Mobbing - šikanovanie na pracovisku

[Chalupová Andrea; Hospodárske noviny]

Tyrania na pracovisku nie je nič iné ako tichá epidémia, ktorá napadne jedného zo šiestich ľudí. Svedkom ponižovania sa stáva až 80 percent pracovníkov, ktorí ani nepohnú prstom, aby nejakým spôsobom zakročili.

Je to také malé špinavé tajomstvo," povedal na margo mobbingu psychológ Gary Namie, profesor z Western Washington University a líder kampane zameranej na boj proti týraniu na pracovisku.


Tento nezdravý jav, ktorý možno opísať ako "systematické intrigovanie a ignoranciu väčšiny voči menšine či jednotlivcovi", je pod pojmom "šikanovanie" známy skôr zo škôl či z vojenského prostredia. No presne tak ako inde na svete sa udomácnil aj na našich pracoviskách. Mimochodom, slovo "mobbing" pochádza z anglického slovesa "to mob" a znamená niečo obklopiť, obliehať alebo na niečo naraziť. Aj nemčina používa tento výraz už dávno: der Mob je pejoratívne označenie pre háveď, zberbu, luzu - teda pre skupinu ľudí so zlými úmyslami a s kriminálnym správaním.

Prejav zlej kultúry

Hlavným motívom mobbingu väčšinou býva určitá odlišnosť obete, pričom príčinou môže byť rovnako účes, postava alebo oblečenie, ako výnimočné pracovné výkony a výsledky. Keďže mobbing brzdí v práci nielen obeť, ale aj útočníkov, ktorí - hoci si to nepriznávajú - zväčša trpia pocitom viny, treba jeho prejavom venovať zvýšenú pozornosť. Je totiž len špičkou ľadovca a poukazuje na vážne problémy vnútri firmy, v jej kultúre a základnom nastavení.

Ak víťazí politika najostrejších lakťov a bezohľadného šplhania po kariérovom rebríčku, je prítomnosť mobbingu častejšia ako v otvorenej atmosfére, kde nevládne strach. Tam, kde nie je tímová spolupráca a kde nepoznajú slovo kolektív, často bojuje jeden pracovník proti druhému. Živnou pôdou pre mobbing sú aj nevhodné pracovné podmienky, obavy vyvolávajúce rozhodnutia manažmentu alebo ignorancia potrieb pracovníkov zo strany vedenia. Spúšťačmi mobbingu sa stávajú nevyrovnané osoby, ktoré sú v prvom r ade ovládané strachom z vlastného zlyhania. Títo ľudia navyše trpia zníženým sebavedomím, ktoré si podobnými spôsobmi snažia dvihnúť.

Varovné znamenia

Ľudia, ktorí sa stali obeťou mobbingu, to, samozrejme, skôr či neskôr vycítia sami, je teda zbytočné podrobne rozoberať varovné signály a konkrétne prejavy. Na ilustráciu preto len niekoľko otázok, pri ktorých sú kladné odpovede jasným znamením toho, že niečo nie je v poriadku:

  • Vyhýba sa niektorý z kolegov rozhovoru s vami, aj keď na to nemá zrejmý dôvod?
  • Prideľujú vám úlohy, ktoré možno označiť ako "ponižujúce" alebo sú zjavne nad vaše sily?
  • Robili si niekedy kolegovia žarty z vašich osobných vlastností, ako je napríklad chôdza, hlas a podobne?
  • Neschádzajú vám dlhší čas z mysle ľudia, ktorí vám sťažujú pracovný život?
  • Kritizujú vás kolegovia často?
  • Odťahujú sa od vás kolegovia, s ktorými ste predtým dobre vychádzali?
  • Šíria sa o vás nepravdivé správy?
  • Máte pocit, že vás kritizujú častejšie ako tých, ktorí pracujú rovnako dobre ako vy?
  • Keď vstúpite do niektorej miestnosti, všetci prítomní zmĺknu?
  • Vyhýbate sa cielene mimopracovným kontaktom (napríklad účasti na firemnej oslave), pretože sa tam v poslednom čase cítite nepríjemne?


