služby dodávateľským spôsobom s
a) fyzickou osobou – podnikateľom alebo právnickou osobou, ktorej úrad verejného zdravotníctva vydal oprávnenie na pracovnú zdravotnú službu (§ 30b) pre zamestnancov, ktorí vykonávajú práce zaradené do prvej kategórie až štvrtej kategórie,
b) fyzickou osobou – podnikateľom alebo právnickou osobou, ktorá je poskytovateľom zdravotnej starostlivosti,34c) poskytujúcim zdravotnú starostlivosť v špecializačnom odbore všeobecné lekárstvo, špecializačnom odbore klinické pracovné lekárstvo a klinická toxikológia, špecializačnom odbore pracovné lekárstvo, špecializačnom odbore preventívne pracovné lekárstvo a toxikológia, špecializačnom odbore služby zdravia pri práci alebo v špecializačnom odbore verejné zdravotníctvo, pre zamestnancov, ktorí vykonávajú práce zaradené do prvej kategórie alebo druhej kategórie,
c) fyzickou osobou – podnikateľom, ktorá je verejným zdravotníkom a má živnostenské oprávnenie podľa osobitného predpisu34d) na vykonávanie dohľadu nad pracovnými podmienkami, alebo právnickou osobou, ktorá má živnostenské oprávnenie podľa osobitného predpisu 34d) na vykonávanie dohľadu nad pracovnými podmienkami a má zodpovedného zástupcu, ktorý je verejným zdravotníkom, pre zamestnancov, ktorí vykonávajú práce zaradené do prvej kategórie alebo druhej kategórie, alebo
d) fyzickou osobou – podnikateľom, ktorá nezamestnáva iné fyzické osoby a je bezpečnostným technikom alebo autorizovaným bezpečnostným technikom34e) alebo fyzickou osobou – podnikateľom alebo právnickou osobou, ktoré sú oprávnené na výkon bezpečnostnotechnickej služby,34f) na výkon niektorých činností pracovnej zdravotnej služby podľa odseku 5 pre zamestnancov, ktorí vykonávajú práce zaradené do prvej kategórie alebo druhej kategórie.

(5) Fyzická osoba – podnikateľ alebo právnická osoba uvedená v odseku 4 písm. b) až d) samostatne vykonáva činnosť pracovnej zdravotnej služby podľa § 30d ods. 1 písm. a) až d), písm. f), g), h) prvého bodu a písm. i).
(6) Minimálny tím pracovnej zdravotnej služby tvoria lekár so špecializáciou v špecializačnom odbore pracovné lekárstvo, špecializačnom odbore klinické pracovné lekárstvo a klinická toxikológia, špecializačnom odbore preventívne pracovné lekárstvo a toxikológia alebo špecializačnom odbore služby zdravia pri práci a verejný zdravotník.34g)
(7) Vedúci tímu pracovnej zdravotnej služby môže byť len lekár, ktorý má špecializáciu v špecializačnom odbore uvedenom v odseku 6; vedúcim tímu pracovnej zdravotnej služby môže byť len v jednom tíme pracovnej zdravotnej služby.
(8) Poskytovateľ zdravotnej starostlivosti, ktorý je fyzickou osobou – podnikateľom, si môže činnosť pracovnej zdravotnej služby podľa § 30d vykonávať osobne.
(9) Pracovná zdravotná služba spolupracuje s bezpečnostnotechnickou službou,34e) príslušnými organizačnými útvarmi zamestnávateľa a so zástupcami zamestnancov vrátane zástupcov zamestnancov pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci. Zriadením pracovnej zdravotnej služby alebo zabezpečením plnenia jej úloh dodávateľským spôsobom nie sú dotknuté povinnosti zamestnávateľa v oblasti ochrany zdravia pri práci a jeho zodpovednosť za zabezpečenie ochrany zdravia zamestnancov pri práci.

§ 30b
Vydanie a odobratie oprávnenia na pracovnú zdravotnú službu a vedenie evidencie osôb, ktoré samostatne vykonávajú niektoré činnosti pracovnej zdravotnej služby
(1) Žiadosť o vydanie oprávnenia na pracovnú zdravotnú službu sa podáva písomne úradu verejného zdravotníctva.
(2) Žiadosť o vydanie oprávnenia na pracovnú zdravotnú službu obsahuje
a) obchodné meno, miesto podnikania a identifikačné číslo, ak ide o fyzickú osobu – podnikateľa, alebo
b) obchodné meno, právnu formu, sídlo a identifikačné číslo, ak ide o právnickú osobu,
c) doklad o oprávnení na podnikanie,
d) doklady, že žiadateľ o oprávnenie na pracovnú zdravotnú službu má
1. minimálny tím zdravotníckych pracovníkov podľa § 30a ods. 6, s ktorými má uzatvorený pracovnoprávny vzťah alebo obdobný pracovný vzťah,
2. povolenie na prevádzkovanie ambulancie alebo zmluvu na prenájom ambulancie [(§ 30a ods. 3 písm. b)],
3. vypracovaný pracovný postup na vykonávanie jednotlivých odborných činností.
(3) Ak žiadosť o vydanie oprávnenia na pracovnú zdravotnú službu podáva fyzická osoba alebo založená právnická osoba, ktorá ešte nie je zapísaná do obchodného registra (ďalej len “založená právnická osoba”), žiadosť obsahuje
a) meno, priezvisko, titul a adresu trvalého pobytu, ak ide o fyzickú osobu,
b) obchodné meno, právnu formu a sídlo, ak ide o založenú právnickú osobu,
c) vyhlásenie, že fyzická osoba alebo založená právnická osoba má zabezpečené
1. minimálny tím zdravotníckych pracovníkov podľa § 30a ods. 6,
2. ambulanciu na výkon lekárskych preventívnych prehliadok vo vzťahu k práci podľa § 30a ods. 3 písm. b),
d) pracovný postup na vykonávanie jednotlivých odborných činností.
(4) Súčasťou žiadosti podľa odsekov 2 a 3 je aj
a) vyhlásenie o tom, že žiadateľ o oprávnenie na pracovnú zdravotnú službu bude pri vykonávaní odborných činností vo vzťahu k zamestnávateľovi nezávislý,
b) doklad o zaplatení správneho poplatku.
(5) Úrad verejného zdravotníctva vydá oprávnenie na pracovnú zdravotnú službu fyzickej osobe – podnikateľovi alebo právnickej osobe, ak spĺňa podmienky podľa odsekov 2 a 4, a fyzickej osobe alebo založenej právnickej osobe, ak spĺňa podmienky podľa odsekov 3 a 4. V oprávnení na pracovnú zdravotnú službu uvedie
a) evidenčné číslo oprávnenia na pracovnú zdravotnú službu,
b) meno, priezvisko, titul a adresu trvalého pobytu fyzickej osoby, ak ide o fyzickú osobu – podnikateľa, aj miesto podnikania a identifikačné číslo, alebo
c) obchodné meno, právnu formu, sídlo a identifikačné číslo právnickej osoby, ak ide o založenú právnickú osobu, obchodné meno, právnu formu a sídlo.
(6) Fyzická osoba alebo založená právnická osoba, ktorej bolo vydané oprávnenie na pracovnú zdravotnú službu podľa odseku 5, môže začať vykonávať činnosť pracovnej zdravotnej služby, ak má živnostenské oprávnenie podľa osobitného predpisu 34h) a úradu verejného zdravotníctva písomne predloží do 30 dní od získania živnostenského oprávnenia doklady podľa odseku 2 písm. a) až c) a písm. d) prvého bodu a druhého bodu.
(7) Úrad verejného zdravotníctva vydáva oprávnenie na pracovnú zdravotnú službu na dobu neurčitú.
(8) Úrad verejného zdravotníctva oprávnenie na pracovnú zdravotnú službu odoberie, ak fyzická osoba – podnikateľ alebo právnická osoba (ďalej len “držiteľ oprávnenia na pracovnú zdravotnú službu”) opakovane neplní povinnosti podľa § 30c ods. 1 písm. a) až i).
(9) Úrad verejného zdravotníctva oprávnenie na pracovnú zdravotnú službu ďalej odoberie, ak fyzická osoba alebo držiteľ oprávnenia na pracovnú zdravotnú službu požiada o odobratie oprávnenia na pracovnú zdravotnú službu.
(10) Platnosť oprávnenia na pracovnú zdravotnú službu zaniká
a) výmazom právnickej osoby z obchodného registra,
b) zánikom živnostenského oprávnenia,
c) nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia o odobratí oprávnenia na pracovnú zdravotnú službu podľa odsekov 8 a 9,
d) smrťou fyzickej osoby alebo fyzickej osoby – podnikateľa oprávnenej na výkon pracovnej zdravotnej služby alebo jej vyhlásením za mŕtvu.
(11) Oprávnenie na pracovnú zdravotnú službu neprechádza na právneho nástupcu a je neprevoditeľné.
(12) Fyzická osoba – podnikateľ alebo právnická osoba, ktorej úrad verejného zdravotníctva odobral oprávnenie na pracovnú zdravotnú službu, môže opätovne požiadať o vydanie oprávnenia na pracovnú zdravotnú službu najskôr po uplynutí jedného roka odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o odobratí oprávnenia na pracovnú zdravotnú službu; to sa nevzťahuje na oprávnenia na pracovnú zdravotnú službu odobraté
a) za neplnenie povinností uvedených v § 30c ods. 1 písm. a) a b),
b) na základe žiadosti podľa odseku 9.
(13) Fyzická osoba – podnikateľ alebo právnická osoba uvedená v § 30a ods. 4 písm. b) až d), ktorá samostatne vykonáva činnosť pracovnej zdravotnej služby, musí písomne úradu verejného zdravotníctva ohlásiť začatie svojej činnosti; v ohlásení uvedie údaje podľa § 5 ods. 4 písm. s) a dátum začatia vykonávania niektorých činností pracovnej zdravotnej služby [§ 30d ods. 1 písm. a) až d), písm. f), g), h) prvého bodu a písm. i)]. K ohláseniu predloží kópiu licencie na výkon zdravotníckeho povolania alebo licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe [§ 30a ods. 4 písm. b)] alebo živnostenské oprávnenie [§ 30a ods. 4 písm. c) a d)].
(14) Úrad verejného zdravotníctva v evidencii osôb, ktoré samostatne vykonávajú niektoré činnosti pracovnej zdravotnej služby, vykoná výmaz z dôvodu opakovaného neplnenia povinností podľa § 30c ods. 3; návrh na výmaz dáva regionálny úrad verejného zdravotníctva.
(15) Úrad verejného zdravotníctva v evidencii osôb, ktoré samostatne vykonávajú niektoré činnosti pracovnej zdravotnej služby, vykoná výmaz aj
a) na žiadosť osoby samostatne vykonávajúcej niektoré činnosti pracovnej zdravotnej služby,
b) po výmaze právnickej osoby z obchodného registra,
c) po zániku živnostenského oprávnenia,
d) po odobratí alebo zániku licencie na výkon zdravotníckeho povolania alebo licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe,
e) po smrti fyzickej osoby alebo fyzickej osoby – podnikateľa, ktorá samostatne vykonáva niektoré činnosti pracovnej zdravotnej služby, alebo jej vyhlásením za mŕtvu.
(16) Osoba samostatne vykonávajúca niektoré činnosti pracovnej zdravotnej služby, ktorú úrad verejného zdravotníctva vymazal podľa odseku 14 alebo odseku 15 písm. d), môže opätovne ohlásiť začatie svojej činnosti najskôr po uplynutí jedného roka odo dňa výmazu z evidencie.

