Práca vo sviatok a počas dní nepretržitého odpočinku

Je potrebné rozlišovať, či výkon práce cez sviatok a počas víkendov vyplýva z rozvrhu zmien, alebo je to výkon nad rámec pracovných zmien.

Práca vo sviatok

Za štátne sviatky a sviatky sa považujú dni, o ktorých to ustanovuje zákon o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch.

Za štátne sviatky sa považujú dni 1.1, 5.7, 29.8, 1.9., 17.11., za ďalšie sviatky: 6.1., Veľký piatok, Veľkonočný pondelok, 1.5., 8.5., 15.9., 1.11., 24.12, 25.12 a 26. 12.

V prípade, ak zamestnanec v uvedené dni pracuje, lebo mu zmena na tento deň pripadla podľa zmenového kalendára, patrí mu okrem mzdy aj mzdové zvýhodnenie.

Práca počas dní nepretržitého odpočinku v týždni

 U zamestnancov pracujúcim v režime rovnomerne rozvrhnutého pracovného času sa za tieto dni sa najčastejšie považujú soboty a nedele.

Zákonník práce nepozná príplatky za výkon práce počas soboty a nedele. Práce počas víkendu sa v prípade takýchto zamestnancov realizujú prostredníctvom nadčasu, takže minimálne príplatok za nadčas odpracovaný počas víkendu zamestnanec dostane.

V prípade, ak ide o zamestnanca pracujúceho v režime nerovnomerne rozvrhnutého pracovného času (t.j. v nepretržitej prevádzke, príp. v 3-zmennej prevádzke) dňami jeho nepretržitého odpočinku v práci môže byť akýkoľvek bežný deň, napr. aj utorok a streda.

V prípade, ak takýto zamestnanec pracuje počas soboty a nedele, lebo mu práca na tento deň vyplýva zo zmenového kalendára, nemá nárok na žiadny príplatok, nakoľko je to jeho bežný pracovný deň.

Čo môžem za výkon práce vo sviatok a počas dní nepretržitého odpočinku dostať?

Za výkon práce vo sviatok patrí zamestnancovi za každú hodinu mzda a mzdové zvýhodnenie najmenej vo výške 50% priemerného mzdového zárobku. Tento príplatok môže byť opäť ako každý iný príplatok zvýšený.

Zamestnanec, ktorý pracoval počas sviatku má možnosť si namiesto mzdového zvýhodnenia čerpať náhradné voľno. Platí, že za hodinu vykonanej práce patrí zamestnancovi hodina náhradného voľna. V prípade čerpania náhradného voľna mu patrí náhrada mzdy vo výške priemerného zárobku, príplatok za sviatok mu nepatrí.

Ak sa zamestnanec nedohodne so zamestnávateľom na čerpaní náhradného voľna, je zamestnávateľ povinný umožniť mu ho vyčerpať do 3 mesiacov po odpracovaní. Ak mu v uvedenom termíne neumožní čerpanie náhradného voľna, zamestnanec má nárok na príplatok za sviatok, ten sa mu vyplatí v mesiaci, v ktorom sa malo uskutočniť čerpanie náhradného voľna.

Príplatok za prácu vo sviatok, resp. náhradné voľno patrí zamestnancovi bez ohľadu na to, či pracuje v režime rovnomerne alebo nerovnomerne rozvrhnutého pracovného času.

V prípade, ak ide o prácu počas dní nepretržitého odpočinku v práci, u zamestnanca pracujúceho v rovnomerne rozvrhnutom pracovnom čase (t.j. 5 dní v týždni) sa realizuje formou nadčasu. Keďže za prácu počas víkendu sa samostatný príplatok neposkytuje, patrí mu aspoň príplatok za nadčas.

Ak pracuje počas víkendu zamestnanec, ktorý pracuje v režime nerovnomerne rozvrhnutého pracovného času, víkend je jeho bežným pracovným dňom a teda mu žiadny príplatok nepatrí. Príplatok by mu patril len v prípade, ak by mal sobota, ktorá je jeho bežným pracovným dňom bola zároveň aj sviatkom (napr. 24.12.).

Ak ide o vedúceho zamestnanca, zamestnávateľ môže s ním v dohodnúť výšku mzdy (vždy však len v pracovnej zmluve) už s prihliadnutím na prípadnú prácu vo sviatok. V takomto prípade už vedúci zamestnanec nemá nárok na príplatok za prácu cez sviatok.

Obmedzenia pri výkone práce vo sviatok a počas dní nepretržitého pokoja

• prácu počas týchto dní je možno nariadiť výnimočne (je to potrebné vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov)
• v deň nepretržitého odpočinku v práci a počas sviatku možno zamestnancovi nariadiť len tieto práce:
• naliehavé opravárenské práce
• nakladacie a vykladacie práce
• inventúrne a uzávierkové práce
• práce vykonávané v nepretržitej prevádzke zamestnanca, ktorý sa nedostavil na zmenu
• práce na odvrátenie nebezpečenstva ohrozujúceho život, zdravie alebo pri mimoriadnych udalostiach (prípady mimoriadnych udalostí definuje zákon o civilnej ochrane obyvateľstva)
• práce nevyhnutné na uspokojovanie životných, zdravotných a kultúrnych potrieb obyvateľstva
• kŕmenie a ošetrovanie hospodárskych zvierat
• naliehavé práce v poľnohospodárstve v rastlinnej výrobe pri zakladaní, ošetrovaní a zbere pestovaných plodín a pri spracovaní potravinárskych surovín

VÝNIMKA!

V dňoch 1.1. 24.12. a vo Veľkonočnú nedeľu po 12,00 hod. a počas 25.12. nie je možné zamestnancovi nariadiť a ani dohodnúť s ním práce spojené s maloobchodným predajom (netýka sa to však predaja na čerpacích staniciach, predaja a výdaja liekov, predaj na letiskách a prístavoch, ako aj v ostatných zariadeniach hromadnej dopravy, v nemocniciach, predaja cestovných lístkov a suvenírov).

Ak by zamestnávateľ chcel dať zamestnancovi vykonávať iné práce ako vyššie uvedené, t.j. napr. jeho bežnú prácu, nesmie mu jej výkon počas sviatku a víkendu nariadiť, môže sa ním na jej výkone len dohodnúť.