Neplatné skončenie pracovného pomeru


Podľa príslušných ustanovení Zákonníka práce sa zamestnanec ako aj zamestnávateľ môžu domáhať ochrany svojich práv a zákonom chránených záujmov v prípade skončenia pracovného pomeru spôsobom, ktorý je v rozpore s platnými ustanoveniami Zákonníka práce. Neplatnosť právneho úkonu skončenia pracovného pomeru si môže na príslušnom súde uplatniť aj zamestnanec aj zamestnávateľ bez ohľadu na to či pracovný pomer skončil výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou. Toto právo môže aj zamestnanec aj zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov, odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť. Po uplynutí tejto dvojmesačnej lehoty nie je možne sa domáhať neplatnosti skončenia právneho úkonu. Návrh na uplatnenie neplatnosti skončenia právneho úkonu musí byť najneskôr v posledný deň dvojmesačnej lehoty doručený na príslušnom súde. Vzhľadom na hmotnoprávny charakter, lehota nebude zachovaná, ak sa návrh  podá v posledný deň len na pošte. V prípade, ak dotknutá strana svoj návrh podá po uplynutí dvojmesačnej lehoty, súd jeho návrh z úradnej povinnosti zamietne.

Právnu úpravu nárokov z neplatného skončenia pracovného pomeru môžeme najprehľadnejšie deliť podľa skutočnosti, či

A. pracovný pomer neplatne ukončil zamestnanec a

I. zamestnávateľ netrvá na pokračovaní pracovného pomeru

II. zamestnávateľ trvá na pokračovaní pracovného pomeru alebo

B. pracovný pomer neplatne ukončil zamestnávateľ a

I.  zamestnanec netrvá na pokračovaní pracovného pomeru

II. zamestnanec trvá na pokračovaní pracovného pomeru alebo

C. pracovný pomer bol neplatne ukončení dohodou zamestnanca a zamestnávateľa

A.    Neplatné skončenie pracovného pomeru zamestnancom (nároky zamestnávateľa pri neplatnom skončení pracovného pomeru) 

Ak zamestnanec neplatne skončí pracovný pomer, Zákonník práce predpokladá dve reálne možnosti, že zamestnávateľ napriek nepltnému právnemu úkonu zamestnanca s ukončením pracovného pomeru súhlasí alebo trvá na ďalšom pokračovaní vo výkone práce zamestnancom v zmysle pracovnej zmluvy.

I. Zamestnávateľ netrvá na pokračovaní pracovného pomeru. Táto je jednoduchšou alternatívou, a Zákonník práce túto situáciu rieši pomerne jednoducho. Platí pravidlo (s výnimkou, že sa zamestnanec a zamestnávateľ písomne dohodli inak), že pracovný pomer sa skončil dohodou. Pracovný pomer skončí:

  • ak bola daná neplatná výpoveď, uplynutím výpovednej doby,
  • ak bol pracovný pomer neplatne skončený okamžite, dňom, keď mal pracovný pomer skončiť,
  • ak bol pracovný pomer neplatne skončený v skúšobnej dobe, dňom, keď sa mal pracovný pomer skončiť.

Aj napriek skutočnosti, že zamestnanec neplatne skončil pracovný pomer výpoveďou, okamžitým skončením pracovného pomeru alebo skončením v skúšobnej dobe, ak  zamestnávateľ netrval na pokračovaní pracovného pomeru, zamestnávateľ nemôže voči zamestnancovi uplatňovať náhradu škody z neplatného skončenia pracovného pomeru. Inými slovami, pokiaľ zamestnávateľ chce uplatniť náhradu škody, ktorá mu vznikla z dôvodu neplatného skončenia pracovného pomeru zamestnancom, môže urobiť iba za predpokladu, že

  • trvá na pokračovaní pracovného pomeru, 
  • túto svoju vôľu zamestnancovi aj oznámil , 
  • zamestnanec napriek tomu svoju prácu prestal vykonávať.

II. Situácia je zložitejšia v prípade, ak zamestnávateľ trvá na pokračovaní pracovného pomeru. Zamestnávateľ musí oznámiť zamestnancovi, že trvá na tom, aby zamestnanec naďalej vykonával svoju prácu; v tomto prípade jeho pracovný pomer neskončí.  Ak zamestnanec napriek zamestnávateľovmu oznámeniu nevykonával prácu naďalej, môže od neho zamestnávateľ požadovať náhradu škody, ktorá mu tým vznikla, a to odo dňa, keď oznámil zamestnancovi, že trvá na ďalšom vykonávaní práce. Vzhľadom na skutočnosť, že v prípade neplatného skončenia pracovného pomeru, ide o úmyselné konanie zamestnanca, zamestnávateľ môže požadovať od zamestnanca tzv. náhradu skutočnej škody.