§ 30c
Povinnosti držiteľa oprávnenia na pracovnú zdravotnú službu a povinnosti osoby samostatne vykonávajúcej niektoré činnosti pracovnej zdravotnej služby
(1) Držiteľ oprávnenia na pracovnú zdravotnú službu je povinný po celý čas vykonávania činnosti pracovnej zdravotnej služby
a) zabezpečiť dostatočný počet zdravotníckych pracovníkov v tíme pracovnej zdravotnej služby (§ 30d ods. 2), s ktorými má uzatvorený pracovnoprávny vzťah alebo obdobný pracovný vzťah,
b) mať povolenie na prevádzkovanie ambulancie alebo zmluvu na prenájom ambulancie, ktorá má povolenie na prevádzkovanie,
c) mať vypracovaný pracovný postup na vykonávanie jednotlivých odborných činností; vykonávať odborné činnosti v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi a objektívne zistiteľnými informáciami o vykonávanej práci a o pracovisku s dôrazom na ochranu zdravia zamestnancov,
d) vykonávať činnosť pracovnej zdravotnej služby nestranne,
e) podať podnet príslušnému orgánu verejného zdravotníctva, ak zistí, že zamestnávateľ napriek opakovanému upozorneniu neplní povinnosti ustanovené všeobecne záväznými právnymi predpismi na zabezpečenie ochrany zdravia pri práci alebo nepostupuje v súlade s lekárskym posudkom o zdravotnej spôsobilosti zamestnanca na prácu,
f) viesť dokumentáciu o vykonávaní odborných činností podľa § 30d ods. 1 a dokumentáciu súvisiacu s povinnosťami zamestnávateľa podľa § 30 ods. 1 písm. c), f) až l),
g) oznamovať úradu verejného zdravotníctva bezodkladne písomne zmenu
1. názvu alebo sídla,
2. osoby vedúceho tímu pracovnej zdravotnej služby,
h) umožniť úradu verejného zdravotníctva kontrolu plnenia
1. podmienok výkonu pracovnej zdravotnej služby, na základe ktorých bolo vydané oprávnenie na pracovnú zdravotnú službu (§ 30b ods. 2),
2. povinností pracovnej zdravotnej služby podľa písmen a) až g),
i) umožniť regionálnemu úradu verejného zdravotníctva kontrolu plnenia povinností pracovnej zdravotnej služby podľa písmen c) až f).
(2) Držiteľ oprávnenia na pracovnú zdravotnú službu u zamestnávateľa, s ktorým má zmluvu na výkon činnosti pracovnej zdravotnej služby (§ 30d), môže dodávateľským spôsobom zmluvne poveriť so súhlasom zamestnávateľa
a) iného držiteľa oprávnenia na pracovnú zdravotnú službu vykonávaním určitých špecifických činností u tohto zamestnávateľa vrátane výkonu lekárskych preventívnych prehliadok vo vzťahu k práci, ktoré vykonávajú lekári podľa § 30e ods. 3, 4 a 6,
b) poskytovateľa zdravotnej starostlivosti výkonom lekárskych preventívnych prehliadok vo vzťahu k práci, ktoré vykonávajú lekári podľa § 30e ods. 3, 4 a 6.
(3) Osoba, ktorá samostatne vykonáva niektoré činnosti pracovnej zdravotnej služby [§ 30d ods. 1 písm. a) až d), písm. f), g), h) prvého bodu a písm. i)], je povinná dodržiavať tieto povinnosti:
a) mať vypracovaný pracovný postup na vykonávanie jednotlivých odborných činností; vykonávať odborné činnosti podľa § 30a ods. 5 v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi a objektívne zistiteľnými informáciami o vykonávanej práci a o pracovisku s dôrazom na ochranu zdravia zamestnancov,
b) vykonávať činnosti pracovnej zdravotnej služby nestranne,
c) podať podnet príslušnému orgánu verejného zdravotníctva, ak zistí, že zamestnávateľ napriek opakovanému upozorneniu neplní povinnosti ustanovené všeobecne záväznými právnymi predpismi na zabezpečenie ochrany zdravia pri práci,
d) viesť dokumentáciu o vykonávaní odborných činností,
e) bezodkladne písomne oznamovať úradu verejného zdravotníctva zmenu obchodného mena a miesta podnikania, ak ide o fyzickú osobu – podnikateľa; zmenu obchodného mena, sídla a právnej formy, ak ide o právnickú osobu,
f) umožniť regionálnemu úradu verejného zdravotníctva kontrolu plnenia týchto povinností pracovnej zdravotnej služby.

§ 30d
Náplň činnosti pracovnej zdravotnej služby
(1) Pracovná zdravotná služba vykonáva zdravotný dohľad najmä tým, že
a) hodnotí faktory práce a pracovného prostredia a spôsob vykonávania práce z hľadiska ich možného vplyvu na zdravie zamestnancov [§ 30 ods. 1 písm. h)],
b) zisťuje expozíciu zamestnancov faktorom práce a pracovného prostredia a ich možné kombinované účinky na zdravie,
c) hodnotí zdravotné riziká, ktoré ohrozujú zdravie zamestnancov pri práci, a podieľa sa na vypracovaní posudku o riziku pre zamestnávateľa, navrhuje zamestnávateľovi opatrenia na zníženie alebo odstránenie rizika,
d) vypracúva návrhy na zaradenie prác do kategórií z hľadiska zdravotných rizík,
e) vypracúva návrhy na zmenu alebo vyradenie prác z tretej kategórie alebo štvrtej kategórie,
f) podporuje prispôsobovanie práce a pracovných podmienok zamestnancom z hľadiska ochrany zdravia,
g) poskytuje primerané poradenstvo zamestnávateľovi a zamestnancom pri
1. plánovaní a organizácii práce a odpočinku zamestnancov vrátane usporiadania pracovísk a pracovných miest a spôsobu výkonu práce z hľadiska ochrany zdravia,
2. ochrane zdravia pred nepriaznivým vplyvom faktorov práce a pracovného prostredia alebo technológií, ktoré sa používajú alebo plánujú používať,
3. ochrane a kladnom ovplyvňovaní zdravia, hygiene, fyziológii práce, psychológii práce a ergonómii,
h) zúčastňuje sa na
1. vypracúvaní programov ochrany a podpory zdravia zamestnancov, na zlepšovaní pracovných podmienok a na vyhodnocovaní nových zariadení a technológií zo zdravotného hľadiska,
2. činnostiach spojených so zaraďovaním zamestnancov na pracovnú rehabilitáciu,34i)
3. rozboroch pracovnej neschopnosti, chorôb z povolania a ochorení súvisiacich s prácou,
4. organizovaní systému prvej pomoci, ak ide o ohrozenie života alebo zdravia zamestnancov,
5. organizovaní vzdelávania vybraných zamestnancov na poskytovanie prvej pomoci alebo vzdeláva vybraných zamestnancov na poskytovanie prvej pomoci podľa osobitného predpisu,34j)
6. zabezpečovaní rekondičného pobytu,34k)
i) spolupracuje pri poskytovaní informácií, vzdelávania a výchovy v oblasti ochrany a kladného ovplyvňovania zdravia, hygieny, fyziológie, psychológie práce a ergonómii,
j) vykonáva lekárske preventívne prehliadky vo vzťahu k práci na účel posudzovania zdravotnej spôsobilosti na prácu (§ 30e ods. 1).
(2) Minimálny rozsah výkonu pracovnej zdravotnej služby podľa kategórie prác (§ 31 ods. 1 až 5) u zamestnávateľa je uvedený v prílohe č. 3b.