Liekom je prevencia

Rýchla a účinná stratégia na boj proti mobbingu, žiaľ, neexistuje. Ide totiž o komplexný problém, ktorý nemožno vyriešiť jednoduchými radami a odporúčaniami.

Vo všeobecnosti sa ako prevencia neodporúča na pracovisku hovoriť či klebetiť o vlastnom súkromí a o súkromí kolegov, nadriadených či obchodných partnerov. Rovnako priaznivé podmienky vznikajú pri cielenom hľadaní "spojencov" medzi spolupracovníkmi. Ak cítite, že ste sa stali obeťou mobbingu, môže vám pomôcť otvorený rozhovor. Načrtnutie problému pred širším auditóriom môže útočníkov zahnať do ofsajdu. Takáto konfrontácia si však vyžaduje pomerne veľké úsilie a značné sebavedomie. Okrem toho sa na ňu treba v každom prípade dôkladne pripraviť - rozhovorom s priamym nadriadeným, personálnym šéfom alebo členom vrcholného vedenia.

Nevidím a nepočujem?

Ak zistíte, že sa medzi vašimi kolegami vyskytli prejavy mobbingu, aj vy nesiete určitý podiel viny. Zo všetkého najskôr sa snažte pochopiť vzniknutú situáciu. Čím jasnejšie budete vedieť, čo sa deje, tým ľahšie dokážete prispieť k riešeniu vzniknutého konfliktu. Možno vo svojom vnútri dokonca objavíte strach z toho, že sa aj vy stanete obeťou, možno pocítite agresívne tendencie, ktoré vás budú nútiť pridať sa k utláčateľom... Či to bude tak alebo onak - mali by ste v tom mať jasno, aby ste mohli po dniknúť prvé aktívne kroky.

Tváriť sa, že nič nevidíte alebo sa jednoducho pridať na stranu toho silnejšieho, to nie sú práve najvhodnejšie reakcie. Vhodné je, ak kolegovi postihnutému mobbingom prejavíte sympatie a podporu a ak dáte najavo, že správanie útočníkov považujete za nevhodné a neospravedlniteľné. Ak zistíte, že sa obeť mobbingu niekomu potrebuje zdôveriť, buďte pripravený vypočuť ju. Prelomte strach a nahlas vyslovte to, čo si o celej veci myslíte. Mobbing totiž nezanecháva negatívne dôsledky len na obeti, trpí ním celá firma. Ich najčastejšími prejavmi sú: väčšia fluktuácia a častejšie absencie, znížená výkonnosť a pripravenosť podávať výkony, zvýšený výskyt konfliktov a zníženie motivácie všetkých pracovníkov.

Postoje manažmentu

Podľa odborníkov sú príčiny mobbingu aj v postojoch a správaní riadiacich pracovníkov. Práve manažéri by preto nemali pred jeho prejavmi zatvárať oči. Každý šéf by mal ovládať aspoň základy psychológie, navštíviť niekoľko praktických kurzov a naučiť sa niečo o konfliktoch a problémoch v komunikácii a ich zvládaní.

Manažéri by sa mali snažiť čo najviac spoznať svojich podriadených - čo je pre nich dôležité, čo si želajú, čo urobili? Kto je pozorný, dôsledný a všímavý, skôr odhalí prípadné náznaky nedorozumenia. Šéfovia sú zodpovední za to, aby ich podriadení pracovali čo najlepšie a za čo najlepších podmienok. Ak niektorý z nich príde so žiadosťou o pomoc pri riešení problému, treba ho vypočuť.

Ak riadiaci pracovník odhalí na pracovisku prejavy mobbingu, mal by konať rýchlo. O konflikte treba hovoriť otvorene a s oboma stranami. Orientovať sa treba na hľadanie konštruktívneho riešenia, pričom najväčšmi postihnutého pracovníka sa treba opýtať, či nepotrebuje pomoc - mobbing môže vyvolať nielen fyzické, ale najmä psychické ochorenia. Podľa virtuálneho magazínu o ľudských zdrojoch HRweb.sk až 41 percent obetí tyranie trpí dlhodobými depresiami, viac ako 80 percent sa stáva menej produktívnymi , najmä zo strachu, straty koncentrácie či nespavosti. Následnými stresovými poruchami trpí 31 percent žien a 21 percent mužov.

