Dovolenka


Nárok zamestnanca na dovolenku patrí medzi základné podmienky zamestnávania. Dovolenka slúži predovšetkým pre oddych a regeneráciu zamestnanca bez výpadku jeho stáleho príjmu.

Základná výmera dovolenky je 4 týždne, v prípade zamestnanca, ktorý do konca príslušného kalendárneho roka dovŕši najmenej 33 rokov veku, je najmenej 5 týždňov.  Dovolenka riaditeľa školy, riaditeľa školského výchovno-vzdelávacieho zariadenia, riaditeľa špeciálneho výchovného zariadenia a ich zástupcov, učiteľa, pedagogického asistenta, majstra odbornej výchovy a vychovávateľa je najmenej 8 týždňov v kalendárnom roku.

Dĺžka dovolenky určenej v týždňoch môže byť rôzna. Týždeň dovolenky môže znamenať iný počet dní pre zamestnanca s rovnomerne rozvrhnutým pracovným časom ako pre zamestnanca, ktorý pracuje podľa nerovnomerne rozvrhnutého pracovného času. Podľa Zákonníka práce v zamestnancovi s nerovnomerne rozvrhnutým pracovným časom, patrí toľko pracovných dní dovolenky, koľko ich na jeho dovolenku pripadá v celoročnom priemere. Inými slovami, výmera dovolenky je stanovená v týždňoch, čo znamená, že týždeň dovolenky zamestnanca má toľko dní, koľko má jeho pracovný týždeň zmien, resp. pracovných dní. Ak zamestnanec pracuje v režime nerovnomerne rozvrhnutého pracovného času a má týždenne priemerne 4 pracovné zmeny, týždeň jeho dovolenky trvá 4 dni.

Zákonník práce pozná niekoľko typov dovoleniek:

  • za kalendárny rok, resp. jej pomernú časť,
  • dovolenku za odpracované dni,
  • dodatkovú dovolenku.

  Pri určení nároku a dĺžky dovolenky sa vždy vychádza z podmienok platných v danom kalendárnom roku pre konkrétneho zamestnanca. To znamená, že každý jeden zamestnanec zákonom stanovené podmienky vzniku nároku na dovolenku musí splniť vždy v danom kalendárnom roku.

Dovolenka za kalendárny rok

Nárok na dovolenku za kalendárny rok vzniká zamestnancovi, ktorý počas nepretržitého trvania pracovného pomeru u toho istého zamestnávateľa vykonával  prácu aspoň 60 dní v kalendárnom roku.

V prípade, ak pracovný pomer netrval nepretržite počas celého kalendárneho roka, ale zamestnanec odpracoval aspoň 60 dní, tak zamestnancovi vznikne nárok na pomernú časť dovolenky za kalendárny rok. Pomerná časť dovolenky je jedna dvanástina dovolenky za kalendárny rok za každý celý kalendárny mesiac nepretržitého trvania toho istého pracovného pomeru. Na účely určenia dĺžky dovolenky za odpracovaný deň, sa považuje odpracovaný deň, v ktorom zamestnanec odpracoval prevažnú časť svojej zmeny, pričom časti zmien odpracované v rôznych dňoch sa nesčítajú.

Príklad 1:

Zamestnanec, ktorý tento rok dovŕšil  35 rokov veku, pracuje vo firme s rovnomerne rozvrhnutým pracovným časom. Pracovný pomer vznikol 7.2.2013 a skončil  30.06.2013. Podľa Zákonníka práce tomuto zamestnancovi vzniká nárok na  pomernú časť dovolenky za kalendárny rok, nakoľko u toho istého zamestnanca odpracoval viac ako 60 dní, ale jeho pracovný pomer trval menej ako celý kalendárny rok.

Dovolenka za kalendárny rok v prípade tohto zamestnanca je 5 týždňov tj. 25 dní. Pomerná časť dovolenky je jedna dvanástina dovolenky za kalendárny rok za každý celý odpracovaný kalendárny mesiac v príslušnom kalendárnom roku. Vzhľadom na skutočnosť, že tento zamestnanec odpracoval  len 4 celé kalendárne mesiace, vznikne mu nárok na dovolenku v dĺžke štyroch dvanástin dovolenky za kalendárny rok tj. 25/12 * 4 sa rovná 8,33dní. Po zaokrúhlení 8 a pol dňa dovolenky.

Dovolenka za odpracované dni

Zamestnancovi, ktorému nevznikol nárok na dovolenku za kalendárny rok ani na jej pomernú časť, pretože nevykonával v kalendárnom roku u toho istého zamestnávateľa prácu aspoň 60 dní, patrí dovolenka za odpracované dni v dĺžke jednej dvanástiny dovolenky za kalendárny rok za každých 21 odpracovaných dní v príslušnom kalendárnom roku. Dĺžka trvania pracovného pomeru nie je dôležité. Pri určení dĺžky dovolenky za odpracované dni sa vychádza zo skutočnosti, že zamestnanec v danom kalendárnom roku neodpracoval ani  60 pracovných dní.

Príklad 2:

Zamestnanec, ktorý tento rok dovŕšil  35 rokov veku pracuje vo firme s rovnomerne rozvrhnutým pracovným časom. Pracovný pomer vznikol 1.2.2013 a skončil počas skúšobnej doby 31.03.2013. Podľa Zákonníka práce tomuto zamestnancovi vzniká nárok na  dovolenku za odpracované dni, nakoľko u toho istého zamestnanca neodpracoval aspoň 60 dní. Tento zamestnanec počas trvania pracovného pomeru odpracoval len 41 dní. V tomto prípade  zamestnancovi patrí nárok na dovolenku za 41 odpracovaných dní.