§ 30e
Posudzovanie zdravotnej spôsobilosti na prácu
(1) Posudzovanie zdravotnej spôsobilosti na prácu sa vykonáva na základe hodnotenia zdravotného rizika z expozície faktorom práce a pracovného prostredia a výsledkov lekárskej preventívnej prehliadky vo vzťahu k práci u
a) zamestnanca,
1. ktorý vykonáva prácu zaradenú do tretej kategórie alebo štvrtej kategórie,
2. pri opakovanom výskyte choroby z povolania u rovnakej profesie na tom istom pracovisku,
3. ktorého zdravotnú spôsobilosť na prácu vyžaduje osobitný predpis,35)
4. ktorý vykonáva prácu zaradenú do druhej kategórie, tretej kategórie alebo štvrtej kategórie, ak túto prácu nevykonával viac ako šesť mesiacov zo zdravotných dôvodov,
b) fyzickej osoby – podnikateľa, ktorá nezamestnáva iné fyzické osoby,
1. ktorá vykonáva prácu zaradenú do tretej kategórie alebo štvrtej kategórie,
2. ktorej zdravotnú spôsobilosť na prácu vyžaduje osobitný predpis,35)
c) inej fyzickej osoby, ktorá sa uchádza o zamestnanie
1. na výkon prác zaradených do tretej kategórie alebo štvrtej kategórie, alebo
2. ak jej zdravotnú spôsobilosť na prácu vyžaduje osobitný predpis,35)
d) pracovníka so zdrojmi ionizujúceho žiarenia kategórie A.2)
(2) Povinnosť zamestnanca podrobiť sa lekárskej preventívnej prehliadke vo vzťahu k práci na účel posudzovania zdravotnej spôsobilosti na prácu upravuje osobitný predpis.35a)
(3) Ak ide o práce zaradené do tretej kategórie alebo štvrtej kategórie, lekárske preventívne prehliadky vo vzťahu k práci vykonávajú lekári pracovnej zdravotnej služby so špecializáciou v špecializačnom odbore pracovné lekárstvo, špecializačnom odbore klinické pracovné lekárstvo a klinická toxikológia alebo špecializačnom odbore služby zdravia pri práci.
(4) Ak ide o práce zaradené do tretej kategórie alebo štvrtej kategórie, lekárske preventívne prehliadky vo vzťahu k práci môžu vykonávať okrem lekárov podľa odseku 3 aj lekári pracovnej zdravotnej služby so špecializáciou v špecializačnom odbore všeobecné lekárstvo pod dohľadom lekára pracovnej zdravotnej služby so špecializáciou v špecializačnom odbore pracovné lekárstvo, špecializačnom odbore klinické pracovné lekárstvo a klinická toxikológia alebo špecializačnom odbore služby zdravia pri práci.
(5) Na požiadanie lekára pracovnej zdravotnej služby podľa odsekov 3 a 4 môžu v rámci lekárskej preventívnej prehliadky vo vzťahu k práci ďalšie potrebné doplnkové vyšetrenia vykonať aj lekári iných príslušných špecializačných odborov.35b)
(6) Ak ide o práce zaradené do prvej kategórie alebo druhej kategórie, lekárske preventívne prehliadky vo vzťahu k práci môžu okrem lekárov pracovnej zdravotnej služby so špecializáciou v špecializačných odboroch podľa odsekov 3 a 4 vykonávať aj lekári so špecializáciou v špecializačnom odbore všeobecné lekárstvo a lekári so špecializáciou v špecializačnom odbore pediatria poskytujúci všeobecnú ambulantnú zdravotnú starostlivosť pre deti a dorast, ktorí nie sú lekármi pracovnej zdravotnej služby. Lekárske preventívne prehliadky vo vzťahu k práci sa vykonávajú na základe zamestnávateľom poskytnutých podkladov o vykonávanej práci a pracovných podmienkach zamestnanca a výsledkov hodnotenia zdravotných rizík.
(7) Lekárske preventívne prehliadky vo vzťahu k práci podľa odseku 1 písm. a) prvého bodu, písm. b) prvého bodu a písm. c) prvého bodu sa vykonávajú
a) pred uzatvorením pracovnoprávneho vzťahu alebo obdobného pracovného vzťahu alebo pred začatím výkonu práce fyzickej osoby – podnikateľa, ktorá nezamestnáva iné fyzické osoby,
b) v súvislosti s výkonom práce,
c) pred každou zmenou pracovného zaradenia,
d) pri skončení pracovnoprávneho vzťahu alebo obdobného pracovného vzťahu alebo pri skončení výkonu práce fyzickej osoby – podnikateľa, ktorá nezamestnáva iné fyzické osoby, zo zdravotných dôvodov,
e) po skončení pracovnoprávneho vzťahu alebo obdobného pracovného vzťahu, ak o to zamestnanec požiada bývalého zamestnávateľa, u ktorého vykonával prácu s rizikovými faktormi s neskorými následkami na zdravie.
(8) Lekárske preventívne prehliadky vo vzťahu k práci podľa odseku 7 písm. b) sa vykonávajú
a) jeden raz za dva roky u zamestnanca a fyzickej osoby – podnikateľa, ktorá nezamestnáva iné fyzické osoby, ak vykonávajú práce zaradené do tretej kategórie,
b) jeden raz za rok u zamestnanca a fyzickej osoby – podnikateľa, ktorá nezamestnáva iné fyzické osoby, ak vykonávajú práce zaradené do štvrtej kategórie, a u pracovníka so zdrojmi ionizujúceho žiarenia kategórie A. 2)
(9) Lekárske preventívne prehliadky vo vzťahu k práci podľa odseku 7 písm. e) sa vykonávajú jeden raz za tri roky pri prácach s rizikovými faktormi s neskorými následkami na zdravie, ktoré sú zaradené do tretej kategórie alebo štvrtej kategórie.
(10) Lekárska preventívna prehliadka vo vzťahu k práci podľa odseku 1 písm. a) druhého bodu sa vykoná u zamestnanca rovnakej profesie bezodkladne po uznaní rovnakej choroby z povolania na tom istom pracovisku, ak sa na danom pracovisku doteraz takéto choroby z povolania nevyskytovali.
(11) Lekárske preventívne prehliadky vo vzťahu k práci podľa odseku 1 písm. a) štvrtého bodu sa vykonávajú, aby sa zistili podozrenia na zmeny zdravotného stavu vo vzťahu k vykonávanej práci alebo aby sa zistili kontraindikácie na vykonávanie práce a odporúčali vhodné opatrenia na ochranu zdravia zamestnanca, alebo opodstatnenosť jeho preradenia na inú prácu a poskytnutie pracovnej rehabilitácie.34i)
(12) Úrad verejného zdravotníctva alebo príslušný orgán verejného zdravotníctva môže nariadiť zamestnávateľovi a fyzickej osobe – podnikateľovi, ktorá nezamestnáva iné fyzické osoby, vykonanie mimoriadnej lekárskej preventívnej prehliadky vo vzťahu k práci, ak sa výrazne zmenia faktory práce a pracovného prostredia alebo zdravotné riziko alebo dôjde k závažným zmenám zdravotného stavu zamestnancov alebo fyzickej osoby – podnikateľa, ktorá nezamestnáva iné fyzické osoby, vo vzťahu k vykonávanej práci, alebo sa vyskytnú zmeny zdravotného stavu u niekoľkých zamestnancov, ktoré je možné dať do súvislosti s pracovnými podmienkami.
(13) Lekár pracovnej zdravotnej služby môže navrhnúť zamestnávateľovi vykonanie mimoriadnej lekárskej preventívnej prehliadky vo vzťahu k práci, ak je to potrebné na včasné zachytenie zmien zdravotného stavu zamestnanca v súvislosti s prácou.
(14) Zamestnávateľ zabezpečí zamestnancovi mimoriadnu lekársku preventívnu prehliadku vo vzťahu k práci, ak má odôvodnené pochybnosti o zdravotnej spôsobilosti zamestnanca na prácu, po prerokovaní so zástupcami zamestnancov a s lekárom podľa odseku 6; povinnosťou zamestnanca je podrobiť sa tejto lekárskej preventívnej prehliadke vo vzťahu k práci.
(15) Zamestnávateľ môže zabezpečiť lekárske preventívne prehliadky vo vzťahu k práci u fyzických osôb, ktoré sa uchádzajú o zamestnanie, a u zamestnancov, ktorí vykonávajú práce zaradené do prvej kategórie alebo druhej kategórie; zamestnávateľ určí profesie a pracoviská po prerokovaní so zástupcami zamestnancov a s lekárom podľa odseku 6; to sa nevzťahuje na výkon lekárskych preventívnych prehliadok vo vzťahu k práci podľa odseku 1 písm. a) druhého bodu a tretieho bodu a písm. b) druhého bodu. Ak zamestnávateľ poskytuje lekárske preventívne prehliadky vo vzťahu k práci podľa prvej vety, účasť fyzických osôb, ktoré sa uchádzajú o zamestnanie, a zamestnancov na lekárskej preventívnej prehliadke vo vzťahu k práci je povinná.
(16) Náklady, ktoré vznikli v súvislosti s posudzovaním zdravotnej spôsobilosti na prácu vrátane nákladov, ktoré vznikli v súvislosti s posudzovaním zdravotnej spôsobilosti na prácu pred uzatvorením pracovnoprávneho vzťahu alebo obdobného pracovného vzťahu a po skončení pracovnoprávneho vzťahu alebo obdobného pracovného vzťahu podľa odseku 7 písm. e), uhrádza zamestnávateľ alebo fyzická osoba – podnikateľ, ktorá nezamestnáva iné fyzické osoby, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

§ 30f
Lekársky posudok o zdravotnej spôsobilosti na prácu
(1) Lekár, ktorý posudzuje zdravotnú spôsobilosť na prácu, zaznamená výsledky vyšetrení lekárskej preventívnej prehliadky vo vzťahu k práci do svojej zdravotnej dokumentácie36) a vypracuje lekársky posudok o zdravotnej spôsobilosti na prácu.37) Lekársky posudok o zdravotnej spôsobilosti na prácu odovzdá zamestnávateľovi alebo fyzickej osobe – podnikateľovi, ktorá nezamestnáva iné fyzické osoby; kópie lekárskeho posudku o zdravotnej spôsobilosti na prácu doručí zamestnancovi a lekárovi, s ktorým má zamestnanec alebo fyzická osoba – podnikateľ, ktorá nezamestnáva iné fyzické osoby, uzatvorenú dohodu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti,37a) a na požiadanie mu poskytne výsledky vyšetrení získané pri výkone lekárskej preventívnej prehliadky vo vzťahu k práci.
(2) Lekársky posudok o zdravotnej spôsobilosti na prácu obsahuje evidenčné číslo, údaje o zamestnávateľovi, a to obchodné meno, právnu formu a sídlo právnickej osoby alebo obchodné meno a miesto podnikania fyzickej osoby – podnikateľa; údaje o zamestnancovi alebo fyzickej osobe – podnikateľovi, ktorá nezamestnáva iné fyzické osoby, a to meno, priezvisko, dátum narodenia, adresu bydliska, pracovné zaradenie, posudzovanú prácu, faktory práce a pracovného prostredia a kategóriu práce pre jednotlivé faktory práce a pracovného prostredia. Záver lekárskeho posudku o zdravotnej spôsobilosti na prácu znie
a) spôsobilý na výkon posudzovanej práce,
b) spôsobilý na výkon posudzovanej práce s dočasným obmedzením,
c) spôsobilý na výkon posudzovanej práce s trvalým obmedzením,
d) dočasne nespôsobilý na výkon posudzovanej práce, alebo
e) dlhodobo nespôsobilý na výkon posudzovanej práce.
(3) Vzory lekárskych posudkov o zdravotnej spôsobilosti na prácu podľa odseku 2 sú uvedené v prílohe č. 3c.

§ 30g
Opätovné posúdenie zdravotnej spôsobilosti na prácu
(1) Ak sa zamestnanec, fyzická osoba – podnikateľ, ktorá nezamestnáva iné fyzické osoby, alebo fyzická osoba, ktorá sa uchádza o zamestnanie, domnieva, že posúdenie jej zdravotnej spôsobilosti na prácu je nesprávne, môže písomne požiadať o preskúmanie lekárskeho posudku o zdravotnej spôsobilosti na prácu lekára, ktorý lekársky posudok o zdravotnej spôsobilosti na prácu podľa § 30f vydal; lekár je povinný najneskôr do 30 dní od doručenia žiadosti písomne informovať žiadateľa o spôsobe jej vybavenia.
(2) Ak lekár lekársky posudok o zdravotnej spôsobilosti na prácu nezmení, žiadateľ môže písomne požiadať o opätovné posúdenie zdravotnej spôsobilosti na prácu poskytovateľa zdravotnej starostlivosti,34c) ktorý poskytuje ústavnú zdravotnú starostlivosť37b) v univerzitnej nemocnici alebo vo fakultnej nemocnici, ktorú vykonávajú lekári s odbornou spôsobilosťou na výkon špecializovaných pracovných činností v špecializačnom odbore pracovné lekárstvo alebo špecializačnom odbore klinické pracovné lekárstvo a klinická toxikológia.
(3) Žiadateľ musí o opätovné posúdenie zdravotnej spôsobilosti na prácu požiadať prostredníctvom poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, ktorý mu vydal pôvodný lekársky posudok o zdravotnej spôsobilosti na prácu. Poskytovateľ zdravotnej starostlivosti podľa odseku 1 odošle žiadosť spolu so súvisiacou zdravotnou dokumentáciou poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti, ktorý poskytuje ústavnú zdravotnú starostlivosť v univerzitnej nemocnici alebo vo fakultnej nemocnici podľa odseku 2 a ktorý má sídlo najbližšie k miestu pracoviska žiadateľa.
(4) Poskytovateľ zdravotnej starostlivosti, ktorý poskytuje ústavnú zdravotnú starostlivosť v univerzitnej nemocnici alebo vo fakultnej nemocnici podľa odseku 2, na účel opätovného posúdenia zdravotnej spôsobilosti na prácu, ak je to potrebné, požiada zamestnávateľa a pracovnú zdravotnú službu, ak je ustanovená, o poskytnutie potrebných dokladov o vykonávanej práci a pracovných podmienkach zamestnanca a výsledky hodnotenia zdravotných rizík.
(5) Poskytovateľ zdravotnej starostlivosti, ktorý poskytuje ústavnú zdravotnú starostlivosť v univerzitnej nemocnici alebo vo fakultnej nemocnici podľa odseku 2, do 30 dní od doručenia žiadosti záver lekárskeho posudku o zdravotnej spôsobilosti na prácu buď potvrdí, alebo ak bola zdravotná spôsobilosť na prácu posúdená nesprávne, vydá nový lekársky posudok o zdravotnej spôsobilosti na prácu podľa § 30f, ak ide o zložité posúdenie, lehota sa predlžuje o ďalších 30 dní; nový lekársky posudok o zdravotnej spôsobilosti na prácu doručí žiadateľovi a kópiu lekárskeho posudku o zdravotnej spôsobilosti na prácu doručí zamestnávateľovi a lekárovi, ktorý pôvodný lekársky posudok o zdravotnej spôsobilosti na prácu vydal.
(6) Náklady v súvislosti s opätovným posúdením zdravotnej spôsobilosti na prácu uhrádza poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti, ktorý poskytuje ústavnú zdravotnú starostlivosť v univerzitnej nemocnici alebo vo fakultnej nemocnici podľa odseku 2,
a) žiadateľ, ak sa záver pôvodného lekárskeho posudku o zdravotnej spôsobilosti na prácu potvrdí,
b) poskytovateľ zdravotnej starostlivosti, ktorý posudzoval zdravotnú spôsobilosť na prácu podľa § 30f, ak sa záver pôvodného lekárskeho posudku o zdravotnej spôsobilosti na prácu nepotvrdí.
(7) Na úhradu nákladov podľa odseku 6 sa vzťahujú všeobecne záväzné právne predpisy upravujúce úhradu nákladov za poskytovanie zdravotnej starostlivosti.