Čo s rizikom hrozby

Ak sa na pracovisku objaví mobbing, znamená to, že firemná klíma nie je celkom v poriadku. Možno pracovníci pociťujú priveľký tlak na výkony, možno sa cítia málo chválení. Možno sú pracovné podmienky také zlé, že sa zamestnanci stávajú podráždení a agresívni. Manažéri by sa preto mali občas sebakriticky zamyslieť nad oddelením, ktoré riadia, a porozmýšľať, čo by sa dalo zlepšiť. Veľmi vhodné je využiť neutrálnu osobu, ktorá nie je zaťažená "domácimi" problémami a ktorá vie dať spätnú väzbu a tipy na prípadné zmeny. Gary Namie zistil, že obete mobbingu zostávajú od chvíle jeho zrodu v zamestnaní maximálne šestnásť a pol mesiaca, pretože inak by ich to stálo zdravie. Keďže cieľom tyranov sa zväčša stávajú silní, nezávislí a talentovaní ľudia, zamestnávatelia, ktorým sa nepodarí čeliť mobbingu, budú musieť čeliť rapídnemu odlevu mozgov a zníženej produktivite.

Ako bojovať proti tyranii na pracovisku

Hľadajte príčinu a vinníka.

Porozmýšľajte, ako problém vznikol a čo môžete urobiť, aby ste sa z neho dostali. Nečakajte, že sa riešenia ujme iná osoba. Musíte byť aktívny, pretože situáciu môžete zmeniť iba vy. Porozmýšľajte aj nad tým, či ste vy sami nejakým spôsobom neprispeli k vzniku mobbingu.

Nie ste "rodenou obeťou"?

Niektorí ľudia akoby svojmu okoliu dávali najavo, že si s nimi môže robiť, čo len chce. Nie ste náhodou aj vy "rodenou obeťou", ktorá si neuvedomuje vlastnú hodnotu a svoj život len pretrpí?

Neprovokujete kolegov?
Porozmýšľajte, či vo vás nie je niečo, čo môže vašich kolegov provokovať. Buďte k sebe kritický, avšak s mierou. Nepracujte s domnienkami, obráťte sa so žiadosťou o spätnú väzbu na neutrálnu osobu.

Analyzujte vzniknutú situáciu.
Nájdite si cez víkend dostatok času na systematickú analýzu celej situácie. Zoberte si čistý hárok papiera a zapíšte si všetky zistenia a konkrétne dôkazy.

Hľadajte alternatívy.
Zvážte, aké máte možnosti. Možno bude stačiť, ak prejdete do iného oddelenia. Nezabúdajte ani na možnosť, že si nájdete nové zamestnanie. Nenechajte si život znepríjemniť ľuďmi, ktorí vám chcú uškodiť.

Máte osud pevne v rukách?

Prehodnoťte a v prípade potreby zmeňte vaše základné životné postoje. Dokážete sa postaviť sám za seba a vaše požiadavky? Buďte si vedomý vašej sily a uplatnite právo byť rešpektovaný bez ohľadu na to, kto ste a kam podľa služobného postavenia patríte.

Prekonajte strach.
Prestaňte počúvať lži a verbálne útoky. Ak ste nespravili nič zlé, neexistuje nijaký dôvod, aby ste sa cítili vinný. Prekonajte strach, pretože úzkosť privolá ešte väčšie zhoršenie celej situácie.

Hľadajte svedkov a spojencov.
Dokumentujte nevhodné správanie útočníka. Informujte o ňom každého, kto bude ochotný počúvať. Najdôležitejšie je, aby sa konečne narušila bariéra ticha. Zabezpečte si svedkov, ktorí vám pomôžu s dôkazmi v prípade potreby.

×