Dovolenka za kalendárny rok v prípade tohto zamestnanca je 5 týždňov tj. 25 dní. Pomerná časť dovolenky je jedna dvanástina dovolenky za kalendárny rok za každých 21 odpracovaných dní v príslušnom kalendárnom roku tj. 25/12 čo sa rovná 2,08dní za každých odpracovaných 21 dní. Vzhľadom na skutočnosť, že tento zamestnanec odpracoval v skúšobnej dobe len 2 krát celých 21 dní, vznikne mu nárok na dovolenku v dĺžke dvoch dvanástin dovolenky za kalendárny rok tj. 2 x 2,08 čo sa rovná 4,16 dní. Po zaokrúhlení 4 dni dovolenky.

Dodatková dovolenka

Dodatková dovolenka je osobitný typ dovolenky, na ktorý zamestnancovi vzniká nárok podľa náročnosti vykonanej práce. Nárok na dodatkovú dovolenku vzniká zamestnancovi,  ktorý po celý kalendárny rok pracuje pod zemou pri ťažbe nerastov alebo pri razení tunelov a štôlní alebo vykonáva práce zvlášť ťažké alebo zdraviu škodlivé

Podľa Zákonníka práce na účely určenia nároku na dodatkovú dovolenku za zamestnanca, ktorý pracuje v sťažených alebo zdraviu škodlivých podmienkach alebo ktorý vykonáva práce zvlášť ťažké alebo zdraviu škodlivé sa považuje zamestnanec, ktorý

  • trvale pracuje v zdravotníckych zariadeniach alebo na ich pracoviskách, kde sa ošetrujú chorí s nákazlivou formou tuberkulózy a syndrómom získanej imunitnej nedostatočnosti(HIV/AIDS),
  • je pri práci na pracoviskách s infekčnými materiálmi vystavený priamemu nebezpečenstvu nákazy,
  • je pri práci vo významnej miere vystavený nepriaznivým účinkom ionizujúceho žiarenia,
  • pracuje pri priamom ošetrovaní alebo pri obsluhe duševne chorých alebo mentálne postihnutých aspoň v rozsahu polovice určeného týždenného pracovného času,
  • nepretržite aspoň jeden rok v tropických alebo iných zdravotne obťažných oblastiach,
  • vykonáva mimoriadne namáhavé práce, pri ktorých je vystavený pôsobeniu škodlivých fyzikálnych alebo chemických vplyvov v takom rozsahu, že môžu vo významnej miere nepriaznivo pôsobiť na zdravie zamestnanca,
  • pracuje s dokázanými chemickými karcinogénmi alebo pri pracovných procesoch s rizikom chemickej karcinogenity.

Dĺžka dodatkovej dovolenky je 1 týždeň, ak zamestnanec za vyššie uvedených podmienok pracuje počas celého kalendárneho roka. Ak zamestnanec za týchto podmienok pracuje len časť kalendárneho roka, patrí mu za každých 21 takto odpracovaných dní jedna dvanástina dodatkovej dovolenky. Platí tu jedna výnimka, a to, že za nevyčerpanú dodatkovú dovolenku sa v žiadnom prípade neposkytuje náhrada mzdy, ale je potrebné ju reálne vyčerpať, a to prednostne.

Spoločné ustanovenia o dovolenke

Pri určení dĺžky dovolenky Zákonník práce v niektorých prípadoch zohľadňuje dĺžku trvania pracovného pomeru (dovolenka za kalendárny rok) a  inokedy len počet reálne odpracovaných dní v danom kalendárnom roku (dovolenka za odpracované dni). V niektorých prípadoch môže byť sporné, že ktoré dni sa považujú za reálne odpracovane, alebo ako má postupovať zamestnávateľ v prípade prekážok v práci na strane zamestnávateľa, keď zamestnanec bez vlastného zavinenia nemôže vykonávať svoju prácu. Zákonník práce, na tieto otázky dáva jednoznačnú odpoveď tým, že výslovne vymenúva, čo sa  na účely dovolenky považuje za výkon práce, aj keď v danom období nedošlo k skutočnému vykonaniu dohodnutej práce. Zákonník práce na účely dovolenky za výkon práce posudzuje aj čas, keď zamestnanec svoju prácu reálne nevykonáva, keď zamestnanec nepracuje:

  • pre osobné prekážky v práci
  • pre prekážky v práci na strane zamestnávateľa
  • pre prekážky v práci z dôvodu nepriaznivých poveternostných vplyvov
  • pre čerpanie dovolenky
  • preto, že je sviatok, za ktorý mu patrí náhrada mzdy alebo za ktorý sa mu jeho mesačná mzda nekráti
  • mladistvý zamestnanec, keď strávi čas pri odbornej príprave v rámci systému teoretickej alebo praktickej prípravy.

Za osobné prekážky v práci podľa Zákonníka práce sa považujú najmä:

  • vyšetrenie alebo ošetrenie zamestnanca v zdravotníckom zariadení 
  • narodenie dieťaťa manželke zamestnanca 
  • sprevádzanie rodinného príslušníka do zdravotníckeho zariadenia na vyšetrenie alebo ošetrenie 
  • úmrtie rodinného príslušníka 
  • účasť na vlastnej svadbe alebo na svadbe dieťaťa a rodiča zamestnanca 
  • znemožnenie cesty do zamestnania z poveternostných dôvodov individuálnym dopravným prostriedkom, ktorý používa zamestnanec so zdravotným postihnutím 
  • nepredvídané prerušenie premávky alebo meškanie pravidelnej verejnejdopravy  
  • presťahovanie zamestnanca, ktorý má vlastné bytové zariadenie 

Súvisiace články

×