§ 31
Hodnotenie zdravotných rizík a kategorizácia prác
(1) Podľa úrovne a charakteru faktorov práce a pracovného prostredia, ktoré môžu ovplyvniť zdravie zamestnancov, hodnotenia zdravotných rizík a na základe zmien zdravotného stavu zamestnancov sa práce zaraďujú do štyroch kategórií.
(2) Do prvej kategórie sa zaraďujú práce, pri ktorých nie je riziko poškodenia zdravia zamestnanca vplyvom práce a pracovného prostredia.
(3) Do druhej kategórie sa zaraďujú práce, pri ktorých vzhľadom na riziko nie je predpoklad poškodenia zdravia, ale nedá sa vylúčiť nepriaznivá odpoveď organizmu na záťaž faktormi práce a pracovného prostredia; nepriaznivá odpoveď organizmu na záťaž faktormi práce a pracovného prostredia zahŕňa neočakávanú alebo nepredpokladanú reakciu organizmu, a to vo forme príznaku alebo odlišného znaku vrátane zmenených laboratórnych hodnôt, alebo zmenených funkčných schopností organizmu, v súvislosti s expozíciou danému faktoru práce a pracovného prostredia. Sú to
a) práce, pri ktorých faktory práce a pracovného prostredia neprekračujú limity ustanovené osobitnými predpismi, 34)
b) práce, pri ktorých je rizikový faktor práce ionizujúce žiarenie, ak stavebné, technické a organizačné opatrenia zaručujú, že ožiarenie zamestnancov ani pri dlhodobej expozícii neprekročí limity ožiarenia pracovníkov ustanovené osobitným predpisom. 38)

(4) Do tretej kategórie sa zaraďujú
a) práce, pri ktorých nie je expozícia zamestnanca faktorom práce a pracovného prostredia znížená technickými opatreniami na úroveň ustanoveného limitu a na zníženie rizika je potrebné vykonať organizačné opatrenia a iné špecifické ochranné opatrenia vrátane použitia osobných ochranných pracovných prostriedkov,
b) práce, pri ktorých je expozícia zamestnanca faktorom práce a pracovného prostredia znížená technickými opatreniami na úroveň ustanoveného limitu, ale vzájomná kombinácia a pôsobenie faktorov práce a pracovného prostredia môžu poškodiť zdravie,
c) práce, pri ktorých nie sú ustanovené limity, ale expozícia faktorom práce a pracovného prostredia môže u zamestnanca spôsobiť poškodenie zdravia,
d) práce vykonávané v kontrolovanom pásme, pri ktorých vzhľadom na úroveň a premenlivosť radiačných parametrov je na obmedzenie ožiarenia pracovníkov na úroveň limitov ožiarenia nevyhnutné používať osobné ochranné pracovné prostriedky a vykonávať dodatočné technické, organizačné alebo iné špecifické ochranné opatrenia.
(5) Do štvrtej kategórie sa len výnimočne na obmedzený čas, najviac na jeden rok, zaraďujú
a) práce, pri ktorých nie je možné znížiť technickými alebo organizačnými opatreniami expozíciu zamestnanca faktorom práce a pracovného prostredia na úroveň ustanovených limitov, expozícia faktorom práce a pracovného prostredia prekračuje limity, zisťujú sa zdravotné zmeny zamestnancov vo vzťahu k pôsobiacim faktorom a je potrebné vykonať technické opatrenia a iné špecifické ochranné opatrenia vrátane použitia osobných ochranných pracovných prostriedkov,
b) práce, ktoré podľa miery expozície jednotlivým faktorom práce a pracovného prostredia patria do tretej kategórie, ale vzájomná kombinácia faktorov práce a pracovného prostredia zvyšuje riziko poškodenia zdravia,
c) práce vykonávané pri činnostiach vedúcich k ožiareniu, pri ktorých ožiarenie pracovníkov prekračuje limity ožiarenia a takéto ožiarenie kladne posúdil úrad verejného zdravotníctva podľa § 13 ods. 5 písm. a) siedmeho bodu.
(6) Rizikovou prácou je práca zaradená do tretej a štvrtej kategórie. O zaradení práce do tretej kategórie a štvrtej kategórie, o zmene alebo vyradení práce z tretej kategórie a štvrtej kategórie rozhoduje príslušný orgán verejného zdravotníctva na základe návrhu zamestnávateľa, fyzickej osoby – podnikateľa, ktorý nezamestnáva iné fyzické osoby, alebo z vlastného podnetu.
(7) zrušený od 1.8.2014.

§ 31a
Uznanie choroby z povolania alebo ohrozenia chorobou z povolania
(1) Ak poskytovateľ zdravotnej starostlivosti,34c) ktorý poskytuje zdravotnú starostlivosť fyzickej osobe, má podozrenie, že jej ochorenie súvisí s vykonávanou prácou, odošle ju na vyšetrenie lekárovi s odbornou spôsobilosťou na výkon špecializovaných pracovných činností v špecializačnom odbore pracovné lekárstvo, špecializačnom odbore klinické pracovné lekárstvo a klinická toxikológia alebo špecializačnom odbore dermatovenerológia so sídlom najbližšie k miestu pracoviska fyzickej osoby.
(2) Chorobu z povolania a ohrozenie chorobou z povolania38a) (ďalej len “choroba z povolania”) uznáva na základe posúdenia zdravotného stavu fyzickej osoby a odborného stanoviska príslušného orgánu verejného zdravotníctva podľa odseku 4 špecializované pracovisko, ktorým je poskytovateľ zdravotnej starostlivosti, ktorý poskytuje zdravotnú starostlivosť, ktorú vykonávajú lekári s odbornou spôsobilosťou na výkon špecializovaných pracovných činností v špecializačnom odbore pracovné lekárstvo, špecializačnom odbore klinické pracovné lekárstvo a klinická toxikológia alebo v špecializačnom odbore dermatovenerológia;34g) špecializované pracovisko vypracuje lekársky posudok o uznaní choroby z povolania. 38b)
(3) Špecializované pracovisko nesmie posudzovať podozrenie na chorobu z povolania u zamestnanca, ak u jeho zamestnávateľa vykonáva pracovnú zdravotnú službu.
(4) Povinným podkladom k uznaniu choroby z povolania špecializovaným pracoviskom je odborné stanovisko z prešetrenia pracovných podmienok a spôsobu práce posudzovanej osoby pri podozrení na chorobu z povolania (ďalej len “odborné stanovisko pri podozrení na chorobu z povolania”), ktoré vykoná príslušný orgán verejného zdravotníctva; odborné stanovisko pri podozrení na chorobu z povolania vypracuje v lehote najneskôr do 30 dní od prijatia žiadosti od špecializovaného pracoviska. Ak ide o zložité prešetrenie, lehota sa predlžuje o ďalších 60 dní. Náležitosti odborného stanoviska pri podozrení na chorobu z povolania sú uvedené v prílohe č. 3d.
(5) Záver odborného stanoviska pri podozrení na chorobu z povolania podľa odseku 4 príslušný orgán verejného zdravotníctva na požiadanie poskytne posudzovanej osobe a jej zamestnávateľovi.
(6) Uznanie choroby z povolania musí písomne potvrdiť vedúci zamestnanec poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, ktorý poskytuje ústavnú zdravotnú starostlivosť v nemocnici, ktorú vykonávajú lekári s odbornou spôsobilosťou na výkon špecializovaných pracovných činností v špecializačnom odbore pracovné lekárstvo, špecializačnom odbore klinické pracovné lekárstvo a klinická toxikológia alebo v špecializačnom odbore dermatovenerológia; vedúci zamestnanec, ktorý potvrdzuje uznanie choroby z povolania, musí byť lekár s odbornou spôsobilosťou na výkon špecializovaných pracovných činností v špecializačnom odbore pracovné lekárstvo, špecializačnom odbore klinické pracovné lekárstvo a klinická toxikológia alebo v špecializačnom odbore dermatovenerológia.
(7) Ak ide o posudzovanie podozrenia na chorobu z povolania v sporných alebo nejednoznačných prípadoch, špecializované pracovisko je povinné postúpiť podozrenie na chorobu z povolania na posúdenie regionálnej komisii na posudzovanie chorôb z povolania (ďalej len “regionálna komisia”) alebo regionálnej komisii na posudzovanie kožných chorôb z povolania (§ 31e) so sídlom najbližšie k miestu pracoviska posudzovanej osoby, ktoré sú zriadené v univerzitnej nemocnici.
(8) Regionálna komisia alebo regionálna komisia na posudzovanie kožných chorôb z povolania vypracuje stanovisko k uznaniu choroby z povolania najneskôr do 30 dní od prijatia žiadosti od špecializovaného pracoviska; stanovisko k uznaniu choroby z povolania postúpi špecializovanému pracovisku. Stanovisko regionálnej komisie alebo regionálnej komisie na posudzovanie kožných chorôb z povolania k uznaniu choroby z povolania je pre špecializované pracovisko záväzné.
(9) Ak je posudzovanie podozrenia na chorobu z povolania obzvlášť zložité, špecializované pracovisko je povinné postúpiť podozrenie na chorobu z povolania na posúdenie Celoslovenskej komisii na posudzovanie chorôb z povolania (ďalej len “celoslovenská komisia”) a písomne o tom informovať posudzovanú osobu.
(10) Celoslovenská komisia okrem prípadov uvedených v odseku 9 posudzuje aj
a) uznanie nádorových ochorení vznikajúcich následkom práce s dokázanými chemickými karcinogénmi v pracovnom prostredí alebo v pracovných procesoch s rizikom chemickej karcinogenity a prejavujúce sa u posudzovanej osoby v príslušných cieľových orgánoch, ktoré nie sú uvedené v zozname chorôb z povolania,4a)
b) iné poškodenie zdravia z práce u posudzovanej osoby, ktoré nie je pracovným úrazom a ani chorobou z povolania uvedenou v zozname chorôb z povolania.
(11) Ak celoslovenská komisia posudzuje podozrenie na chorobu z povolania podľa odseku 9 alebo 10, vypracuje stanovisko k uznaniu choroby z povolania najneskôr do 60 dní od prijatia žiadosti od špecializovaného pracoviska alebo od vedúceho zamestnanca poskytovateľa zdravotnej starostlivosti podľa odseku 6; stanovisko k uznaniu choroby z povolania postúpi špecializovanému pracovisku. Stanovisko celoslovenskej komisie k uznaniu choroby z povolania je pre špecializované pracovisko záväzné.
(12) Špecializované pracovisko vydá lekársky posudok o uznaní choroby z povolania do 30 dní od prijatia odborného stanoviska pri podozrení na chorobu z povolania podľa odseku 4 alebo od prijatia stanoviska k uznaniu choroby z povolania podľa odsekov 8 a 11 alebo § 31c ods. 4 a zašle ho
a) posudzovanej osobe,
b) zamestnávateľovi,
c) príslušnému orgánu verejného zdravotníctva,
d) Sociálnej poisťovni, útvaru sociálneho zabezpečenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Vojenskému úradu sociálneho zabezpečenia, útvaru sociálneho zabezpečenia Zboru väzenskej a justičnej stráže alebo útvaru sociálneho zabezpečenia Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky.
(13) Lekársky posudok o uznaní choroby z povolania obsahuje
a) evidenčné číslo,
b) názov, adresu a identifikačné číslo poskytovateľa zdravotnej starostlivosti,
c) meno a priezvisko, dátum narodenia a adresu trvalého pobytu posudzovanej osoby,
e) údaje o zamestnávateľovi posudzovanej osoby,
f) názov pracoviska, profesiu a pracovné zaradenie posudzovanej osoby,
g) číslo a názov choroby z povolania zo zoznamu chorôb z povolania,
h) odôvodnenie a záver,
i) odtlačok pečiatky špecializovaného pracoviska s uvedením špecializácie lekára a podpis lekára.
(14) Vzor lekárskeho posudku o uznaní choroby z povolania podľa odseku 13 je uvedený v prílohe č. 3e.
(15) Dňom uznania choroby z povolania je deň vydania lekárskeho posudku o uznaní choroby z povolania podľa odseku 13.
(16) Ak špecializované pracovisko neuzná chorobu z povolania, vydá lekársky posudok, ktorým sa neuznala choroba z povolania podľa odseku 13, do 30 dní od prijatia odborného stanoviska pri podozrení na chorobu z povolania podľa odseku 4 alebo od prijatia stanoviska k uznaniu choroby z povolania podľa odsekov 8 a 11 alebo § 31c ods. 3 a zašle ho
a) posudzovanej osobe,
b) zamestnávateľovi,
c) príslušnému orgánu verejného zdravotníctva.