B. Neplatné skončenie pracovného pomeru zamestnávateľom (nároky zamestnanca pri neplatnom skončení pracovného pomeru) 

Rovnako ako v prípade neplatného skončenia pracovného pomeru zamestnancom, aj v prípade neplatného skončenia pracovného pomeru zamestnávateľom, Zákonník práce predpokladá dve možnosti: že zamestnanec súhlasí s ukončením pracovného pomeru alebo bude trvať na jeho ďalšom trvaní.

I. Zamestnanec napriek tomu, že zamestnávateľ pracovný pomer s ním ukončil v rozpore so zákonom, môže využiť Zákonníkom práce garantovanú možnosť, ukončiť pracovný pomer. Ak zamestnávateľ skončil pracovný pomer neplatne a zamestnanec netrvá na tom, aby ho zamestnávateľ ďalej zamestnával, platí (ak sa so zamestnávateľom nedohodne písomne inak), že sa jeho pracovný pomer skončil dohodou. Pracovný pomer skonči

  • ak bola daná neplatná výpoveď, uplynutím výpovednej doby,
  • ak bol pracovný pomer neplatne skončený okamžite, dňom, keď mal pracovný pomer skončiť,
  • ak bol pracovný pomer neplatne skončený v skúšobnej dobe, dňom, keď sa mal pracovný pomer skončiť.

Vo vyššie uvedených prípadoch zamestnancovi vznikne nárok na náhradu mzdy v sume jeho priemerného zárobku za výpovednú dobu dvoch mesiacov

  • ak bol pracovný pomer neplatne skončený okamžite  alebo
  • ak bol pracovný pomer neplatne skončený v skúšobnej dobe.

V prípade neplatného skončenia výpoveďou tento nárok zamestnanec nemá, nakoľko pracovný pomer skončí až uplynutím výpovednej doby. Samozrejme za predpokladu, že zamestnanec netrvá na ďalšom pokračovaní v pracovnom pomere.

II. Iná je situácia v prípade, ak zamestnávateľ neplatne skončí pracovný pomer výpoveďou alebo v skúšobnej dobe alebo išlo o neplatné okamžité skončenie pracovného pomeru a zároveň zamestnanec trvá na pokračovaní pracovného pomeru. V tomto prípade

  • pracovný pomer neskončí, a zamestnanec naďalej vykonáva svoju prácu,
  • výnimočne sa môže stať, že súd určí, že ukončenie pracovného pomeru bolo neplatné, ale zároveň rozhodne aj o ukončení pracovného pomeru, z dôvodu, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával,
  • zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy,
  • zamestnancovi vznikne nárok na náhrady mzdy za obdobie odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd rozhodne o skončení pracovného pomeru,
  • náhrada mzdy patrí zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku. Podľa Zákonníka práce náhrada mzdy môže byť priznaná najviac za čas 36 mesiacov. Zároveň súd na žiadosť zamestnávateľa môže rozhodnúť o znížení náhrady mzdy alebo ju vôbec nepriznať, ak čas za ktorý sa náhrada mzdy žiada presahuje 12 mesiacov.

Veľmi dôležité je, aby zamestnanec naozaj oznámil zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom pokračovaní pracovného pomeru, nakoľko, toto oznámenie je základnou podmienkou, aby mu súd priznal náhradu mzdy. Zákonník práce výslovne neupravuje formu tohto písomného oznámenia. To znamená, že zamestnanec svoju vôľu pokračovať v práci môže oznámiť hoci aj v ústnej forme. Vzhľadom na náročnosť dokazovania tento úkon odporúčame urobiť v písomnej alebo v inej preukázateľnej forme. Z uvedeného logicky vyplýva, že pokiaľ zamestnanec svoju vôľu pokračovať v pracovnom pomere neoznámi, platí vyššie uvedená a charakterizovaná možnosť, že zamestnanec netrvá na pokračovaní pracovného pomeru.

C. Neplatné skončenie pracovného pomeru dohodou zamestnanca a zamestnávateľa

  Pri neplatnej dohode o skončení pracovného pomeru sa postupuje pri posudzovaní nároku zamestnanca na náhradu ušlej mzdy obdobne ako pri neplatnej výpovedi danej zamestnancovi zamestnávateľom. Zamestnávateľ nemôže uplatňovať nárok na náhradu škody pre neplatnosť dohody.


×