§ 31b
Hlásenie a evidencia choroby z povolania
(1) Špecializované pracovisko po vydaní lekárskeho posudku o uznaní choroby z povolania podľa § 31a ods. 13 do desiatich dní oznámi uznanie choroby z povolania na tlačive hlásenie choroby z povolania alebo ohrozenia chorobou z povolania, ponechá si prvý diel tlačiva a ďalšie diely tlačiva zasiela
a) všeobecnému lekárovi, s ktorým má posudzovaná osoba uzatvorenú dohodu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti,37a)
b) národnému centru,
c) posudzovanej osobe,
d) príslušnému orgánu verejného zdravotníctva,
e) zamestnávateľovi,
f) poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti, ktorý poskytuje ústavnú zdravotnú starostlivosť v nemocnici, ktorú vykonávajú lekári s odbornou spôsobilosťou na výkon špecializovaných pracovných činností v špecializačnom odbore pracovné lekárstvo, špecializačnom odbore klinické pracovné lekárstvo a klinická toxikológia alebo špecializačnom odbore dermatovenerológia, ktorého vedúci zamestnanec potvrdil uznanie choroby z povolania (§ 31a ods. 6),
g) Sociálnej poisťovni, útvaru sociálneho zabezpečenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Vojenskému úradu sociálneho zabezpečenia, útvaru sociálneho zabezpečenia Zboru väzenskej a justičnej stráže alebo útvaru sociálneho zabezpečenia Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky.
h) Národnému inšpektorátu práce alebo Hlavnému banskému úradu, ak bola choroba z povolania uznaná osobe, ktorá vykonáva činnosť podľa osobitného predpisu.38c)

(2) Evidenciu hlásení uznaných chorôb z povolania vedie v elektronickej podobe poskytovateľ zdravotnej starostlivosti, ktorý poskytuje ústavnú zdravotnú starostlivosť v nemocnici v špecializačnom odbore pracovné lekárstvo, špecializačnom odbore klinické pracovné lekárstvo a klinická toxikológia alebo špecializačnom odbore dermatovenerológia, ktorého vedúci zamestnanec potvrdil uznanie choroby z povolania (§ 31a ods. 6); evidencia obsahuje
a) názov, adresu a identifikačné číslo poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, ktorý chorobu z povolania uznal,
b) meno, priezvisko a titul osoby, ktorej bola choroba z povolania uznaná,
c) rodné číslo osoby, ktorej bola choroba z povolania uznaná,
d) trvalé bydlisko (obec),
e) obchodné meno, právnu formu, sídlo a identifikačné číslo právnickej osoby alebo obchodné meno, miesto podnikania a identifikačné číslo fyzickej osoby – podnikateľa, kde choroba z povolania vznikla,
f) ekonomickú aktivitu zamestnávateľa,
g) zamestnanie (profesiu) osoby, ktorej bola choroba z povolania uznaná,
h) položku a názov choroby z povolania zo zoznamu chorôb z povolania,
i) diagnózu podľa Medzinárodnej štatistickej klasifikácie chorôb a príbuzných zdravotných problémov,
j) dátum prvého zistenia choroby z povolania,
k) dátum uznania choroby z povolania,
l) závažnosť choroby pri akútnej forme,
m) závažnosť choroby pri chronickej forme,
n) expozíciu – príčinný faktor práce a pracovného prostredia vzniku choroby z povolania,
o) kategóriu práce,
p) klasifikáciu produktov podľa použitia,
q) dĺžku expozície škodlivým faktorom práce a pracovného prostredia v rokoch a mesiacoch,
r) schopnosť doterajšieho výkonu práce osoby, ktorej bola choroba z povolania uznaná.
(3) Vzor tlačiva určeného na hlásenie choroby z povolania je uvedený v prílohe č. 3f.
(4) Poskytovateľ zdravotnej starostlivosti, ktorý poskytuje ústavnú zdravotnú starostlivosť v nemocnici v špecializačnom odbore pracovné lekárstvo, špecializačnom odbore klinické pracovné lekárstvo a klinická toxikológia alebo špecializačnom odbore dermatovenerológia, poskytuje údaje uvedené v odseku 2 po prijatí tlačiva hlásenie choroby z povolania alebo ohrozenia chorobou z povolania [odsek 1 písm. f)] do 10. dňa nasledujúceho kalendárneho mesiaca Centrálnemu registru hlásení uznaných chorôb z povolania, ktorý vedie Univerzitná nemocnica v Bratislave.

§ 31c
Opätovné posúdenie uznanej choroby z povolania alebo neuznanej choroby z povolania
(1) Ak sa posudzovaná osoba alebo zamestnávateľ domnieva, že podozrenie na chorobu z povolania bolo posúdené nesprávne, môže písomne požiadať o opätovné posúdenie uznanej choroby z povolania alebo neuznanej choroby z povolania celoslovenskú komisiu do 60 dní odo dňa prijatia lekárskeho posudku, ktorým špecializované pracovisko uznalo chorobu z povolania alebo neuznalo chorobu z povolania (§ 31a ods. 13 alebo 16).
(2) Ak chorobu z povolania už posudzovala celoslovenská komisia, nie je možné podľa odseku 1 požiadať o opätovné posúdenie uznanej choroby z povolania alebo neuznanej choroby z povolania.
(3) Ak celoslovenská komisia potvrdí správnosť predchádzajúceho uznania choroby z povolania alebo neuznania choroby z povolania špecializovaným pracoviskom, písomne o tom informuje žiadateľa a špecializované pracovisko v lehote do 60 dní od prijatia žiadosti podľa odseku 1.
(4) Ak bolo uznanie choroby z povolania alebo neuznanie choroby z povolania špecializovaným pracoviskom posúdené nesprávne, celoslovenská komisia svoje stanovisko k uznaniu choroby z povolania alebo neuznaniu choroby z povolania postúpi špecializovanému pracovisku v lehote do 60 dní od prijatia žiadosti podľa odseku 1.
(5) Stanovisko celoslovenskej komisie k uznaniu choroby z povolania alebo neuznaniu choroby z povolania je pre špecializované pracovisko záväzné. Špecializované pracovisko vydá v lehote do 30 dní od prijatia stanoviska celoslovenskej komisie k uznaniu choroby z povolania alebo neuznaniu choroby z povolania nový lekársky posudok (§ 31a ods. 13 alebo 16).
(6) Ak celoslovenská komisia správnosť pôvodného uznania choroby z povolania alebo neuznania choroby z povolania špecializovaným pracoviskom potvrdí, náklady spojené s opätovným uznaním choroby z povolania alebo neuznaním choroby z povolania uhrádza žiadateľ špecializovanému pracovisku, a ak vznikli náklady, aj príslušnému orgánu verejného zdravotníctva.
(7) Na úhradu nákladov podľa odseku 6 sa vzťahujú všeobecne záväzné právne predpisy upravujúce úhradu nákladov za poskytovanie zdravotnej starostlivosti.

§ 31d
Celoslovenská komisia
(1) Minister zdravotníctva Slovenskej republiky zriaďuje celoslovenskú komisiu ako svoj poradný orgán na posudzovanie chorôb z povolania. Činnosť celoslovenskej komisie upravuje štatút, ktorý schvaľuje minister zdravotníctva Slovenskej republiky.
(2) Celoslovenská komisia je zložená z predsedu a ôsmich členov. Predseda celoslovenskej komisie je lekár s odbornou spôsobilosťou na výkon špecializovaných pracovných činností v špecializačnom odbore pracovné lekárstvo alebo špecializačnom odbore klinické pracovné lekárstvo a klinická toxikológia. Členmi celoslovenskej komisie sú lekári s odbornou spôsobilosťou na výkon špecializovaných pracovných činností v špecializačnom odbore pracovné lekárstvo, špecializačnom odbore klinické pracovné lekárstvo a klinická toxikológia a špecializačnom odbore preventívne pracovné lekárstvo a toxikológia. Predsedu a členov celoslovenskej komisie vymenúva a odvoláva minister zdravotníctva Slovenskej republiky na základe návrhu hlavného odborníka ministerstva pre špecializačný odbor klinické pracovné lekárstvo a klinická toxikológia. Za člena celoslovenskej komisie je zo špecializovaného pracoviska vymenovaný len jeden lekár s odbornou spôsobilosťou na výkon špecializovaných pracovných činností v špecializačnom odbore uvedenom v tretej vete.
(3) Na rokovaní celoslovenskej komisie sa zúčastňuje lekár špecializovaného pracoviska, ktorý posudzoval chorobu z povolania (§ 31a ods. 2).
(4) Predseda môže na rokovanie celoslovenskej komisie prizvať aj ďalších odborníkov; vyjadrenie odborníka nie je pre celoslovenskú komisiu záväzné.
(5) Celoslovenská komisia
a) posudzuje choroby z povolania podľa § 31a ods. 9 a 10,
b) posudzuje opätovne uznanie choroby z povolania alebo neuznanie choroby z povolania podľa § 31c,
c) podáva ministerstvu návrhy na zmenu a doplnenie zoznamu chorôb z povolania.4a)

§ 31e
Regionálna komisia
(1) Regionálnu komisiu zriaďuje poskytovateľ zdravotnej starostlivosti, ktorý poskytuje ústavnú zdravotnú starostlivosť v univerzitnej nemocnici, ktorú vykonávajú lekári s odbornou spôsobilosťou na výkon špecializovaných pracovných činností v špecializačnom odbore pracovné lekárstvo alebo špecializačnom odbore klinické pracovné lekárstvo a klinická toxikológia. Činnosť regionálnej komisie upravuje štatút.
(2) Regionálna komisia je zložená z predsedu a štyroch členov. Predseda regionálnej komisie je lekár s odbornou spôsobilosťou na výkon špecializovaných pracovných činností v špecializačnom odbore pracovné lekárstvo alebo špecializačnom odbore klinické pracovné lekárstvo a klinická toxikológia. Členmi regionálnej komisie sú lekári s odbornou spôsobilosťou na výkon špecializovaných pracovných činností v špecializačnom odbore pracovné lekárstvo, špecializačnom odbore klinické pracovné lekárstvo a klinická toxikológia a špecializačnom odbore preventívne pracovné lekárstvo a toxikológia. Za člena regionálnej komisie je zo špecializovaného pracoviska vymenovaný iba jeden lekár s odbornou spôsobilosťou na výkon špecializovaných pracovných činností v určenom špecializačnom odbore.
(3) Predsedu a členov regionálnej komisie vymenúva a odvoláva poskytovateľ zdravotnej starostlivosti podľa odseku 1 na základe návrhu príslušnej odbornej spoločnosti Slovenskej lekárskej spoločnosti.
(4) Na rokovaní regionálnej komisie sa zúčastňujú
a) lekár špecializovaného pracoviska, ktorý posudzoval chorobu z povolania (§ 31a ods. 2),
b) zdravotnícky pracovník príslušného orgánu verejného zdravotníctva, ktorý prešetroval pracovné podmienky a spôsob práce posudzovanej osoby pri podozrení na chorobu z povolania podľa § 7 písm. h) alebo § 11 písm. j).
(5) Na rokovanie môže predseda regionálnej komisie prizvať aj ďalších odborníkov; vyjadrenie odborníka nie je pre regionálnu komisiu záväzné.

§ 31f
Regionálna komisia na posudzovanie kožných chorôb z povolania
(1) Regionálnu komisiu na posudzovanie kožných chorôb z povolania zriaďuje poskytovateľ zdravotnej starostlivosti, ktorý poskytuje ústavnú zdravotnú starostlivosť v univerzitnej nemocnici, ktorú vykonávajú lekári s odbornou spôsobilosťou na výkon špecializovaných pracovných činností v špecializačnom odbore dermatovenerológia. Činnosť regionálnej komisie na posudzovanie kožných chorôb z povolania upravuje štatút.
(2) Regionálna komisia na posudzovanie kožných chorôb z povolania je zložená z predsedu a štyroch členov. Predseda regionálnej komisie na posudzovanie kožných chorôb z povolania je lekár s odbornou spôsobilosťou na výkon špecializovaných pracovných činností v špecializačnom odbore dermatovenerológia. Členmi regionálnej komisie na posudzovanie kožných chorôb z povolania sú lekári s odbornou spôsobilosťou na výkon špecializovaných pracovných činností v špecializačnom odbore dermatovenerológia, špecializačnom odbore pracovné lekárstvo, špecializačnom odbore klinické pracovné lekárstvo a klinická toxikológia a špecializačnom odbore preventívne pracovné lekárstvo a toxikológia. Za člena regionálnej komisie na posudzovanie kožných chorôb z povolania je zo špecializovaného pracoviska vymenovaný iba jeden lekár s odbornou spôsobilosťou na výkon špecializovaných pracovných činností v určenom špecializačnom odbore.
(3) Predsedu a členov regionálnej komisie na posudzovanie kožných chorôb z povolania vymenúva a odvoláva poskytovateľ zdravotnej starostlivosti podľa odseku 1 na základe návrhu príslušnej odbornej spoločnosti Slovenskej lekárskej spoločnosti.
(4) Na rokovaní regionálnej komisie na posudzovanie kožných chorôb z povolania sa zúčastňujú
a) lekár špecializovaného pracoviska, ktorý posudzoval kožnú chorobu z povolania (§ 31a ods. 2),
b) zdravotnícky pracovník príslušného orgánu verejného zdravotníctva, ktorý prešetroval pracovné podmienky a spôsob práce posudzovanej osoby pri podozrení na kožnú chorobu z povolania podľa § 7 písm. h) alebo § 11 písm. j).
(5) Na rokovanie môže predseda regionálnej komisie na posudzovanie kožných chorôb z povolania prizvať aj ďalších odborníkov; vyjadrenie odborníka nie je pre komisiu záväzné.
(6) Regionálna komisia na posudzovanie kožných chorôb z povolania posudzuje všetky kožné choroby z povolania.

§ 32
Ochrana zamestnancov pred hlukom pri práci
(1) Zamestnávateľ, ktorý používa alebo prevádzkuje zariadenia, ktoré sú zdrojom hluku, je povinný zabezpečiť v súlade s osobitným predpisom 39) technické, organizačné a iné opatrenia, ktoré vylúčia alebo znížia na najnižšiu možnú a dosiahnuteľnú mieru expozíciu zamestnancov hluku a zabezpečia ochranu zdravia a bezpečnosti zamestnancov.
(2) Ak by vzhľadom na charakter práce mohlo úplné a riadne používanie chráničov sluchu spôsobiť väčšie riziko pre zdravie a bezpečnosť ako ich nepoužívanie, úrad verejného zdravotníctva alebo regionálny úrad verejného zdravotníctva môže vo výnimočných prípadoch povoliť výnimku. Zamestnávateľ je povinný o povolenie výnimky požiadať.
(3) Žiadosť o povolenie výnimky obsahuje
a) dôvod žiadosti o povolenie výnimky,
b) počet zamestnancov, na ktorých sa výnimka vzťahuje,
c) opatrenia na ochranu zdravia zamestnancov, na ktorých sa výnimka vzťahuje.
(4) Úrad verejného zdravotníctva a regionálny úrad verejného zdravotníctva môžu povoliť výnimku podľa odseku 2 po prerokovaní so zamestnávateľom, so zástupcom zamestnancov pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci a s Národným inšpektorátom práce alebo príslušným inšpektorátom práce. V rozhodnutí o povolení výnimky úrad verejného zdravotníctva alebo regionálny úrad verejného zdravotníctva určí podmienky, ktoré je zamestnávateľ povinný vzhľadom na zvláštne okolnosti splniť, aby sa výsledné riziká znížili na najnižšiu možnú mieru a exponovaní zamestnanci sa podrobili zdravotnému dohľadu. Úrad verejného zdravotníctva alebo regionálny úrad verejného zdravotníctva výnimku povolí na štyri roky a zruší ju bezodkladne po tom, ako pominú okolnosti, ktoré viedli k jej povoleniu. Regionálny úrad verejného zdravotníctva bezodkladne informuje úrad verejného zdravotníctva o povolených výnimkách. Aktuálny zoznam výnimiek povolených podľa odseku 2 zverejňuje úrad verejného zdravotníctva.
(5) Zamestnávateľ je povinný bezodkladne informovať úrad verejného zdravotníctva alebo regionálny úrad verejného zdravotníctva o zmene okolností, ktoré viedli k povoleniu výnimky.

§ 33
Ochrana zamestnancov pred vibráciami pri práci
(1) Zamestnávateľ, ktorý používa alebo prevádzkuje zariadenia, ktoré sú zdrojom vibrácií, je povinný zabezpečiť v súlade s osobitným predpisom 40) technické, organizačné a iné opatrenia, ktoré vylúčia alebo znížia na najnižšiu možnú a dosiahnuteľnú mieru expozície zamestnancov vibráciám a zabezpečia ochranu zdravia a bezpečnosti zamestnancov.
(2) Ak sú zamestnanci v lodnej a leteckej doprave vystavení expozícii vibráciám na celé telo, úrad verejného zdravotníctva alebo regionálny úrad verejného zdravotníctva môže povoliť výnimku z povinnosti zamestnávateľa bezodkladne vykonať opatrenia na zníženie expozície vibráciám podľa osobitného predpisu. 40) Zamestnávateľ je povinný o povolenie výnimky požiadať a preukázať, že využil všetky možné technické a organizačné opatrenia na zníženie expozície vibráciám podľa osobitného predpisu. 40)
(3) Ak sú zamestnanci vystavení expozícii vibráciám, ktoré zvyčajne neprekračujú akčné hodnoty expozície vibráciám podľa osobitného predpisu, 40) ale vibrácie sa v čase menia a môžu prekročiť limitné hodnoty expozície vibráciám, úrad verejného zdravotníctva alebo regionálny úrad verejného zdravotníctva môže povoliť výnimku z povinnosti zamestnávateľa bezodkladne vykonať opatrenia na zníženie expozície vibráciám. Zamestnávateľ je povinný o povolenie výnimky požiadať a preukázať, že priemerné hodnoty expozície vibráciám počas pracovného týždňa sú nižšie ako limitné hodnoty expozície vibráciám a že riziká z tohto typu expozície vibráciám pri práci sú nižšie, ako sú riziká, ktoré vznikajú v dôsledku expozície vibráciám dosahujúcej limitné hodnoty.
(4) Žiadosť o povolenie výnimky obsahuje
a) dôvod žiadosti o povolenie výnimky,
b) pri expozícii vibráciám podľa odseku 2 preukázanie skutočností, že sa využili všetky dostupné opatrenia podľa odseku 2,
c) pri expozícii vibráciám podľa odseku 3 preukázanie skutočností, že priemerné hodnoty vibrácií a riziká spĺňajú náležitosti podľa odseku 3,
d) počet zamestnancov, na ktorých sa výnimka vzťahuje,
e) opatrenia na ochranu zdravia zamestnancov, na ktorých sa výnimka vzťahuje.
(5) Úrad verejného zdravotníctva a regionálny úrad verejného zdravotníctva môžu povoliť výnimku podľa odsekov 2 a 3 po prerokovaní so zamestnávateľom, so zástupcom zamestnancov pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci a s Národným inšpektorátom práce alebo príslušným inšpektorátom práce. V rozhodnutí o povolení výnimky úrad verejného zdravotníctva alebo regionálny úrad verejného zdravotníctva určí podmienky, ktoré je zamestnávateľ povinný vzhľadom na zvláštne okolnosti splniť, aby sa výsledné riziká znížili na najnižšiu možnú mieru a dotknutí zamestnanci sa podrobili zdravotnému dohľadu. Úrad verejného zdravotníctva alebo regionálny úrad verejného zdravotníctva prehodnocuje povolenú výnimku raz za štyri roky a zruší ju bezodkladne po tom, ako pominú okolnosti, ktoré viedli k jej povoleniu. Regionálny úrad verejného zdravotníctva bezodkladne informuje úrad verejného zdravotníctva o povolených výnimkách. Aktuálny zoznam výnimiek povolených podľa odsekov 2 a 3 zverejňuje úrad verejného zdravotníctva na svojom webovom sídle.
(6) Zamestnávateľ je povinný bezodkladne informovať úrad verejného zdravotníctva alebo regionálny úrad verejného zdravotníctva o zmene okolností, ktoré viedli k povoleniu výnimky.

§ 34
Ochrana zamestnancov pred elektromagnetickým žiarením pri práci
Zamestnávateľ, ktorý používa alebo prevádzkuje zdroj elektromagnetického žiarenia, je povinný zabezpečiť v súlade s osobitným predpisom 41) technické, organizačné a iné opatrenia, ktoré vylúčia alebo znížia expozíciu zamestnancov a obyvateľov na najnižšiu možnú a dosiahnuteľnú úroveň a zabezpečia ochranu zdravia a bezpečnosti zamestnancov.

§ 35
Ochrana zdravia pred optickým žiarením pri práci
Zamestnávateľ, ktorý používa alebo prevádzkuje zdroje ultrafialového, infračerveného, laserového alebo iného optického žiarenia na iné účely ako osvetlenie, je povinný zabezpečiť v súlade s osobitným predpisom technické, organizačné a iné opatrenia, ktoré vylúčia alebo znížia expozíciu zamestnancov na najnižšiu možnú a dosiahnuteľnú mieru.

§ 36
Osvetlenie pri práci
(1) Zamestnávateľ je povinný zabezpečiť dostatočné osvetlenie pracovných priestorov.
(2) Pracoviská, na ktorých je potrebné združené osvetlenie, alebo pracoviská bez denného osvetlenia možno prevádzkovať, len ak z technických, bezpečnostných alebo prevádzkových dôvodov nie je možné zabezpečiť denné osvetlenie.
(3) Zamestnávateľ, ktorý prevádzkuje pracoviská podľa odseku 2, je povinný zabezpečiť ochranu zdravia zamestnancov náhradnými opatreniami ustanovenými vykonávacím predpisom podľa § 62 písm. q).

§ 37
Ochrana zdravia pred záťažou teplom a chladom pri práci
(1) Zamestnávateľ je povinný zabezpečiť opatrenia, ktoré vylúčia alebo znížia nepriaznivé účinky faktorov tepelno-vlhkostnej mikroklímy na zdravie zamestnancov na najnižšiu možnú a dosiahnuteľnú mieru.
(2) Zamestnávateľ je povinný zabezpečiť
a) posúdenie záťaže teplom a chladom pri práci,
b) pri dlhodobom výkone práce dodržiavanie prípustných hodnôt faktorov tepelno-vlhkostnej mikroklímy v závislosti od tepelnej produkcie organizmu zamestnanca,
c) pracovné podmienky zamestnancov tak, aby nebola prekračovaná únosná tepelná záťaž na pracoviskách, na ktorých nemožno dodržať prípustné hodnoty faktorov tepelno-vlhkostnej mikroklímy z dôvodu tepelnej záťaže z technológie, ako aj na iných pracoviskách počas dní, keď teplota vonkajšieho vzduchu nameraná v tieni presahuje 30 stupňov C,
d) pracovné podmienky zamestnancov tak, aby nebola prekračovaná prípustná záťaž chladom,
e) dodržiavanie prípustných povrchových teplôt pevných materiálov a kvapalín, s ktorými prichádza do kontaktu pokožka zamestnanca,
f) vhodné osobné ochranné pracovné prostriedky, ochranný odev a pitný režim pri zvýšenej záťaži teplom alebo chladom.
(3) Pri nadmernej záťaži teplom podľa odseku 2 písm. c) a chladom je zamestnávateľ povinný zabezpečiť aj ďalšie opatrenia na ochranu zdravia zamestnancov. Zabezpečovanie opatrení pri nadmernej záťaži teplom a chladom pri práci z dôvodu tepelnej záťaže z technológie je zamestnávateľ povinný po dohode so zástupcom zamestnancov upraviť vnútorným predpisom.
(4) Ak výsledky hodnotenia zdravotného rizika preukážu záťaž zamestnancov teplom alebo chladom, zamestnávateľ je povinný vypracovať prevádzkový poriadok a predložiť ho na schválenie príslušnému orgánu verejného zdravotníctva; zamestnávateľ je povinný predkladať aj návrhy na jeho zmenu.

§ 38
Ochrana zdravia pred fyzickou záťažou pri práci, psychickou pracovnou záťažou a senzorickou záťažou pri práci
(1) Zamestnávateľ je v oblasti ochrany zdravia pred fyzickou záťažou pri práci povinný
a) zabezpečiť posúdenie fyzickej záťaže pri práci,
b) usporiadať a vybaviť pracoviská a miesta výkonu práce v súlade s ergonomickými zásadami a požiadavkami fyziológie práce,
c) dodržiavať najvyššie prípustné hodnoty celkovej a lokálnej fyzickej záťaže zamestnancov,
d) dodržiavať limitné hodnoty vynakladaných svalových síl a frekvencie pohybov,
e) dodržiavať smerné hmotnostné hodnoty pri manipulácii s bremenami a ďalšie minimálne bezpečnostné a zdravotné požiadavky pri ručnej manipulácii s bremenami, 42)
f) zabezpečiť technické, organizačné a iné opatrenia, ktoré vylúčia alebo znížia na najnižšiu možnú a dosiahnuteľnú mieru zvýšenú fyzickú záťaž pri práci.
(2) Ak výsledky posúdenia preukážu zvýšenú fyzickú záťaž zamestnancov, zamestnávateľ je povinný vypracovať prevádzkový poriadok a predložiť ho na schválenie príslušnému orgánu verejného zdravotníctva; zamestnávateľ je povinný predkladať aj návrhy na jeho zmenu.
(3) Zamestnávateľ je v oblasti ochrany zdravia pred psychickou pracovnou záťažou a senzorickou záťažou pri práci povinný
a) zabezpečiť posúdenie psychickej pracovnej záťaže a senzorickej záťaže zamestnancov,
b) zabezpečiť technické, organizačné a iné opatrenia, ktoré vylúčia alebo znížia na najnižšiu možnú a dosiahnuteľnú mieru zvýšenú psychickú pracovnú záťaž a senzorickú záťaž zamestnancov,
c) dodržiavať minimálne bezpečnostné a zdravotné požiadavky pri práci so zobrazovacími jednotkami. 43)

§ 39
Ochrana zamestnancov pri práci s chemickými faktormi
Zamestnávateľ, ktorý zamestnáva zamestnancov činnosťami, pri ktorých môžu byť exponovaní chemickým faktorom, je povinný zabezpečiť v súlade s osobitným predpisom 44) technické, organizačné a iné opatrenia, ktoré vylúčia alebo znížia expozíciu zamestnancov chemickým faktorom na najnižšiu možnú a dosiahnuteľnú mieru.

§ 40
Ochrana zamestnancov pri práci s karcinogénnymi a mutagénnymi faktormi
Zamestnávateľ, ktorý zamestnáva zamestnancov činnosťami, pri ktorých môžu byť exponovaní karcinogénnym a mutagénnym faktorom, je povinný zabezpečiť v súlade s osobitným predpisom 45) technické, organizačné a iné opatrenia, ktoré vylúčia alebo znížia expozíciu zamestnancov karcinogénnym a mutagénnym faktorom na najnižšiu možnú a dosiahnuteľnú mieru.

§ 41
Ochrana zamestnancov pri práci s azbestom
(1) Odstraňovanie azbestu alebo materiálov obsahujúcich azbest zo stavieb pri búracích prácach, údržbárskych prácach, opravách a iných činnostiach (ďalej len “odstraňovanie azbestu alebo materiálov obsahujúcich azbest zo stavieb”) možno vykonávať len na základe oprávnenia na odstraňovanie azbestu alebo materiálov obsahujúcich azbest zo stavieb vydaného úradom verejného zdravotníctva alebo dokladu z iného členského štátu, ktorý slúži na rovnaký účel alebo je z neho zrejmé, že táto skutočnosť je preukázaná.
(2) Úrad verejného zdravotníctva rozhoduje o vydaní oprávnenia na odstraňovanie azbestu alebo materiálov obsahujúcich azbest zo stavieb podľa odseku 1 na základe písomnej žiadosti, ktorá musí obsahovať
a) obchodné meno, miesto podnikania a identifikačné číslo, ak ide o fyzickú osobu – podnikateľa, alebo
b) obchodné meno, právnu formu, sídlo a identifikačné číslo, ak ide o právnickú osobu.
(3) Súčasťou žiadosti podľa odseku 2 je aj
a) dokumentácia s opisom činnosti a používaných pracovných postupov alebo technológie odstraňovania azbestu alebo materiálov obsahujúcich azbest zo stavieb s údajmi o technickom vybavení,
b) meno, priezvisko, titul a adresa trvalého pobytu osoby zodpovednej za prevádzkovanie odstraňovania azbestu alebo materiálov obsahujúcich azbest zo stavieb a doklad o jej ukončenom stredoškolskom vzdelaní alebo vysokoškolskom vzdelaní,
c) doklad o absolvovaní odbornej prípravy na prácu pri odstraňovaní azbestu alebo materiálov obsahujúcich azbest zo stavieb zamestnancov a osoby zodpovednej za prevádzkovanie odstraňovania azbestu alebo materiálov obsahujúcich azbest zo stavieb, ktorá zahŕňa vzdelávanie vzdelávacou inštitúciou, ktorá uskutočňuje akreditovaný vzdelávací program v rozsahu najmenej 10 vyučovacích hodín podľa osobitného predpisu;23a) vzor dokladu o absolvovaní odbornej prípravy je uvedený v prílohe č. 3g,
d) lekársky posudok o zdravotnej spôsobilosti na prácu podľa § 30f zamestnancov a osoby zodpovednej za prevádzkovanie odstraňovania azbestu alebo materiálov obsahujúcich azbest zo stavieb; rozsah lekárskej preventívnej prehliadky vo vzťahu k práci je uvedený v osobitnom predpise,45a)
e) doklad o
1. zabezpečení merania azbestu podľa osobitného predpisu45b) vrátane odberu vzoriek z pracovného prostredia odborne spôsobilou osobou na účel kvalitatívneho a kvantitatívneho zisťovania faktorov životného prostredia a pracovného prostredia podľa § 15 ods. 1 písm. a) a f),
2. zneškodňovaní nebezpečného odpadu s obsahom azbestu,
3. oprávnení na podnikanie,
4. zaplatení správneho poplatku.
(4) Ak žiadosť o vydanie oprávnenia na odstraňovanie azbestu alebo materiálov obsahujúcich azbest zo stavieb podáva fyzická osoba alebo založená právnická osoba, žiadosť obsahuje
a) meno, priezvisko, titul a adresu trvalého pobytu, ak ide o fyzickú osobu,
b) obchodné meno, právnu formu a sídlo, ak ide o založenú právnickú osobu,
c) doklad o zaplatení správneho poplatku,
d) dokumentáciu s opisom činnosti a používaných pracovných postupov alebo technológie odstraňovania azbestu alebo materiálov obsahujúcich azbest zo stavieb s údajmi o technickom vybavení,
e) vyhlásenie, že fyzická osoba alebo založená právnická osoba má zabezpečené
1. zodpovednú osobu za prevádzkovanie odstraňovania azbestu alebo materiálov obsahujúcich azbest zo stavieb s ukončeným stredoškolským vzdelaním alebo vysokoškolským vzdelaním,
2. absolvovanie odbornej prípravy na prácu pri odstraňovaní azbestu alebo materiálov obsahujúcich azbest zo stavieb budúcich zamestnancov a osoby, ktorá bude zodpovedná za prevádzkovanie odstraňovania azbestu alebo materiálov obsahujúcich azbest zo stavieb, ktorá zahŕňa vzdelávanie vzdelávacou inštitúciou, ktorá uskutočňuje akreditovaný vzdelávací program v rozsahu najmenej 10 vyučovacích hodín podľa osobitného predpisu;23a) vzor dokladu o absolvovaní odbornej prípravy je uvedený v prílohe č. 3g,
3. posúdenie zdravotnej spôsobilosti na prácu podľa § 30f budúcich zamestnancov a osoby, ktorá bude zodpovedná za prevádzkovanie odstraňovania azbestu alebo materiálov obsahujúcich azbest zo stavieb; rozsah lekárskej preventívnej prehliadky vo vzťahu k práci je uvedený v osobitnom predpise,45a)
4. meranie azbestu podľa osobitného predpisu45b) vrátane odberu vzoriek z pracovného prostredia odborne spôsobilou osobou na účel kvalitatívneho a kvantitatívneho zisťovania faktorov životného prostredia a pracovného prostredia podľa § 15 ods. 1 písm. a) a f),
5. zneškodňovanie nebezpečného odpadu s obsahom azbestu.
(5) Úrad verejného zdravotníctva vydá oprávnenie na odstraňovanie azbestu alebo materiálov obsahujúcich azbest zo stavieb fyzickej osobe – podnikateľovi alebo právnickej osobe, ak spĺňa podmienky podľa odsekov 2 a 3, a fyzickej osobe alebo založenej právnickej osobe, ak spĺňa podmienky podľa odseku 4 a preukázali splnenie požiadaviek, ktoré vylúčia alebo znížia expozíciu zamestnancov a obyvateľov azbestu na najnižšiu možnú a dosiahnuteľnú úroveň. Úrad verejného zdravotníctva v oprávnení na odstraňovanie azbestu alebo materiálov obsahujúcich azbest zo stavieb uvedie evidenčné číslo oprávnenia, údaje podľa odsekov 2 až 4, druh oprávnenia podľa odseku 7 a podmienky na vykonávanie činnosti; oprávnenie na odstraňovanie azbestu alebo materiálov obsahujúcich azbest zo stavieb sa vydáva na dobu neurčitú.
(6) Fyzická osoba alebo založená právnická osoba, ktorej bolo vydané oprávnenie na odstraňovanie azbestu alebo materiálov obsahujúcich azbest zo stavieb, môže začať vykonávať činnosť na odstraňovanie azbestu alebo materiálov obsahujúcich azbest zo stavieb, ak má živnostenské oprávnenie podľa osobitného predpisu45c) a úradu verejného zdravotníctva písomne predloží do 30 dní od získania živnostenského oprávnenia doklady podľa odseku 2 a odseku 3 písm. b) až e).
(7) Oprávnenie na odstraňovanie azbestu alebo materiálov obsahujúcich azbest zo stavieb sa na základe dokumentácie s opisom činnosti a používaných pracovných postupov alebo technológie odstraňovania azbestu alebo materiálov obsahujúcich azbest zo stavieb a technického vybavenia vydáva na
a) odstraňovanie azbestu alebo materiálov obsahujúcich azbest zo stavieb v interiéroch budov s vytvorením kontrolovaného pásma s použitím podtlakového systému,
b) odstraňovanie azbestu alebo materiálov obsahujúcich azbest zo stavieb v exteriéroch bez súvisu s vnútornými priestormi budov, v ktorých nie je možné z technického hľadiska vytvoriť kontrolované pásmo s podtlakovým systémom,
c) odstraňovanie azbestu alebo materiálov obsahujúcich azbest zo stavieb v interiéroch budov v uzatvorených priestoroch do 10 m3, s vytvorením kontrolovaného pásma s použitím priemyselného vysávača.
(8) Úrad verejného zdravotníctva oprávnenie na odstraňovanie azbestu alebo materiálov obsahujúcich azbest zo stavieb odoberie, ak fyzická osoba – podnikateľ alebo právnická osoba oprávnená na odstraňovanie azbestu alebo materiálov obsahujúcich azbest zo stavieb (ďalej len “držiteľ oprávnenia na odstraňovanie azbestu zo stavieb”) závažným spôsobom alebo opakovane porušuje všeobecne záväzné právne predpisy súvisiace s vykonávanou činnosťou a podmienky na vykonávanie činnosti.
(9) Úrad verejného zdravotníctva ďalej odoberie oprávnenie na odstraňovanie azbestu alebo materiálov obsahujúcich azbest zo stavieb, ak fyzická osoba alebo držiteľ oprávnenia na odstraňovanie azbestu zo stavieb požiada o jeho odobratie.
(10) Platnosť oprávnenia na odstraňovanie azbestu alebo materiálov obsahujúcich azbest zo stavieb zaniká
a) výmazom právnickej osoby z obchodného registra,
b) zánikom živnostenského oprávnenia,
c) nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia o odobratí oprávnenia na odstraňovanie azbestu alebo materiálov obsahujúcich azbest zo stavieb,
d) smrťou fyzickej osoby alebo fyzickej osoby – podnikateľa oprávnenej na odstraňovanie azbestu alebo materiálov obsahujúcich azbest zo stavieb alebo jej vyhlásením za mŕtvu.
(11) Oprávnenie na odstraňovanie azbestu alebo materiálov obsahujúcich azbest zo stavieb neprechádza na právneho nástupcu a je neprevoditeľné.
(12) Fyzická osoba – podnikateľ alebo právnická osoba, ktorej úrad verejného zdravotníctva odobral oprávnenie na odstraňovanie azbestu alebo materiálov obsahujúcich azbest zo stavieb, môže opätovne požiadať o vydanie oprávnenia na odstraňovanie azbestu alebo materiálov obsahujúcich azbest zo stavieb najskôr po uplynutí jedného roka odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o odobratí oprávnenia na odstraňovanie azbestu alebo materiálov obsahujúcich azbest zo stavieb; to sa nevzťahuje na oprávnenia na odstraňovanie azbestu alebo materiálov obsahujúcich azbest zo stavieb odobraté na základe žiadosti podľa odseku 9.
(13) Držiteľ oprávnenia na odstraňovanie azbestu zo stavieb je povinný pred začiatkom výkonu práce predložiť príslušnému orgánu verejného zdravotníctva návrh na odstraňovanie azbestu alebo materiálov obsahujúcich azbest zo stavieb na posúdenie podľa § 13 ods. 4 písm. j) a zdržať sa výkonu práce do času posúdenia navrhovanej činnosti.
(14) Návrh na odstraňovanie azbestu alebo materiálov obsahujúcich azbest zo stavieb podľa odseku 13 musí obsahovať
a) prevádzkový poriadok, ktorý podlieha schvaľovaniu podľa § 13 ods. 4 písm. b) a obsahuje
1. posudok o riziku podľa osobitného predpisu,45d)
2. bezpečné pracovné postupy a technické vybavenie pre činnosť v posudzovaných priestoroch,
3. opatrenia na zníženie expozície zamestnancov a obyvateľov,
4. zabezpečenie zdravotného dohľadu pre zamestnancov,45a)
5. používané osobné ochranné pracovné prostriedky a spôsob ich dekontaminácie,
6. zneškodňovanie nebezpečného odpadu s obsahom azbestu,
7. plán práce podľa osobitného predpisu,45e)
b) doklad o absolvovaní odbornej prípravy na prácu pri odstraňovaní azbestu alebo materiálov obsahujúcich azbest zo stavieb zamestnancov a osoby zodpovednej za prevádzkovanie odstraňovania azbestu alebo materiálov obsahujúcich azbest zo stavieb podľa odseku 3 písm. c) alebo ich aktualizačnej odbornej prípravy podľa odseku 15.
(15) Držiteľ oprávnenia na odstraňovanie azbestu zo stavieb je povinný zabezpečiť najmenej každých päť rokov od vydania oprávnenia aktualizačnú odbornú prípravu na prácu pri odstraňovaní azbestu alebo materiálov obsahujúcich azbest zo stavieb zamestnancov a osoby zodpovednej za prevádzkovanie odstraňovania azbestu alebo materiálov obsahujúcich azbest zo stavieb, ktorá zahŕňa vzdelávanie vzdelávacou inštitúciou, ktorá uskutočňuje akreditovaný vzdelávací program v rozsahu najmenej 10 vyučovacích hodín podľa osobitného predpisu.23a) Vzor dokladu o absolvovaní aktualizačnej odbornej prípravy je uvedený v prílohe č. 3g.
(16) Držiteľ oprávnenia na odstraňovanie azbestu zo stavieb je povinný pred začiatkom výkonu práce, okrem predloženia návrhu na odstraňovanie azbestu alebo materiálov obsahujúcich azbest zo stavieb na posúdenie podľa odseku 13, oznámiť príslušnému orgánu verejného zdravotníctva začiatok a ukončenie výkonu odstraňovania azbestu alebo materiálov obsahujúcich azbest na konkrétnej stavbe podľa osobitného predpisu.45f)
(17) Zamestnávateľ, ktorý zamestnáva zamestnancov činnosťami, pri ktorých môžu byť exponovaní azbestu alebo materiálom, ktoré obsahujú azbest, je povinný zabezpečiť v súlade s osobitným predpisom46) technické, organizačné a iné opatrenia, ktoré vylúčia alebo znížia expozíciu zamestnancov azbestu alebo materiálom, ktoré obsahujú azbest, na najnižšiu možnú a dosiahnuteľnú mieru.

§ 42
Ochrana zamestnancov pri práci s biologickými faktormi
(1) Zamestnávateľ, ktorý zamestnáva zamestnancov činnosťami, pri ktorých môžu byť exponovaní biologickým faktorom, je povinný
a) zabezpečiť v súlade s osobitným predpisom47) technické, organizačné a iné opatrenia, ktoré vylúčia alebo znížia expozíciu zamestnancov biologickým faktorom na najnižšiu možnú a dosiahnuteľnú mieru,
b) poskytnúť povinné alebo odporúčané očkovanie [§ 12 ods. 4 písm. c)] zamestnancom, ktorí sú alebo môžu byť pri práci exponovaní biologickým faktorom, proti ktorým nie sú imúnni, ak je k dispozícii účinná očkovacia látka.
(2) Náklady, ktoré vznikli v súvislosti s povinným očkovaním zamestnancov podľa odseku 1 písm. b), uhrádza zamestnávateľ.

2) Príloha č. 1 časť A bod 39 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 345/2006 Z.z.
4a) Príloha č. 1 k zákonu č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení.
23a) Zákon č. 568/2009 Z.z. o celoživotnom vzdelávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 315/2012 Z.z.
34) Napríklad nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 416/2005 Z.z. o minimálnych zdravotných a bezpečnostných požiadavkách na ochranu zamestnancov pred rizikami súvisiacimi s expozíciou vibráciám v znení nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 629/2005 Z.z., nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 115/2006 Z.z. o minimálnych zdravotných a bezpečnostných požiadavkách na ochranu zamestnancov pred rizikami súvisiacimi s expozíciou hluku v znení nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 555/2006 Z.z., nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 355/2006 Z.z. o ochrane zamestnancov pred rizikami súvisiacimi s expozíciou chemickým faktorom pri práci v znení neskorších predpisov.
34a) Zákon č. 73/1998 Z.z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 315/2001 Z.z. o Hasičskom a záchrannom zbore v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 346/2005 Z.z. o štátnej službe profesionálnych vojakov ozbrojených síl Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 200/1998 Z.z. o štátnej službe colníkov a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.
34b) § 58 a 58a Zákonníka práce v znení neskorších predpisov.
34c) § 4 zákona č. 578/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov.
34d) Príloha č. 2 položka č. 92 zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení zákona č. 204/2014 Z.z.
34e) § 21 až 24 zákona č. 124/2006 Z.z. v znení neskorších predpisov.
34f) § 21 ods. 9 zákona č. 124/2006 Z.z. v znení neskorších predpisov.
34g) Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 296/2010 Z.z. o odbornej spôsobilosti na výkon zdravotníckeho povolania, spôsobe ďalšieho vzdelávania zdravotníckych pracovníkov, sústave špecializačných odborov a sústave certifikovaných pracovných činností v znení neskorších predpisov.
34h) Príloha č. 2 položka č. 65 zákona č. 455/1991 Zb. v znení zákona č. 204/2014 Z.z.
34i) § 95 zákona č. 461/2003 Z.z.
34j) § 8 ods. 1 písm. a) tretí bod zákona č. 124/2006 Z.z.
§ 40 ods. 22 zákona č. 578/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov.
34k) § 11 zákona č. 124/2006 Z.z. v znení neskorších predpisov.
35) Napríklad zákon č. 473/2005 Z.z. o poskytovaní služieb v oblasti súkromnej bezpečnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o súkromnej bezpečnosti) v znení neskorších predpisov, zákon č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 513/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 514/2009 Z.z. o doprave na dráhach v znení neskorších predpisov.
35a) § 12 ods. 2 písm. i) zákona č. 124/2006 Z.z.
35b) Príloha č. 3 bod A nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 296/2010 Z.z.
36) § 18 až 25 zákona č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
37) § 16 ods. 1 písm. a) zákona č. 576/2004 Z.z.
37a) § 12 ods. 1 zákona č. 576/2004 Z.z.
37b) § 7 ods. 1 písm. b) zákona č. 576/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov.
38) § 11 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 345/2006 Z.z.
38a) § 8 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov.
38b) § 16 ods. 1 písm. b) zákona č. 576/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov.
38c) § 39 zákona č. 51/1988 Zb. v znení neskorších predpisov.
39) Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 115/2006 Z.z. o minimálnych zdravotných a bezpečnostných požiadavkách na ochranu zamestnancov pred rizikami súvisiacimi s expozíciou hluku v znení nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 555/2006 Z.z.
40) Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 416/2005 Z.z. o minimálnych zdravotných a bezpečnostných požiadavkách na ochranu zamestnancov pred rizikami súvisiacimi s expozíciou vibráciám v znení nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 629/2005 Z.z.
41) Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 329/2006 Z.z.
42) Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 281/2006 Z.z.
43) Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 276/2006 Z.z.
44) Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 355/2006 Z.z.
45) Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 356/2006 Z.z. o ochrane zdravia zamestnancov pred rizikami súvisiacimi s expozíciou karcinogénnym a mutagénnym faktorom pri práci.
45a) § 11 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 253/2006 Z.z.
45b) § 7 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 253/2006 Z.z.
45c) Príloha č. 2 položka č. 93 zákona č. 455/1991 Zb. v znení zákona č. 204/2014 Z.z.
45d) § 2 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 253/2006 Z.z.
45e) § 5, 8, 11 a 12 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 253/2006 Z.z.
45f) § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 253/2006 Z.z.
46) Napríklad nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 253/2006 Z.z., nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 355/2006 Z.z.
47) Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 83/2013 Z.z. o ochrane zdravia zamestnancov pred rizikami súvisiacimi s expozíciou biologickým faktorom pri práci.